Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov rodinného práva. Táto povinnosť je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Hoci spoločnosťou koluje mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, rodičia už mu nemusia platiť výživné, v skutočnosti to tak nie je. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Existujú však situácie, kedy je oprávnené a zákonné požiadať o zrušenie alebo zníženie výživného. Tento článok sa podrobne venuje problematike zrušenia výživného na plnoleté dieťa, právnym rámcom, postupom a dôležitým aspektom, ktoré je potrebné zohľadniť, aby sa predišlo nedorozumeniam a zabezpečil sa správny právny postup.
Právny Rámec Vyživovacej Povinnosti a Jej Zmeny
Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ako aj jej zmien, je obsiahnutá v Zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, konkrétne v ustanoveniach § 62 - 78. Kľúčovým ustanovením je § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča nekončí určitým vekom dieťaťa, ale až vtedy, keď je schopné trvalo sa samo živiť.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. To vyplýva z § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Táto zmena sa môže týkať tak výšky výživného (zníženie alebo zvýšenie), ako aj jeho úplného zrušenia. Podstatou je, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, nie v čase podania návrhu, ako sa často účastníci domnievajú. Pri zmene výživného súd prihliadne na výživné, ktoré bolo zaplatené.
Konanie o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktorý je upravený v § 111 a nasl. a § 154 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“).
Kľúčový Faktor: Schopnosť Dieťaťa Samostatne Sa Živiť
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Schopnosť živiť sa samostatne nezávisí od dosiahnutia plnoletosti (18 rokov), ale od objektívnej schopnosti dieťaťa zabezpečiť si životné potreby vlastným príjmom. Ak je plnoleté dieťa schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia, avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy.
Ukončenie štúdia a príprava na povolanie
Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov spravidla zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Pokiaľ dieťa ukončilo štúdium a má predpoklady na výkon povolania, z ktorého môže získať primeraný príjem, súd môže dospieť k záveru, že je schopné sa živiť samo. Ak dieťa ukončilo štúdium a je objektívne schopné sa živiť samo, ale nepracuje z vlastnej vôle (napríklad odmietnutie ponúk práce), môže to byť dôvod na zrušenie výživného. Samotná nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Iné formy štúdia, ako napríklad diaľkové alebo externé, si vyžadujú prísnejšie posúdenie, či popri nich dieťa môže riadne pracovať. Diaľkové štúdium, ktoré je určené primárne pre osoby už zamestnané, spravidla nevyvoláva vznik vyživovacej povinnosti, alebo je na dieťa kladená vyššia požiadavka na aktívne hľadanie práce alebo prijatie brigádnickej práce, ak tak môže zvýšiť svoju kvalifikáciu. Aj ojedinelý príjem dieťaťa (napr. z brigádnickej činnosti) môže byť dôvodom na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť.
Výnimky a špecifické situácie
- Zdravotné postihnutie: V ojedinelých prípadoch môže trvalé a objektívne zdravotné postihnutie, ktoré dieťaťu znemožňuje akúkoľvek prácu, byť dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti aj v prípade, ak dieťa neštuduje ani nepracuje. Toto postihnutie musí byť trvalé a v rozsahu, ktorý znemožňuje nielen niektoré druhy povolaní, ale akúkoľvek prácu.
- Návrat do školy po prerušení: Ak dieťa prerušilo štúdium a začalo pracovať, je dôvod na zrušenie výživného. Ak sa neskôr vráti na denné štúdium a stratí schopnosť živiť sa samo, môže podať nový návrh na určenie výživného. Vyživovacia povinnosť by sa obnovila nástupom dieťaťa na vysokú školu dennou formou štúdia, ak by aj predtým bola zrušená.
- Neaktívna príprava na povolanie: Ak dieťa momentálne neštuduje a nie je ani zamestnané, súd bude posudzovať, či je schopné sa sama živiť, alebo či má objektívne dôvody na to, že ešte potrebuje výživné. Ak by dieťa po ukončení štúdia z vlastnej vôle (napríklad odmietnutím ponúk práce) nepracovalo, hoci je objektívne schopné sa živiť samo, môže to byť dôvod na zrušenie výživného. Dieťa by malo aktívne hľadať zamestnanie a preukázať svoju snahu o zabezpečenie vlastnej existencie.
Miestna Príslušnosť Súdu a Typy Konaní
Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je mimosporové konanie. Pre podanie návrhu na súd je kľúčové určiť správnu miestnu príslušnosť súdu.
- Maloleté deti: Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Upozorňujeme, že miestna príslušnosť všeobecného súdu pri maloletých deťoch v otázke vyživovacej povinnosti sa určuje v prvom rade podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodovania súdu a trvá po celú dobu.
- Plnoleté osoby: Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Všeobecným súdom navrhovateľa je súd, kde má fyzická osoba adresu trvalého pobytu (ide o § 14 Civilného sporového poriadku).
Proces Zrušenia Vyživovacej Povinnosti
Ak máte vedomosť o tom, že Vaše plnoleté dieťa, ktorému platíte výživné, je schopné sa samostatne živiť, máte nárok požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti.
1. Pred podaním návrhu: Komunikácia a získavanie informácií
Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov, ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme.
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, napr. z dôvodu dlhodobého odlúčenia, tak povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Školy nie vždy takéto informácie poskytujú, pokiaľ je dieťa plnoleté. Zostáva teda jediná možnosť, a to pokúsiť sa zistiť potrebné informácie od dieťaťa. Odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby Vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Vzniká logická otázka, či dieťa je povinné rodičovi na takúto výzvu odpovedať. Podľa nášho názoru táto povinnosť vyplýva z § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, tak táto písomná výzva má aj význam vo vzťahu k náhrade trov konania na súde. Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, tak súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada. Ak máte podozrenie, že je už zárobkovo činný alebo neštuduje, pošlite mu doporučenú výzvu, aby do určitej lehoty predložil potvrdenie o štúdiu alebo o príjme.
2. Písomný návrh na súd
Hoci v zmysle ustanovení CMP nie je vylúčené urobiť podanie ústne do zápisnice priamo v podateľni daného súdu, avšak takýto postup sa v praxi nerealizuje. Odporúčame napísať písomný návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie. Preto je potrebné najmä správne formulovať návrh na súd.
V návrhu by mali byť uvedené nasledovné náležitosti:
- Označenie účastníkov konania: Meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu a prípadne ďalšie kontaktné údaje navrhovateľa (rodiča) a odporkyne/odporkyne (dieťaťa).
- Predmet návrhu: Jasné vyjadrenie, čoho sa navrhovateľ domáha - zrušenia vyživovacej povinnosti a od kedy má táto zmena nadobudnúť účinnosť.
- Skutkové odôvodnenie: Podrobný popis skutočností, ktoré odôvodňujú zrušenie výživného. V prípade plnoletého dieťaťa je to najmä preukázanie jeho schopnosti samostatne sa živiť (ukončenie štúdia, zamestnanie, príjem). Napríklad, v prípade dcéry Kristíny, narodenej 08.01.1985, ktorá ukončila bakalárske štúdium na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene, jej otec uviedol, že je fyzicky i psychicky zdravá a schopná zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala. Argumentoval, že vo Zvolene, kde má trvalé bydlisko, je pre jej profesiu dostatok pracovných príležitostí, a preto jej nič nebráni v tom, aby si našla prácu, ktorá bude zodpovedať jej fyzickým a psychickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
- Označenie dôkazov: K návrhu je potrebné priložiť relevantné dôkazy, ako napríklad:
- Kópia pôvodného súdneho rozhodnutia o určení výživného (napr. rozsudok Okresného súdu Zvolen, spis. zn.: 4C 258/88-17 zo dňa 17.03.1988, či neskoršie rozsudky zvyšujúce výživné, ako 2C/143/2006-20 zo dňa 17.09.2006 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici).
- Potvrdenie o ukončení štúdia (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom) - napr. fotokópia listu Bc. Kristíny.
- Pracovná zmluva, potvrdenie o zamestnaní, daňové priznanie, alebo iné doklady preukazujúce príjem dieťaťa (ak sú k dispozícii).
- V prípade zmeny pomerov na strane rodiča - doklady o jeho príjmoch, výdavkoch, strate zamestnania a pod.
3. Súdne konanie a dokazovanie
Po podaní návrhu súd vyzve dieťa na vyjadrenie a následne nariadi pojednávanie. Na pojednávaní vypočuje oboch účastníkov konania a vykoná dokazovanie. Súd si vyžiada podklady zo školy, od Sociálnej poisťovne či od zamestnávateľa a posúdi, či existujú dôvody ukončiť vyživovaciu povinnosť. Súd bude skúmať najmä schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a prípadné zmeny v pomeroch rodiča. Rozhodujúcim stavom súdu sú pritom pomery v čase vyhlásenia rozhodnutia, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia. Zmena pomerov musí byť dostatočne závažná a intenzívna, aby odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia.
Finančné Aspekty a Časté Otázky
Súdne poplatky
Konanie o výživnom maloleté dieťaťa je oslobodené od súdneho poplatku. Pri návrhu na zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu sa platí súdny poplatok podľa sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorý tvorí prílohu č. 1 zákona. Je to v zmysle položky 8 písm. b) sadzobníka.
Trvanie súdneho konania
Dĺžka konania závisí od konkrétneho súdu a zložitosti prípadu. Spravidla trvá 3 - 9 mesiacov. Ak sa strany dohodnú a súd dohodu schváli, konanie môže byť rýchlejšie.
Spotrebované výživné a jeho vrátenie
Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Toto zákonné ustanovenie sa však netýka zrušenia výživného pre plnoleté dieťa. Na rozdiel od maloletých detí, pri plnoletých deťoch platí, že ak súd zruší výživné spätne, spotrebované výživné sa môže vymáhať späť. Vzniká tak možnosť preplatku, ktorý môže rodič žiadať od dieťaťa. Ak sa preukáže, že syn bol schopný zabezpečiť si obživu už skôr, môžete žiadať vrátenie preplatkov od momentu, keď táto schopnosť vznikla. Súd pri zmene výživného prihliadne na výživné, ktoré bolo zaplatené. Zrušenie výživného je účinné spravidla od právoplatnosti rozhodnutia alebo od podania návrhu, nie však spätne za už uplynulé obdobie, ktoré sa už spotrebovalo. Ak dieťa výživné dobrovoľne neuhradí, bude potrebné ho vymáhať súdnou cestou.
Právne zastúpenie
Právne zastúpenie nie je povinné, ale je odporúčané. Advokát zabezpečí správne formulovanie návrhu, zhromaždenie potrebných dôkazov a zastupovanie na pojednávaní. Pre laika sú právnické formulácie často nejasné a dvojznačné, a preto môže byť pomoc advokáta, ktorý poskytne jasnú a rýchlu radu, veľmi užitočná. Máloktorý advokát to urobí zadarmo, ale existujú aj takí, ktorí sú ochotní bezplatne pomáhať ľuďom, ako napríklad JUDr. Jozef Dobrovič.
Kontakt s dieťaťom
Absencia kontaktu s dieťaťom sama osebe nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť nezávisí od osobného vzťahu s dieťaťom.
Rozdiel medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti.
- Zánik vyživovacej povinnosti: Nastáva zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Je to objektívny stav, ktorý nemusí byť nutne potvrdený súdom, ak nebolo výživné súdom predtým určené.
- Zrušenie vyživovacej povinnosti: Vykonáva ho súd, ak bola povinnosť určená súdnym rozhodnutím. Kým nemáte nové súdne rozhodnutie, ste povinný ďalej platiť výživné v pôvodne určenej výške. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.
Zmena pomerov ako základ pre zrušenie výživného
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pojem „zmena pomerov“ sa interpretuje veľmi široko a zahŕňa zmeny na oboch stranách - na strane oprávneného (dieťaťa) aj na strane povinného (rodiča). Ide najmä o zmeny osobných, sociálnych alebo majetkových pomerov.Zrušenie výživného nie je automatické - aj keď dieťa dovŕši 18 rokov alebo ukončí štúdium, vyživovacia povinnosť trvá, kým ju súd nezruší. Dosiahnutie 18 rokov automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Ak dieťa pokračuje v štúdiu na strednej škole alebo vysokej škole, vyživovacia povinnosť spravidla trvá. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa nastáva dôležitá zmena - návrh na zmenu výživného podáva plnoleté dieťa samo (nie druhý rodič), pokiaľ je to z jeho strany.
Zmena pomerov musí dosahovať dostatočný stupeň intenzity pre zmenu rozhodnutia. Môže ísť napríklad o zmenu výšky príjmov, zmenu životných potrieb oprávneného alebo povinného, zmeny v schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Súd posudzuje zmenu pomerov so zreteľom na rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorým bolo výživné naposledy určené.
Vzťah k ďalším typom výživného
Vyživovacia povinnosť nemusí zanikať iba vo vzťahu k rodičom. V zákone o rodine je upravená aj vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými (napríklad starí rodičia a vnuci), ale aj medzi manželmi. Ak má plnoleté dieťa manžela/manželku, primárna vyživovacia povinnosť prechádza na manžela/manželku. Až v prípade, ak manžel nie je spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby, môže byť vyživovacia povinnosť požadovaná od rodičov, ale iba v prípade plnoletých detí.
Tento článok má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko. Jeho obsahom je zhrnutie verejne dostupných informácií, pričom aktuálnosť, úplnosť ani správnosť uvedených informácií nie je zaručená. Prečítaním tohto článku nevzniká vzťah advokát - klient. Odporúčame nekonať na základe tohto článku bez konzultácie s advokátom, ktorý posúdi Vašu konkrétnu situáciu. Advokátska kancelária JUDr. Jozefa Dobroviča, sídliaca na Záhradníckej ulici 27 v Bratislave, poskytuje komplexné právne služby v hlavných odvetviach práva a je pripravená pomôcť v takýchto záležitostiach. V tíme pôsobia okrem JUDr. Jozefa Dobroviča, LL.M. aj advokátsky koncipienti Mgr. Veronika Menkeová, JUDr. Michal Džurňák a právny asistent Adam Krenželák.
tags: #zrusenie #vyzivneho #na #plnolete #dieta #a