Už sedem rokov ubehlo od brutálnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka (†27) a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (†27). Dôvodom ich ohavnej popravy bola Jánova novinárska práca, prostredníctvom ktorej odhaľoval korupciu a prepojenia na mocných tohto štátu. Ich smrť nielenže prebudila verejnosť, ale zároveň navždy zmenila životy ich najbližších. Zlatica Kušnírová, matka zavraždenej Martiny, dodnes vníma dianie v spoločnosti negatívne a neúnavne bojuje za spravodlivosť, ktorá podľa nej zatiaľ zďaleka nenastala. Napriek hlbokej bolesti a osobným tragédiám, ktoré ju v živote postihli, zostáva Zlatica Kušnírová silnou ženou, ktorá odmieta mlčať.
Život pred tragédiou: Korene a hodnoty
Zlatica Kušnírová sa narodila v roku 1964 v Prešove a maturovala na stavebnej priemyslovke. Svoju pracovnú dráhu začala v Dopravoprojekte, následne sedemnásť rokov strávila na pošte. Aktuálne pôsobí ako profesionálna mama pre deti z detského domova, pričom žije v Gregorovciach. Jej život bol vždy spätý s pozornosťou voči dianiu v spoločnosti a politike. „Ja aj môj nebohý manžel sme politiku vždy sledovali, a nielen pred voľbami. V nedeľu, keď dávajú reláciu O päť minút dvanásť, sme poctivo sedeli pred televízorom. Ak chcel niekto pozerať niečo iné, vznikali aj menšie spory,“ spomína na roky, keď sa rodina aktívne zaujímala o verejné dianie. Zlatica Kušnírová otvorene hovorí o tom, že ju nepresvedčil ani jeden z premiérov, ktorí sa v politike vystriedali. „Ani Mečiar, ani Dzurinda, a Fico už vôbec nie. Ako mi povedala moja mama, všetko to bola rovnaká masť,“ dodáva. Toto kritické myslenie a záujem o spravodlivosť zrejme Martina zdedila po rodičoch, pretože aj ona sa už odmalička o politiku zaujímala.
Zlatica Kušnírová už pred vraždou dcéry a jej snúbenca prešla v živote viacerými ťažkými situáciami, ktoré ju formovali. V mladom veku jej zomrel manžel, čo pre ňu bolo mimoriadne náročné, keďže deti potrebovali v tom období najviac platiť školy a koníčky. Bez pomoci svojej matky, ktorá jej pomáhala aj finančne, by to vtedy nezvládla. „Prosila som ho, aby mi ju uchoval aspoň dovtedy, kým sa Lukáš po škole nezamestná. Zamestnal sa v októbri a v januári mamka zomrela. Ako keby to bolo vypočítané. Nedostala som ani trochu času nazvyš, aby som si mohla užiť chvíľu pokoja,“ hovorí o tom, ako jej osud nedoprial ani chvíľu oddychu. V roku 2015 podstúpila operáciu srdca, len týždeň a pol pred svadbou jej syna. V tom čase bola na tom zdravotne veľmi zle a pomáhali jej všetci známi, príbuzní a kamarátky. Tešila sa, že konečne bude poriadna svadobná mama, tobôž, keď bude mať v Jánovi výborného zaťa.
Martina bola podľa Zlatice Kušnírovej veľmi múdre a inteligentné dieťa, no zároveň aj veľký rebel, podobne ako ona sama. „Nedala si po hlave skákať. Keď mala v škole problém, tak nikdy nie pre známky, ale pre to, že bránila spravodlivosť. Mala rada zvieratá, mala rada ľudí,“ spomína si na svoju dcéru, ktorá mala silný zmysel pre férovosť. Ján Kuciak bol zas „zlatý a skromný človek, neuveriteľný dobráčisko od kosti. On mi nebol nastávajúcim zaťom, ale synom,“ opisuje Zlatica vzťah s Jánom, ktorý sa okamžite chopil práce na ich gazdovstve, keď k nim prišiel. Ani s takými školami a vzdelaním sa nebál manuálnej práce, čo pre ňu veľa znamenalo. Ján a Martina spolu najskôr dlho bývali na spoločnom priváte ako kamaráti, ktorí si občas vyšli na pivo či večeru. V decembri by boli spolu šesť rokov a v januári sa v Gruzínsku zasnúbili, pričom už pomaly začali riešiť svadbu.
Deň, ktorý navždy zmenil život: Matkina bezmocnosť a bolesť
Zlatica Kušnírová si živo spomína na moment, keď sa jej podozrenie, že s jej dcérou niečo nie je v poriadku, potvrdilo. „Nemohli sme sa im dovolať, písali sme, volali, ale neboli sme až v takom strese. Hovorili nám, že im nemáme volať, lebo majú toho veľa, finišujú v práci a ešte mali ísť aj na predmanželskú náuku do Bratislavy,“ opisuje prvé hodiny neistoty. Poslednýkrát Martina odchádzala od matky deviateho februára s tým, že na týždeň a pol ide k Jankovi, pretože je extrémna zima a ako archeologička nemôže pracovať s vykopávkami. Po niekoľkých dňoch neúspešných pokusov o kontakt zavolala na políciu. Udalosti mali potom rýchly spád, plné chaotických a znepokojujúcich informácií.
„Najskôr som netušila, že sa stalo čosi také hrozné. Volala som na políciu, o hodinu mi zavolali naspäť a pýtali sa, ako tí dvaja vyzerali, aké mali dátumy narodenia a telefónne čísla. Pýtala som sa, prečo to chcú vedieť. Vraj si len niečo overujú,“ hovorí o počiatočnej manipulácii a neúplných informáciách. V zúfalstve okamžite volala sesternicinej dcére do Nových Zámkov a poprosila ju, aby s manželom zašla do Veľkej Mače, kde Martina a Ján bývali. Sesternica mala v prípade potreby vyraziť aj dvere, Zlatica bola ochotná zaplatiť nové, len aby zistila, čo sa deje. Sesternicina rodina dorazila na miesto o osem minút po záchranároch. Súčasne so správou od sesternice jej zavolal kamarát a povedal, že musia ihneď vyraziť, lebo sa tam stal trestný čin, no nič konkrétne nevedel. Na cestu si museli zavolať kamaráta, lebo Zlatica s manželom neboli schopní šoférovať. „Celú cestu som sa pýtala, či ich uniesli, či im niečo neurobili,“ spomína na prenikavú úzkosť.
K definitívnemu potvrdeniu najhorších obáv došlo po príchode na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) do Trnavy. „Prišli sme na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) do Trnavy. Kuciakovci tam už sedeli. Na chodbu vyšiel nejaký pán policajt a hovorí, že tu je pani z východu, matka zavraždenej, to už bol koniec,“ spomína Zlatica Kušnírová. Policajt sa opýtal: „To je tá pani z východu?“ A Zlatica mu s rozhorčením odpovedala, že nie je žiadna pani z východu a má svoje meno. Na to sa jej priamo spýtal, či je matka zavraždenej. „Prosím? Áno,“ zaznela vtedy jej bezmocná odpoveď. Tento moment znamenal začiatok neznesiteľnej bolesti a neúnavného boja za spravodlivosť.
Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: Spravodlivosť ešte nezačala úradovať, bojujeme ďalej
Zároveň však od začiatku vyšetrovania vnímala množstvo pochybení zo strany orgánov. „Keď Kuciakovci odišli, chcela som ísť ešte do domu vo Veľkej Mači. Bolo tam plno policajtov, nepreháňam, ak poviem, že aspoň štyridsať. Prišla som po policajnú pásku a traja policajti sa pýtali, kam idem. Povedala som, že som matka zavraždenej a chcem ísť aspoň k bráne, že vnútri by som to aj tak nezvládla. Zakázali mi to, vraj by som zničila dôkazy. Tak desiatky policajtov dôkazy nezničia, ale jedna nešťastná matka pri bráne áno? Čo tam zbierali ploštice?“ pýta sa s hnevom. V mysli jej rezonujú aj ďalšie otázky: „Záhadne pochybili aj s lekárom. Prečo telá obhliadal niekto, kto nebol súdny lekár ani znalec? Prečo záchranári pootvárali okná? Prečo lekár manipuloval s telami?“
Neúnavný boj za spravodlivosť: Súdne procesy a neľahké odpúšťanie
Objednávateľ ohavnej popravy Jána a Martiny dodnes nebol právoplatne potrestaný, čo je pre rodičov neustálym zdrojom frustrácie a žiaľu. Podozrivých z vraždy zatkli pol roka po nej. Ex-vojak Miroslav Marček, ktorý bol vrahom Jána Kuciaka, dostal trest odňatia slobody na 25 rokov. Rovnaký trest dostal aj jeho pomocník Tomáš Szabó. Sprostredkovateľovi Zoltánovi Andruskóovi súd vymeral 15 rokov. Účasť na súdnom procese bola pre Martininu matku mimoriadne náročná. „Bolo to ťažké. Marček sa nám na súde ospravedlnil, ale to sa nedá prijať. Veď nám zabil deti, a to nebola neúmyselná havária, ale toto bolo úmyselné a zaplatené. Nedá sa to odpustiť aj keby sa koľkokrát ospravedlnil,“ tvrdí Zlatica Kušnírová. Priznáva, že hoci vie, že z kresťanskej stránky by mala odpustiť, ako to urobil aj Ježiš tým, čo ho ukrižovali, ona to nedokáže. „To, že niekto môjmu dieťaťu strelil do hlavy a zaťovi do srdca, je také strašné, že to nedokážem. Bolelo by ma, keby to urobili môjmu psovi a mačke, nieto, keď sa to stalo ľuďom. Pochopiť by to však dokázal len ten, čo by bol v mojej koži,“ dodáva.
Prokuratúra označila kontroverzného podnikateľa Mariana Kočnera a jeho volavku Alenu Zsuzsovú za objednávateľov vraždy. Súd však Kočnera najprv v septembri 2020 spod obžaloby oslobodil. „Bolo to veľmi zlé. S Jožkom Kuciakom sme sa na seba pozreli, keď to začala sudkyňa čítať. V tú ranu sme išli preč, ani sme nechceli ďalej počúvať, čo tam všetko budú rozprávať. My sme plakali a na Donovaloch a na Záhorí oslavovali oslobodenie Kočnera,“ spomína Zlatica na deň, keď bol Kočner oslobodený. Najvyšší súd však tento rozsudok v júni 2021 zrušil. Pri opakovanom rozhodovaní senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v máji 2023 opäť oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy, a to aj v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zsuzsovú uznal za vinnú a vymeral jej súhrnný 25-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Toto rozhodnutie stále nie je právoplatné, a na rade je opäť Najvyšší súd SR.
Zlatica Kušnírová otvorene hovorí o svojich obavách a sklamaní z priebehu súdnych konaní. „Ale mám obavy, už neverím, že to dopadne tak, ako by malo, že spravodlivosť zvíťazí. Nám to síce nepomôže v našom bôli, ale aspoň budú odsúdení za to, čo urobili. Pre mňa je horší ten, kto objednal, ako ten, kto vraždil,“ zdôrazňuje. Má tušenie, že Kočnera súd oslobodí znova, a im ostanú len oči pre plač. „Dúfam, že nám dá Boh ešte zdravie a sily a že to voľajako dobojujeme. A bolo by dobré, keby sa ešte našli dobrí ľudia, aby boli s nami a nenechali nás v tom samých. Lebo najhoršia je tá bezmocnosť, keď si neviete pomôcť a všetci vás ešte k tomu odsudzujú, prípadne aj pľujú,“ opisuje svoje pocity.
Verejné vystúpenia a odkaz pre národ: Hlas matky v boji za zmenu
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prebudila verejnosť a vyvolala najväčšiu vlnu protestov od pádu bývalého režimu. Na viaceré z nich prišla aj Zlatica Kušnírová, ktorá na nich aj verejne vystupovala, hoci to pre ňu bolo mimoriadne ťažké. „Každý jeden rodič si musí deti zastávať. Musela som to pre nich dvoch urobiť, ale bolo to veľmi ťažké. Keď tam prišli desaťtisíce ľudí, ja som nemohla sedieť doma,“ vysvetľuje matka zavraždenej Martiny svoju motiváciu. Netuší, čo sa v nej zmenilo, ale vysvetľuje si to tým, že má potrebu bojovať za Janka aj Martinku, lebo oni boli bojovní v snahe zlepšiť túto krajinu. „A keďže preto prišli o život, nesmiem dopustiť, aby to utíchlo,“ hovorí odhodlane.
Tragédia Zlaticu Kušnírovú donútila k verejnému vystupovaniu. Pocítila úľavu, keď ľudia vyšli do ulíc. „Cítila som, že v tom nie sme sami. Že aj oni chcú bojovať za dobro podobne ako Janko s Martinkou,“ dodáva. Zároveň sa stala terčom kritiky. „Koľko som len dostala negatívnych a urážlivých listov za to, že verejne vystupujem? Vraj by som mala byť ticho,“ hovorí. Týmto kritikom odkazuje: „Tých kritikov sa chcem spýtať, čo by som bola za matku, keby som ticho sedela doma. Keď má dieťa banálne problémy v škole, rodič to uteká riešiť. Nie je vražda miliónkrát horšia? Takže ak nie sú v mojej koži, nemôžu ma ani odsudzovať.“ Argumentujú, že tragédie sa dejú a zomreli aj iní mladí ľudia. Zlatica však zdôrazňuje, že iné je zomrieť na infarkt či pri neplánovanej havárii, a iné skončiť zavraždený strelami do hlavy a do srdca. „Stokrát denne si premietam Jankove a Martinkine posledné sekundy v živote. Ako sa museli báť, ako nemali kam utiecť, ako možno dúfali, že možno vrah nakoniec ruku s pištoľou spustí dole,“ opisuje svoje nekonečné utrpenie. „Keby boli mafiáni, predávali drogy a podobne, stiahla by som chvost ako pes, sedela doma, v tichosti plakala a bála sa ísť aj na svätú omšu. Len by som sa doma trápila a mlčala, určite by som sa neukazovala na verejnosti. Hanbila by som sa. Aj preto by som chcela vyzvať ľudí, aby nám pomohli, aby nás v tom nenechali. Ak sa ľudia stiahnu a politici nebudú cítiť tlak ulice, nič sa tu nezmení k lepšiemu,“ apeluje na verejnosť.
Kritikov zároveň prosí o empatiu. „Mrzia ma tí kritici, lebo aj oni predsa majú rodičov, deti, blízkych. Ich deti budú mať tiež deti, budú to ich vnúčatá. Kde majú istotu, že sa im raz nemôže stať to isté? Myslia si, že som chcela byť verejne známa? Ľudia v uliciach už v podstate nemusia bojovať za nás, ale za svoje vlastné deti. Kam sa pozriete, tam je to prerastené Smerom, všade samé kauzy, kúpení a skorumpovaní politici. Kto to má zmeniť? Fakt je také ťažké vcítiť sa do našej bolesti a pochopiť, prečo nemlčíme?“
Spomienky na Martinu a Jána: Živí v srdciach blízkych
Na zavraždenú snúbenicu Jána Kuciaka Martinu Kušnírovú si jej mama Zlatica spomína každý deň. Obzvlášť bolestný je pre ňu deň jej narodenín. Nedožila sa svojich 29. narodenín. Tento narodeninový deň netrávi s dcérou v náručí, ale pri jej hrobe v Gregorovciach. „Toto, čo sa stalo, sa nemalo stať,“ hovorí so zovretým hrdlom Zlatica Kušnírová, ktorá sa tešila, že Ján a Martina ju spravia šťastnou babkou. Pri hrobe si zaspomínala na spoločné oslavy, na ktorých nemohla chýbať torta či koláče. „Martinka milovala najmä srnčí chrbát,“ povedala so slzami v očiach. Pamätné boli pre ňu najmä Martinine 19. narodeniny, keď dcére na pôžičku kúpila počítač, ktorý zabalila do viacerých väčších škatúľ. „Keď ich postupne rozbalila a našla tam to, v čo tajne pred nástupom na vysokú školu ani neverila, poslala ma preč z miestnosti a rozplakala sa,“ spomína si na radosť svojej dcéry.
Rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej: Spravodlivosť ešte nezačala úradovať, bojujeme ďalej
Martina s Jánom mali spoločné plány a vízie. V dome vo Veľkej Mači, ktorý si obnovovali svojpomocne, mali hypotéku vo výške 57-tisíc eur. Ján mal životnú poistku vo výške požičanej sumy, no tá zatiaľ nebola vyplatená, keďže peniaze mali ísť Martine. Mali aj spotrebný úver vo výške 18-tisíc eur, ktorý preinvestovali. Tento úver zrejme budú musieť obe rodiny splatiť. Po ich tragickej smrti sa pozostalí rodičia dvojice rozhodli dom zbúrať. Na jeho mieste vznikne Pamätník slobody slova, ktorý postaví trnavská župa na pozemku. Zlatica Kušnírová túto myšlienku privítala, lebo „kto by si už kúpil dom, v ktorom zavraždili dvoch ľudí?“ Má len jednu podmienku: „Aby sme tam obe rodiny kedykoľvek mohli vojsť a pospomínať.“ Chce, aby tam aj po rokoch bolo viditeľné, čo sa stalo a za čo tí dvaja bojovali.
Zlatica Kušnírová je neustále v kontakte s rodičmi Jána Kuciaka. „Sme ako jedna veľká rodina a dúfam, že to tak aj ostane, lebo oni dvaja by to tak chceli,“ skonštatovala. Syn Lukáš sa s tragédiou vyrovnáva ťažšie. „On nie je bojovný typ ako Martinka. Často ho vidím plakať, je mĺkvy,“ hovorí mama. Nad vodou ju drží prvá vnučka, ktorá je správaním veľmi podobná Martine, keď bola malá. Možno raz, keď bude mať Lukáš s manželkou druhé dieťa, bude opäť nápomocná pri výchove.
Slovensko po vražde: Klamstvá, korupcia a boj o nádej
Zlatica Kušnírová je rozčarovaná z toho, že ani po siedmich rokoch od vraždy a následných protestoch v uliciach sa v našej spoločnosti takmer nič k lepšiemu nezmenilo. Ba čo viac, myslí si, že to ide k horšiemu. „Je to zlé,“ vraví. „S našou krajinou je veľmi zle a aj s ľuďmi. Veria hocičomu, len nie realite a tomu, čo sa deje. Neviem, čo sa s tými ľuďmi robí,“ hovorí. Dúfa, že spravodlivosť aspoň v tomto prípade zvíťazí, lebo Slovensko sa v poslednom čase vracia späť k tomu, čo tu bolo pred rokmi. Stále má priebežné informácie o vyšetrovaní, sprístupnili im časť spisu, kde sú rôzne výpovede, no nič zásadné. „Právnici komunikujú, ale najčastejšia odpoveď polície je, že všetko sa vyšetruje, že majú tri verzie, ale nič viac,“ hovorí o stagnácii.
Osobne si myslí, že za vraždou stála slovenská mafia. „Hoci je strašné, že tu pôsobí aj talianska a albánska mafia. Taliani by vraj aspoň ženu nechali žiť. Neviem. U nás poznáme porekadlo, že ak sa líška nedostane do kurína u mňa, skúsi to u suseda. Slovenská mafia však nemá kam odísť. Keby sa odkryli jej zločiny, tí ľudia by šli sedieť. Tam vidím príčinu, prečo dvaja mladí prišli o život,“ objasňuje svoj názor. Tragédia Jána a Martiny rezonovala v médiách po celom svete, mobilizovali sa Slováci od Austrálie po USA, na námestiach bolo najviac nespokojných ľudí od revolúcie.
Vládni politici podľa Zlatice Kušnírovej „tárajú hlúposti podobne, ako keď mňa niektorí obviňovali, že tancujem na hrobe svojho dieťaťa.“ Bývalý premiér Robert Fico je podľa nej „len zdochýnajúci kôň, ktorý kope na všetky strany. Chce sa zachrániť, aby nedopadol zle. Preto aj vypúšťa sociálne balíčky.“ Pamätá si aj to, ako policajný prezident Gašpar popieral, že by vražda súvisela s prácou novinára. Keď ju vypočúvali na polícii, žiadala, aby do zápisnice uviedli, že podľa nej to bola politická vražda, inak výpoveď nepodpíše. Pýtali sa, čo ju k tomu vedie, nechceli to tam dať. „Povedala som, že v takom prípade majú smolu a ráno to poviem prvému novinárovi, ktorý ma osloví,“ spomína na svoj tlak. Po tragédii pod tlakom protestov musel odísť minister vnútra Robert Kaliňák, ktorého napokon nahradila jeho pravá ruka Denisa Saková. Zmenil sa aj policajný prezident. Zlatica Kušnírová to považuje za nedostatočné a kritizuje systém, kde sa namiesto skutočných zmien dosadzujú lojálni ľudia. „Nie. To kde sme, že ak ja musím odísť, pošlem tam najväčšiu kamošku? Veď je jasné, že bude robiť to, čo chce Kaliňák. Neverím im, nie sú to morálne čistí a zodpovední ľudia. Všetkých ich treba pomeniť,“ zdôrazňuje. Najviac sa teší na to, keď príde Fico do Prešova. „Vraj má chodiť po regiónoch,“ hovorí s očakávaním.
Na otázku, čo by jej najviac pomohlo, odpovedá: „Keby sa vládnej moci opäť postavil národ ako na začiatku pri prvých piatich či šiestich protestoch.“ Hoci vie, že verejná zbierka by jej pomohla, odmieta ju. „Mám staré auto, ktoré každú chvíľu dojazdí. Lenže náhodou sa mi to auto pokazí skôr, kúpim si iné z vlastných peňazí, kritikov však už nič nepresvedčí, že som to neurobila za peniaze z verejnej zbierky. Nechcem riskovať, ľudia sú všelijakí,“ vysvetľuje svoju obozretnosť.
Vytrvalosť a nádej: Matka, ktorá odmieta zabudnúť
Zlatica Kušnírová, neúnavná matka, ktorá každý deň navštevuje hrob svojej dcéry Martiny, zostáva symbolom vzdoru voči nespravodlivosti. Napriek tomu, že už sedem rokov chodieva k hrobu svojej zavraždenej dcéry, jej odhodlanie bojovať za pravdu neutíchlo. „Moja mama vždy vravela: Neboj sa, pán Boh nepríde s palicou na druhý deň, ale nájde ťa vtedy, keď to najmenej budeš čakať. Tak ja čakám! Ale kedy ich ponachádza, keď ich je toľko, to neviem,“ opakuje často so smiechom cez slzy.
Jej boj už dávno presahuje osobnú tragédiu. Je to boj za Slovensko, za hodnoty, za ktoré Ján a Martina položili životy. „Nesúhlasí s tvrdením, že sa tancuje na hrobe Jána a Martinky. „Práve naopak! Ide o pripomenutie. A to pre nás veľa znamená. Myslím si, že si to zaslúžia. Pretože nezomreli len tak pre nič, za nič,“ tvrdí.
Kušnírová napriek pretrvávajúcim prekážkam a sklamaniam verí, že spravodlivosť raz zvíťazí. Stále, aj po rokoch, si myslí, že by sa mali stretnúť s rodičmi Jána Kuciaka. „Stále, aj sme hovorili, že by sme si mali dohodnúť nejakú chatu,“ potvrdzuje pretrvávajúce puto medzi rodinami. Jej vnútorná sila, ktorú mnohí obdivujú, pramení z hlbokej lásky k deťom a presvedčenia, že mlčať by bolo zradou ich pamiatky. Jej príbeh je pripomienkou, že aj v najväčšom žiali môže vzniknúť nezdolný duch, ktorý sa postaví zlu a korupcii.
tags: #zlatica #kusnirova #narodenie