Rakovina prsníka predstavuje najčastejšiu formu rakoviny u žien, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a komplexné preventívne stratégie. Na Slovensku je úmrtnosť na toto ochorenie relatívne vysoká, čo žiaľ často naznačuje neskoré zachytenie ochorenia. Je preto nesmierne dôležité neustále upozorňovať na význam prevencie a včasnej diagnostiky. Tradične sa Ružový október venuje práve zvyšovaniu povedomia o rakovine prsníka, avšak informácie o účinných preventívnych metódach by mali byť dostupné po celý rok. Medzi kľúčové faktory, ktoré významne ovplyvňujú zdravie žien a môžu znižovať riziko mnohých vážnych ochorení, patrí dojčenie. Dojčenie má pozitívny vplyv nielen na imunitný systém detí, ale podľa rozsiahlych výskumov znižuje riziko vážnych ochorení u matiek, vrátane rakoviny prsníka.
Dojčenie ako kľúčový faktor v prevencii rakoviny prsníka
Dôkazy o ochrannom účinku dojčenia sú rozsiahle a konzistentné. Tím vedcov z Amerického inštitútu pre výskum rakoviny a Svetového fondu pre výskum rakoviny napríklad analyzoval 18 štúdií týkajúcich sa dojčenia a rakoviny. Ukázalo sa, že ženy, ktoré dlhodobo dojčia, majú nižšie riziko rozvoja tohto ochorenia. Táto ochrana sa kumuluje s dĺžkou dojčenia, teda čím dlhšie žena dojčí, tým väčšiu ochranu si vytvára. Podľa výpočtov, každý rok dojčenia znižuje riziko rakoviny prsníka približne o 4,3 %. Ak má matka napríklad tri deti a každé dojčila tri roky, čo spolu predstavuje deväť rokov dojčenia, riziko vzniku rakoviny je u nej teoreticky nižšie o viac ako 43 %. Ak matka dojčila tri deti a každé 2-3 roky, riziko vzniku rakoviny prsníka sa znižuje o 25,8 - 38,7 %.
Dojčenie je univerzálnou prevenciou pre všetky ženy, nezáleží na ich veku, rase, na tom, kedy mali prvé dieťa, alebo či majú genetickú predispozíciu. Tieto zistenia nie sú nové; na tému dojčenie a prevencia rakoviny prsníka sa realizovalo obrovské množstvo štúdií, a to už v 30 krajinách, pričom všetky výsledky prišli s rovnakým záverom: dojčenie je účinnou prevenciou proti rakovine prsníka. Práve vďaka dlhodobému dojčeniu a veľkému počtu detí majú napríklad ženy v rozvojových krajinách oveľa zriedkavejšie rakovinu prsníka, ako je tomu vo vyspelých štátoch. V rozvinutých krajinách ide o najbežnejší typ rakoviny, ktorý postihuje ženy.
Dôležitosť dojčenia potvrdzuje aj príklad z Mexika, kde pred siedmymi rokmi bolo vysoké percento dojčených detí. Potom vláda prestala chrániť matky pred marketingom umelej výživy. V priebehu piatich rokov v Mexiku klesli počty dojčených detí o 25 %. Následne sa výrazne zvýšila chorobnosť detí, ale aj matiek - počty žien, ktoré mali rakovinu prsníka, stúpli o 58 % len za obdobie posledných piatich rokov. To demonštruje, že nedojčenie je aktívne ovplyvniteľným rizikovým faktorom, ktorý významne zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu. Z tohto dôvodu by sa všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka mali prednostne zamerať na podporu dojčenia.
Mechanizmy ochranného účinku dojčenia
Vedci poskytli niekoľko možných vysvetlení, prečo dojčenie chráni pred rakovinou prsníka. Tieto mechanizmy sú komplexné a zahŕňajú hormonálne, bunkové a genetické zmeny.
Hormonálna regulácia a odďaľovanie menštruácie
Jedným z hlavných vysvetlení je, že laktácia odďaľuje obdobie, kedy žena po pôrode začne opäť menštruovať. Tým sa znižuje vystavenie účinkom hormónov, ako je estrogén, ktoré súvisia so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Počas dojčenia sa znižujú hladiny estrogénov, ktoré sú známe tým, že podporujú rast nádorových buniek. Nižšie a dlhodobejšie hladiny estrogénu pôsobia ako ochranný faktor proti vzniku rakoviny prsníka.
Bunková obnova a zbavovanie sa tkaniva
Ďalšou teóriou je, že po laktácii sa prsník zbavuje tkaniva. Je možné, že týmto procesom sa zbavuje aj buniek s poškodenou DNA, ktoré by inak mohli viesť k rozvoju rakoviny. Tento mechanizmus predstavuje prirodzenú formu "čistenia" a obnovy prsného tkaniva.
Zmena génov v prsných bunkách
Predpokladá sa, že laktácia má meniť gény v bunkách prsníkov, čo môže mať trvalý vplyv na zníženie rizika vzniku rakoviny. Tieto zmeny môžu viesť k lepšej regulácii bunkového rastu a delenia, čím sa minimalizuje pravdepodobnosť nekontrolovateľného množenia buniek.
Jedinečná populácia imunitných buniek
Najnovší výskum austrálskych vedcov prináša prelomové poznatky o úlohe imunitných buniek. Tento výskum ukazuje, že počas laktácie sa v prsnom tkanive vytvára jedinečná populácia imunitných buniek, ktoré môžu pretrvať desaťročia a reagovať na prvé náznaky abnormálneho bunkového rastu. Odborníci z Peter MacCallum Cancer Centre v Melbourne pod vedením onkologičky Dr. Sherene Loi analyzovali vzorky prsného tkaniva viac ako 260 žien vo veku 20 až 70 rokov. Dr. Loi uvádza, že ženy, ktoré dojčili, mali v prsnom tkanive významne vyšší počet tzv. CD8+ T buniek - špecializovaných imunitných buniek, ktoré reagujú na abnormálne zmeny v tkanive a sú schopné zostávať v organizme mnoho rokov po pôrode. Podľa výskumného tímu tieto bunky pôsobia ako nepretržitá ochrana v mieste, kde sa nádory prsníka najčastejšie formujú.
Vedci sledovali aj myši, ktoré prešli tehotenstvom, dojčením a následným odstavením. Aj u nich sa po laktácii vytvorila identická populácia ochranných T buniek. Význam tohto objavu ešte podčiarkujú analýzy žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka, ktoré mali v minulosti skúsenosť s dojčením. Práve tento typ nádoru je známy rýchlym šírením a obmedzenými možnosťami cielenej liečby. Zistenia síce neznamenajú, že ženy, ktoré nedojčili, sú automaticky vo vyššom riziku, avšak tieto poznatky môžu viesť k novým preventívnym stratégiám. Materské mlieko navyše nie je len prevenciou pre matku; je absolútne nenahraditeľné akýmkoľvek kupovaným náhradným príkrmom. Mlieko sa prispôsobuje rastu dieťaťa, mení svoje zloženie i hustotu a dokonca sa mení aj v závislosti od časti dňa, v ktorej dojčíte, pričom ranné a večerné mlieka sú hustejšie.
Komplexný pohľad na rizikové faktory rakoviny prsníka
Dojčenie je síce účinnou prevenciou, ale nie je jediným faktorom. Okrem dojčenia existujú aj ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú riziko vzniku
tags: #dojcenie #a #rakovina #prsnika