Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku dieťaťa, avšak s nadobudnutím plnoletosti nastávajú určité špecifiká v procese jej uplatňovania a prípadnej zmeny. Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu, avšak často je potrebné riešiť otázku výživného súdnou cestou, najmä ak sa pomery v rodine časom zmenia. V takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
Zákonná povinnosť vyživovať deti a jej trvanie
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona o rodine. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Pojmy „úplne a trvale“ sú v tomto kontexte kľúčové. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako je 18 rokov veku alebo dokonca veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.
Pojem a podstata výživného
Pojem výživné alebo alimenty nemá svoju definíciu v zákone o rodine, avšak je možné ho odvodiť z početnej rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Rodičia môžu o výživnom uzavrieť i rodičovskú dohodu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Súd prihliada pri určení výšky výživného napríklad na pomery v rodine.
V súlade s § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Je dôležité poznamenať, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Kedy trvá vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019).
Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. (zdroj: R. Bános - M. Zákon o rodine. Komentár, 2. vydanie. C.H. Beck, 2021).
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.“
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Výživné naďalej platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Zmena pomerov ako základ pre úpravu výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine súd môže zmeniť rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery. Ak došlo k zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane dieťaťa, môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Judikatúra ohľadom zmeny výživného ustanovuje (rozhodnutie č. 27/1974), že „Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané.“
Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov.
Toto ustanovenie sa nazýva aj tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov (napr. inflácia). Vývoj životných nákladov sa posudzuje za obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zrušiť. V rámci procesných chýb odvolací súd taktiež prvostupňovému súdu vytkol strohé konštatovanie, že od poslednej úpravy výšky výživného súdom uplynuli štyri roky, ktorému obdobiu zodpovedá tak inflácia cien tovarov a služieb, ako aj zmena pomerov na strane oprávneného a na strane povinného.
Kedy nastáva zmena pomerov v praxi - prípad zvýšenia príjmu rodiča a potrieb dieťaťa
Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať. Zmena pomerov môže nastať z rôznych dôvodov. Vo vašom prípade nastali hneď dve zmeny:
- Zvýšenie príjmu otca: Povýšenie a vyšší plat sú relevantnou zmenou pomerov na strane povinného rodiča.
- Zvýšenie potrieb dieťaťa: Nástup na gymnázium, vyššie náklady na vzdelanie, stravu, oblečenie, alebo v súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Podľa judikatúry (rozhodnutie č. 9/1985) sa za zmenu pomerov môžu považovať napríklad zmeny okolností, pre ktoré bolo výživné naposledy určené, ako aj iné významné skutočnosti. Napríklad, ak dieťa začalo navštevovať vysokú školu, alebo ak došlo k inej zmene uvedenej v predchádzajúcom odseku.
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných darov.
Postup pri podávaní návrhu na zvýšenie výživného
Ak vo vašom prípade existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu zvýšenia výživného, je vašim zákonným oprávnením podať návrh na zvýšenie výživného na príslušný súd. Návrh na zmenu, t.j. zvýšenie výživného, sa podáva na okresný súd v mieste bydliska dieťaťa. Konanie o výživnom je oslobodené od súdnych poplatkov.
Jak na zvýšení výživného?
V zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení „Konanie sa začína na návrh.“ Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Všeobecnými náležitosťami návrhu sú v zmysle § 42 ods. 3 OSP „Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.“
Každý konkrétny návrh musí uvedené náležitosti jednoznačne konkretizovať, musí obsahovať náležitosti, ktoré vyžadujú osobitné zákony (napr. zákon o rodine ustanovuje spôsob preukazovania príjmov rodičov a pod.) a musí tvrdenia uvedené v návrhu podkladať právne relevantnými dôkazmi (napr. doklad o úhrade liekov nevyhnutných pre dieťa, doklad o úhrade školného a pod.). V návrhu uveďte pôvodnú výšku výživného, opíšte zmeny pomerov a navrhnite novú sumu. Priložte podklady o nákladoch na dieťa (školné, krúžky, strava, oblečenie, zdravotné náklady).
Procesné aspekty konania o výživnom pre plnoleté dieťa
Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa dosiahlo plnoletosť, návrh na zvýšenie výživného podáva priamo syn/dcéra. „Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Wolters Kluwer, 2018).
Matka môže podať návrh na zvýšenie výživného na súd len za maloleté dieťa, lebo je jeho zákonným zástupcom. Ak syn/dcéra dosiahli plnoletosť, matka môže návrh podať iba na základe písomného splnomocnenia od plnoletého dieťaťa, pretože už nie je jeho zákonným zástupcom. Splnomocnenie musí byť písomné a priložené k návrhu.
V jednej žiadosti môžete uviesť oboch súrodencov, ale je potrebné jasne rozlíšiť, že za syna konáte ako zákonný zástupca a za dcéru ako splnomocnenec. Odporúča sa pripraviť návrh na zvýšenie výživného pre syna vo vašom mene a pre dcéru v jej mene, s vaším splnomocnením. Treťou možnosťou je, že syn/dcéra sa s otcom/matkou písomne dohodne na zvýšení výživného a predmetnú dohodu dá na schválenie na súd.
Úloha súdu pri posudzovaní zmien a určovaní výšky výživného
Súd bude posudzovať aktuálne príjmy a majetkové pomery otca. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.
V konaní o určenie výživného (respektíve zvýšenie výživného alebo zníženie výživného) nie je až tak rozhodujúce či je otec zamestnaný, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti. Pokiaľ by mal možnosti a schopnosti sa zamestnať a dosahovať určitý príjem, tak nie je podstatné, či je nezamestnaný. Súd v konaní zisťuje, či nie je vo vašich schopnostiach a možnostiach zarábať viac než minimálny príjem, pričom toto súd posudzuje na základe vášho vzdelania, zručností, schopností. To je tzv. potencialita príjmu. Existuje ustálená judikatúra o tom, že by sa výživné na maloleté deti malo určovať vo výške 25-30 % príjmu povinného rodiča. Súd samozrejme prihliada nielen na výšku príjmu, ale aj na výšku odôvodnených potrieb maloletých detí a výšku výdavkov. V súdnom konaní budete každopádne preukazovať najmä majetkové pomery (príjem, výdavky a pod.). Je preto vhodné, aby ste si odkladali všetky doklady, preukazujúce vaše výdavky (napr. doklad o úhrade liekov nevyhnutných pre dieťa, doklad o úhrade školného a pod.). Ak súd rozhodol o zvýšení výživného a podávate odvolanie, rozsudky o výživnom sú tzv. predbežne vykonateľné. To znamená, že sú vykonateľné doručením, bez toho, aby nadobudli právoplatnosť.
Štipendiá a iné príjmy dieťaťa a ich vplyv na výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Wolters Kluwer, 2018).
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok. Tiež, ak súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Je potrebné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Vykonateľnosť a spätná platnosť rozhodnutí o výživnom
Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením. Uvedenému nasvedčuje aj dôvodová správa k tomuto ustanoveniu, ktorá hovorí: „Úprava reflektuje funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch.“ Pokiaľ ide o výživné, je potrebné postupovať v zmysle rozsudku už od jeho doručenia. Pritom bežné výživné by sa malo platiť spolu so splátkami zaostalého výživného, tzn. v ten istý deň splatnosti, ktorý bol určený. Napríklad, ak bolo rozhodnuté o zvýšení výživného dňa 15. 8. 2017 a výživné sa má platiť vopred vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, a súd tiež nariadil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné v mesačných splátkach popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. V takom prípade, aj keď rozsudok bol doručený až dňa 12. 5. 2019, ex-manžel mal platiť vyššie výživné a splátku z dlžného výživného už v apríli, ak bola splátka určená od mesiaca nasledujúceho po doručení.
V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Ak teda existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, môžete požadovať výživné aj spätne. Dátum, od ktorého žiadate zvýšiť výživné, sa odvíja od momentu tzv. zmeny pomerov. Súd totiž zmení rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery, podľa ktorých rozhodol naposledy. Návrh musíte odôvodniť a uviesť prečo požadujete vyššie výživné a od kedy máte vyššie náklady na dieťa. Keďže dieťa sa od januára 2015 reálne nachádzalo v starostlivosti matky, vznikla otcovi od januára 2015 vyživovacia povinnosť k maloletému v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine. Za daných okolností sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému D. s účinnosťou od 01.01.2015. V súdnom konaní budete musieť v prípade sporu, resp. popierania zo strany matky detí, vedieť preukázať, že ste výživné uhrádzali a preukázať o tom doklad.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. 3 roky), súd môže spätne zrušiť vyživovaciu povinnosť.
Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.Pokiaľ ide navrhované zníženie, v tomto smere by mal otec preukázať podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala navrhované zníženie výživného. Súd by mal teda porovnávať pomery, aké boli v čase posledného určenia výživného a aké sú teraz. Obdobne to platí aj v prípade, ak podáte protinávrh a budete žiadať o zvýšenie výživného. Ak ste platili výživné vo vyššej sume a dohoda o zvýšení výživného nebola daná na schválenie na súd, manželka sa nemôže cestou súdneho exekútora domáhať platenia vyššieho výživného, ktoré posielate nad rámec rozsudku.
tags: #zmena #pomerov #pri #zvyseni #vyzivneho #na