Vianoce sú bezpochyby najkrajším obdobm roka, na ktoré sa teší celý svet. Sú synonymom pre čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Pre deti sú Vianoce prekrásnym obdobím, na ktoré sa tešia celý rok. Avšak, zatiaľ čo pre dospelých môžu znamenať povinnosti, zhon a hurikán na bankovom účte, pre deti zostávajú nepoškvrnené a magické, plné očakávania príchodu rozprávkových bytostí. Tento článok sa ponorí do hlbších vrstiev vianočného obdobia, preskúma staré povery o deťoch narodených v tomto čase, priblíži historické tradície, objasní dilemu s „Ježiškom“ a predovšetkým, zamyslí sa nad tým, čo skutočne znamená darovať dieťaťu Vianoce plné lásky, porozumenia a autentickej starostlivosti, namiesto toho, aby sme ho vnímali ako jednoduchý „vianočný darček“. Pozrieme sa na riziká, ktoré so sebou prináša myšlienka zaobstarať si dieťa ako vianočný darček a na prirodzený prístup k výchove.
Vianočné dieťatko: Mýty a výnimočné vlastnosti
Už v minulosti sa deťom narodeným v období vianočných sviatkov pripisovali vzácne schopnosti. Podľa našich predkov boli výnimočné a vďaka svojmu magickému dátumu narodenia dokázali meniť svet. Dnes sa možno zamýšľame, či sú niektoré z týchto tvrdení ešte stále pravdivé, no viera v ich jedinečnosť pretrváva.
Narodené pod šťastnou hviezdou
Všimnite si, ako sa v živote darí ľuďom narodeným presne vo vianočný deň. Často medzi nimi nájdete veľmi úspešné osoby, ktoré to v kariére dotiahnu veľmi vysoko. Okrem toho navyše dokážu byť pre svoje okolie veľmi motivujúci. Už od detstva môžete na nich pozorovať, ako šikovné budú počas štúdií, keď s málo úsilím dosiahnu veľké výsledky. Na čo siahnu, to premenia v úspech. Majú dostatok zdravého sebavedomia a navyše dokážu okolo seba strhnúť svojou vášňou veľa ľudí, ktorí ich v tom podporujú.
Majú dlhý život
Staré ženy hovorievali, že ľudia narodení 24. decembra žijú dlhšie. Pripisovali to magickému okamihu, keď prišli na svet. Ten im dal do vienka okrem šťastia aj tuhý korienok. Preto sa netrápia chorobami a ich zdravie je na veľmi dobrej úrovni. Vďačia za to vraj aj ich životnému štýlu. Radi športujú, nemajú veľa nerestí a majú pokojnú povahu. K tomu všetkému pridávajú rozumnú vyváženú stravu, takže aj to im výrazne prispieva k tomu, aby sa dožili krásneho vysokého veku.
Smola pre dievčatá
Jedna z ďalších povier hovorievala o tom, že je veľký rozdiel, či sa vám na Vianoce narodí chlapček, alebo dievčatko. Tými šťastnejšími sú totiž podľa ich odhadov muži. Práve oni premenia na zlato všetko, čoho sa dotknú. No u žien to môže byť pravý opak. Tie môžu mať smolu najmä na lásku. Všetko by to mohol kompenzovať aspoň deň narodenia. Piatok je totiž veľmi vzácny a ten môže zrušiť všetky negatívne energie, ktoré sa okolo nich sústredia. Nezabudnite však, nech sú tieto povery akokoľvek silné, stále všetko zostáva na pleciach vašich dcér a nakoniec môžu vo svoj prospech otočiť aj vzťahové problémy.
Môžu sa zmeniť na strašidelných obrov
Niektoré povedačky boli veľmi vtipné. V Grécku sa napríklad hovorilo o tom, že sa detičky narodené v tomto čase môžu zmeniť na veľkých strašidelných obrov. Dokonca takto otitulovali všetky bábätká, ktoré sa narodili až do sviatku Troch kráľov. No tak ako to často býva, všetky tieto porekadlá v sebe skrývajú aj záchrannú brzdu. V tomto prípade bol veľmi ľahkou pomocou cesnak. Podľa odporučení ho počas prvých mesiacov malo mať pri sebe každé dieťatko narodené počas vianočného obdobia.
Vedia hovoriť so zvieratami
S trochou nadnesenia by sme mohli pokojne povedať, že tieto slová sú pravdivé. Ak má totiž niekto tak veľmi rád zvieratá, ako to je charakteristické pre vianočné deti, tak sa s nimi nepochybne rád aj rozpráva. Táto vlastnosť je navyše pre drobčekov veľmi typická. Často si domácich miláčikov vezmú ako svojich parťákov a vyrozprávajú sa im o všetkom, čo ich ťaží. Preto keď to vaše vianočné dieťatko robí, buďte rady. Vďaka tomu zo seba dostane, čo ho trápi a dokáže intenzívnejšie prežívať aj pozitívne pocity.
Predurčené povolania
O vianočných deťoch sa dokonca hovorieva, že by mali mať presne určenú kariéru. Dievčatá by podľa tejto legendy mali byť sestričkami alebo pracovať niekde v zdravotníctve. Oveľa dôležitejšie je to u chlapcov. Tí by sa mali vydať na právnickú alebo súdnickú kariéru. Ak to tak totiž neurobia, v tom prípade budú mať sklon ku kradnutiu.
Historické korene a tradičné zvyky slovenských Vianoc
Vianoce sú najkrajším obdobím roka, no aké boli Vianoce v minulosti? Je to najmä zmenou životného štýlu a pokrokom, ktorý v posledných desaťročiach sformoval naše zvyklosti. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, pretože v minulosti až 90% obyvateľov nášho územia žilo práve na vidieku a len 10% v mestách. Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím.
Predvianočné obdobie a prípravy
Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom. V 19. storočí sa v tento sviatočný deň vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu. A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše.
Vývoj vianočných dekorácií a darov
Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie, bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách. Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia, sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa, že to, čo druhému zo srdca prajete, sa počas roka skutočne splní. V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa.
Čaro Vianoc očami detí a dilema „Ježiška“
Pre väčšinu detí sú Vianoce v prvom rade druhými veľkými prázdninami v roku hneď po tých letných. Najmä u menších detí (približne od 3 do 10 rokov) sú Vianoce ešte nepoškvrnené a čarovné, pretože v súvislosti s nimi očakávajú príchod magických a rozprávkových bytostí, ktoré na ne navyše vykukujú aj z každej rozprávky. Dôvodom pre detskú radosť sú predsa darčeky! Deťom sa pri slove Vianoce vybaví rozsvietený vianočný stromček a okolo neho na svoje otvorenie čakajúce darčeky. Nám dospelým sa zas aktivujú chuťové bunky a vybavia sa nám tradičné vianočné dobroty. Vo vyššom veku sa toto čaro z pochopiteľných dôvodov vytráca, a práve vtedy je mimoriadne dôležité, ako Vianoce vašim deťom predstavíte vy.
List Ježiškovi a Dilema Pravdy
Asi v každej rodine je zvykom, že deti pred Vianocami píšu list Ježiškovi. Tu môžu vyjadriť svoje túžby, čo by im pod stromčekom urobilo najväčšiu radosť. Väčšie deti zvládnu list napísať samé, menšie si často pomáhajú kresbou alebo prilepením vystrihnutého obrázka. Deti nekompromisne veria, že darčeky im pod stromček nosí Ježiško.
S pribúdajúcim vekom však prichádza dilema, či im povedať o Ježiškovi pravdu a kedy je ten správny čas. Aj keď si s ďalšími prichádzajúcimi Vianocami formulujete vysvetlenia a odpovede, stále sa vynára otázka, či už je ten správny čas oznámiť deťom pravdu. Tu sa názory ľudí v mnohom odlišujú, niektorí si dokonca myslia, že vhodný vek je až okolo 10 rokov. Deti však začínajú súvislosti vnímať už oveľa skôr, v predškolskom alebo školskom veku. Ideálny čas teda asi neexistuje, pretože každé dieťa je individuálne. Vhodným časom môže byť, keď už sa dieťa začne samé bližšie zaujímať o to, ako to s tým Ježiškom a darčekmi vlastne je. Určite to aj vy poznáte, deti zvyknú mať nespočetné množstvo otázok.
Stratégie pre komunikáciu o Ježiškovi
Ak chcete deti ešte nejaký čas ponechať v bezstarostnom detskom svete, možnosťou je prejsť k poodhaleniu pravdy postupne. Môžete im vysvetliť, že Ježiško má pred Vianocami veľa práce, a preto mu rodičia s darčekmi pomáhajú. Dôvodom, prečo deťom povedať pravdu, je, že časom môžu samé prísť na to, že ide o klamstvo, a tak to môžu vnímať ako zradu a stratia k nám dôveru. Ďalším dôvodom je, že deti sa môžu dozvedieť pravdu od kamaráta, spolužiaka v škole alebo staršieho súrodenca. To ich môže zastihnúť nepripravené, a o to ťažšie sa potom takáto situácia prekvapeným rodičom vysvetľuje. Niektoré deti dokonca rodičov prekuknú samé. Väčšinou začnú niečo tušiť a chápať, že tu niečo nesedí. Deti sú veľmi vnímavé a nás dospelých by ani vo sne nenapadlo, že si zapamätajú napríklad vianočný papier, ktorý kupujeme, a ten sa zázračne objaví na darčekoch od Ježiška. Často sa stáva, že deti nájdu ukryté vianočné darčeky alebo rovno pristihnú niektorého z rodičov, ako ich namiesto Ježiška ukladá pod stromček. Samozrejme, podozrenie vznikne aj keď toho záhadného pána, ktorý nosí darčeky, nikdy nevidia prichádzať a vždy sa mu podarí aj nepozorovane vytratiť sa.
Mgr. Obdobie útleho detstva a viera vo vianočné darčeky pod stromček prinesené osobne Ježiškom patrí k životu malého kresťana. Myslím si, že všetci radi spomíname na to, ako sme aj my verili, že sa to tak deje a mnohí z nás sa pamätajú aj na to, ako prvýkrát boli konfrontovaní s pravdou. Nemám pocit, že nám to ublížilo a poškodilo vzťah s našimi rodičmi. Magickosť myslenia patrí do obdobia detstva. Hranica veku, keď sa súčasné deti dozvedajú pravdu o Ježiškových darčekoch, sa podľa mňa znižuje, a to aj vďaka médiám, ktoré už od októbra vysielajú reklamy typu: „Zabezpečte si darčeky už dnes…“ a tak dieťa podnecujú k otázkam, ako to vlastne je. Mám skúsenosť, že aktuálne sa deti dozvedajú pravdu okolo predškolského a začiatku mladšieho školského veku.
Myslím si, že povedať pravdu o tom, ako sa vianočné darčeky dostávajú pod vianočný stromček, je najvhodnejšie vtedy, keď rozhovor na túto tému iniciuje dieťa samo, teda keď sa začne pýtať tieto otázky a chce o tom vedieť viac. Žijeme v polarizovanom svete, a preto je pre nás ľahké uveriť, že existuje jedna jediná správna cesta, ktorou musíme na Vianoce ísť, pokiaľ sme sa rozhodli vychovávať naše deti rešpektujúco. Rodičovstvo však nie je matematika. Nie je o jednoznačných odpovediach a cestách, ale o hodnotách, ktoré v našich rodinách žijeme. Každý rodič, každé dieťa, každá rodina sú jedinečné, preto je dôležité nájsť prístup, ktorý bude v súlade s tou tvojou rodinou a jej hodnotami. Nenásilná komunikácia nás učí vzdialiť sa od moralizujúcich nálepiek typu „dobrý/zlý“, „správny/nesprávny“. Preto aj na otázku, či povedať, alebo nepovedať deťom pravdu o tom, kto nosí darčeky, neexistuje jednoznačná správna odpoveď.
Okrem dvoch ciest, klamania alebo okamžitej pravdy, existuje nespočetné množstvo iných jedinečných a kreatívnych ciest, ktoré sa nachádzajú niekde medzi nimi. Jedna z nich je napríklad tá, že môžeš nechať svoje dieťa veriť v Ježiška/Santa Clausa/Mikuláša/Deda Mráza bez toho, aby si niekedy v živote vyslovil/a meno toho, kto nosí darčeky. Ako to môžeš dosiahnuť? Pýtaj sa neutrálne: „Čo by si chcel/a nájsť pre seba pod stromčekom?“ Namiesto: „Čo chceš, aby ti Ježiško priniesol?“ Na otázku, kto nosí darčeky, odpovedaj protiotázkou: „Čo si myslíš ty?“ Často na túto otázku odpovie dieťa samo a nedožaduje sa odpovede od nás. Povedz, ako to máš ty. Na otázku, či existuje Ježiško, môžeš odpovedať: „V mojom svete existuje. Čo vo tvojom svete?“ Takto dáš dieťaťu priestor tvoriť vlastnú realitu - bez klamstiev, ale aj bez straty mágie. Avšak pozor: pri konkrétnych otázkach detí ohľadom logistiky alebo priamych otázkach, či skutočne nosia darčeky rodičia, sú väčšinou deti už tak ďaleko, že si prajú úprimnosť a transparentnosť. Preto ak napriek tvojej protiotázke trvajú na odpovedi, odporúčam ti v takýchto prípadoch odpovedať na ich otázky pravdivo. Otázka nie je, čo je rešpektujúce a čo nie. Dôležité sú len hodnoty, ktoré chceš žiť v tvojej rodine. - Aké sú naše najdôležitejšie hodnoty v súvislosti s Vianocami? - Ako hodnotíme a vnímame rodinné tradície? Je pre nás dôležité pokračovať v existujúcich príbehoch a tradíciách, alebo sme otvorení k ich prehodnoteniu? - Ako reaguje naše dieťa na príbehy o Ježiškovi, Mikulášovi alebo iných postavách spojených s Vianocami? Zaujíma sa o tieto príbehy a mágiu? - Aké jedinečné vlastnosti má naše dieťa? Neexistuje teda jediný správny spôsob, ako sa postaviť k otázke, či hovoriť, alebo nehovoriť deťom pravdu o tom, kto v skutočnosti nosí darčeky.
Povedať pravdu bez straty čara Vianoc
Mnohí rodičia ostanú v rozpakoch, keď sa ich dieťa opýta, kto v skutočnosti nosí darčeky. Aj keď vaše dieťa verí v Ježiška, skôr či neskôr mu v škôlke iné deti „otvoria oči“. Niektorí rodičia sa boja povedať deťom pravdu, pretože nechcú dieťa zraniť. Nechcú mu zobrať ilúziu, o ktorej ho roky presviedčali. Dokonca niektorí rodičia postavu Ježiška využívajú na to, aby dieťa "držali v poslušnosti". Úprimne, koľkokrát ste povedali deťom vetu: "Ak nebudeš poslúchať, tak ti Ježiško nič neprinesie," alebo "Ježiško nosí darčeky iba dobrým deťom." Toto nie je najšťastnejšie riešenie. Na jednej strane na Vianoce oslavujeme narodenie Ježiša Krista, ktorý bol zosobnením bezpodmienečnej lásky ku všetkým ľuďom. Na druhej strane dieťaťu tvrdíme, že darčeky Ježiško nosí iba poslušným deťom… Dieťa môže byť zmätené, keď mu rodičia tvrdia, že darčeky nosí Ježiško, a v škôlke sa mu iné deti vysmejú, že to nie je pravda a že v skutočnosti darčeky nosia rodičia. Deti sú veľmi bystré, ak vám položia pár otázok, napríklad: „Odkiaľ mal Ježiško peniaze?“, „Ako mohol nakupovať, keď sa ešte len teraz narodil?“, „Ako sa dostal do nášho bytu?“… má vás v hrsti. Buď mu budete hovoriť jednu lož za druhou, alebo mu dáte nejasnú odpoveď, ktorá ho aj tak neuspokojí. Dieťa ťažko pochopí, že rodičia, ktorým doteraz bezvýhradne dôverovalo, mu klamali. V čom ďalšom mu ešte klamali?
To, že darčeky fyzicky nenosí Ježiško, môžete dieťaťu vysvetliť cez vianočný príbeh bez toho, aby sa z vašej rodiny vytratilo čaro Vianoc. Môžete si pomôcť aj týmto milým návodom, ako to zvládla neznáma mama: Sadla si spolu so svojim synom a povedala mu: „Tento rok si veľmi vyrástol. Nielenže si vyšší, ale vidím, že ti vyrástlo aj srdce. (môžete uviesť 2-3 príklady empatického správania, dobrých skutkov atď., ktoré dieťa urobilo za posledný rok). V skutočnosti tvoje srdce narástlo natoľko, že si myslím, že si pripravený stať sa Santom/Ježiškom. Určite si si všimol, že väčšina Santov, ktorých vidíš, sú obyčajní ľudia oblečení v kostýme. Niektorí tvoji kamaráti ti možno dokonca povedali, že žiadny Santa neexistuje. Veľa detí si to myslí, pretože ešte nie sú pripravené BYŤ Santom, ale TY SI…“
V prípade, že sa však rozhodneš podporovať fantáziu tvojho dieťaťa a tvoje dieťa žije v presvedčení, že darčeky nosia magické bytosti, buď pripravená/ý na moment, kedy tvoje dieťa zistí pravdu. To môže byť moment, kedy tvoje dieťa prevalcujú pocity sklamania, frustrácie, bezmoci a hlbokého smútku. Doporučujem ti byť na tento moment pripravený/á a rozhodnutý/á empaticky prijímať všetky pocity tvojho dieťaťa s otvorenou náručou. Za to najdôležitejšie na Vianociach nepovažujem rozhodnutie, kto nosí darčeky, ale to, že táto bytosť príde bez akýchkoľvek podmienok. Že príde bez ohľadu na to, ako sa dieťa správalo, či aké celý rok bolo. Že táto bytosť nebude použitá ako manipulácia, ktorou deťom môžeme hroziť, keď sa nesprávajú tak, ako by sme chceli. Nebude nasadená ako odmena, ani ako trest, ale naozaj ako stratégia, ktorá pomôže v našich rodinách naplniť hŕstku potrieb, vďaka ktorým k sebe budeme znovu o kúsok bližší.
Videospráva od Santu pre deti 2015 (PRÍKLAD)
Je dobre, že sa dieťa pýta, že je zvedavé. Prečo to nevysvetliť normálne, tak ako to cíti a prežíva rodič? Problém je, že väčšina dospelých to pozadie nepozná, alebo len hmlisto, čo sa mi zdá zvláštne. My sme deťom odjakživa, nielen tesne pred Vianocami, vysvetľovali cykličnosť roka a prírody, učili ich vnímať ročné obdobia, všímať si zmeny v prírode v priebehu roka. Štyri základné časti, ako štyri živly, štyri svetové strany… Že sa na jar všetko zobúdza, obrodzuje, rastie, že je čas lásky, kvetu, symbol mladého človeka a plodnosti (jarná rovnodennosť). Že v lete je vrchol všetkého, úrody, svetla a tepla, symbol plodu, sú najdlhšie dni, najviac aktivity a vonkajšej sily (letná rovnodennosť). Že na jeseň uvada príroda, začína sa skracovať deň, že mnoho toho začína zomierať (listy, tráva), slávia sa sviatky mŕtvych (jesenná rovnodennosť), začína sa obrat dovnútra, vonkajšie sa uzatvára. A že nakoniec v zime, kedy sa postupne príroda celá umŕtvi, uloží na spánok, noci sú stále dlhšie a dlhšie. Staré slnko umiera, celá príroda už akoby nežije a napokon umiera aj posledná hlavná nádej - slnko. Hrozí, že ho temnota úplne pohltí, že pohltí celý svet. Ale čo to, je tu zimný slnovrat, kedy sa to náhle zlomí. Smrť nevyhrala. Aj keď je najväčšia temnota, z nej sa zrodí nové slnko, nová nádej, zatiaľ len veľmi nebadane, o pár chvíľ, o pár minút, ale predsa len, začne byť dlhší deň ako noc (zimný slnovrat). Rok už bol starý, ako dvanásty mesiačik, starý múdry starec. Ale aj tento umiera, preda však žezlo malému dieťaťu so zlatými vlasmi, najmladšiemu mesiačikovi, novému roku. Je to zázračné dieťa, zázračne zrodené a predurčené, aby (opäť raz) porazilo temnotu. Lebo dobro vždy nakoniec vyhrá, po veľkých bojoch, keď to už nevyzerá. To najhlavnejšie sa zrodí v najväčšom zvnútornení, ústraní, keď je nie vonkajšia, ale vnútorná sila najväčšia, nie pozemské kráľovstvo, ale duchovné, nebeské. To vie každá rozprávka. Mýtus zapadne do ďalších mýtov, preto aj Ježiško sa "musel" narodiť práve vtedy, veď kedy inokedy by to bývalo symbolickejšie? Všetko je to o jednom a tom istom princíze, univerzálnom, ktorý si rôzne kultúry len rôzne pomaľovali, ale pravda tým je nadčasová a stále platná.
Vianoce ako čas skutočných zážitkov a blízkosti
Každý rok si povieme, že Vianoce konečne chceme prežiť inak. A to hlavne vtedy, keď máme malé deti. Chceme im dopriať tie najkrajšie sviatky roka bez zhonu, náhlenia a nervozity. Aby si pamätali tieto okamihy ako magické, plné lásky a vzájomnej blízkosti rodiny. Urobme im ich nezabudnuteľné, také, aké túžime, a prestaňme sa naháňať aspoň raz v roku. Vianoce by mali byť v prvom rade časom pokoja, mieru, dobrosrdečnosti a odpúšťania. Nie konzumu, míňania peňazí, stresu a hádok. Na Vianoce by sme si mali nájsť čas na našich blízkych, nie na počítačové hry a nové hračky. Cez Vianoce sa máme tešiť z maličkostí, nie hľadať neexistujúce chyby na všetkom, čo nám skríži cestu. Ak toto vštepíte deťom už od malička, budú nasledujúce roky Vianoce vo vašej rodine naozaj tým najkrajším obdobím.
Tipy na Prežitie Vianoc s Deťmi
- Stretnite sa s príbuznými a priateľmi: Tieto sviatočné chvíle prežívame v kruhu najbližších a užívame si vzájomnú blízkosť. Možno však máte v rodine niekoho, koho ste už dávno neboli navštíviť, kto je osamelý. Vianoce sú na takéto návštevy skvelou príležitosťou. Prekonajte lenivosť, sadnite do auta alebo do vlaku a navštívte niekoho, komu tým urobíte radosť.
- Vysvetlite deťom pravú podstatu slovenských Vianoc: Sledovanie rôznych rozprávok o Santa Clausovi spôsobuje aj to, že niektoré deti už nepoznajú skutočnú históriu tohto sviatku. Nevedia rozpoznať slovenské symboly sviatkov, nepoznajú tradičné jedlá a zvyky. Rozprávajte sa s nimi o tomto dedičstve, ktoré pre nás zachovali naši predkovia. Prečítajte im príbeh, ako Kristus prišiel na svet. Nemusíte byť vyslovene veriaci, aby vaše deti vedeli, čo slávime počas Vianoc. Pre ďalší vývin detí je veľmi dôležité poznať tradície svojej krajiny, aby o nich vedeli porozprávať cudzincom, s ktorými sa skôr či neskôr stretnú.
- Vianoce neznamenajú sledovanie televízie: Existuje veľa rodín, kde je práve v dňoch voľna zapnutý televízor od rána do večera. Deti potom bezcieľne pobehujú z izby do izby, nasávajú často nie práve najvhodnejšie informácie a neraz práve táto činnosť spôsobuje u nich nervozitu a podráždenosť. Ešte pred Vianocami sa dohodnite, ktoré rozprávky budete sledovať. Pozrite si ich spoločne a nezabudnite sa o nich aj porozprávať. Pýtajte sa na názory detí, na ich pocity. Zistite, čo deti najviac zaujalo. Takýto aktívny postoj k sledovaniu programov naučí vaše deti viac premýšľať nad tým, čo sledujú, a naučia sa porovnávať jednotlivé programy. Práve na Vianoce máme na takýto prístup k televízii čas. Využite ho!
- Choďte na vzduch a užite si sneh: Môžete začať prechádzkou v prírode, sánkovaním či stavaním snehuliaka. Čaro prechádzky je nielen v samotnej chôdzi, v dýchaní čerstvého vzduchu, ale má aj blahodarný účinok na dušu v podobe často príjemných rozhovorov. Vedci dokázali, že predovšetkým v príjemnom prostredí prírody sa naše srdcia otvárajú jeden druhému viac ako inokedy. A preto, teplo sa oblečte a užite si spoločne čarovnú zasneženú krajinu.
- Pomôžte chorým a chudobným: Nemusíme sa na Vianoce predháňať v tom, kto dostal či kúpil drahší dar. Vianoce by mali byť hlavne o duchovnej hojnosti, no nie o luxuse a vyhadzovaní jedla. Spomeňte si s deťmi, že na svete sú milióny ľudí, ktorí denne hladujú. Odložte si peniaze či nejaký darček na pomoc tým, ku ktorým osud nebol taký štedrý. Dohodnite sa, že na Vianoce urobíte niekomu chudobnému či chorému radosť a pomôžete mu. Ideálne ak nájdete niekoho vo vašom okolí. Urobte to spoločne a naučte deti, že aspoň raz v roku by sme mali urobiť jeden takýto veľký krásny skutok. Môžeme sa vzdať niečoho v prospech iných.
- Vymyslite niečo nevšedné: Chodíte každý rok do drahého horského hotela? Vymeňte ho za chatu bez vody a elektriky hlboko v horách. Sú vaše deti presýtené drahými hračkami, majú ich plnú izbu a už ich nebavia? Povedzte im, nech vyberú niekoľko z nich a zaneste ich spoločne do najbližšieho detského domova. Kupujete koláče? Tohto roku ich upečte spolu s deťmi. Vymyslite niečo, čo si vaše deti určite zapamätajú. Pozvite k štedrovečernému stolu niekoho osamelého, či chudobného. Veď jedným z tradičných zvykov je tanier pripravený pre pocestného. Nemusí zostať prázdny.
Dôležitosť spoločne stráveného času a vyrovnávanie sa so sklamaním
Každá činnosť, ktorú robíte spolu s deťmi, má pre nich mimoriadny význam, pretože každá jedna zapadá do klbka nezabudnuteľných spoločných chvíľ. A práve tieto chvíle sú tým najkrajším darom, ktorý môžete svojim deťom dať. Je to dar, ktorý tvorí základ budúcej zrelej osobnosti, ktorá sa v dospelosti má o čo oprieť. Je dokázané, že nedostatočné množstvo pozitívnych zážitkov prežitých s najbližšími spôsobuje v dospelosti psychické problémy. Rozvinutá emocionalita a pokojne prežité detstvo s bohatými zážitkami je tým najlepším základom pre šťastné prežívanie dospelosti. Samozrejme, naše deti sa tešia aj na bábiky, autíčka či iné populárne hračky. Neodopierajte im ich, ale nesústreďujte sa len na ne. Nepripisujte im mimoriadny význam. Deti sa nebudú pamätať na hračky, ktoré ste im kúpili, ale budú spomínať na nádherné minúty a hodiny, ktoré s vami prežili. Keď v škole píšu sloh o Vianociach, máloktoré dieťa píše o tom, aké hračky dostalo (a ak píše, tak len okrajovo). Dnešné deti sú nielen inteligentné, rozhľadené a smelé, ale aj mimoriadne citlivé. Buďte pri nich nielen fyzicky, ale hlavne srdcom a venujte im naplno svoj čas. Ony to rýchlo vycítia a budú veľmi šťastné. Posadiť deti k počítaču alebo k televízoru dnes už nie je umením. Práve naopak. Dnes sa stáva moderným nachádzať si čas a chuť zdieľať s deťmi ich svet. Vianoce nám ponúkajú priestor na to, aby sme to mohli zrealizovať. A možno sa stane zázrak. Spoločne prežité chvíle s deťmi sa nám tak zapáčia, že sa ich nevzdáme ani po Vianociach. Rozumne využiť chvíle voľna sú skutočným umením. Ak si človek program na tieto vzácne dni vopred pripraví, môžu sa stať obohatením nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
Čo robiť, ak je dieťa sklamané z darčeka?
Sklamaný výraz dieťaťa z vianočného darčeka, ktorý práve otvorilo, je asi nočnou morou každého rodiča. Keď si spomenieme na vlastné Vianoce, určite sme tiež prežívali väčšie či menšie sklamanie z toho, že sme nedostali Barbie alebo hasičské auto, o ktorom sme snívali, alebo naopak, že sme dostali nepríjemnú vetrovku, ktorá sa nám vôbec nepáčila. Čo robiť s plačúcim alebo zlostným dieťaťom pod vianočným stromčekom?
Pri menších deťoch je dobré, ak sa rodinní príslušníci na základe preferencií dieťaťa dohodnú, aké hračky mu kúpia. Takto sa nestane, že si chlapček nájde dve rovnaké autíčka alebo si rozbalí hračku, ktorú ihneď hodí do kúta. Pri väčších deťoch, ktoré píšu Ježiškovi siahodlhý zoznam, ale zároveň tušia, že darčeky kupujú rodičia, treba deťom vysvetliť možnosti rodinného rozpočtu. Na rovinu im povedať, že nemôže dostať najnovší smartfón alebo tablet, pretože máme určitú sumu peňazí, z ktorých musíme kúpiť darčeky pre všetkých členov rodiny.
Keď napriek nášmu úsiliu dostane dieťa od babky o dve čísla väčší sveter, ktorý sa mu nepáči, alebo hračky od ďalších príbuzných, na ktoré je už veľké, je čas porozprávať sa. Treba mu vysvetliť, že napríklad babka strávila veľa času vyberaním toho najlepšieho darčeka, pretože ťa veľmi ľúbi. Zdôraznite svojmu dieťaťu, že napriek tomu, že sa mu darček nepáči, malo by oceniť snahu a úsilie babky a za darček sa jej poďakovať. Deťom treba zároveň pripomenúť, že nie je pekné zraniť city babky tým, že si budú z nevhodného darčeka uťahovať.
Snažte sa deti motivovať a nájsť na nevhodný darček využitie. Napríklad im povedzte, že do väčšieho oblečenia dorastú, alebo že s autíčkom, ktoré je pre „malé deti“, sa môže chalan pohrať s mladším súrodencom. Upokojte svoje deti, že ak sa im darček skutočne nepáči a nebude sa im páčiť ani neskôr, existuje možnosť jeho výmeny, prípadne jeho odloženie ako milej spomienky na Vianoce.
Ak sa budete úporne snažiť vyplniť všetky priania vášho dieťaťa, aby nebolo sklamané, môže to byť kontraproduktívne. Deti si na to zvyknú a listy Ježiškovi budú rok čo rok dlhšie a dlhšie. Nielenže to finančne neutiahnete, ale nepripravíte deti do skutočného života. Deti sa od útleho veku musia naučiť, že v živote nedostanú vždy všetko a že budú prežívať aj obdobia nedostatku. Dieťaťu treba vštepiť, že musí byť za každý darček vďačné a že na žiadnu svoju darčekovú požiadavku nemá automaticky nárok.
Treba si uvedomiť aj fakt, že najmä menšie deti sa viac tešia z baliaceho papiera a krabice ako zo samotnej často drahej hračky. Väčšie deti sa radujú z jednej, maximálne dvoch darčekov, ktoré si vysnívali, a ostatné skončia v zabudnutí niekde na poličke. Ak dieťa napriek dohováraniu trvá na tom, že je veľmi nahnevané a sklamané, že nedostalo svoju vytúženú hračku a že tieto Vianoce sú úplne nanič, zvoľte drsnejšiu metódu. Vyzvite dieťa, aby išlo do svojej izby a nech tam zotrvá vo svojom nešťastí, ak chce. Akonáhle pocíti, že sa chce prísť tešiť z darčekov, ktoré dostalo, nech príde medzi ostatných do obývačky. Deti si cenia, ak im neprikazujete, nekričíte na ne, ale dáte im na výber. Ak sú deti po rozbalení všetkých darčekov nespokojné a lamentujú, že aj keď dostali štyri rôzne autá, dve hry, tri knižky aj oblečenie, predsa len im chýba ešte Lego, vysvetlite im pravý zmysel Vianoc. Porozprávajte im, že je to najmä oslava narodenia Ježiška, že najdôležitejšie v tento deň je to, aby rodina bola spolu, aby sa každý cítil príjemne, aby boli k sebe ľudia dobrí a pozorní. Akcentujte, že počet darčekov nie je dôležitý a že sú rodiny, kde majú oveľa skromnejšie Vianoce a deti sa tešia aj z jednej hračky. Dobrou pomôckou sú aj mnohé vianočné filmy alebo rozprávky, ktoré poukazujú na pravý zmysel Vianoc.
Minimalistické Vianoce: Hodnota zážitkov nad materiálnymi darmi
Teplý obed je dôležitou súčasťou dňa. Viete, čo si vaše deti raz budú pamätať? Darčeky? Nie… Vianoce sú pre deti prekrásnym obdobím, na ktoré sa tešia celý rok. Pre nás dospelých predstavujú povinnosti a hurikán na bankovom účte. Čo takto osláviť Vianoce minimalisticky, a namiesto hromady zbytočných darov podarovať deťom to najpodstatnejšie - zážitky, spomienky a váš čas?
Deti si z Vianoc nebudú pamätať dary, ale atmosféru. Keď som bola dieťa, na Vianociach som najviac milovala atmosféru. Samozrejme, bez darčekov by sa to neobišlo, ale pravdupovediac by som teraz mala problém spomenúť si na dary, ktoré som pod stromčekom našla. Na čo som ale
tags: #zober #si #dieta #na #vianoce