Starosť, keď jedenásťmesačné dieťa ešte neštvornožkuje, je pre mnohých rodičov prirodzená a veľmi zaťažujúca. Je to dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý predchádza vzpriamenému postoju a chôdzi. Ak vaše dieťa v tomto veku nevie samo sedieť, neštvornožkuje a len sa plazí, často s plačom, pričom neustále prejavuje túžbu chodiť držané za ruky, je pochopiteľné, že vás to trápi. Toto správanie, ako je ťahanie do sedu alebo vodenie za ruky, nie je v poriadku a naznačuje potrebu venovať sa psychomotorickému vývoju dieťaťa komplexne a s odbornou pomocou. V tomto článku sa pozrieme na význam štvornožkovania, možné príčiny jeho absencie a ako môžete svoje dieťa správne podporiť, aby dosiahlo tento kľúčový vývojový stupeň, s maximálnym využitím skúseností a rád odborníkov.
Štvornožkovanie ako kľúčový míľnik pre komplexný vývoj
Štvornožkovanie je pre dieťatko veľmi potrebné a právom patrí medzi dôležité míľniky v jeho živote. Mnohí rodičia s očakávaním vyzerajú moment, kedy sa ich dieťatko konečne dá na štyri a vykročí do priestoru spoznávať svet. Ide o obrovský pokrok a ďalší dôležitý znak, že psychomotorický vývoj sa dostal zasa o úroveň vyššie. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje, že oplatí sa počkať si na tento krok. Dieťatko sa z lezenia štvornožky, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu. Podľa mojej fyzioterapeutky je štvornožkovanie veľmi dôležité pre vývoj mozgu dieťatka. Tým, že sa naučí štvornožkovať, koordinuje veľmi komplikovaný pohyb ľavej a pravej strany tela (noha a ruka na opačnej strane tela), čím sa mu v mozgu posilňujú a vytvárajú prepojenia medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu. Tiež je štvornožkovanie dôležité pre posilnenie trupu, aby mala chrbtica dobrú oporu počas chôdze, lebo inak si môže dieťa vytvoriť zlé držanie tela.
Prečo je pohyb po štyroch pre dieťatko taký prospešný?
Pohyb po štyroch, známy ako štvornožkovanie, je pre zdravý vývoj dieťaťa mimoriadne dôležitý a prináša so sebou celú škálu benefitov. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová podrobne popisuje, čo všetko týmto pohybom dieťa stimuluje a rozvíja:
Štvornožka rozvíja u dieťaťa orientáciu v priestore: Aktívnym pohybom v priestore sa dieťa učí vnímať vzdialenosti, hĺbku a vzájomné polohy predmetov. Aby ste to podporili, môžete sa hrať s kruhom. Dieťa ním pomaly prevliekame, či už leží na brušku, alebo sa cez kruh preplazí. Môže aj sedieť, vtedy mu ho pomaly navlečieme cez hlavu a späť. Ako „tunel“ nám môže poslúžiť aj deravá škatuľa, čo ho núti vnímať prekážky a plánovať svoje pohyby.
Štvornožka pomáha rozvoju lateralizácie, teda uvedomenia si pravej a ľavej strany tela: Pri štvornožkovaní sa striedavo zaťažujú a pohybujú pravá a ľavá strana tela, čo pomáha dieťaťu uvedomiť si ich odlišnosť a funkciu. Ležiacemu a sediacemu dieťatku, ktoré sa nie a nie vybrať na štyri, jasne menujte strany a dotýkajte sa striedavo končatín. V ľahu na chrbte striedavo zatláčajte kolienka smerom dnu do bedrového kĺbu, čo stimuluje propriocepciu a vnímanie tela v priestore.
Štvornožka prepája hemisféry v mozgu: Komplexný pohyb, pri ktorom sa striedavo zapájajú končatiny z opačných strán tela, intenzívne stimuluje prepojenia medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. To je kľúčové pre rozvoj koordinácie, učenia a kognitívnych funkcií. Môžete to podporiť v ľahu tak, že dieťatku ukážete hračku v strednej rovine, zachytíte napríklad pravú ruku, keď sa jeho ľavá ruka dostane na úroveň hračky. Tú jemne presunieme na pravú stranu a dieťatko prejde rukou cez svoju pomyselnú stredovú os do druhého zorného poľa a hračku dosiahne. Zopakujte aj na druhú stranu, čím sa posilňuje bilaterálna integrácia.
Štvornožka zdokonaľuje koordináciu pohybov tela: Pri štvornožkovaní sa dieťa učí koordinovať pohyby všetkých štyroch končatín súčasne, udržiavať rovnováhu a plánovať si trasu. S dieťatkom hrajte vytlieskavačky, búchajte striedavo na dlaň jednej ruky (napr. napravo) a koleno druhej nohy (naľavo). Ak dieťatko sedí, sadnite si za neho a položte oproti nemu vankúš alebo poproste ďalšiu osobu. Búchajte si do dlaní navzájom, pričom vy vediete ruky dieťatka. Tieto hry pomáhajú precvičovať rytmus a súhru pohybov.
Štvornožka rozvíja vnímanie rytmu a tempa: Pravidelný striedavý pohyb pri štvornožkovaní pomáha dieťaťu internalizovať zmysel pre rytmus a tempo, čo je dôležité nielen pre pohyb, ale aj pre reč a kognitívne funkcie. Vo všetkých aktivitách používajte rytmické básničky či rytmicky slabikujte. Centrum mozgovej kôry vnímajúce rytmus je v oboch poloviciach mozgu, preto samotná hudba a spev pomáha prepájať hemisféry potrebné na samotnú štvornožku.
Štvornožka pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie jednotlivých pohybov: Dieťa sa učí, kedy a ako rýchlo má vykonať jednotlivé pohyby, aby dosiahlo svoj cieľ alebo udržalo rovnováhu. Dieťatku môžeme ponúknuť napríklad mäkkú loptu medzi chodidlá, pridržiavať ju a volať ho, aby zdvihlo v istom okamihu loptu rukami. Keď tak nespraví, lopta padne na bruško či nos, čím sa dieťa učí súvislosti medzi časovaním a výsledkom. So sediacim dieťatkom môžete hrať hru, kedy mu pri údere do vašich dlaní urobíte nejakú grimasu. Dieťa si uvedomuje následok a snaží sa trafiť do vašich dlaní, teda časuje svoje pohyby na istý moment.
Štvornožka podporuje diferenciáciu končatín, teda rozdelenie končatín na odrazovú a nákročnú, švihovú a opornú: Pri štvornožkovaní musí každá končatina plniť v danom momente inú úlohu - niektorá sa odráža, iná sa opiera, ďalšia sa pripravuje na ďalší krok. Jedna končatina preberá v ten istý čas inú funkciu, preto skúste u málo pohyblivých detí v ľahu na bruchu podávať hračky zo strany na stranu približne vo výške očí, aby jednu rúčku museli zdvihnúť za hračkou a druhá bude oporná. Vyložte si dieťa k sebe na gauč tak, že jednu nohu mu nakročíte. Na nakročenú pokrčenú nôžku prenesiete váhu a dieťa prirodzene dokročí druhou, vymeníte. Pokiaľ sa dieťa už hojdá na štyroch, tak poskladajte hračku na zem kúsok pred jednu rúčku, a keď po nej dieťa vystrčí rúčku, o kúsok ju posuňte, teda rúčka sa dostane do opory predbiehajúc druhú ruku. Vystriedajte, čím sa precvičuje zmena funkcie končatín.
Štvornožka zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu: Aktívny pohyb trupu a panvy pri štvornožkovaní prispieva k flexibilite chrbtice a správnemu postaveniu panvy, čo je dôležité pre budúcu vzpriamenú chôdzu. Ležiace dieťa motivujeme, aby sa pozeralo na jednu stranu a nôžky mu vytáčame na opačnú stranu, čím sa precvičuje rotačná mobilita chrbtice. Sediacemu dieťatku podávame hračky spoza chrbta a hráme sa v šikmom sede, čo stimuluje pohyby trupu a rotáciu.
Štvornožka posilňuje brucho, ruky, medzilopatkové svaly: Udržiavanie polohy na štyroch a vykonávanie pohybu si vyžaduje silu a stabilitu core svalov. Ležiace dieťa motivujeme k zdvíhaniu nožičiek. Šteklíme ho hračkou na nožičkách, aby sa hračku snažilo nôžkami uchopiť, čím posilňuje brušné svaly. Hráme sa s dieťatkom na boku, aby sa vedelo lepšie oprieť do lakťa, zacentrovať lopatku a aktivovať šikmé brušné svaly. Robíme s dieťaťom fúrik alebo ho oprieme bruškom cez našu nohu, aby sa opieralo o zem na vystreté lakte. Gúľame sa na lopte až na zem za hračku, aby sa vzoprelo, čo posilňuje ruky a ramenný pletenec. Sediace dieťa motivujeme k týmto hrám na zemi viac.
Štvornožka stabilizuje trup: Pravidelné zapájanie svalov trupu pri štvornožkovaní vedie k jeho stabilizácii, čo je nevyhnutné pre dobré držanie tela a prevenciu budúcich problémov s chrbticou. Používame nestabilné pomôcky. Ležiace dieťatko gúľame na lopte alebo svojich nohách. Sediace dieťatko vychyľujeme do strán, posadíme ho na balančný vankúš, hojdáme ho na hojdačke, čím aktivujeme balančné mechanizmy, na základe ktorých sa stabilizuje trup.
Význam voľných chodidiel a správne štvornožkovanie
Pre správny a zdravý pohyb po štvornožky je dôležité, aby dieťa nebolo obuté. Pri štvornožkovaní by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Aj to je dôvod, prečo sa na začiatku objavuje nezrelé štvornožkovanie. Spoznáme ho podľa toho, že dieťatko má dlane natočené mierne dnu, pohyb v panvovej oblasti je málo výrazný, krok je krátky a členky sú pokrčené strnule. Do približne troch týždňov sa aktivujú všetky svalové súhry, členky sa uvoľnia a kopírujú pohyb končatiny. Toto je tiež základ na tvorbu stabilnej klenby, preto je dôležité, aby topánky v tomto pohybe nezavadzali. Ak sa vám laickým okom už na prvý pohľad niečo nepozdáva, je lepšie túto situáciu riešiť s odborníkom.
Možné príčiny, prečo dieťa v 11 mesiacoch neštvornožkuje
Je dôležité pochopiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Avšak, ak 11-mesačné dieťa ešte neštvornožkuje, môže to mať rôzne príčiny, ktoré si zaslúžia pozornosť. Jednou z častých príčin môže byť slabší svalový tonus, ako to bolo v prípade nášho syna, ktorý mal slabý trup a bolo mu treba pomôcť. K slabšiemu svalovému tonusu sa môže pridružiť aj hypermobilita.
Veľmi častým problémom je preskakovanie dôležitých vývojových fáz, spôsobené pasívnym posadzovaním, vodení za ruky alebo používaním pavúka. Generácia dnešných tridsiatnikov má najväčšie problémy s chrbticou, a dnes sa už vie, že to bolo kvôli predčasnému posadzovaniu a vodeniu za ruky. Dieťa by malo samo najprv liezť, potom štvornožkovať, následne si sadnúť, postaviť sa a až potom chodiť - len takto je pripravené na každý ďalší krok. Ak sa dieťa predčasne stimuluje k chôdzi držané za ruky, alebo ho rodičia pasívne posadzujú, môže to viesť k strate svalovej sily a motivácie k prirodzenému pohybu. "Ruku pri chôdzi nedávaj, nikdy," znie jasné odporúčanie. Taktiež sa môže stať, že štvornožkovanie dieťaťu nejde preto, lebo má slabé ruky a trup, alebo preto, že nevie, ako koordinovať ruky a nohy.
Niektoré deti sa jednoducho drali do stoja ešte predtým, ako štvornožkovali a nedali sa zastaviť. Môže sa stať, že dieťa štvornožkovať nebude vôbec, alebo tento míľnik dosiahne neskôr. Napríklad, jedna známa stresovala s 4nožkovaním, jej dcérka sa do roka len asymetricky plazila štýlom húsenička. Deň po prvých narodeninách začala štvornožkovať, a v priebehu ďalších dvoch týždňov si sadla, postavila sa a začala obchádzať nábytok, všetko naraz. Je dôležité nezúfať a pochopiť, že nemusí to byť katastrofa.
Kedy hľadať odbornú pomoc a ktorá je najvhodnejšia
Ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je nevyhnutné navštíviť fyzioterapeuta. To, čo píšete a popisujete (ťahanie do sedu, vodenie za ruky), nie je v poriadku. Bohužiaľ, detské lekárky to občas podceňujú. Pediatri majú len tabuľky či ich „check listy“, ale reálne akékoľvek odchýlky v oku nemajú. Niektorí napríklad stále podporujú obkladanie vankúšmi, či kážu matkám s bábätkami „cvičiť“ formou trakčného testu a podobne. Preto je dôležité ísť pre druhý názor k špecialistovi. Na Slovensku môžete ísť bez lístka k súkromnému fyzioterapeutovi, čo niektorí rodičia využili.
Fyzioterapia a alternatívne metódy:
Dobrá fyzioterapeutka vám ukáže správne cviky, prípadne cviky na štvornožkovanie. Okrem bežnej fyzioterapie existujú aj iné metódy. Bobathova metóda je napríklad veľmi účinná, aj keď 11-mesačné dieťa už nemusí tak spolupracovať a aj keď je to cvičenie hrou, môže plakať a protestovať. Ďalšou možnosťou je osteopatia, ktorá je pre mnohých rodičov super vec a často ju odporúčajú. Pri výbere terapie je však dôležité zvážiť individuálne potreby dieťaťa.
Vojtova metóda - kedy áno a kedy nie?
Vojtova metóda je fajn vec, ale je to cvičenie vymyslené pôvodne pre deti s detskou mozgovou obrnou (DMO). Mnoho fyzioterapeutiek sa vyjadrilo, že ju necvicia so zdravými deťmi, lebo na to nie je dôvod. Dokonca naša neurologička povedala, že ak chcem mať zo zdravého dieťaťa neurologického pacienta, tak nech kľudne pokračujem vo Vojtovke. Nie sú to svojvoľné závery, ale starostlivé vyšetrenia syna - je to individuálne, každé dieťa je iné.
Ak sa predsa len rozhodnete pre Vojtovku, výsledok sa dostaví vtedy, keď sa to jednak podchytí včas a čo najskôr začnete, a samozrejme tam musí byť dodržaných viacero vecí. Okrem iných aj čas cvičenia, ako často, nemá to byť prerušované, pokiaľ na to nie je dôvod, ako napríklad očkovanie alebo choroba. Má sa to robiť poctivo denne viackrát a najmä technika musí byť tiež správna: teda musí to mamka dobre robiť, plus to, čo robí, musí byť jej dobre ukázané a dobre nastavené. V jednom prípade sa matka stretla s tým, že po pol roku cvičenia nevidela žiadny efekt. Keď začala hľadať iných odborníkov na vlastnú päsť a náklady, zistila, že tri mesiace im dávali cvičiť cvik, ktorý posilňuje nohy, ktoré mal chlapec silné, a naopak, na trup sa kašľalo, čo mal slabý. Toto podčiarkuje nevyhnutnosť nájsť si kvalifikovaného fyzioterapeuta, ktorý má individuálny prístup a vie správne diagnostikovať a nastaviť cvičebný plán. Ak by bol nejaký zdravotný problém, fyzio by vás upozornila.
Ako podporiť dieťa v štvornožkovaní: praktické rady pre rodičov
Existuje viacero spôsobov, ako môžete drobca naviesť k zdravému pohybu po štyroch. Fyziomama tvrdí, že je len na vás zistiť, ktorá kombinácia pomôže vášmu bábätku. Tu sú overené rady:
- Zabezpečiť dieťatku dostatok voľného pohybu bez oblečenia a plienky: Napríklad dieťatku, ktoré sa plazí len po brušku a nedáva sa na štyri, môže už len tento teplotný (chladivý) podnet pomôcť k aktivácii bruška a podnietiť ho k zmene polohy.
- Podporiť dieťatko v otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní (rotovaní) okolo svojej osi, v hojdaní sa na štyroch: Tieto míľniky sú dôležité pre správny vývoj a pripravujú telo na zvládnutie štvornožky. Treba pracovať na ich zvládnutí, až potom môže dieťa liezť po štyroch.
- Neurýchľovať vývoj pasívnym sedením a podobne: Dieťa stráca svalovú silu a motiváciu na pohyb, ak je pasívne posadzované. Všeobecne platí, že dieťaťu je dôležité NIJAK nepomáhať - nedávať ho sedieť a opierať, nedvíhať za ruky a nechodiť s ním za ruky. Musí sa naučiť pohybovať samo, napríklad popri nábytku.
- Zmeniť povrch, na ktorom sa dieťa pohybuje (nepohybuje): Skúste koberec, žinenku. Prípadne, deti v období, kedy sa prvýkrát dostávajú na štyri, sú veľmi opatrné. Preto veľakrát ich najväčšia aktivita prichádza večer v posteli. Skúsme teda v tomto období rozložiť cez deň gauč a pod dohľadom bude dieťa skúšať na mäkkom, čo mu dodá istotu.
- Skúste doma tiež štvornožkovať aj vy: Deti sa učia aj odpozerávaním. Hrajte sa na psa alebo mačku, ukazujte mu, ako sa štvornožkuje.
- Dajte dieťaťu výzvu: Napríklad preliezať vankúše, ľahnúť si na zem a nechať preliezať seba, či plaziace sa dieťa pustiť pod dozorom na schody. Tieto prekážky ho motivujú k aktívnemu pohybu a objavovaniu.
- Hravá forma cvičenia aj pri preskočení štvornožkovania: Fyzioterapeutka Mgr. Radoslava Šefferová odporúča: „Nebudem vracať dieťatko späť, pretože moje dieťa sa už nechce vrátiť späť, keďže sa dostalo o úroveň ďalej. Takže si počkám na ukončenie motorického vývoja, kde sa mi dieťatko od nábytku posunie smerom do priestoru, urobí pár krokov, sadne si a potom sa budeme hravou formou hrať na psíka, medveďa, ktorí chodia po štyroch. Takouto formou naučím dieťatko štvornožkovať.“ To znamená, že ak dieťa nechce, nie je nutné snažiť sa ho nasilu vrátiť späť. Ak dieťatko aj napriek tomu, že má dostatok priestoru a výrazne ho v tomto pohybe podporujete, o štvornožkovanie záujem nejaví, nezúfajte. „Väčšinou hovorím rodičom, ak ste ako deti neštvornožkovali a viete o tom, a máte malé dieťa, štvornožkujte spolu s ním,“ hovorí s úsmevom odborníčka.
Sedenie a chôdza - správne načasovanie a dôležité míľniky
Vývoj bábätka a jeho pohybové zručnosti majú pred samotnou štvornožkou ešte niekoľko fáz, z ktorých sa plynule prechádza k lezeniu. Štandardne sa objavuje najskôr šikmý sed a homológne postavenie na štyroch. To sú tie smiešne pohyby dopredu a späť. Potom sa objavuje pozdĺžny sed, štvornožka aj prvé postavenie vo veľmi rýchlom slede po sebe a v rôznom poradí. Preto keď si dieťa najskôr sadne a postaví sa, tak je veľmi dôležité nevodiť ho za ruky a len ho podporiť v spomínaných aktivitách, aby štvornožkovanie nepreskočilo, prízvukuje Mgr. Edita Vlkovičová.
Dieťa si má sadnúť z takzvaného šikmého sedu. Keď je na štyroch, dá sa na bok a preklopí sa do sedu. Je to dosť ťažké, niektoré to zvládnu až po roku, keď už chodia. Môj starší syn sa prvýkrát sám posadil v 8 mesiacoch, mladší v 10 mesiacoch, kamoškin skoro v roku, synovec v 15 mesiacoch, keď už dávno chodil. To, že dieťa nesedí, ale snažíte sa ho učiť chodiť, je veľmi problematické a môže mu to úplne zničiť chrbticu. Netreba zabúdať na chyby minulosti a zabudnúť na „aj moja mama to tak robila a sme tu“. Je šťastie, ak tebe nič nie je. Dnes sa už vie, že pasívne posadzovanie, vodenie za ruky a používanie pavúkov spôsobilo generácii dnešných tridsiatnikov najväčšie problémy s chrbticou. Dcérka známej si sadla v roku (bola predčasniatko), ale cvičila s ňou od narodenia. Štvornožkovanie sa môže naučiť aj neskôr, keď začne chodiť, ale sedenie už by mal ovládať.
Je normálne, že dieťa chodí neskôr. Jedna mamina spomínala, že jej dievčatko samostatne chodiť začalo v 15,5 mesiaca, teda skôr ako čakala. A aspoň bola hneď istejšia v tých pohyboch, nikdy napríklad nespadla na chrbátik alebo hlavičku kvôli neistej chôdzi. Niekedy sa mamičky pochvália, ako skoro ich dieťa začalo napríklad chodiť, ale už sa nepochvália, že im padá, lebo nie je dostatočne spevnené, a zháňajú rôzne prilbičky alebo stále naráža do nejakého rohu. To podčiarkuje dôležitosť správneho a postupného vývoja, kedy má dieťa dostatok času na posilnenie svalov a rozvoj koordinácie, aby sa vedelo bezpečne a s istotou pohybovať.Pamätajte, každé dieťatko je jedinečné a reaguje na iné podnety. Dôležité je sledovať jeho vývoj, nepanikáriť, ale v prípade pochybností vyhľadať odbornú pomoc a nebrániť sa individuálne nastavenej terapii.
tags: #11 #mesacne #dieta #nechce #stvornozkovat