Príchod nového života na svet je sprevádzaný nespočetnými otázkami a očakávaniami, pričom medzi najčastejšie patria tie, ktoré sa týkajú hmotnosti a dĺžky novorodenca. Tieto základné ukazovatele slúžia ako prvotný odraz zdravia a správneho vývoja bábätka. Starostlivo sledujete, ako vaše dieťatko priberá, koľko váži a meria, či je všetko tak, ako má byť, prežívate s ním každý pokrok. Tento článok sa hlbšie ponorí do problematiky váhy a dĺžky detí, od pôrodných hodnôt až po ich rast v prvých rokoch života a v dospelosti, pričom sa zameria na faktory, ktoré tieto parametre ovplyvňujú, a na interpretáciu výsledkov meraní.
Úvod do sledovania vývoja dieťaťa: Prečo sú merania dôležité
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Sú kľúčové aj pre zhodnotenie celkového zdravotného stavu dieťatka. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Tieto údaje sú však len orientačné, ukazujúce priemerné hodnoty. Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery, pretože do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst, pretože každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá.
Pôrodná hmotnosť a dĺžka: Štartovacia čiara života
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. a 42. týždňom tehotenstva, je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, pričom novorodenec pod 2,5 kg sa považuje za nedonoseného alebo nezrelého. Pôrodná hmotnosť je dôležitá, je symbolom zdravia, sily a správneho donosenia. Spolu s dĺžkou, pohlavím a menom dieťaťa je to údaj, ktorý oznamujeme asi najčastejšie. Už počas tehotenstva má mamička vďaka modernej technológii približnú predstavu o tom, aké veľké alebo malé bábätko sa jej v brušku skrýva.
Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti, zvyčajne do 10 % pôvodnej váhy. Býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5 % detí stratí viac ako 10 %. Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10 % svojej hmotnosti, teda 350 gramov. Váži tak cca 3150 gramov. Tento jav je spôsobený stratou nadbytočných tekutín, ktoré si dieťa počas tehotenstva nahromadilo, a tiež tým, že mamička ešte nemá ustálenú produkciu mlieka a bábätko si začína pomaly zvykať na život mimo maternice. Do dvoch týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Až na druhý alebo tretí deň po narodení sa naučí dieťatko sať materské mlieko a úbytok váhy by sa mal pozastaviť. Pôrodná asistentka zaznamená do grafu vývoj hmotnosti, aby prípadne zachytila väčšie výkyvy, ktoré by mohli upozorňovať na nejaký zdravotný problém.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Dynamika rastu a priberania v prvom roku života
V prvom roku života dieťa dosiahne trojnásobok svojej pôrodnej váhy. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí, alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom. Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150 až 250 gramov. Vo veku 6 mesiacov, niektoré deti už v 4. mesiacoch, sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok. Rast novorodenca je v prvých týždňoch života veľmi rýchly, za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50 % pôrodnej výšky/dĺžky. Za prvý rok života teda narastie o cca 20 až 25 cm priemerne.
Priemerná hmotnosť dieťaťa 0-12 mesiacov v kilogramoch:
| Vek v mesiacoch | Priemerná váha (dievčatko) | Horná hranica (dievčatko) | Dolná hranica (dievčatko) | Priemerná váha (chlapček) | Horná hranica (chlapček) | Dolná hranica (chlapček) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Narodenie | 3,2 kg | 3,9 kg | 2,3 kg | 3,3 kg | 4,2 kg | 2,5 kg |
| 1. mesiac | 4,0 kg | 5,0 kg | 2,9 kg | 4,3 kg | 5,6 kg | 3,0 kg |
| 2. mesiac | 4,7 kg | 6,0 kg | 3,4 kg | 5,2 kg | 6,7 kg | 3,6 kg |
| 3. mesiac | 5,4 kg | 6,9 kg | 4,0 kg | 6,0 kg | 7,7 kg | 4,2 kg |
| 4. mesiac | 6,0 kg | 7,6 kg | 4,6 kg | 6,7 kg | 8,4 kg | 4,8 kg |
| 5. mesiac | 6,7 kg | 8,3 kg | 5,1 kg | 7,3 kg | 9,1 kg | 5,4 kg |
| 6. mesiac | 7,2 kg | 8,9 kg | 5,6 kg | 7,8 kg | 9,7 kg | 6,0 kg |
| 7. mesiac | 7,7 kg | 9,5 kg | 6,0 kg | 8,3 kg | 10,2 kg | 6,5 kg |
| 8. mesiac | 8,2 kg | 10,0 kg | 6,4 kg | 8,8 kg | 10,7 kg | 7,0 kg |
| 9. mesiac | 8,6 kg | 10,4 kg | 6,7 kg | 9,2 kg | 11,1 kg | 7,4 kg |
| 10. mesiac | 8,9 kg | 10,8 kg | 7,0 kg | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,7 kg |
| 11. mesiac | 9,2 kg | 11,2 kg | 7,3 kg | 9,9 kg | 11,9 kg | 8,0 kg |
| 12. mesiac | 9,5 kg | 11,5 kg | 7,6 kg | 10,2 kg | 12,2 kg | 8,2 kg |
Tieto tabuľky sú cennou pomôckou, ale vždy je potrebné ich interpretovať s ohľadom na individuálne faktory dieťaťa.
Váhové a rastové prírastky dojčiat 0-23 mesiacov:
| Štvrťrok | Rastový prírastok | Hmotnostný prírastok |
|---|---|---|
| 1. štvrťrok | 3-4 cm/mesiac | 700 g/mesiac, 150-250 g za týždeň, 22-30 g za deň |
| 2. štvrťrok | 2 cm/mesiac | 500-600 g/mesiac, 150 g za týždeň, 20 g za deň |
| 3. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 400-500 g/mesiac, 100g za týždeň, 15g za deň |
| 4. štvrťrok | 1 cm/mesiac | 300-400 g/mesiac, 75-90 g za týždeň, 10-15 g za deň |
Rast a vývoj v predškolskom a školskom veku
Po prvom roku života sa tempo rastu a priberania postupne spomaľuje, ale zostáva stabilné. V 2. roku života dieťa narastie o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Hmotnostná a rastová tabuľka detí 2-20 rokov:
| Vek | Hmotnosť/Výška dievčaťa | Hmotnosť/Výška chlapca |
|---|---|---|
| 2 roky | 12-12,4 kg/85,5-86,2 cm | 12,5-12,7 kg/86,8-87,7 cm |
| 2,5 roka | 13 kg/91,1 cm | 13,6 kg/92,1 cm |
| 3 roky | 13,9-14,2 kg/94-96 cm | 14-14,4 kg/95,3 cm |
| 3,5 roka | 14,9 kg/97,6 cm | 15,3 kg/99 cm |
| 4 roky | 15,4-16,9 kg/100,3-104 cm | 16,3-17,2 kg/102,3-106 cm |
| 4,5 roka | 16,9 kg/104,5 cm | 17,4 kg/105,0 cm |
| 5 rokov | 18 kg/108 cm | 18,5 kg/109,2 cm |
| 6 rokov | 19,9-20,3 kg/115,5cm | 20,8 kg/115,7 cm |
| 7 rokov | 22,9 kg/121,8 cm | 23,2 kg/122 cm |
| 8 rokov | 25,8 kg/128,2 cm | 25,8 kg/128,1 cm |
| 9 rokov | 28,1-29,8 kg/133,3-136 cm | 28,6-30,4 kg/133,3-136 cm |
| 10 rokov | 31,9-33,2 kg/138,4-141 cm | 32-33,7 kg/138,4-141 cm |
| 11 rokov | 36,9-37,3 kg/144-148 cm | 35,6-37,4 kg/143,5-147 cm |
| 12 rokov | 41,5-42,3 kg/149,8-154 cm | 39,9-41 kg/149,1-153 cm |
| 13 rokov | 45,8-47,8 kg/156,7-160 cm | 45,3-46 kg/156,2-160 cm |
| 14 rokov | 47,6-52,1 kg/158,7-164 cm | 50,8-52,3 kg/163,8-168 cm |
| 15 rokov | 52,1-54,8 kg/159,7-165 cm | 56-58,8 kg/170,1-174 cm |
| 16 rokov | 53,5-56,7 kg/162,5-166 cm | 60,8-64,3 kg/173,4-177 cm |
| 17 rokov | 54,4-58,3 kg/162,5-167 cm | 64,4-67,8 kg/175,2-180 cm |
| 18 rokov | 56,7-58,7 kg/163-168 cm | 66,9-70,2 kg/175,7-180 cm |
| 19 rokov | 57,1 kg/163 cm | 68,9 kg/176,5 cm |
| 20 rokov | 58 kg/163,3 cm | 70,3 kg/177 cm |
Rastové špurty: Nečakané skoky vo vývoji
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty, teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Tieto obdobia sa objavujú v rôznych fázach života, aj keď sú neskôr menej viditeľné. Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo.
U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti najmä počas spánku, spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť. Netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť. Ďalej sa môže prejaviť dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov. Veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.
Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10. až 14. rokom, kedy môžu narásť až o 8-9 cm. Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9. až 14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.
Dojčenie a výživa: Kľúčové faktory pre optimálny rast
Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. Samozrejme, dôležitá je aj strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď.
Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť, stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice. Ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo na rozdiel od umelého trávi. V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu to trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt.
Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne. S prechádzaním na dojčenské mlieko, ktoré obsahuje viac tukov a cukrov, môže dieťatko viac priberať. Preto údaje vyzdvihnuté vyššie o váhovom prírastku nemusia 100 % sedieť.
Rastové grafy a percentilové hodnotenie: Nástroje pre pediatrov
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách, vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom, deťom rovnakého veku aj pohlavia.
V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
Príklad: Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75 % detí rovnakého pohlavia a veku váži rovnako či menej a 25 % viac. Ak je vaše trojmesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25 % detí má váhu rovnakú a menšiu, 75 % trojmesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…).
Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3. až 97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25. až 75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď.) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
Index telesnej hmotnosti (BMI) u detí: Pochopenie a interpretácia
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity a počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch. Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov. Preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele.
Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70 % rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30 % naopak vyššiu.
Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Netreba to brať na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
Faktory ovplyvňujúce rast a váhu dieťaťa: Od genetiky po prostredie
Vývoj hmotnosti a dĺžky dieťaťa je komplexný proces ovplyvnený mnohými faktormi. Medzi tie najvýznamnejšie patria:
Genetika: Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky.
Výživa: Kvalita a množstvo prijímanej potravy sú zásadné pre zdravý rast. U dojčiat je kľúčové dostatočné množstvo materského alebo umelého mlieka. Po zavedení príkrmov je dôležitá pestrá a vyvážená strava bohatá na vitamíny, minerály a živiny. Nedostatok mikronutrientov aj napriek vysokoenergetickej strave môže negatívne ovplyvniť rast.
Priebeh tehotenstva: Zdravá životospráva matky, jej zdravotný stav a správne fungovanie placenty počas tehotenstva majú značný vplyv na vnútromaternicový vývoj plodu a jeho počiatočné parametre. Faktory ako Body Mass Index (BMI) pred tehotenstvom, hmotnosť matky získaná počas tehotenstva, gestačný diabetes mellitus (GDM), vek matky, fajčenie, stres počas tehotenstva a pitie alkoholu môžu významne ovplyvniť pôrodnú hmotnosť dieťaťa. Napríklad, BMI nad 28 pred tehotenstvom, vek matky nad 35 rokov, stres, alkohol a fajčenie prispievajú k nízkej pôrodnej hmotnosti (pod 2500 g). Naopak, GDM a vyšší BMI matky sú asociované s makrozómiou (váha nad 4000 g).
Zdravotný stav: Rôzne zdravotné problémy, ako napríklad ochorenia obličiek, tráviace ťažkosti, poškodenie orgánov alebo chronické ochorenia, môžu negatívne ovplyvniť príjem stravy, aktivitu a celkový životný štýl dieťaťa, a tým aj jeho rast a priberanie.
Fyzická aktivita a spánok: Dostatočný spánok je kľúčový pre rast, najmä počas rastových špurtov. Rovnako aj pravidelná fyzická aktivita prispieva k zdravému vývoju a optimálnej váhe. Váha vášho dieťaťa sa tiež môže meniť v období odstavenia, kedy môže mať bábätko problémy s prijímaním tuhej stravy a v čase, keď jeho aktivita narastá a kedy sa stáva mobilnejším.
Mnohopočetné tehotenstvo: Dvojičky alebo viacplodové tehotenstvá môžu viesť k nižšej pôrodnej váhe plodov, pretože si musia deliť priestor a zdroje v maternici.
Mýty a nedorozumenia o detskej váhe a raste
Existuje niekoľko rozšírených mýtov týkajúcich sa váhy a rastu detí, ktoré je dôležité vyvrátiť:
- „Nedonosení sú vždy chudí“: Nedonosené deti môžu mať paradoxne v dospelosti problémy s obezitou.
- „Ženy, ktoré viac priberú v tehotenstve, majú väčšie deti“: Veľkosť plodu závisí od viacerých faktorov vrátane funkcie placenty, nie len od hmotnostného prírastku matky. Štíhla žena môže mať väčší plod ako silnejšia žena.
- „To je tučko po ockovi“: V prvých mesiacoch života sa veľkosť dieťaťa odvíja skôr od množstva mlieka a jeho príjmu, nie od genetiky.
- „Len mu doprajem, to vybehá“: Kým v dojčenskom veku môže zvýšená aktivita pomôcť s váhou, u starších detí s nadváhou je potrebné upraviť stravu a zvýšiť pohybovú aktivitu.
Aké sú mesačné míľniky bábätka? Ako by malo bábätko rásť?
Kritický pohľad na hodnotenie úspešnosti dojčenia: Mýtus 10 % straty hmotnosti
V mnohých nemocniciach sa na posúdenie úspešnosti dojčenia v prvých dňoch po pôrode používa strata hmotnosti bábätka, ktorá by nemala presiahnuť 10 %. V skutočnosti je toto kritérium neobjektívne a veľmi často vedie k zbytočnému dokrmovaniu dieťaťa z fľaše. Matke ani bábätku sa pritom nedostáva žiadnej pomoci pri úspešnom zvládnutí dojčenia. Tu je niekoľko dôvodov, pre ktoré posudzovanie situácie podľa vypočítaného percenta straty hmotnosti, nedáva zmysel, ako to objasnil Dr. Jack Newman:
- Infúzne roztoky pri pôrode: Prevažná väčšina žien dostáva pri pôrode veľké množstvo infúznych roztokov. Niektoré z nich sa dostanú ešte pred narodením aj do tela bábätka, ktoré sa narodí „s príliš veľkým množstvom vody v tele“ alebo „s príliš vysokou hmotnosťou“. Bábätko bezprostredne po pôrode tieto tekutiny vylúči a vráti sa do stavu „normálnej“ hydratácie. Teda nestráca svoju „skutočnú“ hmotnosť. Preto je nevhodné posudzovať úspešnosť dojčenia a rozhodovať o podávaní umelej výživy iba podľa hmotnosti bábätka.
- Neobjektivita váh: Každá váha váži inak. Poznáme prípady, keď dve váhy odvážili rovnaké bábätko s rozdielom 400 g iba v niekoľkominútovom časovom odstupe. Väčšina váh nevykazuje až taký veľký rozdiel, ale stalo sa, že dve úplne rovnaké váhy od jedného výrobcu odvážili rovnaké dieťatko s rozdielom 85 gramov. A takéto prípady nemusia byť ojedinelé. Osemdesiatpäť gramov predstavuje pre trojkilové dieťa skoro 3 % hmotnosti, takže dieťa môže stratiť 3 % iba pre váhu, na ktorej ho vážia. Je zrejmé, že väčšina detí sa bezprostredne po narodení váži na inej váhe ako potom neskôr.
- Chyby v zaznamenávaní hmotnosti: Často sa vyskytne chyba v odčítaní alebo pri zaznamenávaní hmotnosti. Napríklad, podľa dokumentácie vážilo isté bábätko pri narodení 2,58 kg a päť hodín po pôrode to bolo už 3,1 kg. Za normálnych okolností sa deti nevážia každých päť hodín, ale už napohľad je zrejmé, že také bábätko nemohlo vážiť iba 2,58 kg. Ale čo ak by sa hmotnosť zaznamenala opačne? Pokles z 3,1 kg bezprostredne po pôrode na 2,58 kg do druhého dňa predstavuje stratu 17 %.
- Problémy s prisávaním a pomoc matke: Napriek tomu existuje aj možnosť, že dieťa nedostáva z prsníka dostatok mlieka. Keď matky pri pôrode a tesne po ňom príjmu priveľa tekutín, často zadržiavajú v tele veľké množstvá vody. Opúchajú im nielen nohy a prsty, ale aj bradavky a dvorce na prsníku. Preto sa dieťatko ťažko prisáva a nedostáva všetko mlieko, ktoré je preňho pripravené. Lenže ani vtedy sa dieťatko nemusí okamžite dokrmovať. V prvom rade potrebuje pomoc, aby sa mohlo dobre prisať. To si vyžaduje výdatnú pomoc nemocničného personálu a pôrodných asistentiek. Tá môže zahŕňať zmäkčovanie bradaviek a dvorcov pomocou kvetinkovej masáže. Takto sa dieťatko dokáže hlboko, asymetricky prisať a dostane sa k mlieku z prsníka. Nanešťastie, v mnohých nemocniciach zareagujú tak, že bábätku hneď odporučia fľašu s umelým mliekom, a to naozaj nepomáha zlepšiť prisávanie.
Vtedy môže pomôcť len citlivý prístup laktačnej poradkyne alebo sestry na oddelení. Než sa správnu techniku naučíte, môžete mlieko odsávať a kŕmiť dieťa alternatívnymi spôsobmi - striekačkou alebo lyžičkou, aby išla váha zase hore, a vy ste mohli čoskoro odísť domov. Starostlivo si zapisujte po každom kŕmení, koľko dieťa vypilo, či malo stolicu a koľko plienok za deň pomočilo. Je pravdepodobné, že aj ošetrujúca detská lekárka po vás tieto údaje bude chcieť. Majú totiž dôležitú výpovednú hodnotu o tom, či je stav novorodenca dobrý a či sa vyvíja, ako má. Pokiaľ dochádza k strate váhy dlhodobejšie, bude dieťatko sledované starostlivejšie.
Trendy v pôrodnej hmotnosti a dĺžke novorodencov na Slovensku a vo svete: Retrospektívne štúdie a ich závery
Pôrodná hmotnosť je považovaná za dôležitý prediktor zdravotného stavu populácie. Má významný vplyv nie len na popôrodnú adaptáciu a krátkodobé komplikácie, ale aj na dlhodobé zdravie a riziko chronických ochorení, a to nie len v detskom veku, ale aj počas adolescencie až po dospelosť. Na Slovensku neexistuje národný register novorodencov, a preto nie sú známe celonárodné trendy vo vývoji pôrodnej hmotnosti a dĺžky novorodencov. Retrospektívna štúdia, ktorá porovnávala dáta z dvoch časových období (roky 1986-1990 a 2014-2018) na 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca, priniesla zaujímavé zistenia. Do štúdie bolo celkovo zaradených 12 193 novorodencov, pričom vek matky bol 18 rokov a vyšší, gestačný vek medzi 37. a 41. týždňom, išlo o monofetálnu graviditu a pôrodná hmotnosť bola vyššia ako 1500 g.
V oboch sledovaných obdobiach bol zaznamenaný vyšší percentuálny podiel chlapcov, avšak tento rozdiel nebol štatisticky signifikantný. Podobne nevýznamný rozdiel bol aj v parite (počte pôrodov) matiek. Signifikantný nárast bol zaznamenaný pri porovnaní veku matiek, a to z 25,16 na 28,88 roku (P < 0,001). Významný štatistický rozdiel bol aj pri porovnaní pôrodnej dĺžky a pôrodnej hmotnosti, pričom došlo k signifikantnému poklesu oboch parametrov (P < 0,001). Konkrétne bol zaznamenaný pokles priemernej pôrodnej hmotnosti o 52 gramov, čo je v súlade s poklesom zaznamenaným Donahue a kol. v USA. Pokles pôrodnej dĺžky v štúdii bol o 0,86 cm (1,7 %).
Ďalej sa štúdia zamerala na porovnanie jednotlivých hmotnostných kategórií novorodencov rozdelených podľa WHO. V skupine novorodencov pod 2500 g bol zistený štatisticky signifikantne vyšší percentuálny podiel práve v období rokov 2014-2018 (P < 0,05), a to z 3,18 % na 5,60 %. Naopak, mierny pokles medzi obdobiami v kategórii novorodencov s pôrodnou hmotnosťou nad 4000 g nebol štatisticky významný (P > 0,05).
Tento trend poklesu pôrodnej hmotnosti po roku 2000 bol zaznamenaný aj v iných rozvinutých krajinách ako USA, Kanada, Veľká Británia, Nórsko a Japonsko, pričom v druhej polovici 20. storočia bol pozorovaný vzostup. Aj napriek pretrvávajúcemu vzostupu BMI matiek a poklesu frekvencie fajčenia počas tehotenstva, dochádza k poklesu pôrodnej hmotnosti. Niektorí autori vysvetľujú tento jav vzostupom príjmu vysoko energetickej stravy, pričom je však citeľný deficit mikronutrientov v potrave. V rozvojových krajinách naopak rast pôrodnej hmotnosti pretrváva aj po prelome storočí, čo je vysvetľované zvýšenou prevalenciou diabetu, obezitou a nesprávnou výživou počas tehotenstva. Tieto zistenia naznačujú, že socioekonomické faktory, výživa a chronické ochorenia majú esenciálny vplyv na spomalenie alebo naopak zrýchlenie genetického potenciálu jednotlivca.
Medzinárodné štandardy pre rast plodu: Intergrowth-21st a WHO štúdia
Otázkou do diskusie je, aký je optimálny rast plodu, aká je optimálna hmotnosť plodu a čo považujeme za optimálne podmienky pre rast plodu. Existuje mnoho štúdií, lokálnych aj medzinárodných, ktoré sa zaoberajú rastovým potenciálom plodu a ich výsledkom sú referenčné tabuľky, podľa ktorých vieme, či plod rastie optimálne. Avšak mnoho štúdií prináša veľkú variabilitu výsledkov s ohľadom na rôzne populácie vo svete. Výsledkom potreby zjednotiť štandardy pre rast plodu sú veľké medzinárodné štúdie.
Existujú dve veľké medzinárodné štúdie s podobným konceptom, avšak s rozdielnymi výsledkami: štúdia Intergrowth-21st a WHO štúdia. Tieto štandardy sú založené na rastovom potenciáli plodu vypočítanom pre každý plod v každej tehotnosti individuálne, rozlišujú pohlavie plodu a berú do úvahy jednotlivé materské charakteristiky s ohľadom na paritu rodičky, výšku, váhu matky. Aby bolo možné predikovať optimálnu pôrodnú hmotnosť vo fyziologickom tehotenstve pre daný gestačný týždeň, je potrebné vylúčiť faktory ako sú fajčenie, hypertenzné ochorenia matky, diabetes mellitus či predčasný pôrod. Pri dodržaní týchto zásad sa vylúčia falošne pozitívne prípady intrauterinnej rastovej retardácie (IUGR) pri konštitučne menších plodoch, a tým sa zníži percento nevyhnutných intervencií.
Intergrowth-21st: Táto globálna multidisciplinárna sieť viac ako 300 výskumníkov z 27 inštitúcií z 18 krajín sveta má za úlohu stanoviť normatívne medzinárodné štandardy popisujúce normálny rast plodu a predčasne narodeného novorodenca. Tieto štandardy by mali viesť k zlepšeniu perinatálneho zdravia novorodencov a k zníženiu počtu preventabilných intrauterinných úmrtí a úmrtí novorodencov v súvislosti s predčasným pôrodom a rastovou retardáciou plodu.
Prvá fáza projektu Intergrowth-21st bola ukončená v roku 2014, do štúdie bolo zahrnutých vyše 4500 fyziologických tehotností selektovaných z vyše 60 000 matiek a novorodencov. Pacientky pochádzali z ôsmich geograficky rôznych mestských populácií, boli splnené nutričné a zdravotné potreby matiek a bola im poskytnutá adekvátna predpôrodná zdravotná starostlivosť. Táto rozsiahla štúdia potvrdila, že rozdiely v raste plodu v rôznych populáciách sú závislé od enviromentálnych, nutričných a socio-ekonomických faktorov. Podľa štúdie Intergrowth-21st, ak sú nutričné a socio-ekonomické potreby dostatočné a enviromentálna záťaž je minimálna, potenciál rastu plodu je takmer rovnaký vo všetkých geograficky odlišných krajinách. Preto podľa tejto štúdie nie je vhodné implementovať do praxe lokálne referenčné tabuľky, ktoré sú rozličné v rôznych krajinách sveta. Štúdia Intergrowth-21st zahŕňa rôzne etnické skupiny a nepotvrdzuje vplyv etnika a rasy na rast plodu, čo je terčom kritík z viacerých strán.
WHO štúdia (World Health Organization Multicentre Growth Reference Study): Cieľom tejto štúdie je taktiež vytvoriť štandardy, ktoré by bolo možné používať celosvetovo. WHO štúdia zahrnula 1387 nízkorizikových tehotných z 10 rôznych štátov z celého sveta. Taktiež potvrdzuje vplyv pohlavia plodu a materských charakteristík (vek matky, parita, váha, výška, BMI) na pôrodnú hmotnosť. Vo výsledkoch tejto štúdie sa však vyskytli signifikantné variácie v referenčných hodnotách pre rôzne populácie v rôznych krajinách napriek optimálnym nutričným a enviromentálnym podmienkam. Etnicita, to nie sú len genetické predispozície jedinca, je to aj kultúra a tradície danej populácie, geografické a enviromentálne faktory, ktoré ovplyvňujú epigenetické modulácie.
NICHD štúdia (National Institute of Child Health and Human Development): Táto štúdia sa zaoberala otázkou, či pre rôzne rasové/etnické skupiny sú potrebné individuálne štandardy rastu plodu. Do štúdie bolo zahrnutých 2334 nízkorizikových tehotných z 12 štátov USA v rokoch 2009-2013. Štatisticky významné rozdiely viedli k publikácii rasovo/etnicky špecifických štandardov. Napríklad, odhadovaná hmotnosť plodu (EFW) zodpovedajúca 50. percentilu v štúdii NICHD, bol pre bielu rasu 3502 g, 3330 g pre hispáncov, 3263 g pre ázijskú rasu a 3256 g pre čiernu rasu. V porovnaní so štúdiou Intergrowth-21st 3186 g a v štúdii WHO 3403 g. Je zrejmé, že napriek teoreticky optimálnym podmienkam rast plodu a pôrodná hmotnosť varíruje v rôznych populáciách. Je preto potrebné prispôsobiť klinické nástroje danej populácii a rasovo špecifické štandardy by ich mohli optimalizovať. Okrem toho je otázkou, či zmenou životného štýlu a vývojom populácie je potrebné prispôsobovať referenčné hodnoty.
Individuálny prístup a budovanie optimálnych podmienok
Dôverujte svojmu pediatrovi a neporovnávajte svoje dieťa s inými. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Hoci rastové grafy poskytujú cenné informácie, najdôležitejším ukazovateľom zdravého vývoja dieťaťa je jeho celková pohoda. Pediatri odporúčajú sledovať najmä dostatočné močenie a stolicu - po ustálení dojčenia by malo dieťa produkovať dostatočné množstvo moču (6 a viac premočených plienok denne) a mať pravidelnú stolicu. Celkový stav dieťaťa je kľúčový: nemalo by byť nadmerne spavé, apatické, ani by nemalo mať suché sliznice. Pravidelné kontroly u pediatra sú nevyhnutné, keďže lekár je najkompetentnejšou osobou na posúdenie správnosti vývoja dieťaťa a včasné odhalenie prípadných problémov.
Potreba zohľadňovať individuálne parametre a kontext pri hodnotení rastu a váhy dieťaťa je jasná. Optimalizácia definície intrauterinnej rastovej retardácie (IUGR) a iných rastových diagnóz by mala brať do úvahy nielen štatistické priemery, ale aj špecifické materské charakteristiky a enviromentálne faktory. Len tak je možné zabezpečiť, aby každé dieťa dostalo optimálnu starostlivosť a mohlo naplno rozvinúť svoj rastový potenciál. Budúce štúdie budú musieť ďalej analyzovať socioekonomické a demografické faktory ovplyvňujúce tieto trendy, aby sme lepšie pochopili a adresovali potreby rastúcej generácie.
tags: #zdrava #vaha #dietata #pri #narodeni