Futbal, táto celosvetovo obľúbená hra, je plná dramatických momentov, technických majstrovstiev a nečakaných zvratov. Medzi tie najzahanbujúcejšie pre hráča, no zároveň najoslavovanejšie pre fanúšikov a vykonávajúceho hráča, patria takzvané „jasle“. Nič nie je vo futbale ponižujúcejšie, ako keď obrancovi prejde lopta medzi nohami a protihráč si s ňou pokračuje len tak ďalej smerom k bráne. Tento jednoduchý, no mimoriadne efektívny manéver, často nazývaný aj "nutmeg", "jasličky", "husle" alebo "bakule", v sebe nesie nielen technickú zručnosť, ale aj hlboký psychologický rozmer. Zosmiešnenie súpera priamo na ihrisku, pred zrakmi desaťtisícov divákov na štadióne a miliónov pri televíznych obrazovkách, je momentom, ktorý sa vryje do pamäti.
Fenomén „Jasiel“ vo Svetovom Futbale
„Jasle“ sú jednou z najstarších a najúčinnejších foriem zahanbenia protihráča vo futbale. Je to okamih, keď sa útočiaci hráč prefíkane prešmykne loptou pomedzi nohy brániaceho futbalistu, pričom lopta si nájde cestu na druhú stranu a útočiaci hráč si ju prevezme, aby pokračoval v hre. Pre brániaceho hráča predstavujú „jasle“ symbol totálnej bezmocnosti a prekonania. Pocity poníženia a frustrácie sú v takomto momente intenzívne, keďže sa jedná o verejné zosmiešnenie technickou prevahou.
Nestáva sa to však len amatérom. Svoje by o tom mohli hovoriť mnohí profesionáli. Rok 2015 ich priniesol nespočetné množstvo. A to ako v nižších súťažiach, tak v tých najprestížnejších, ako je napríklad Liga majstrov. Nezabudnuteľné sú napríklad tie Lionela Messiho z FC Barcelona, ktoré uštedril Jamesovi Milnerovi z Manchesteru City v osemfinále najkvalitnejšej pohárovej súťaže. Milner, skúsený stredopoliar, bol v danom momente prekonaný s takou ľahkosťou, že to obletelo svetové médiá a stalo sa symbolom Messiho geniality. Podobné momenty ukazujú, že ani najlepší obrancovia sveta nie sú imúnni voči tomuto zahanbujúcemu triku. Chýbať pri zahanbovaní súperov nemohol ani Messiho nemesis Cristiano Ronaldo z Realu Madrid, ktorý je tiež známy svojou schopnosťou predvádzať podobné kúsky. Tieto okamihy, hoci sú súčasťou hry, zanechávajú v prekonaných hráčoch silný pocit nepríjemnosti, ktorý je paralelný s hlbšími psychologickými aspektmi hanby.
Hoci "jasle" vo futbale sú relatívne krátkodobým a na prvý pohľad možno len zábavným prejavom súťaživosti, dotýkajú sa univerzálnych mechanizmov hanby a zahanbenia. Tieto mechanizmy, ktoré sa prejavujú v rôznych životných situáciách, majú obzvlášť silný a dlhodobý dopad v kontexte výchovy detí. Pochopenie širších dôsledkov zahanbovania nám môže pomôcť vnímať aj tieto športové momenty v širšom psychologickom kontexte.
Hanba ako Výchovný Nástroj a Jej Psychologické Dôsledky
V súvislosti s výchovnými metódami sa často stretávame s tvrdením, že hanba je výchovný nástroj mnohých rodičov. Hoci sa zdá, že jej použitím dosiahneme rýchle a efektívne výsledky, v skutočnosti má aj dlhodobé negatívne následky. Zhanbiť svoje dieťa v snahe ukázniť ho je taktika používaná mnohé desaťročia, ba aj storočia. Táto metóda je hlboko zakorenená v spoločnosti, často sa prenáša z generácie na generáciu a mnohí rodičia si ani neuvedomujú jej škodlivý potenciál.
V dnešnej dobe technológií ju rodičia používajú virálnym spôsobom; svoje dieťa nahrajú ako ho zosmiešnia, a video dajú na internet. Tieto verejné prejavy zahanbovania nadobúdajú obzvlášť krutú podobu, keďže sú permanentne dostupné širokej verejnosti. Deti vo videách držia transparent, že klamali, neposlúchli, alebo ich rodič pred kamerou nepekne ostrihá ako trest za rebelantstvo. Použitie desivých videí, plných detských sĺz a hanby, je však najhoršou výchovnou metódou, pričom jej jemnejšie podoby používa až 80 percent domácností. Mnohí rodičia si možno ani neuvedomujú, že zahanbujú svoje deti v každodenných interakciách.
Výchovný štýl často odpozorujeme od rodičov, a používame nevedomky vo výchove vlastných detí. Je to cyklus, ktorý sa opakuje, ak nie je vedome prerušený. Jedným z nich je aj použitie hanby. V snahe zaistiť si adekvátne správanie a potreba poučiť dieťa o následkoch jeho chovania, v ňom vyvoláme pocit hanby bez toho, aby sme si to uvedomili. Tento nevedomý prístup je obzvlášť zákerný, pretože rodičia často veria, že konajú pre dobro svojich detí, hoci im v skutočnosti spôsobujú emocionálnu ujmu.
Rozpoznanie a Dopad Zahanbovania v Rodine
V deťoch vyvolávame pocit hanby, keď hovoríme zahanbenie spôsobujúce súdy v snahe manipulovať ich chovaním. Frázy ako „Ty sa nehanbíš, že si taký špinavý?! Fuj, aká si tučná!“ sú priamym útokom na osobnosť dieťaťa, nie na jeho správanie. Pokiaľ sa o nich vyjadrujeme v zlom svetle, častujeme ich negatívnymi prívlastkami (si zlý, neschopná, hlúpa, lenivá…), ktoré neváhame použiť v spoločnosti. To znamená pred ich kamarátmi alebo našimi známymi, rodinou - napríklad vynadáme im za zlé vysvedčenie pred rodinnými príslušníkmi. Takéto verejné znevažovanie zanecháva hlboké jazvy na detskej psychike a podkopáva ich sebaúctu.
Ďalšou formou zahanbovania je, ak vynesieme na verejnosť konverzáciu, ktorá mala zostať súkromná. Príkladom môže byť matka, verejne sa vyjadrujúca o prvej menštruácii svojej dcéry, ktorá stojí hneď vedľa a ide sa od hanby prepadnúť. Tieto momenty intímneho poníženia sú pre dieťa mimoriadne traumatizujúce. Vďaka takémuto prístupu sa dieťa cíti nanič, má zlý pocit zo seba ako osobnosti, nie zo svojho správania.
Zahanbovanie sa prejavuje aj v porovnávaní s ostatnými. Výroky ako „Pozri na Janka, ten sa nebojí“ alebo „Prečo nemôžeš byť ako…?“ vyvolávajú v dieťati pocit nedostatočnosti a neschopnosti. Pokiaľ sa mu smejete, v súkromí i na verejnosti, tiež ho zahanbujete. Ak sa rozplače, nahnevá, vy na neho ukážete prstom, alebo upozorníte, že sa mu všetci budú smiať aký je usoplený a uslzená. Namiesto pochopenia a podpory sa dieťa stretáva s výsmechom, ktorý len prehĺbi jeho smútok a pocit samoty. Zosmiešňujete a hodnotíte jeho rozhodnutia, napríklad keď si dalo pod sukňu tepláky, a vy ho nazvete neschopným a smejete sa, ako vyzerá. Týmto spôsobom podkopávate jeho vlastnú iniciatívu a schopnosť rozhodovať sa.
Okrem toho, ak dieťa nútime, aby neplakalo, nehnevalo sa, bagatelizujeme všetky jeho emócie a používame na to krik, vyhrážky (neplač, lebo ti jedna priletí!) či fyzické násilie (facka či jedna po zadku), učíme ho, že jeho pocity sú nežiaduce a že ich musí potláčať. Obecne je hanba vyvolaná vtedy, ak hodnotíme a zosmiešnime osobu dieťaťa, namiesto aby sme sa zamerali na nápravu jeho chovania. V dôsledku toho sa dieťa cíti zle a myslí si o sebe, že je zlé. Pre účely výchovy je však potrebné, aby rozumelo, že nevhodné je jeho chovanie, nie jeho osobnosť. Tento rozdiel je
tags: #zosmiesnujuce #jasle #vo #futbale