Problematika interrupcií predstavuje jednu z najcitlivejších tém súčasnej spoločnosti, kde sa stretávajú otázky telesnej autonómie, verejného zdravia, etiky a právnej regulácie. Zatiaľ čo vo väčšine krajín Európskej únie je prístup k interrupcii považovaný za základnú súčasť zdravotnej starostlivosti, existujú štáty, kde je táto legislatíva výrazne reštriktívna alebo kde určité formy zákroku, ako napríklad medikamentózna interrupcia, nie sú stále dostupné.
Medicínske hľadisko a dostupnosť interrupčnej tabletky v Európe
Na bezpečný potrat dnes stačia dve tabletky. Ide o najbezpečnejší postup výkonu interrupcie, ktorý je v mnohých krajinách štandardom. Napriek tomu je Slovensko jednou z mála krajín Európskej únie, v ktorých nemajú ženy stále prístup k interrupčným tabletkám. Okrem nás v súčasnosti z európskych krajín medikamentóznu formu interrupcie neponúkajú už len Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Litva a Malta.
Na Slovensku sa zatiaľ môžu interrupcie vykonávať len chirurgickým zákrokom v celkovej anestézii. Odborníci i samotná ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa pritom zhodujú, že takýto zákrok je omnoho rizikovejší. Pri súčasnej metóde, ktorá sa vykonáva do 12. týždňa tehotenstva, doktor prostredníctvom kyrety a takzvaných abortových klieští vyškrabe žene steny maternice a plod odstráni. Takýto proces môže spôsobiť viacero komplikácií, môže napríklad poškodiť steny maternice, v dôsledku čoho môže nastať krvácanie do brušnej dutiny alebo infekcia.
Čo sa skrýva pod pojmom potratová tabletka? V prvom rade nejde o jednu tabletku, ale rovno o dve. Po užití prvej sa v tele ženy zablokuje tvorba progesterónu, inak zvaného aj tehotenský hormón. Plod v dôsledku toho stratí prístup k výžive a vhodné podmienky na ďalší vývin, čo spôsobí ukončenie tehotenstva. Dva dni nato žena užije ďalšiu tabletku, ktorá spôsobí sťahy maternice, čím sa z jej tela vylúčia odumreté zvyšky plodu. Tento proces je u žien obvykle sprevádzaný veľmi silnou menštruáciou s bolesťami v podbrušku. Túto metódu odborníci považujú za veľmi bezpečnú a v prípade jej podávania je žena pod prísnym dohľadom zdravotníckeho personálu.
Dôležité je nemýliť si ju s „tabletkou po“. Tak sa totiž označuje tabletka na zabránenie počatia, pri ktorej požití nedochádza k potratu. Nejde teda o interrupciu, ale o núdzovú antikoncepciu.
Medikamentózny vs. chirurgický potrat: Aký je rozdiel?
Právny status a stigmatizácia v jednotlivých krajinách
Globálne môžeme pozorovať výrazné rozdiely v prístupe k interrupciám. Najnovšie dáta naznačujú, že 26 krajín na svete úplne zakazuje potraty. Prísne zákony v Európe zahŕňajú napríklad Maltu, kde ak sa žena rozhodne pre predčasné ukončenie tehotenstva, hrozí jej trojročné väzenie. To platí aj v prípade, že bola znásilnená, alebo tehotenstvo ohrozuje jej život. Úlohou lekárov je za každú cenu zachrániť nielen matku, ale aj dieťa. Zákaz umelého prerušenia tehotenstva je prítomný aj v Lichtenštajnsku.
Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších úprav interrupcií v Európe. Aktuálne platí prípustnosť interrupcie, ak by mal byť ohrozený život matky, tento stav nastal až po tom, ako minulý rok zomrela žena, ktorej lekári odmietli vykonať interrupciu napriek tomu, že bola vo vážnom ohrození života.
V USA je situácia rovnako komplexná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA neznamená celoplošný zákaz umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých štátoch. Federatívne usporiadanie umožňuje každému štátu prijímať vlastnú právnu úpravu. K dnešnému dňu platí v desiatich štátoch úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva a ďalšie štyri štáty zakazujú interrupciu po šiestich týždňoch tehotenstva.
Reprodukčná spravodlivosť a sociálne nerovnosti
Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť. Avšak na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom. Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách.
Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť. Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností. Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť.
Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo. Za mnohých okolností hrozí osobám, ktoré nemajú inú možnosť, ako uchýliť sa k nebezpečnému potratu, aj trestné stíhanie a trest vrátane odňatia slobody.
Verejná mienka a politický kontext na Slovensku
Na Slovensku si 44 percent ľudí myslí, že potraty by mali byť legálne vo všetkých prípadoch, ďalších 35 percent má názor, že by mali byť legálne vo väčšine prípadov. Momentálne sú na Slovensku interrupcie legálne do 12. týždňa tehotenstva na požiadanie ženy bez ohľadu na dôvod a vykonávajú sa ako štandardný medicínsky zákrok.
Pomerne prekvapujúci výsledok prináša rozdelenie pohľadu na interrupcie z hľadiska veku. Hoci by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že so stúpajúcim vekom by mohol byť pohľad voličov na interrupcie konzervatívnejší, opak je pravdou. Z pohľadu nelegálnosti alebo nelegálnosti vo väčšine prípadov platí, že čím menšie sídlo, tým majú interrupcie viac odporcov.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že súčasný systém zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a právami žien. Zároveň rezort dodáva, že jeho prioritou je aj naďalej zabezpečovanie prístupu k dostupnej a ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Napriek týmto vyhláseniam mnohí odborníci, ako napríklad prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha, upozorňujú na fakt, že samotná narkóza má svoje komplikácie, odhliadnuc od samotného chirurgického výkonu. Ženy preto často vyhľadávajú možnosti v susedných krajinách, ako sú napríklad Rakúsko a Česko, kde kliniky ponúkajú svoje služby aj v slovenskom jazyku.
Historické a globálne perspektíty
Prvé zmienky o interrupciách pochádzajú z roku 1850 pred Kristom. Kvôli vzniku osobného vlastníctva bolo prerušenie tehotenstva čoraz viac regulované. V minulosti si ženy vymýšľali rôzne metódy, ako sa plodu zbaviť. Boli to rôzne odvary z byliniek v kombinácii s hubami, úder do brucha či prikladanie pijavíc na pošvovú časť. Prvým štátom sveta, ktorý prijal legálne interrupcie, bolo Rusko, a to v roku 1920.
V modernej dobe sledujeme aj opačné trendy, kde sa hnutiam podarilo dosiahnuť zmeny v zákone o interrupciách. V Latinskej Amerike sa ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek.
Cisrodové ženy a dievčatá nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii. Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou. Ľudia, ktorí bránia právo na interrupciu, sa na celom svete stávajú terčom útokov. Títo ľudia sa stretávajú so stigmatizáciou, fyzickými a verbálnymi útokmi, zastrašovaním a vyhrážkami. Napriek nepriateľskému prostrediu a nedostatočnému uznaniu však pokračujú vo svojej práci, pretože veria, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu.
tags: #zoznam #krajin #kde #nie #je #povoleny