Obdobie prvého roka života dieťaťa je plné očakávaní a radostných objavov. Rodičia s nadšením sledujú, ako ich dieťatko robí prvé krôčiky, vyslovuje prvé slová a objavuje svet okolo seba. Každé dieťa sa však vyvíja individuálnym tempom a je dôležité si uvedomiť, že existujú určité vývinové normy, ktoré majú pomerne široký rozsah. Ak vaše 13-mesačné dieťa ešte nelezie, nemusíte hneď panikáriť. Tento článok vám poskytne užitočné informácie a rady, ako podporiť jeho motorický vývoj, a zodpovie mnohé otázky, ktoré trápia rodičov.
Význam lezenia pre zdravý vývoj
Lezenie je jedným z najdôležitejších a najzdravších pohybov u malého bábätka a vplýva na jeho správny vývoj vo veľkej miere. Je to dôležitý posun v pohybe a akési "medzistupienko" k prvému vykročeniu. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová zdôrazňuje, že sa oplatí na tento vývojový míľnik počkať. "Dieťatko sa z lezenia štvornožky, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu," vysvetľuje.
Pre správny a zdravý pohyb po štyroch je zásadné, aby dieťa nebolo obuté. "Pri 'štvornožkovaní' by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Aj to je dôvod, prečo sa na začiatku objavuje nezrelé 'štvornožkovanie'. Spoznáme ho podľa toho, že dieťatko má dlane natočené mierne dnu, pohyb v panvovej oblasti je málo výrazný, krok je krátky a členky sú pokrčené strnule. Do cca 3 týždňov sa aktivujú všetky svalové súhry, členky sa uvoľnia a kopírujú pohyb končatiny - toto je tiež základ na tvorbu stabilnej klenby, preto je dôležité, aby topánky v tomto pohybe nezavadzali," objasňuje fyzioterapeutka.
10 dôvodov, prečo by malo dieťa liezť po štyroch:
- Rozvíja orientáciu v priestore: Pomáha dieťaťu lepšie vnímať a orientovať sa okolo seba.
- Pomáha rozvoju lateralizácie: Uvedomenie si pravej a ľavej strany tela je kľúčové pre koordináciu a ďalší vývoj.
- Prepája hemisféry v mozgu: Koordinované pohyby pri lezení stimulujú prepojenie medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu.
- Zdokonaľuje koordináciu pohybov tela: Vyžaduje koordináciu rúk, nôh a trupu, čo prispieva k celkovej motorickej zručnosti.
- Rozvíja vnímanie rytmu a tempa: Rytmické pohyby podporujú vnímanie rytmu a tempa.
- Pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie: Dieťa sa učí koordinovať a načasovať pohyby rúk a nôh.
- Podporuje diferenciáciu končatín: Pomáha dieťaťu rozlišovať funkcie jednotlivých končatín (odrazová vs. nákročná, švihová vs. oporná).
- Zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu: Pohyby prispievajú k flexibilite chrbtice a panvy.
- Posilňuje brucho, ruky, medzilopatkové svaly: Zapája a posilňuje rôzne svalové skupiny.
- Stabilizuje trup: Udržiavanie rovnováhy posilňuje svaly trupu a prispieva k stabilite.
Kedy začať s podporou lezenia?
Každé dieťatko je jedinečné a svojské, neplatí žiadny univerzálny návod. Existuje však viacero spôsobov, ako môžete drobca naviesť k tomuto zdravému pohybu. Fyziomama ponúka rady, ktoré môžu výrazne pomôcť:
- Dostatok voľného pohybu bez oblečenia a plienky: Napríklad dieťatku, ktoré sa plazí len po brušku a nedáva sa na štyri, môže už len tento teplotný - chladivý - podnet pomôcť k aktivácii bruška.
- Podpora otáčania, váľania sudov, druhého vzpriamenia na vystretých lakťoch, pivotovania (rotovania) okolo svojej osi, hojdania sa na štyroch: Tieto pohyby sú dôležité míľniky, ktoré pripravujú telo na zvládnutie štvornožky. Treba pracovať na ich zvládnutí, až potom môže dieťa liezť po štyroch.
- Neurýchľovať vývoj pasívnym sedením a podobne: Dieťa stráca svalovú silu a motiváciu na pohyb.
- Zmeniť povrch, na ktorom sa dieťa pohybuje: Skúste koberec, žinenku, prípadne deťom v období, kedy sa prvýkrát dostávajú na štyri, sú veľmi opatrné, a preto veľakrát ich najväčšia aktivita prichádza večer v posteli. Skúste teda v tomto období rozložiť cez deň gauč a pod dohľadom bude dieťa skúšať na mäkkom.
- Štvornožkovať doma aj vy: Deti sa učia aj odpozerávaním.
- Dať dieťaťu výzvu: Napríklad preliezať vankúše, ľahnúť si na zem a nechať preliezať seba či plaziace sa dieťa pustiť pod dozorom na schody.
Pomozte mi lézt, aneb dítě neleze, jak mu pomoct?
Neskoré lezenie a prvé kroky: Kedy sa obávať?
Niektoré deti sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Keď dieťa v 13. mesiaci ešte nelezie, je dôležité zistiť, či sa vyvíja v iných oblastiach primerane veku. Sledujte, či sa otáča, váľa sudy, dvíha sa na vystretých lakťoch, pivotuje okolo svojej osi a hojdá sa na štyroch. Tieto pohyby sú dôležité pre prípravu na lezenie.
Možné príčiny oneskoreného lezenia alebo chodenia:
- Individuálne tempo vývoja: Každé dieťa sa vyvíja iným tempom a niektoré deti jednoducho začnú chodiť skôr ako liezť, alebo naopak.
- Nedostatok príležitostí na pohyb: Ak dieťa trávi väčšinu času v kočíku, autosedačke alebo ohrádke, nemá dostatok príležitostí na precvičovanie pohybov potrebných pre lezenie a chôdzu.
- Obezita: Nadmerná hmotnosť môže sťažovať dieťaťu pohyb a motiváciu k lezeniu či chôdzi.
- Zdravotné problémy: V ojedinelých prípadoch môže byť oneskorené lezenie alebo chôdza spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad neurologické poruchy alebo svalová slabosť. Deti s oneskoreným vývojom, napríklad ako v prípade syna, ktorý v 10,5 mesiaci ešte nesedí a len sa plazí, s menšou zapojenosťou nôh a disproporciou (veľká hlava, kratšie nohy), by mali byť konzultované s lekárom.
Kedy vyhľadať odborníka?
Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky pýta na prekonávanie míľnikov v rámci prehliadok. V prípade pochybností je vhodné lekárku upozorniť. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.
Varovné signály, ktoré by mali viesť k návšteve lekára:
- Dieťa sa nedostatočne saje (napr. mlieko).
- Po 7. mesiaci ešte nesedí, resp. po 8. mesiaci.
- Po 13. mesiaci dieťa nelezie.
- Po 15. mesiaci sa dieťa nevie postaviť.
- Bábätko po 12. mesiaci nevie vysloviť žiadne slovo alebo po 2. roku.
Neurologické vyšetrenie môže ukázať viac. V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou.
Ako podporiť samostatnú chôdzu?
V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku:
- Vytvorte okolo neho bezpečný priestor: Tam, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však, podlaha, po ktorej chodí, by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Nemali by ste nacvičovať na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Zvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
- Podpora pri chôdzi: Pri chôdzi ich môžete pridržiavať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
- Chváľte deti za každý úspech: Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
- Nevhodné je dieťa vodiť za ruky alebo ho "rozchodiť" pod pazuchami. To je to najhoršie, čo pre neho môžete urobiť, pretože to môže poškodiť kĺby a upevniť nesprávne pohybové stereotypy.
Vývoj reči a ďalšie míľniky
V období okolo 13 mesiacov sa batoľa naučí priemerne tri nové slová mesačne. Spočiatku môže mať jediné slovíčko viac významov. Väčšinou dokáže pomenovať najbližších rodinných príslušníkov, niektoré obľúbené predmety a činnosti. Jazykové porozumenie, slovná zásoba a sociálna komunikácia sa neustále rozvíjajú. Batoľa v 13. mesiaci rozumie základným každodenným slovám a primerane na ne reaguje.
Pre rozvoj reči a slovnej zásoby, ale aj kreativity a fantázie je dôležité denne si s batoľaťom čítať. Nemusia to byť ešte ucelené rozprávky, básničky či príbehy, ale krátke veršovačky, rýmovačky a spievanky z leporela alebo obrázkovej knižky. Dôležitá je vzájomná komunikácia a kontakt s knižkou. V tomto veku by ste mali minimalizovať kontakt s televízorom, počítačom či mobilným telefónom.
Priemerná váha dieťaťa v 13 mesiacoch je 9 200 až 9 900 gramov a meria 74 až 84 centimetrov. Obvod hlavy je približne 43 až 49 centimetrov. Potreba spánku je individuálna, ale v priemere ide o 10 až 13,5 hodiny nočného spánku a 1 až 3,5 hodiny denného spánku.
Príklady z praxe: Skúsenosti iných mamičiek
Mnohé mamičky sa delia o svoje skúsenosti s neskorším nástupom chôdze. Napríklad:
- Jedna mamička uviedla, že jej dcérka začala chodiť až v 16. mesiaci a lekárka sa nad tým vôbec nepozastavila. Chodenie bokom okolo nábytku je pre dieťa dôležité, posilňuje si svaly a spevňuje členky. Keď získa istotu a silu, pustí sa aj sama.
- Iná mamička popisuje, že jej syn začal sám chodiť ako 16-mesačný. V 13 mesiacoch ho videla neurologička, ktorý chodil trochu za ruky a na zemi "trojnožkoval" (jednu nohu nepoužíval pri štvornožkovaní), a všetko bolo v poriadku.
- Ďalší syn začal chodiť až v 17 mesiacoch. Hoci to trápilo rodičov, lekárka uviedla, že má čas do 18 mesiacov. Po vyšetrení u súkromnej neurologičky sa potvrdilo, že je všetko v poriadku, potrebuje to len čas.
- Existujú aj prípady, kedy deti začali chodiť oveľa neskôr, napríklad v 18 alebo dokonca 19 mesiacoch, a napriek tomu sa vyvinuli zdravo a šikovne.
Dôležité je neriešiť, kam sa ponáhľať, a neporovnávať sa s inými deťmi. Každé dieťa má svoje tempo a keď dozreje čas, pustí sa aj do priestoru. Najhoršie je vodiť za ruky, ťahať, to je zle aj na kĺby. Každé dieťa má svoj čas a každé obdobie príde v prirodzene správnom čase.
Pri oneskorenom vývine, ako je to v prípade syna s veľkou hlavou, menšími nohami a oneskoreným sedením a plazením, je dôležité konzultovať situáciu s pediatrom a prípadne špecialistami, ako je neurológ alebo fyzioterapeut. Neobávajte sa Vojtovej metódy, ak je odporúčaná lekárom, môže byť veľmi účinná pri správnom vedení. Dôležité je však aj zabezpečiť dieťaťu dostatok voľného pohybu a podnetov na rozvoj motoriky v domácom prostredí.
tags: #13 #mesacne #dieta #nelozi