V slovenskom parlamentnom prostredí sa v minulosti objavili diskusie a legislatívne návrhy, ktoré vyvolali búrlivé reakcie verejnosti aj odbornej obce. Jedným z takýchto mimoriadne kontroverzných počinov bol návrh zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného posielať ženy, túžiace po dieťati a využívajúce metódy umelého oplodnenia, na dlhé roky za mreže. Tento text poskytuje podrobný pohľad na udalosti okolo spomínaného návrhu, reakcie, ktoré vyvolal, a zároveň prináša komplexný prehľad o histórii a súčasnom stave asistovanej reprodukcie na Slovensku.
Kontroverzný Legislatívny Návrh z Roku 2015 a Jeho Rozsah
Dňa 14. decembra 2015 sa v slovenskom parlamente na rad dostal návrh zákona, ktorý okamžite vyvolal obrovskú vlnu kritiky a diskusie. Trojica známych poslancov, Štefan Kuffa, Jozef Mikloško a Marián Kvasnička, pripravila legislatívny text, ktorý mal ambíciu chrániť nenarodený život detí, no zároveň navrhoval mimoriadne prísne sankcie. Ich zámer podporili aj viacerí kolegovia, na ktorých sa však po hlasovaní zviezla obrovská vlna kritiky zo strany verejnosti a mnohých odborníkov, ktorí návrh považovali za mimoriadne hlúpy.
Šialený zákon, ako ho mnohí označovali, sa objavil na piatkovej schôdzi parlamentu. Podľa jeho predkladateľov mal chrániť život nenarodeného dieťaťa, no zároveň aj poslať za mreže matky, ktoré sa s túžbou po bábätku rozhodnú pre umelé oplodnenie. Navrhovaná sadzba za podstúpenie umelého oplodnenia bola v rozmedzí piatich až dvanástich rokov odňatia slobody. To sme tu na Slovensku ešte nemali!
Návrh však presahoval problematiku asistovanej reprodukcie. Z textu vyplývalo, že poslanci chceli odklepnúť oveľa širšie obmedzenia, ktoré by radikálne zasiahli do práv a slobôd občanov. Medzi hlavné body tohto návrhu patrili:
- zákaz úmyselných potratov a eutanázie,
- za umelé oplodnenie poslať ženu na 5 až 12 rokov do väzenia,
- zákaz všetkých registrovaných partnerstiev,
- zákaz náhradného materstva či klonovania človeka.
Ešte úplne nepochopiteľná a neľudská bola najmä časť návrhu, ktorým títo „fanatici“ chceli posielať na 5 - 12 rokov do väzenia ženy, ktoré nemôžu prirodzeným spôsobom otehotnieť a využijú preto služby asistovanej reprodukcie. Okrem toho, trojica navrhovateľov chcela do Ústavy presadiť úplný zákaz interrupcií, za ktoré mal hroziť trest väzenia dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie pre lekára aj pre samotnú ženu, ktorá interrupciu podstúpi.
Návrh zákona definoval, že odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak vykoná, podstúpi alebo umožní:
- akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť nenarodené dieťa v ktoromkoľvek štádiu jeho vývoja geneticky identické s inou ľudskou bytosťou alebo s iným nenarodeným dieťaťom, či živými, alebo mŕtvymi, alebo
- akýkoľvek zásah okrem prirodzeného oplodnenia ženskej pohlavnej bunky mužskou pohlavnou bunkou spôsobujúci alebo s cieľom spôsobiť delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúceho ľudské prvky,
- umelé oplodnenie ľudského vajíčka, asistovanú reprodukciu, prenos nenarodeného dieťaťa, predimplantačnú genetickú diagnostiku, náhradné materstvo, využívanie ľudského tela, tela nenarodeného dieťaťa, organizmu nenarodeného dieťaťa alebo ich častí na dosiahnutie zisku, génovú terapiu a génové techniky na pohlavných bunkách človeka a na bunkách nenarodeného dieťaťa, spájanie ľudských genetických prvkov a zvieracích genetických prvkov alebo činnosti zakázané podľa čl. 16 ods. 2 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
Opoziční poslanci chceli pripustiť ukončenie života nenarodeného dieťaťa len vtedy, ak je bezprostredne ohrozený život matky. V takýchto prípadoch návrh nezakazoval činnosti, ktoré sú v rámci liečby nevyhnutné na záchranu jej života a pri ktorých nie je možné ako ich prípadný následok vylúčiť neúmyselné a nepriame ukončenie života nenarodeného dieťaťa.
Hlasy Kritiky a Odmietnutia Návrhu
Za kontroverzný zákon napokon zahlasovalo v prvom čítaní len 19 poslancov, do druhého čítania sa teda nedostal. Tento výsledok potešil mnohých, no zároveň vyvolal znepokojenie, že sa vôbec našli poslanci, ktorí takúto „nehoráznosť“ navrhli a podporili. Na jeho obsah však upozornil liberál Juraj Miškov zo strany SKOK. „Zatvárať do basy ženy namiesto zlodejov iba za to, že chcú mať deti, je v 21. storočí neprípustné. Sloboda každého občana v rozhodovaní by mala byť zachovaná, rovnako aj v oblasti partnerských vzťahov,“ povedal Miškov a dodal, že návrhy možno označiť za katechizmus v paragrafovom znení.
Expertná komunita sa v drvivej väčšine zhodovala na tom, že už samotný návrh bol zo strany poslancov návratom o niekoľko desaťročí vzad. Ich reakcie boli ostré a jednoznačné:
Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv: Bol potešený, že návrh neprešiel, ale alarmujúce pre neho bolo, že sa našli poslanci, ktorí takúto nehoráznosť navrhli. Označil to za niečo, čo do slušnej spoločnosti v 21. storočí nepatrí, vyjadruje to absolútnu ignoranciu k ľudským právam, ba až nenávisť k ženám. Podotkol, že v žiadnej civilizovanej krajine sa v poslednom desaťročí minimálne nepodarilo niečo podobné presadiť.
Peter Krajkovič, gynekológ zo sanatória Helios: Vysvetlil, že neprichádza o nič umelé. Ide o tzv. IVF - teda in vitro fertilizáciu, ktorej sa na Slovensku venujú centrá asistovanej reprodukcie, ktorých je celkovo deväť (v čase vyjadrenia). Ročne pomôžu tomu, aby sa na Slovensku narodilo minimálne o tisíc detí viac, celosvetovo hovoríme o miliónoch. Zaujímavejšie pre neho je, že samotní predstavitelia rôznych cirkví túto formu oplodnenia akceptujú, verejne však cirkev prezentuje neplodnosť v zmysle, ak niekto nemôže mať deti, chcel to tak Boh. Prirovnal to k tomu, ako keby mal niekto zápal pľúc či rakovinu a nechal to len tak, pričom by sa od neho vyžadovalo, aby sa neliečil.
Ivan Kubiš, sexuológ: Zdôraznil, že súčasťou demokracie je to, že ľudia majú právo rozhodovať o tom, kedy a koľko chcú mať detí. A to aj spôsobom, ktorý zodpovedá 21. storočiu. Vo svete žije veľmi veľa detí počatých asistovanou reprodukciou, pričom odborníci potvrdzujú, že sú zdravé a neodlišujú sa od zvyšnej populácie. Dodal, že je nedemokratické odopierať niekomu právo na šťastie mať deti, a malo by to byť aj záujmom štátu.
Eduard Bárány, ústavný právnik: Z hľadiska jeho profesie je pre neho nepochopiteľné, prečo by malo ísť o trestný čin. Rovnako nerozumie tomu, prečo by voči ľuďom, ktorí ho podstúpia, mali byť vedené akékoľvek právne kroky.
Ján Baránek, politický analytik: Sám odporca interrupcií, ale s týmto rozhodne nesúhlasí. Uviedol, že nemôžeme to stavať na úroveň lúpežného prepadnutia či zabitia.
Celkovo vyvolal tento návrh veľké pobúrenie verejnosti a nakoniec výrazne prispelo k tomu, že sa KDH už nedostalo do parlamentu. Hoci ľudia majú krátku pamäť, musíme skonštatovať, že z dlhodobého hľadiska toto hlasovanie dotyčným poslancom skoro vôbec neuškodilo, keďže niektorí z nich sú stále aktívni v politike.
IVF: Morálne a etické otázky s Dr. Lauren Rubal | Lila Rose
Argumenty Predkladateľov a Podporovateľov Návrhu
Aj keď návrh zákona vyvolal vlnu kritiky, jeho predkladatelia a niektorí poslanci, ktorí zaň hlasovali, mali svoje argumenty, ktoré obhajovali. Jeden z predkladateľov návrhu, Jozef Mikloško z KDH, oponoval tým, že zabitie je u nás zakázané a sú za to veľké tresty. „Rovnako by to teda malo platiť aj v tomto prípade. Keď definujeme, že ľudská bytosť je bytosťou od počatia, potom za zabitie plodu podľa zákona platia rovnaké tresty. Žiaľ, aj pri umelom oplodnení sa ničia oplodnené vajíčka, hádam sa nájde metóda, kde to tak nebude. Návrh zákona je maximalistický, na základe kresťanského učenia a aj rokovanie v parlamente ukázalo, že je to téma hodná diskusie,“ skonštatoval poslanec. Tieto postoje odrážali konzervatívne a náboženské presvedčenia, ktoré považujú život za posvätný od momentu počatia.
Ostatní zákonodarcovia, ktorí hlasovali za prijatie zákona, sa bránili, že šlo len o prvé čítanie, po ktorom sa dajú viaceré veci nevyhovujúce spoločenskému konsenzu opraviť. Napríklad Helena Mezenská z OĽaNO-NOVA vysvetlila: „Ja som v prvom čítaní podporila ideu ochrany života ako takú. Preto som hlasovala za. Som za ochranu prirodzených a nezákazových a netrestajúcich foriem v kontexte vystúpenia Eriky Jurinovej, ktorá upozornila, že je potrebné niektoré ustanovenia vylúčiť. Tá rovnako vysvetlila, že ide o hlavnú myšlienku ochrany života, ale bez neprimeraných postihov. Tie má mať každý vo svojom svedomí.“
Podobne sa vyjadril aj Ján Podmanický zo SMERu: „V prvom čítaní sa nedá hlasovať o konkrétnostiach návrhu zákona. Ja som hlasoval za to, aby sa o obmedzení interrupcií rokovalo. Nikdy by som nehlasoval v druhom čítaní za nejaké trestanie umelého oplodnenia. Naopak, poznám veľa prípadov, keď sa z umelého oplodnenia narodili úžasní ľudia.“
Napriek obhajobe sa za návrh zákona vtedy hlasovalo iba 19 poslancov. Je desivé, že za tento návrh vtedy hlasovalo toľko poslancov, najmä z OĽaNO a KDH, ale aj dvaja členovia Smeru (kotlebovci vtedy v parlamente ešte neboli). Veľmi smutné je tiež, že proti hlasovalo iba 14 poslancov, pričom väčšina sa zdržala hlasovania a časť poslancov nebola prítomná.
Zoznam poslancov, ktorí hlasovali za návrh:
- KDH: Pavol Abrhan, Jozef Bobík, Július Brocka, Martin Fronc, Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Jozef Mikloško, Jozef Mikuš, Alojz Přidal, Ivan Uhliarik, P. (jedenáste meno KDH)
- OĽaNO-NOVA: Richard Vašečka, Erika Jurinová, Martin Fecko
- Smer: Marián Kéry, Ján Podmanický
- Nezaradení: Štefan Kuffa (exOĽaNO), Marián Kvasnička (exKDH)
Niektorí z tých, ktorí hlasovali za, sa neskôr začali vyhovárať, že sa s týmto návrhom predsa len tak úplne nestotožňujú, že by zaňho v druhom čítaní už nehlasovali alebo že bolo krátko pred voľbami a druhé čítanie by sa už nestihlo. Žiaľ, ľudia majú krátku pamäť a dnes musíme skonštatovať, že z dlhodobého hľadiska toto hlasovanie dotyčným poslancom skoro vôbec neuškodilo. Erika Jurinová bola dvakrát zvolená za županku Žilinského kraja, kde si hneď na začiatku pozvala na úrad exorcistu. Poslanec Richard Vašečka sedí aj v súčasnosti v parlamente za OĽaNO. KDH našťastie už zostalo mimo parlamentu, podľa aktuálnych preferencii sa tam však ľahko môže vrátiť. Preto určite nie je na škodu pripomínať si tých, ktorí v roku 2015 chceli zúfalým ženám urobiť zo života peklo.
Asistovaná Reprodukcia: Metódy a Princípy v 21. Storočí
Asistovaná reprodukcia je súbor medicínskych postupov, ktoré pomáhajú párom prekonať neplodnosť a splniť si túžbu po dieťati. Dôležité je zdôrazniť, že asistovaná reprodukcia neznamená hneď IVF (in vitro fertilization). Základom liečby neplodnosti je zistiť jej príčinu, čo sa týka vyšetrenia oboch potenciálnych rodičov - ženy i muža. V súčasnosti prispievajú poisťovne na úkony súvisiace s asistovanou reprodukciou až do výšky 1 200 eur. Myšlienka, že vám niekto pomôže s otehotnením vlastného dieťaťa, keď sa vám nedarí prirodzenou cestou, je lákavá a pre mnohé páry predstavuje jedinú nádej.
Ako každý lekársky zákrok, aj tieto metódy majú svoje riziká a mali by ste poznať základné princípy umelého oplodnenia - najmä to, čo sa robí s embryami, ktoré budú vytvorené, tiež napríklad to, aké máte možnosti, čo sa týka rozhodovania o počte embryí, ktoré vám budú vložené do maternice. Ak využijete darcovské vajíčka alebo spermie, ujasnite si svoje postoje k „cudziemu“ genetickému materiálu. Metódy IVF nie sú stopercentne úspešné, snažte sa pristupovať k nim triezvo, aby ste dokázali bez obviňovania spracovať prípadné sklamanie z neúspechu.
Medzi kľúčové metódy asistovanej reprodukcie patria:
IUI - Intrauterinná Inseminácia
IUI, alebo intrauterinná inseminácia, znamená vloženie spermií priamo do maternice v čase ovulácie. Spermie to tak majú bližšie k vajcovodu a vaječníkom, čo zvyšuje pravdepodobnosť otehotnenia. Táto metóda je vhodná napríklad práve pri mužskej neplodnosti, pri zníženej pohyblivosti či počte spermií. IUI môžete podstúpiť aj vtedy, ak využijete darcovské spermie, ak je vaším problémom endometrióza či znížená priechodnosť krčka maternice. Od muža je potrebný ejakulát, ktorý sa následne čistí a koncentruje. U ženy zvyčajne prebehne pred vložením spermií hormonálna stimulácia vaječníkov, aby sa vytvorilo čo najviac vajíčok a zvýšila sa pravdepodobnosť otehotnenia. Lekár urobí ultrazvuk, aby zistil presný čas ovulácie. V správnom čase pomocou katétra vloží cez pošvu a krčok maternice do vnútra maternice pripravené spermie. Niekoľko minút po zákroku budete ležať, potom sa môžete obliecť a pokračovať v bežných aktivitách.
IVF - In Vitro Fertilization
Pri IVF, na rozdiel od IUI, už oplodnenie (spojenie spermie a vajíčka) neprebieha v tele matky, ale v laboratóriu. Pri IVF spermia do vajíčka vojde prirodzene, bez ďalšieho zásahu, na rozdiel od metódy ICSI. V niektorých prípadoch lekár navrhne hneď IVF.
ICSI - Intracytoplazmatická Injekcia Spermie
ICSI znamená, že v laboratóriu „pomôžu“ spermii dostať sa do vajíčka. ICSI je intracytoplazmatická injekcia spermie a je zákrokom, pri ktorom spermia vchádza do vajíčka ihlou. ICSI môžete podstúpiť napríklad pri nízkom počte spermií, nedostatočne pohyblivých spermiách alebo vysokom počte poškodených spermií v ejakuláte. Vyselektujú sa len zdravé, nepoškodené spermie. Existuje aj upravená metóda ICSI, pri ktorej sa použijú len zrelé a geneticky vyšetrené spermie, označovaná ako PICSI.
KET - Kryoembryotransfer
KET je skratka pre kryoembryotransfer, čo znamená prenos predtým zmrazených embryí do maternice ženy. Vitrifikácia, teda rýchle mrazenie buniek, je jedným z najväčších „objavov“ v asistovanej reprodukcii, ktoré reálne zastavuje čas a umožňuje „cestovať v čase“ v biologickej sfére.
PGD - Predimplantačná Genetická Diagnostika
Predimplantačná genetická diagnostika znamená genetické vyšetrenie embrya vo včasnom štádiu jeho vývoja. Lekári testujú špecifické genetické choroby a overujú správny počet chromozómov. Embryá, ktoré sú geneticky v poriadku, môžu byť vložené do maternice.
Potenciálne Riziká Metód Asistovanej Reprodukcie
Ako pri každom medicínskom zákroku, aj pri asistovanej reprodukcii existujú určité riziká, o ktorých by mali byť pacienti informovaní. Medzi ne patria:
- Ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS): Spôsobený hormonálnymi injekciami na stimuláciu vaječníkov. Ide o asi týždeň trvajúce bolesti brucha, nafukovanie, nevoľnosť, vracanie a hnačky. Ak žena otehotnie, príznaky môžu pokračovať aj niekoľko týždňov.
- Mimomaternicové tehotenstvo: V prípade, že sa oplodnené vajíčko usídli inde, než sa má. Je dôležité vedieť, že pri umelom oplodnení môže vzniknúť viac embryí, no do maternice vložia zvyčajne len jedno.
Cesta Časom: História IVF Vo Svete a Na Slovensku
Vývoj asistovanej reprodukcie predstavuje jednu z najfascinujúcejších kapitol v medicíne, ktorá priniesla nádej miliónom párov po celom svete.
Prvé Kroky IVF vo Svete
Narodenie prvého dieťaťa metódou oplodnenia v skúmavke, nazývaného aj in vitro fertilizácia (IVF), bolo zaznamenané 25. júla 1978 vo Veľkej Británii. Táto udalosť predstavovala významný medzník v oblasti reprodukčnej medicíny. Luise Joy Brownová sa narodila v Oldhame cisárskym rezom, pri pôrode vážila 2600 g. Prvá tehotnosť po IVF bola dosiahnutá odberom jedného oocytu (vajíčka) v spontánnom cykle laparoskopicky. Profesori Patrick Steptoe, pôrodník, a Robert Edwards, embryológ, sa navždy zapísali do histórie reprodukčnej medicíny. Za rozvoj IVF získal Robert Edwards v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Začiatky IVF na Slovensku
Začiatky IVF programu na Slovensku siahajú ešte do spoločného československého štátu. Boli sme súčasťou spoločnej sekcie asistovanej reprodukcie, založenej v roku 1985, aj spoločného registra asistovanej reprodukcie. Prvé „dieťa zo skúmavky“ v ČSSR sa narodilo v roku 1982 v Brne po GIFT (profesor Pilka). GIFT je skratka z anglickej terminológie - gamete intrafallopian transfer a znamená zavedenie gamét, vajíčka a spermie, do vajíčkovodov. Uvedená metodika bola jednou z mála poskytnuteľných v danom období. Profesor Pilka je označovaný ako „otec GIFTU“, za čo dostal počas Svetového kongresu IVF/ET v San Franciscu v roku 1998 ocenenie za celoživotnú prácu a prínos v reprodukčnej medicíne.
Na Slovensku sa prvé dieťa po IVF + ET (embryotransfer) narodilo až 13 rokov po Lujze Brownovej. Podľa archívnej správy TASR sa prvé slovenské dieťa zo skúmavky narodilo v roku 1991: „Dňa 3. mája, ráno o pol deviatej sa v Bratislave narodilo prvé slovenské dieťa oplodnené v skúmavke. Dievčatko Zuzanka má hmotnosť 3070 gramov a dĺžku 50 cm a je zdravé, rovnako ako jeho 31 ročná mama Anna", uvádza sa v archívnej správe TASR.
História Centier Asistovanej Reprodukcie
Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa smerovanie asistovanej reprodukcie na našom území zmenilo. O IVF program sa v tom období snažili dve bratislavské a jedna košická klinika, ale možnosti na liečbu boli ekonomicky výrazne obmedzené. V roku 1994 bola založená sekcia asistovanej reprodukcie pri Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SAR SGPS), čo bol dôležitý krok k formalizácii a rozvoju tejto oblasti. Prvé dieťa na Slovensku po ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie) sa narodilo v Košiciach v roku 1994 a po kryoembryotransfere tiež v Košiciach v roku 1996, čo svedčí o rýchlom zavádzaní nových metód.
Prvé súkromné IVF centrum na Slovensku vzniklo v roku 1998 - bolo to centrum Iscare v Bratislave. V tomto období treba spomenúť aj mená lekárov, ktorí vo vtedajších určite nie ideálnych podmienkach asistovanú reprodukciu na Slovensku rozvíjali. V Bratislave to boli docent Války, doktor Hrúzik a doktor Pintér, zatiaľ čo v Košiciach sa o rozvoj zaslúžili doktor Herman a doktor Hlinka.
K historickej budove na Zochovej 7 v Bratislave sa viaže 150-ročná história I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky, s ktorou súvisí viac ako 50-ročná história liečby neplodnosti na Slovensku. V rokoch 1999 až 2004 tu pracovalo Centrum humánnej reprodukcie. Na Zochovej boli robené všetky výkony asistovanej reprodukcie viazané na danú dobu. Medzi ne patrili:
- IUI - intrauterinná inseminácia.
- DIPI - direct intraperitoneal insemination - dnes už nepoužívaná metóda, pri ktorej sa spermie zaviedli do brušnej dutiny cez zadnú pošvovú klenbu. Pri tejto metóde bolo vyššie riziko mimomaternicovej gravidity.
- GIFT - metóda popísaná vyššie, ktorá bola predchodcom IVF.
- IVF + ET, ICSI (in vitro fertilizácia a embryotransfer, intracytoplazmatická injekcia spermie).
- Kryoprogram - v tom čase pomalé, počítačom riadené zmrazovanie.
- MESA, TESE - operačné metódy získavania spermií z nadsemenníkov alebo zo semenníkov pri azoospermii, teda neprítomnosti spermií v ejakuláte. MESA (microsurgical epididymal sperm aspiration) predstavuje mikrochirurgické odsatie spermie z nadsemenníka, zatiaľ čo TESE (testicular sperm extraction) je chirurgické získanie spermie priamo zo semenníka.
V roku 2003 bola I. gynekologicko-pôrodnícka klinika premiestnená do nemocnice Sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici. Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UN Bratislava vzniklo až v roku 2010. V rokoch 2003 až 2010 nebolo v Bratislave univerzitné pracovisko reprodukčnej medicíny, jediné takéto centrum bolo v Košiciach. V súčasnosti je však situácia opačná, v Košiciach už univerzitné IVF centrum nie je. Jediné univerzitné IVF centrum na Slovensku v súčasnosti je práve Univerzitné centrum reprodukčnej medicíny I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UN Bratislava.
Asistovaná Reprodukcia Na Slovensku Dnes
Napriek prvotným ťažkostiam a obmedzeniam sa liečba neplodnosti na Slovensku výrazne posunula. Problémy slovenského zdravotníctva sa premietli aj do možností liečby neplodnosti na Slovensku. IVF program a s ním súvisiace moderné metódy liečby sa u nás rozbiehali pomalšie, ale počas posledných rokov môžeme povedať, že na Slovensku vieme poskytnúť všetky dostupné metódy liečby a úspešnosť liečby je u nás minimálne porovnateľná „so svetom“. Počiatočné „zaostávanie“ možností liečby sa však prejavuje aj v súčasnosti - pomerne veľký počet párov stále vyhľadáva liečbu neplodnosti v zahraničí. To má za následok nižší počet liečebných cyklov v porovnaní s európskym priemerom.
Na druhej strane, vysoká úspešnosť liečby v našich IVF centrách spúšťa „IVF turistiku“ aj opačným smerom, čo znamená, že veľa zahraničných párov prichádza za liečbou neplodnosti na Slovensko. Jedným z dôvodov sú aj podstatne nižšie náklady na liečbu v porovnaní s mnohými západnými krajinami.
Čo umožnilo pozitívny posun v možnostiach a úspešnosti liečby neplodnosti na Slovensku? Jednoznačne súkromné IVF centrá. Aj keď ich máme podstatne menej ako napríklad v Českej republike, pri výraznom nedostatku univerzitných pracovísk súkromné centrá úspešne „suplujú“ ich úlohy - nielen v oblasti liečby, ale aj vo vývoji, výskume, výuke a v onkologickom programe, ktorý sa zameriava na zachovanie fertility u onkologických pacientov pred onkologickou liečbou.
Tak kde sme sa po asi 30 rokoch úspešného rozvoja liečby neplodnosti na Slovensku dostali? Slovenské páry zbytočne cestujú za liečbou do zahraničia, zatiaľ čo zahraničné páry nachádzajú úspech a porozumenie u nás. Poskytujeme všetky metódy liečby, vieme vybrať aj tzv. „liečbu šitú na mieru“, a realizujeme všetky „patient a baby friendly“ postupy. Máme úspešný medical freezing, výrazne sa posunula aj úhrada liečby v tejto oblasti, a máme úspešný darcovský program. Ešte nedávno prichádzali za tzv. social freezingom prevažne zahraničné pacientky, no aj vďaka cielenej osvete túto možnosť dnes už využíva veľa slovenských pacientiek.
Oproti dvom IVF centrám v Bratislave a jednému v Košiciach v minulosti, máme v súčasnosti na Slovensku 16 IVF centier. Z nich je 8 v Bratislave, 3 v Košiciach, 2 v Martine, 1 v Nitre, 1 v Žiline a 1 v Banskej Bystrici, čo značne zlepšuje dostupnosť liečby pre páry z rôznych regiónov Slovenska.
Od roku 2022 máme spustený Národný register asistovanej reprodukcie. Od rozdelenia republík takmer až doteraz bola mapa Slovenska „bielym miestom“ na mape európskeho registra (EIM - European IVF Monitoring). Náš register manažuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), je povinný a tzv. „cycle per cycle“, čiže prospektívny, registruje každý urobený výkon asistovanej reprodukcie. Údaje zadáva každé IVF centrum, zadávanie je časovo náročné, ale máme validný výstup o výsledkoch našej práce. Tvrdenie, že máme minimálne porovnateľné výsledky liečby s okolitými krajinami je už podložené aj výstupom z Národného registra. Údaje do nedávno vytvoreného prospektívneho európskeho registra asistovanej reprodukcie (EuMAR - European Monitoring of Assisted Reproduction) bude už zadávať NCZI. Slovensko je jednou z 15 európskych krajín, ktoré spĺňajú kritériá na zadávanie údajov do EuMAR. Týmto krokom sa Slovensko plne integrovalo do európskeho systému monitorovania a vykazovania výsledkov v oblasti asistovanej reprodukcie.
IVF: Morálne a etické otázky s Dr. Lauren Rubal | Lila Rose
tags: #zeny #po #ivf #na #12 #rokov