Úvod do vyživovacej povinnosti rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi jednu zo základných zákonných povinností, ktorá je zakotvená v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa. Dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Rodičia môžu túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, či už dobrovoľne alebo na základe rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Je dôležité poznamenať, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku dieťaťa, ani nie je automaticky ukončená dosiahnutím plnoletosti. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne, čo znamená, že táto povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné úplne a trvale uhrádzať či uspokojovať svoje relevantné životné potreby. V tomto kontexte je kľúčové rozlišovať situácie, keď ide o študujúce plnoleté dieťa, a prípady, keď je dieťa objektívne neschopné samostatne sa živiť z dôvodu zdravotného postihnutia.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov
Základom vyživovacej povinnosti je zabezpečenie potrieb dieťaťa a jeho podieľanie sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo znamená, že potreby dieťaťa sú prioritou. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného, pričom výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je primárne o sčítaní pravidelných výdavkov na dieťa a zaplatení polovice z nich rodičom; ide o to, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života, ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli priamo v zákone. Súdna prax k tejto otázke taktiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Avšak, základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto má percentuálne určenie opodstatnenie. Na druhej strane, nemožno ho paušalizovať, a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu, najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Plnoletosť a vyživovacia povinnosť: Kedy dieťa nie je schopné samostatne sa živiť?
Dospelosť, čiže nadobudnutie plnoletosti, neznamená automatický zánik vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu trvá, dokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická takzvaná obnoviteľnosť.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Rodičovská povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné sa samostatne uživiť. To znamená, že súd môže rozhodnúť o vyživovacej povinnosti, pokiaľ dcéra preukáže, že nie je schopná si sama zabezpečiť výživu, napríklad kvôli štúdiu na vysokej škole.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, to znamená na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium, vrátane doktorandského štúdia. Ak sa dieťa rozhodne pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak však dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Pokiaľ ide o externé alebo diaľkové štúdium, treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Ak by sa po ukončení štúdia dieťa nezamestnalo, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom odbore neznamená, že by ho mali rodičia naďalej vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak však začne znova študovať, vyživovacia povinnosť sa môže opätovne obnoviť.
Schopnosť samostatne sa živiť a trh práce
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Neznamená to, že nezamestnanosť dieťaťa je automatickým dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Ak však dieťa aktívne hľadá prácu, je evidované na úrade práce a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Špecifiká vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu so zdravotným postihnutím
Osobitnú kategóriu tvoria prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť z dôvodu hendikepu alebo postihnutia. V týchto situáciách trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia, a dokonca aj v prípade, že dieťa vôbec neštuduje. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je dôvodom pre nárok plnoletého dieťaťa na výživné.
Avšak, keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napr. po úraze s dobou rekonvalescencie, by sa na nárok na výživné prihliadalo len dočasne, resp. by sa posudzovalo individuálne.
V kontexte plnoletého dieťaťa, ktoré je osobou so zdravotným postihnutím a nie je schopné samostatne právne konať, je dôležité rozlišovať medzi rozvodom manželstva rodičov a úpravou práv a povinností k tomuto dieťaťu. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony. Ak je podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti dcéry, súd v osobitnom konaní rozhodne, v akom rozsahu bude dcéra spôsobilá na právne úkony a kto jej bude ustanovený ako opatrovník. Opatrovníkom môže byť rodič, iná blízka osoba alebo aj iná vhodná osoba, ktorú určí súd. Súd však vždy prihliada na záujem a blaho opatrovanej osoby, jej vzťahy s navrhovanými opatrovníkmi, doterajšiu starostlivosť a schopnosť zabezpečiť jej potreby. Výživné na plnoletú dcéru so zdravotným postihnutím však nie je predmetom konania o rozvode manželstva, ale samostatného konania.
Prídavok na dieťa pre dospelých so zdravotným postihnutím
Kto podáva žiadosť o výživné a komu sa výživné platí?
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. To znamená, že po dovŕšení 18 rokov veku musí návrh na určenie, zvýšenie alebo zníženie výživného podať samotné dieťa vo svojom mene. Do dovŕšenia plnoletosti by musel návrh podať zákonný zástupca (rodič). Ak si teda rodičia voči plnoletému dieťaťu neplnia vyživovaciu povinnosť, respektíve plnia ju nedostatočne, oprávnené plnoleté dieťa je oprávnené podať návrh voči rodičovi/rodičom na súd na určenie výživného.
Čo sa týka spôsobu platenia, výživné sa platí do rúk toho konkrétneho rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ak ide o maloleté dieťa. Inak je tomu však v prípade, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Po dovŕšení plnoletosti tak môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie. Určite je však na mieste o tom matku (ak jej bolo predtým výživné platené) informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Ako sa určuje výška výživného?
Pri určení výšky výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd bude skúmať nielen oficiálne príjmy rodiča, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (napr. dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, ale aj o ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak aj o pasívach.
Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Napríklad, čo s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. To k dnešnému dňu predstavuje sumu 32,11 EUR.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie. Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Pri posudzovaní výšky výživného, najmä ak ide o dospelé dieťa, sa riadi Metodikou výpočtu výživného, ktorú stanovilo Ministerstvo spravodlivosti SR a ktorá má pre súdy odporúčací charakter. Táto metodika napríklad pre rodiny s dvoma deťmi a dospelou dcérou vo veku 19 a viac rokov, ktorá nie je schopná sa sama živiť, odporúča platiť 20% z mesačného čistého príjmu. Ak je príjem rodiča napríklad 1000 EUR v čistom, potom je povinný platiť 200 EUR mesačne. Ak dospelá dcéra nevydokladovala výdavky na požadovanú sumu, súd to určite zohľadní pri rozhodovaní o zvýšení výživného.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Proces podania žiadosti o výživné: Krok za krokom
Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na výške alebo platení výživného, plnoleté dieťa môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti otca/matky. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov.
Kde podať žiadosť
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, to znamená ten, kto návrh na súde podáva - v tomto prípade plnoleté dieťa. Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné sa obrátiť na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa.
Čo má žiadosť obsahovať (vzor návrhu)
Pokiaľ si budete pripravovať návrh vo vlastnej réžii, tak určite Vám odporúčam sústrediť sa hlavne na špecifikovanie Vašich odôvodnených mesačných výdavkov. Návrh na určenie výživného pre dospelé dieťa by mal obsahovať nasledovné:
- Označenie účastníkov konania: Osobné údaje navrhovateľa (plnoletého dieťaťa) a osobné údaje rodiča, proti ktorému návrh smeruje, s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, prípadne e-mail.
- Jasné vymedzenie, čoho sa domáhate: V návrhu musí byť zrejmé, čo konkrétne požadujete, t.j. určenie výživného v určitej sume.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a požadovanú výšku výživného. Je potrebné popísať aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná/schopný sama sa živiť, napríklad z dôvodov štúdia alebo zdravotného postihnutia. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium alebo špeciálne potreby.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa (dieťaťa): Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete, t.j. aké sú vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na vašu osobu, respektíve na štúdium/liečbu. K výdavkom je vhodné priložiť aj dôkazy, ak nimi disponujete (napr. potvrdenie o štúdiu, nájomná zmluva, lekárske správy, potvrdenia o nákladoch na liečbu a rehabilitáciu).
- Prílohy: K návrhu treba priložiť rodný list dieťaťa a prípadne aj staršie rozhodnutie o výživnom (ak bolo už predtým určené). Pri dieťati so zdravotným postihnutím sú kľúčové lekárske správy a posudky potvrdzujúce trvalú neschopnosť sa živiť.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca. Rizikom je, že ak by súd zistil, že dcéra už je schopná sa sama živiť (napr. by odmietala prácu alebo by mala príjem), mohol by návrh zamietnuť. Ak však preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopná sa sama živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí.
Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne. Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade s ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak súd zaviaže rodiča platiť výživné v určitej sume a rodič si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. podať návrh na vykonanie exekúcie.
Zmena a zrušenie výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením a vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie. Pokiaľ rodič pochybuje o tom, že syn študuje, môže návrh na zrušenie výživného podať. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil. Ak by v súdnom konaní vyšlo najavo, že syn ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale návrh zamietne. Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vyživovaciu povinnosť zruší.
Náhradné výživné: Pomoc od štátu
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si túto povinnosť neplní. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Je potrebné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Dôležité aspekty pri platení a dokazovaní výživného
Splatnosť výživného a dokladovanie platieb
Výživné sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak sa odporúča ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Nepravidelné plnenia a dobré mravy
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci, odporúča sa určitá miera flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ sa však z výnimočnosti stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu takzvaného reprezentačného.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Informačná povinnosť dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné, či s jeho výškou. V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné, len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Vzory žiadostí a právna pomoc
Existuje mnoho vzorov návrhov na určenie, zvýšenie alebo zníženie výživného, ktoré sú dostupné online. Tieto vzory môžu byť užitočným východiskovým bodom pre prípravu vlastného podania. Nájdete napríklad vzor návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa, vzor návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté nezaopatrené dieťa, alebo vzor žiadosti otca o zníženie výživného na maloleté dieťa. Dôležité je však vždy prispôsobiť vzor konkrétnej situácii a dôkladne vyplniť všetky potrebné údaje.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúča sa obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov. Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú advokáti zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
S otcom (matkou) môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie. V súčasnej dobe je tiež možné využiť dištančné stretnutia s advokátom (telefonické alebo elektronické), elektronické prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení a odvolaní prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Taktiež je možné aj elektronické vypracovanie zmlúv a iných právnych dokumentov.
tags: #ziadost #o #vyzivne #na #plnolete #postihnute