Dajme odpadu druhú šancu! Každý z nás vie, že odpad z našich domácností, škôl a iných inštitúcií je potrebné separovať. Tým, že odpad separujeme, sme ohľaduplní k životnému prostrediu. Separovanie nie je vôbec náročné. Papier do modrého, sklo do zeleného a plasty do žltého kontajnera. To si zapamätá každý. Ak budeme správne triediť odpad, umožníme tak jeho ďalšie spracovanie a z odpadu znova vznikne výrobok, ktorý môžeme opäť použiť. Ušetríme tak prírodné zdroje a chránime životné prostredie pre nás i pre ďalšie pokolenia.
Na našej základnej škole v Jelšave sa odpad separuje, dokonca nás pravidelne kontrolujú hliadky mladých aktivistov. No keď sa bližšie pozrieme na noviny, letáky, PET fľaše, mikroténové vrecká, igelitové tašky, rolky z toaletného papiera, nie je to len odpad, ale aj vynikajúci materiál na šaty. Vyskúšali sme, a podarilo sa. Vznikli prekrásne modely šiat, ktoré sme potom predvádzali na módnej prehliadke. Akciu moderovali dvaja elegantne odetí mladí ľudia. Slečna mala oblečené nariasené, volánové šaty z nepremokavého čierneho igelitu, mládenec mal z toho istého materiálu modernú vestu a široké nohavice. Oba modely vhodné aj do dažďa. Deti z I. predvádzali pestré, kreatívne modely. Videli sme novinovú princeznú, ktorá mala na hlave klobúk z plastových pohárov, veľmi vhodné proti nárazom, rytierov odetých do kombinovaného odpadu, bábiku oblečenú do Tesco tašiek, model vhodný aj na zimné obdobie. Igelitové vrece malo veľký úspech, lebo modely z tohto materiálu sa často opakovali i keď v rôznych farbách. Vhodné ako pancier nám predviedli modelky, ktoré mali oblečené sukničky a klobúky z PET fliaš. O letákové baletky a princezné sme nemali núdzu. Je to veľmi pestrý a módny materiál, vhodný na každú príležitosť. Takže, milí čitatelia, neváhajte a skúste si doma zhotoviť šaty z odpadového materiálu. Určite vám ich budú závidieť všetci susedia.
Zrod a Cesta: Od Surovín k Regálom
Život plastovej fľaše sa začína dávno predtým, než ju spotrebiteľ vezme z regálu obchodu. Výroba plastových fliaš si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, konkrétne suroviny a energiu. Plastové fľaše sa vyrábajú z ropy, čo je neobnoviteľný zdroj. Ropa sa získava a spracováva pomocou energeticky náročných procesov, ktoré často ničia krehké ekosystémy. Len v USA sa na ich výrobu plastových fliaš použije 17 miliónov barelov ropy, ktorá by mohla poháňať 100 000 áut celý rok. K tomu je potrebné dodať, že z ropy sa plastová fľaša nevykúzli len tak, na to sú potrebné ďalšie suroviny a mnoho chemických látok.
V procese výroby dochádza k zásadným transformáciám. V pobočke General Plastic v Senici napríklad vznikajú takzvané predlisky alebo preformy, z ktorých sa PET fľaše následne vyfukujú. Spoločnosť ich ročne vytvorí viac ako 500 miliónov ton, čo je približne 50 % spotreby PET fliaš na Slovensku. Takýchto predliskov existuje niekoľko druhov, pričom úlohu zohráva ich hmotnosť, hrúbka či dokonca farba. Hotové fľaše sa potom naplnia a transportujú do obchodných reťazcov, aby sa mohli dostať ku koncovým spotrebiteľom. Doprava sa uskutočňuje prevažne nákladnou automobilovou dopravou. Táto doprava takisto spotrebováva fosílne neobnoviteľné zdroje a prispieva ku globálnym klimatickým zmenám produkciou CO2. K tomu tiež pripočítajme hluk z dopravy a znečistenie ovzdušia, ktoré znižuje kvalitu nášho života. Znečistenie na výrobu plastových fliaš v USA predstavuje vyprodukovanie 2,5 milióna ton oxidu uhličitého.
Na obrázku (pôvodne textom naznačené) je zachytený životný cyklus takej plastovej fľaše, kde môžeme vidieť, že jej cesta ku konečnému spotrebiteľovi je celkom dlhá. A my ju potom vypijeme za pár minút alebo za jeden deň. Fľašu vyhodíme a vec pokladáme za vybavenú. Viac sa nestaráme, neriešime, nezamýšľame sa. My sme sa jej zbavili, ale je naozaj preč? Skutočne zmizla? Asi už tušíte, že nie.
Etiketa: Viac než Len Značka
Premýšľali ste niekedy nad drobnou, často prehliadanou časťou plastovej fľaše - etiketou? Aj keď sa to môže zdať bezvýznamné, etikety na plastových fľašiach zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri budovaní značky, ale aj pri dopade na životné prostredie. Farebné štítky zdobiace plastové fľaše sú zvyčajne vyrobené z polyetyléntereftalátových (PET) alebo polyvinylchloridových (PVC) materiálov. Aj keď sú tieto materiály vybrané pre ich odolnosť a schopnosť odolávať vlhkosti, predstavujú značnú výzvu, pokiaľ ide o recykláciu.
Etikety sa nedajú ľahko oddeliť od fľaše počas procesu recyklácie, čo vedie ku kontaminácii a zníženiu kvality recyklovaného plastu. To znamená, že veľké množstvo etikiet plastových fliaš končí na skládkach alebo sa spaľuje, čo prispieva k znečisťovaniu životného prostredia. Z pohľadu spotrebiteľa je dôležité pochopiť vplyv etikiet na plastových fľašiach. Mnoho ľudí si neuvedomuje výzvy spojené s recykláciou plastových fliaš a môžu neúmyselne prispieť k narastajúcemu problému znečistenia plastmi. V dôsledku toho rastie dopyt po udržateľných riešeniach označovania, ktoré sa dajú ľahšie odstrániť počas procesu recyklácie. Spoločnosti skúmajú alternatívy, ako sú zmršťovacie návleky, ktoré sa dajú ľahšie oddeliť od fľaše, čím sa zlepšuje recyklovateľnosť plastových nádob. Výberom produktov s inovatívnymi riešeniami označovania môžu spotrebitelia zohrávať úlohu pri znižovaní plastového odpadu a podpore udržateľnejšej budúcnosti.
Vplyv etikiet na plastových fľašiach presahuje len environmentálne obavy. Tieto štítky sú tiež silným nástrojom pre identitu značky a komunikáciu. Spoločnosti investujú značné prostriedky do navrhovania štítkov, ktoré nielen priťahujú spotrebiteľov, ale poskytujú aj základné informácie o produkte. Na konkurenčnom trhu slúži značka ako vizuálny ambasádor značky, ktorý ovplyvňuje nákupné rozhodnutia a lojalitu značky. Keďže dopyt po ekologických a udržateľných produktoch rastie, značky majú príležitosť začleniť environmentálne správy do svojich štítkov, využiť sentiment spotrebiteľov a podporiť pozitívnu zmenu. Keď nabudúce siahnete po plastovej fľaši, venujte chvíľu zváženiu etikety, ktorá je okolo nej obalená. Okrem žiarivých farieb a chytľavého dizajnu nesie značka aj príbeh o vplyve na životné prostredie, výzvach v oblasti recyklácie a komunikácii značky. Uvedomením si úlohy etikety na plastové fľaše spotrebitelia môžu robiť informované rozhodnutia, podporovať udržateľné postupy a povzbudzovať značky, aby prijali ekologické riešenia označovania. Je čas venovať skromnej plastovej fľaši pozornosť, ktorú si zaslúži, a uznať jej potenciál viesť k pozitívnym zmenám vo svete balenia a udržateľnosti.
Neviditeľné Hrozby: Chemické Látky a Zdravie
Bc. Otvorili ste sterilizovaný hrášok a neminuli ste ho celý? Nenechávajte ho v konzerve. A nerobte ani ďalšie nezmysly, ktoré vás zbytočne oberajú o zdravie. PET fľaše i plastové tégliky z rastlinného masla či z jogurtu nepoužívajte opakovane. Keď sú prázdne, patria do koša. Čím viac obalov príde s potravinou do styku, tým viac chémie sa do nej dostane. Vedeli ste napríklad, že kyslé potraviny sa nemajú rady s alobalom?
Ako sa vyhnúť plastom, BPA a chemikáliám | Dr. Shanna Swan a Dr. Andrew Huberman
Známy bisfenol A (BPA) je jednou z takýchto látok. Vedci už dobrých dvadsať rokov vedia, že táto chemická látka má vlastnosti podobné estrogénu a patrí medzi endokrinné disruptory, teda látky, ktoré v tele narušujú funkciu prirodzených hormónov. Bisfenol A, známy aj pod skratkou BPA, nájdete v plastových fľašiach, nádobkách na potraviny, plastovom príbore, na vnútornej strane plechoviek. Boli vykonané štúdie, ktoré spájajú bisfenol A s rakovinou prsníka aj prostaty, predčasným nástupom puberty či s hyperaktivitou detí a obezitou.
Americký profesor biológie Frederick vom Saal, jeden z najznámejších odporcov BPA, už roky bije na poplach. „Keby som vám povedal: Aha, tu je balíček antikoncepčných piluliek, vyextrahujme z nich hormón a urobme z neho plast, asi by ste si mysleli, že som blázon. No nápad využívať pohlavný hormón na výrobu plastu je naozaj totálne šialený,“ vraví biológ, u ktorého by ste doma žiadne plastové nádoby nenašli. „Držím potraviny od plastu čím ďalej. Nikdy by som v ňom jedlo neohrieval, už vôbec nie v mikrovlnke. A pivo pijem z fľaše, zásadne nie z plechovky.“
Výskumy okolo BPA však pomaly prinášajú výsledky. Kanada už v roku 2008 zakázala používať túto chemikáliu pri výrobe dojčenských fliaš pre deti do jedného roku a o tri roky neskôr začal platiť rovnaký zákaz v celej Európskej únii. Neskôr desať európskych krajín zakázalo BPA pre všetky potravinárske aplikácie určené deťom do troch rokov a od vlaňajška platí vo Francúzsku zákon zakazujúci bisfenol A v úplne všetkých obaloch na potraviny. Belgicko zvažuje rovnaký krok. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín EFSA sa však zatiaľ drží stanoviska, podľa ktorého je BPA pri súčasnej úrovni expozície populácie bezpečný pre všetky aplikácie. Ozaj, vedeli ste, že do tela sa vám dostáva aj cez kožu vždy, keď v obchode chytíte účtenku z pokladnice? Po potravinách je totiž druhým najdôležitejším zdrojom bisfenolu A termopapier.
Ing. Milada Syčová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade diplomaticky vraví: „Ľudské telo je od narodenia zaťažené rôznymi chemickými látkami a tak, keď to je možné, mali by sme sa vyhýbať expozícii akýmkoľvek chemickým látkam, nielen z obalov.“ No ako pripúšťa, plasty všeobecne môžu byť zdrojom látok, ktorými môže byť kontaminovaný ľudský organizmus. Nejde však o žiadnu akútnu otravu, ale o postupné zbieranie cudzích látok v našom tele. Odborníčka na hygienu výživy dodáva: „Podľa nariadení Európskej komisie aj parlamentu sa však na výrobu plastových obalov môžu používať iba látky uvedené v zozname, pričom všetky prešli hodnotením rizika, posúdila sa ich toxicita a určil špecifický migračný limit, teda najvyššie prípustné množstvo, ktoré sa môže uvoľniť do potraviny.“ Ide o množstvá, ktoré sa podľa súčasných poznatkov nepovažujú za škodlivé, respektíve ohrozujúce ľudské zdravie.
Ing. Syčová varuje najmä pred opakovaným používaním PET fliaš, téglikov od jogurtov a ďalších plastov, ktoré boli vyrobené na jednorazové použitie. „Na tento účel sa testovaním overilo, že sú bezpečné. Spotrebitelia sú však veľmi vynachádzaví a dokážu ich používať neuveriteľným spôsobom.“ Bežné je zamrazovanie potravín do vymytých jogurtových téglikov, zarábanie malinoviek deťom do PET fliaš. Ani plastové škatuľky priamo určené na uskladňovanie potravín však často nepoužívame správne. O tom, aká dóza je na čo vhodná, vás informuje označenie na nej. „Ak je tam len údaj o materiálovom zložení ako PP, PS či PET a symbol o recyklácii, neodporúčam v nej zohrievať jedlo v mikrovlnke, umývať ju v umývačke riadu či dávať do mrazničky. Rovnako ak je na nej piktogram preškrtnutej mikrovlnky či umývačky.“
Plast ako Bariéra Života: Príbeh Chlapca v Bubline
Meno David Phillip Vetter ti možno nič nehovorí, no jeho príbeh možno poznáte. Získal prezývku „chlapec v bubline“, pretože celý život prežil oddelený od okolitého sveta tenkou plastovou stenou. Mal zriedkavú genetickú poruchu a akýkoľvek kontakt s baktériami ho mohol zabiť. Tento príbeh je extrémne špecifickým pohľadom na plast ako ochrannú bariéru, ktorá paradoxne udržiavala život, zatiaľ čo bežné plasty v našom prostredí často prinášajú iné riziká.
David sa narodil v septembri 1971 cisárskym rezom. Lekári ho nechceli vystaviť baktériám, ktoré by počas bežného pôrodu mohol dostať z matkinho tela. Práve takéto mikroorganizmy pomáhajú novorodencom budovať si imunitu, no pre Davida by znamenali smrť. Už pred jeho narodením lekári pripravili sterilné prostredie - miestnosti dôkladne vydezinfikovali, uzavreli a izolovali. Matku Carol Ann umyli chirurgickým dezinfekčným roztokom a celý personál sa podrobil testom. V pôrodnej sále sa nikto nehýbal ani nerozprával 15 minút pred zákrokom, aby nechali sadnúť prach. Po narodení preniesli Davida do špeciálne pripravenej plastovej kapsule, v ktorej mal sterilné fľaše, plienky aj sterilizovanú vodu na krst. Z tejto bubliny vyšiel až o 12 rokov - len dva týždne pred smrťou.
Tragická dedičnosť sprevádzala Davidovu rodinu. David nebol prvým synom svojich rodičov. Ich predchádzajúci syn David Joseph III trpel rovnakou chorobou - ťažkou kombinovanou imunodeficienciou (SCID), pri ktorej telo nemá funkčný imunitný systém. Tento chlapec zomrel ako sedemmesačný. Rodičia sa rozhodli mať ďalšie dieťa, hoci vedeli, že ak pôjde o chlapca, existuje 50-percentná šanca, že zdedí rovnakú chorobu. Verili však v Boha a potrat odmietli. Po narodení druhého syna sa obavy potvrdili. Aj David Phillip sa narodil s SCID. Lekári ho umiestnili do sterilného prostredia a dúfali, že nájdu liečbu - ideálne transplantáciu kostnej drene.
Život vo vnútri plastovej klietky bol pre Davida jedinečnou skúsenosťou. Pôvodne to mala byť len dočasná situácia. Imunológ Raphael Wilson veril, že Davidovi môže pomôcť transplantácia kostnej drene. Potreboval však dokonalého darcu. Rodičia boli nevhodní a ani Davidova sestra nevyhovovala. Hľadanie darcu mimo rodiny pripomínalo lotériu - šance boli mizivé. David tak vyrastal v bubline. Lekári verili v medicínsky pokrok. Malý chlapec napriek všetkému rástol, chodil a rozprával. Naučil sa v šiestich mesiacoch loziť, v ôsmich chodiť, a mal nadpriemerné IQ. V niektorých oblastiach však zaostával - najmä v komunikácii. Obklopovali ho neustále noví ľudia v skafandroch, ktorí sa s ním málo rozprávali. Mal skreslené vnímanie sveta, nevedel napríklad rozoznať hĺbku. Nevedel pochopiť, čo je vietor. Raz mu psychologička ukázala vetvu stromu a David bol z toho taký nadšený, že neveril vlastným očiam.
Túžba po úniku bola silná. Ako David rástol, izolácia ho začala psychicky ničiť. Hoci NASA pre neho vytvorila špeciálny oblek, aby mohol bezpečne vyjsť z bubliny, každý pokus o kontakt so svetom len zdôraznil, ako veľmi je od neho oddelený. Trápili ho zlé sny, úzkosť a depresia. Opakovane hovoril o svojom nočnom strašidle. Vraj ho chodil strašiť „kráľ baktérií“. Mal pocit, že ho všetci opúšťajú, a že nad sebou nemá žiadnu kontrolu.
V roku 1983 prišla nádej. Vedci oznámili, že transplantácia kostnej drene môže prebehnúť aj pri polovičnej zhode a jeho sestra mohla byť darcom. Operáciu vykonali a spočiatku sa zdalo, že všetko ide dobre. Neviditeľný nepriateľ však číhal. Napriek všetkým opatreniam sa v transplantovanej dreni skrýval nepozorovateľný vírus Epstein-Barrovej. Väčšina ľudí s týmto vírusom nemá problém, no Davidovo telo sa mu nevedelo brániť. Vírus sa rozšíril po celom tele a vyvolal množstvo nádorov. Do pár týždňov mal David vysoké horúčky, krvácal z čriev a vracal krv. Lekári ho museli vybrať z bubliny. Jeho matka ho vtedy prvýkrát v živote pohladila holou rukou. O niekoľko hodín neskôr David zomrel.
Davidov život bol tragédiou, ale aj obrovským prínosom. Vďaka nemu lekári pochopili viac o SCID a výskum sa posunul vpred. Dnes sa všetky bábätká testujú hneď po narodení a deti s SCID môžu dostať účinnú liečbu. Ak doktori zasiahnu včas, majú vysokú šancu na prežitie. Na jeho pohrebe zazneli silné slová: „Pre tých, čo merajú život výkonom, bol Davidov život zbytočný.“ Tento príbeh nám ukazuje, ako plast dokáže chrániť, no zároveň obmedzovať, a ako jeho prítomnosť v našich životoch môže mať hlboké a neočakávané dôsledky.
Osud po Použití: Kam Patrí Plastová Fľaša?
Si v obchode. Stojíš pred regálom s nápojmi. Podľa čoho sa rozhoduješ, ktorú minerálku kúpiš? Ide ti o cenu? Dizajn fľaše? Farbu plastu? Značku? Čo bude s fľašou ďalej je opäť na tebe. Keď hodíš PET fľašu do komunálneho odpadu, jej „život“ sa skončí ešte predtým, aby naplnila svoj úplný potenciál - poslúžila tebe, ale aj sa zrecyklovala. V tomto prípade poputuje rovno do spaľovne. A tam skončí. Takýto osud postihne za rok približne 18 000 ton fliaš! Úplne zbytočne.
Samozrejme, môžeš byť ešte väčší ignorant a hodiť ju niekde do jazera, mora či prírody. Kde bude končiť a rozkladať sa stovky rokov. Bohužiaľ, plastové fľaše končia nielen na skládkach, ale aj v oceáne. Vedci dokonca zistili, že až tretinu plastového odpadu v mori tvoria plastové fľaše. Vyplavovaním chemikálií znečisťujú plastové fľaše pôdu, vodu a znepríjemňujú život voľne žijúcim živočíchom. Prírode trvá viac ako 450 rokov, kým rozloží jednu fľašu! Doba rozloženia plastovej fľaše závisí od viacerých faktorov (klímy, zloženia plastu, atď.), zvyčajne však trvá 450 až 1 000 rokov, kým sa úplne rozloží. Nie nadarmo preto upozorňujú ochranári prírody na množstvo odpadkov v prírode a varujú pred ich vyhadzovaním.
Často krát som sa stretla s argumentom, že niekto síce pije balenú vodu, ale plastovú fľašu potom vyhodí do separovaného odpadkového koša na plasty, takže je to v poriadku. Áno separovanie odpadu často považujeme za synonymum pre ekologický život. Prečo? Pretože len za minulý rok sa vo svete vypilo 300 miliárd litrov balenej vody, z čoho vzniklo približne 650 000 ton odpadu. Pamätáte na tých 450 rokov, kým sa plastová fľaša rozloží? A počas tejto doby samozrejme uvoľňuje toxické látky do pôdy a vody, ktoré sú základnými zložkami rastu produktov, ktoré konzumujeme. Spaľovaním vzniká nebezpečný odpad unikajúci do ovzdušia.
Viete kde končí obrovská časť tohto plastového odpadu? V oceánoch, kde sa tieto fľaše pridávajú k 5 triliónom plastovým časticiam, ktoré sa v oceánoch už nachádzajú a tvoria dokonca celé ostrovy.
Cesta k Recyklácii: Premena Odpadu na Zdroje
Vedel si, že len 20 - 26 % objemu žltých kontajnerov tvoria PET fľaše? Žlté kontajnery neslúžia len na PET fľaše. Okrem nich tam nájdeš plechovky, tetrapaky, či (v tom lepšom prípade) iný plast. Potom, ako fľašu vyhodíš, obsah kontajnera ide na triedenie. Následne po pretriedení sa PET fľaša dovezie napríklad do General Plastic v Kolárove, kde sa ešte dotriedia, aby bolo isté, že sa medzi PET materiálom nenachádza žiaden iný (nevhodný) obsah. Čudoval by si sa, čo všetko so sebou (a v sebe) taká fľaša prinesie.
V Kolárove sa fľaša rozdrví na malé vločky (za rok 8 500 ton), ktoré sa využívajú napríklad v športovom oblečení, kobercoch či ako súčasť slnečných okuliarov. V tomto prípade však úloha vločiek končí. Keď vyššie spomenuté produkty doslúžia, putujú do klasického odpadu. Na celom recyklačnom procese je skvelé to, že vločky z PET fliaš sa dajú ďalej spracovať na takzvaný regranulát, ktorý je potom súčasťou „novej“ - recyklovanej fľaše. Recyklovanú fľašu tak tvorí virgin materiál (ropa), vločky a regranulát. Takýmto spôsobom sa fľaša môže recyklovať v podstate donekonečna.
Ako sa vyhnúť plastom, BPA a chemikáliám | Dr. Shanna Swan a Dr. Andrew Huberman
Možno si rýpneš otázkou, ktorú sme si kládli aj my: Prečo, keď teda chceme recyklovať, tam tá ropa vôbec musí byť? Odpovedá Miroslav Lukniš, obchodný riaditeľ spoločnosti: „Nová PET fľaša sa nedá vyrobiť iba z recyklátu, pretože takýto materiál stráca svoje dôležité fyzikálne vlastnosti, ale rozumný pomer týchto dvoch zložiek (virgin materiál + PET recyklát (vločky, regranuláty) pozn.red.) nám umožňuje fľašu prakticky donekonečna recyklovať.“
Na nutnosť recyklácie odpadu upozorňuje množstvo svetových organizácií. Našťastie existuje možnosť recyklácie PET fliaš, prostredníctvom ktorej sa z recyklovaných materiálov vyrábajú nové plastové fľaše, obalové materiály, textilné vlákna, fólie, obaly na vajíčka, podložky, viazacie pásky či rôzne výplne. Vďaka recyklácii sa tak množstvo plastového odpadu výrazne znižuje. Aj napriek tomu, že súčasný zálohový systém PET fliaš a plechoviek, ktorý bol na Slovensku zavedený, je skvelou motiváciou pre recykláciu, nie každý plastové fľaše recykluje. V roku by mal vstúpiť do praxe Zákon o zálohovaní fliaš, na základe ktorého by obchody s rozlohou nad 300 metrov štvorcových mali obsahovať mašinky na zálohovanie PET fliaš. V reálnom živote by to vyzeralo tak, že si kúpiš fľašu, ktorá bude síce o približne 0,12 eur drahšia, ale nestlačenú ju zálohuješ v obchode a 12 centov sa ti vráti.
Globálny Problém a Udržateľné Riešenia
Treba si priznať, že neustále vytváranie plastového odpadu je globálny problém, ktorý sa týka aj menej rozvinutých krajín, kde sa zatiaľ recyklácia plastových obalov nerieši vôbec alebo len úplne minimálne. To sa javí ako správna voľba, je to také alibi, ja predsa plastové fľaše hádžem do kontajnera na plastový odpad, ktorý sa potom recykluje. Pravda je taká, že v skutočnosti sa celosvetovo recykluje asi len 20% plastových fliaš. Ale my na Slovensku sme v tomto lepší, môžeme sa pochváliť tým, že separujeme a recyklujeme až približne 40% plastových fliaš. Ale slovo recyklácia by som v tomto prípade označila za zavádzajúce. Recyklácia v nás totiž vzbudzuje dojem, že sa niečo znovu použije pre ten istý účel, len to prejde nejakým procesom napríklad čistením a podobne. To sa v prípade plastových fliaš deje len čiastočne. Mnoho plastových fliaš sa spracováva skôr takzvanou DOLUcykláciou.
Účinnou zbraňou v boji s nadmerným množstvom plastových fliaš je obmedzenie nakupovania balených vôd a PET fliaš. Hoci si mnohí myslia, že plasty sú smrť, opak môže byť pravdou. Chce to len trošku edukácie a záujmu o informácie. V ideálnom svete by plasty pravdepodobne predsa len existovali. Keď nič iné, niektoré potraviny vďaka nim vydržia dlhšie, funguje vďaka nim hromadná ekologická doprava, alebo nám konštruktívne uľahčujú život. V ideálnom svete by však všetky všetko recyklovali. Dá sa to aj s plastami.
Najefektívnejším riešením by bolo úplne zbavenie sa jednorazových plastových fliaš, pretože aj ich výroba má negatívny dopad na životné prostredie. Našťastie patríme k obyvateľom krajiny, v ktorej máme dostatok kvalitnej pitnej vody, dokonca ňou aj splachujeme. Naša slovenská voda je nám k dispozícii nepretržite, stačí otočiť kohútik a naliať si. Jej kvalita je pravidelne kontrolovaná a monitorovaná a vďaka nerezovej fľaši si ju môžeme zobrať kamkoľvek! Účinnou zbraňou v boji s nadmerným množstvom plastových fliaš je obmedzenie nakupovania balených vôd a PET fliaš. Na našom e-shope MyBottle.sk nájdete bohatú ponuku opakovateľne použiteľných fliaš známych značiek, ktoré pri výrobe kladú dôraz nielen na dizajn, ale aj ekológiu. Dostupné sú nerezové, plastové i sklenené fľaše, vyberať si môžete aj z termosiek a filtračných fliaš. Nezabudli sme ani na deti, ktoré opakovateľne použiteľnú fľašu využijú do školy, na krúžky, či v lete do tábora.
Veľkú úlohu v celom živote PET fľaše zohrávaš práve ty, ako spotrebiteľ. Začína sa to kúpou v obchode a pokračuje to tým, kam fľašu vyhodíš. Možno si najbližšie, keď sa budeš rozhodovať, akú fľašu minerálky si kúpiť, zamyslíš o čosi viac. A ak bude taká možnosť (čo je) kúpiš si tú recyklovanú. A vyhodíš do žltého kontajnera. Plasty nemusia byť smrť, ako si často myslíme. Nie je to veda. Podľa prieskumov až 95% domácnosti nakupuje aspoň občas nápoje v plastových fľašiach, či už ide o vodu alebo sladené nápoje. Uvedomujeme si pritom aký to má dopad na životné prostredie? A zaujíma to vôbec niekoho? Prečo by malo? Veď sa to týka prírody nie nás ľudí! Je to naozaj tak? A nezabudli sme náhodou na to, že príroda a ľudia sú spojené nádoby a čo si zasejeme, to si zožneme a aj zjeme?
tags: #zivot #plastove #flase #narodenie #a #umrtie