Rozvod manželstva, alebo odlúčenie partnerov, predstavuje pre mnohých z nás nesmierne citlivú tému, prežívanú s nadmernými ťažkosťami a útrapami. Práve v okamihu, keď si potrebujeme oddýchnuť a celkovú situáciu postupne spracovať, objavia sa nečakané otázky týkajúce sa spoločných detí a ich budúcnosti. Jednou z kľúčových otázok je aj tá, ktorá sa dotýka finančného zabezpečenia detí - konkrétne, či a akým spôsobom bude jeden z rodičov prispievať na ich výživu. Rodičom vyplýva priamo zo zákona povinnosť podieľať sa na výžive vlastných detí, a to až do času, kedy sa deti nie sú schopné živiť samé. Táto povinnosť nie je len morálna, ale predovšetkým zákonná, upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V súvislosti s touto povinnosťou sa v priebehu života dieťaťa, aj života rodičov, môžu meniť pomery, čo často vedie k potrebe úpravy výšky už určeného výživného, či už smerom nadol alebo smerom nahor. Tento článok sa zameriava na komplexné pochopenie procesu zvyšovania výživného, najmä z pohľadu povinného rodiča - platcu.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov a jej trvanie
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Táto povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo v inom rodinnom vzťahu. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Je dôležité zdôrazniť pojmy „úplne a trvale“, keďže pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Vyživovacia povinnosť rodičov nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ako je napríklad 18 rokov veku (plnoletosť) či dokonca veku 26 rokov. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Naopak, jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.
Do pozornosti je potrebné dať aj takzvaný obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Môže nastať situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo môže viesť k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Kritériá pre určenie výšky výživného súdom a postavenie platcu
V prípade rozvodu manželstva alebo odchodu partnera zo spoločnej domácnosti je nevyhnutné vzniknutú situáciu riešiť okamžite a obrátiť sa na súd s návrhom na určenie výživného. Súd pri určení výšky výživného vychádza v zmysle zákona o rodine zo všeobecných kritérií, kedy prihliada jednak na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a jednak na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, pričom povinným rodičom je ten rodič, v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo skutočností, ktoré platia v čase rozhodovania, pričom nie je možné započítať vzájomné pohľadávky rodičov, keďže toto zákon explicitne vylučuje.
Súd pri určení výživného prihliada nielen na náklady na stravu, zdravotnú starostlivosť o dieťa a bývanie, ale aj na náklady na školu, oblečenie, hygienické potreby, krúžky, hračky, kultúrne podujatia dieťaťa a pod. Pochopiteľne, vekom dieťaťa sa zvyšujú aj jeho náklady. Dieťa má iné potreby vo veku dvoch rokov, iné potreby na prvom stupni a úplne iné potreby v adolescentnom veku.
Pre platcu je kľúčové uvedomiť si, že súd pri určovaní výšky výživného taktiež prihliada na to, či sa jeden z rodičov zámerne nezbavuje majetku, resp. či povinný rodič bez relevantného dôvodu nezmení zamestnanie, v čoho dôsledku bude jeho mesačný príjem neporovnateľne nižší, aký mal doposiaľ. Súd môže prostredníctvom ÚPSVaR zisťovať, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu, čo sa označuje ako takzvaná potencialita príjmu. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.
Majetkové pomery a schopnosti rodičov
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Ako sa vypočíta výživné na manžela/manželku?
Prednosť výživného a výdavky platcu
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale platca by nemal očakávať, že súd jeho výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie výdavky, čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a pod., súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené súd platcovi len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musí povinný rodič svoje výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Minimálne a maximálne výživné
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Túto minimálnu výšku musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Naopak, maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Tabuľkové výživné a jeho aplikácia
Pred časom bolo do praxe zavedené takzvané tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania. Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného, najmä určenie výšky čistého mesačného príjmu povinného rodiča.
Ako príklad výpočtu výživného podľa tabuľkovej metodiky môžeme uviesť situáciu, keď sú deti vo veku 3 a 8 rokov zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1600 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom. Výpočet výživného by potom vyzeral takto:
- Pre dieťa vo veku 3 rokov - 12 % z 1600 € = 192 €
- Pre dieťa vo veku 8 rokov - 14 % z 1600 € = 224 €V tomto príklade je styk nastavený úzko, a nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Zmena pomerov ako kľúčový dôvod pre úpravu výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, a v takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pre zistenie zmeny v pomeroch súd predovšetkým porovná stav v čase poslednej úpravy výživného so stavom aktuálnym a na základe takého porovnania rozhodne o tom, či je dôvod na úpravu výživného. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného, alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Vplyv štúdia na výšku výživného
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy sa musia vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Vplyv štipendií na výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Čiastočná schopnosť dieťaťa živiť sa samé
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Plnoletosť dieťaťa a pokračovanie vyživovacej povinnosti
Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase, keď bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď.
Ako bolo judikované, u detí už plnoletých je treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. „Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“
Postup pri podávaní návrhu na úpravu výživného z pohľadu platcu
Predpokladom pre začatie konania o zvýšenie alebo zníženie výživného na maloleté dieťa je právny stav, kedy výživné už bolo určené súdnym rozhodnutím. Pôjde spravidla o rozsudok súdu, ktorým boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu.
Snaha o dohodu
Je vhodné urobiť všetko preto, aby sa rodičia dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnú, tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality.
Podanie návrhu
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorého obvode maloleté dieťa žije. V prípade plnoletých detí sa návrh podáva na súde príslušnom podľa bydliska plnoletého dieťaťa. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. zvýšenia alebo zníženia výživného na maloleté dieťa a v akej výške. Tiež je potrebné uviesť, odkedy navrhujete výživné upraviť. Štandardne súd upraví výživné najskôr od podania návrhu na súde, výnimočne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže výživné upraviť aj spätne, t.j. od dátumu uvedeného v návrhu.
V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, súd zruší vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od tohto dňa. To je dôležité z pohľadu povinného rodiča, pretože môže mať vplyv na možnosť vymáhania už zaplateného výživného, ktoré bolo platené po zániku vyživovacej povinnosti.
Potrebné doklady a dôkazy
Pre platca je kľúčové preukázať svoju finančnú situáciu. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete. To zahŕňa:
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa (povinného rodiča).
- Rodný list maloletého dieťaťa.
- Potvrdenie zamestnávateľa o príjme (prípadne viacerých zamestnávateľov, ak došlo k zmene).
- Daňové priznanie.
- Špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloletého.
- Doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloletého.
- Dôkazy o zmene pomerov, ktoré odôvodňujú úpravu výživného (napríklad potvrdenie o zmene zamestnania, znížení príjmu, nárast vlastných vyživovacích povinností, zhoršenie zdravotného stavu, alebo naopak, zlepšenie finančnej situácie dieťaťa či jeho schopnosti živiť sa samé).
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného.
Vykonateľnosť rozsudku o výživnom
Rozsudky o výživnom sú v zmysle § 44 Civilného mimosporového poriadku vykonateľné doručením, čo znamená, že sú takzvané predbežne vykonateľné. Tzn., že sú vykonateľné doručením, bez toho, aby nadobudli právoplatnosť. To má pre povinného rodiča pri zvýšení výživného praktický dopad: ak mu je doručený rozsudok o zvýšení výživného, je povinný platiť zvýšenú sumu už od doručenia, aj keby podával odvolanie.
Zročné výživné a jeho splácanie
Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde, výnimočne aj skôr, maximálne však tri roky v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a zvýšeným výživným za obdobie, odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Pre platca to znamená, že okrem bežného mesačného výživného bude musieť po určitú dobu platiť aj dodatočnú sumu predstavujúcu splátku zročného výživného. Je nevyhnutné striktne dodržiavať určený splátkový kalendár, aby nedošlo k strate výhody splátok, čo by viedlo k nutnosti uhradiť celú zostávajúcu sumu naraz.
Splatnosť a úhrada výživného: Dôležité detaily pre platcu
Dodržujte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak, aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Ak je výživné stanovené súdom a súd určil ako termín splatnosti napríklad 15. deň v mesiaci, musí ho povinný rodič rešpektovať. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že bude musieť platiť aj úroky z omeškania. Ak by nastala situácia, ako napríklad zmena zamestnania a s tým spojená zmena dátumu výplaty, ktorá by sťažovala dodržanie termínu splatnosti, možnosťou je dohodnúť sa s oprávneným z výživného, či by mu takáto zmena vyhovovala. Ak súhlasiť nebude, je potrebné rešpektovať pôvodný termín splatnosti, alebo požiadať súd o zmenu rozsudku v tejto časti.
Príspevky nad rámec výživného: Úvahy pre platcu
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa povinný rodič bude držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispeje, môže očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane.
Poznávajúc tieto dve veci, odporúča sa určitá miera flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné. Za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu takzvaného zanedbateľného rozsahu.
Náhradné výživné: Mechanizmus v prípade neplnenia povinnosti
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Nárok na náhradné výživné vzniká, ak oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky. To neplatí, ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
tags: #zvysenie #vyzivneho #na #dieta #z #pohladu