Každodenný boj pri stole, keď dieťa odvracia hlavu, hľadí do taniera alebo sa rozplače pri pohľade na jedlo, dokáže v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Nech už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva často rovnaký: "Nechcem to". Rodičia sa v takejto situácii pýtajú, či ide len o rozmar, prechodnú fázu, alebo niečo, čo si zaslúži zvýšenú pozornosť. Jedlo totiž nie je len o výžive; je to aj o vzťahu - k sebe, k telu, k bezpečiu. Práve preto odmietanie jedla u dieťaťa toľko znepokojuje. Tento článok sa podrobne pozrie na to, prečo deti nejedia, ako rozpoznať bežné výkyvy od varovných signálov a čo ako rodičia môžete urobiť - bez tlaku, hádok a napätia. Zistíme, kedy je odmietanie jedla bežnou súčasťou vývoja a kedy je na mieste spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Čo je nechutenstvo u detí a jeho prejavy
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Krátkodobé nechutenstvo môže byť príčinou bežných chorôb, ako je prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo sa objavuje pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie. Ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára, aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Nechutenstvo u detí môže byť spojené s rôznymi problémami, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom. Taktiež môžu mať deti depresiu, ktorá, aj keď sa to zdá zvláštne, sa vyskytuje aj u nich.
Zdravotné a vývojové príčiny odmietania jedla
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky.
Nechuť ako prejav choroby
Vekovo špecifické faktory
U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny. Batoľa môže byť príliš unavené na to, aby sa najedlo, či už po dlhom a aktívnom dni, alebo po náročnej noci. Takéto deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.
U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Ak máte doma škôlkara, určite viete, že si zo škôlky môžu priniesť domov okrem zážitkov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví.
V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.
Psychologické a senzorické aspekty odmietania jedla
Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým. Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti. Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých. Čo chutí dospelému príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor. Mgr. Petra Kuřátková zdôrazňuje, že nepredvídateľná chuť a konzistencia, najmä u ovocia a zeleniny, môže deti odradiť. Zjednodušene povedané, deti odmietajú jedlo ochutnať kvôli jeho vzhľadu (vtedy viete zapracovať na servírovaní a vizuálnej stránke jedla), alebo jedlo okoštujú a potom sa rozhodnú, že im nechutí (vtedy môžete zvoliť inú formu spracovania suroviny). Suché trvanlivé potraviny ako cestoviny, pečivo, chrumky, krekry a tyčinky sú pre dieťa obľúbené, pretože chutia aj vyzerajú vždy rovnako, čo je predvídateľné. Keď však v škôlke či doma uvidí omáčku s mäsom alebo nejaký ovocný šalát, môže to byť pre dieťa nečitateľné. U ovocia či zeleniny je to podobné. Čučoriedky sú raz kyslé, až trpké, inokedy sladké až prezreté. A navyše, ovocie i zelenina sú plné vody, takže často pri žutí potrebujeme v ústach spracovať popri šupke a dužine i tekutú časť.
Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Keď je matka pri kŕmení nepokojná, ponáhľa sa alebo je v strese, dojča všetko vníma. Medzi rušivé faktory patrí aj sledovanie obrazoviek: televízia, mobil alebo tablet odvádzajú pozornosť od vlastných pocitov hladu a sýtosti a preťažia zmysly. Ako uvádza RNDr. Barbara Sviežená, PhD., jedenie pri sledovaní programu v televízii či na tablete/mobile vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad. Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.
Bežné výkyvy vs. varovné signály
Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné.
Kedy sa netreba znepokojovať:
- Dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá. Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., spomína, že dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo.
- Chuť k jedlu kolíše, niekedy je veľmi, inokedy takmer nič. Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
- Hmotnosť aj rast zodpovedajú veku. Ak dieťa rastie, priberá a jeho vývoj nie je nijako narušený, nie je nutné sa znepokojovať.
- Pri jedle nevzniká úzkosť alebo panika. Dieťa môže odmietnuť jedlo, ale stolovanie ako také nie je zaťažené napätím.
Kedy spozornieť a vyhľadať odborníka:
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napr. len 2-3 konkrétne jedlá). Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne. Mgr. Petra Kuřátková by spozornela vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu - napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové - žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Najväčšou hrozbou je nedostatok vitamínov a minerálnych látok (najmä železa a zinku) v prípade odmietania celej kategórie jedál.
- Dochádza k strate váhy alebo spomaleniu rastu. Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
- Dieťa vyzerá bledé a unavené, alebo sa objavia iné príznaky. Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať.
Bežné rodičovské chyby a ako sa im vyhnúť
V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať. Mnohé z týchto chýb majú pritom pôvod už v ranom detstve a môžu byť aj následkom nesprávnej výchovy.
- Tlak a nútenie do jedla. Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii. Často rodičia nútia deti jesť - mnohí z nás poznajú to povestné „kým to nezješ, neodídeš od stola“. Deti tým pádom trávia s jedlom priveľa času, čo len prehlbuje ich odpor k jedlu. Nútenie jesť paradoxne do budúcnosti vypestuje u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.
- Úplatky sladkosťami a odmeny jedlom. „Zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učí dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť. Jedlo by nemalo byť používané ako trest, ani ako odmena.
- Porovnávanie s ostatnými. Každé dieťa má svoje tempo a iný apetít, ktorý sa v priebehu vývinu mení. Deti jedia viac, keď začnú prudko rásť. Inokedy majú obdobie, keď zjedia naozaj máličko. Ak rodičia začnú pozorne sledovať vývin svojho dieťaťa, zbadajú, že tieto obdobia sa pravidelne striedajú.
- Nedbáte na životosprávu dieťaťa. Kameňom úrazu sú napríklad sladené nápoje, sýtené aj nesýtené, ktoré deti tak milujú a ktoré aj rodičia často používajú napríklad ako odmenu za to, že dieťa poslúcha. Bohužiaľ si však neuvedomujú, že v 1 dcl sladeného nápoja sa skrývajú 2 - 3 kocky cukru. Rôzne koly, ľadové čaje a sladené vody neobsahujú takmer žiadne živiny ani vitamíny. Majú len veľa farbiacich a konzervačných látok („éčiek“), umelé arómy a množstvo prázdnych kalórií, ktoré navyše v kombinácii s bublinkami navodia falošný pocit sýtosti. Sladké nápoje navyše ani neuhasia smäd, len dodajú rýchlu cukrovú energiu. Nemôžete potom čakať od dieťaťa, ktoré vypilo pred obedom kalorickú bombu v podobe sladeného nápoja alebo džúsu, že poslušne zje čo pred neho postavíte a tíško zaspí.
- Rozptyľovanie počas jedla. Nenechávajte deti pozerať videá alebo televízor pri jedle. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák alebo bábika, bez ktorého neurobia ani krok.
- Skryté podávanie potravín. Hoci je snaha o dodanie živín pochopiteľná, skryté podávanie potravín môže narušiť dôveru dieťaťa a jeho vzťah k jedlu.
- Dlhodobé mixovanie stravy alebo kŕmenie z fľaše. Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať.
- Nadmerné kŕmenie dojčaťa. Plačúce dieťa sa nerovná hladné dieťa. Hoci dojča rastie pomerne rýchlo a v prvých mesiacoch sa intenzívne zvyšuje jeho hmotnosť, to však nie je dôvodom, aby bolo dieťa nadmerne kŕmené. RNDr. Barbara Sviežená, PhD. zdôrazňuje, že ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, jeho schopnosť regulácie príjmu potravy môže byť narušená.
- "Slabé materské mlieko" alebo "nedostatok mlieka" neexistuje. Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne a neskôr autokrinne. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
Dôsledky nezdravej stravy
Budovanie zdravých stravovacích návykov a stratégie pre malých „nejedákov“
Pre rodičov je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale netreba zalamovať rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadať dôvody a efektívne riešenia. Efektívnosť spočíva najmä v individuálnom prístupe k dieťaťu. Spočiatku by ste teda mali pozorovať jeho osobné preferencie. Nezameriavajte sa na situáciu len binárne (paradajky dieťa neznáša/miluje), ale skúšajte aj rozdielne podoby jednej potraviny.
Konzistentnosť a pravidelnosť
Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače. Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
Pozitívna atmosféra pri stole
Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme. Je zásadné vytvoriť zo spoločného času za jedálenským stolom pozitívnu skúsenosť. Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom spojeným s rozptyľovaním, snažme sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovoriť rozprávky vzájomne. Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.
Trpezlivosť pri zavádzaní novej stravy
V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa. Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy.
Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí:
- TIP 1: Postupne a nenásilne. Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoňkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte.
- TIP 2: Jedlo v ústraní. Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
- TIP 3: Podpora samostatnosti. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu.
- Ponúkajte, ale nenúťte. Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť. Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Rešpektujte signály sýtosti, dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi.
Pestrosť stravy a zaujímavé servírovanie
Pestrosť stravy je dôležitá. Mgr. Petra Kuřátková radí, že kvalita je dôležitejšia ako kvantita. Odmietané či nové potraviny podávajte v malom množstve. Striedajte formu nenávidenej potraviny. Spôsobov prípravy surovín je nespočet. Ak dieťaťu nechutí nakrájaný banán s palacinkami, nabudúce ho skúste popučiť s najemno nastrúhaným jablkom na sviežu kašu. Obmieňajte obľúbené jedlá. Hoci vás môže zvádzať neustále ponúkať tie isté osvedčené jedlá, snažte sa každý deň na raňajky nedávať napr. obľúbený puding. Inak by sa mohlo stať, že sa dieťaťu postupom času omrzí.
Urobte servírovanie zaujímavým. Aj ako dospeláka by vás odradil kus bledého kuracieho mäsa, neurčitá hnedá omáčka a biela ryža. Nemusíte z jedla vyrábať obrázky alebo zvieratká, aby dieťa zaujalo a neodpudilo. Neponúkajte len jeden kus jedla, napríklad jednu palacinku, môže to byť neatraktívne. Urobte jedlo farebnejšie a hravejšie. To, ako jedlo vyzerá, ovplyvňuje chuť do jedla aj u dospelákov. Vyhnite sa vopred zmiešaným jedlám, ako je rizoto alebo cestoviny s mäsom a omáčkou. Otestujte rôzne príbory a riady. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich.
Zapojenie dieťaťa do procesu
Ďalší spôsob, ako urobiť jedlo zaujímavejším, je zapojiť dieťa do prípravy. Vyberavosť v jedle je často len strachom z neznámeho. Keď dieťa uvidí, ako ste pokrm pripravili a ideálne si ho zjete spolu s ním, nadobudne k „cudzej hmote na tanieri” dôveru. Mgr. Petra Kuřátková zdôrazňuje, že ak máte doma vyberavého stravníka, nikdy sa ho nepýtajte, čo si dá na raňajky, obed, večeru. Zapojenie do prípravy znamená prizvať dieťa do kuchyne, nechať ho pracovať s cestom, šúpať, krájať, miešať, čokoľvek, o čo prejaví záujem. Počas príprav dieťa veľmi často niečo ochutná, pretože je to celkom iná atmosféra i podmienky, ako pri stolovaní. Dovoľte vašim potomkom, nech zažijú na vlastnej koži, ako ťažko sa vykopávajú zemiaky. Pre každé z nich to bude dôležitá skúsenosť. Keď im ukážete celú mozaiku získavania potravín, dokážu si viac vážiť hodnotu jedla. Ak máte možnosť, navštívte starých ľudí a nechajte vaše ratolesti, nech sa ich spýtajú, aké to bolo kedysi.
Ďalšou výbornou možnosťou je sa spoločne s dieťaťom rozhodnúť, čo budete variť. Obľúbené cestoviny so syrom? Tak ho zoberte so sebou do obchodu. Na papier mu nakreslite alebo napíšte zoznam potravín a nechajte ho, nech nájde v regáloch všetko potrebné. Tým však jeho povinnosti ani zďaleka nekončia. Nech vám v rámci svojich možností pomôže nielen s prípravou, ale aj so servírovaním a následným upratovaním kuchyne. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo.
Veľký význam prvej výživy dieťaťa (dojčenie)
Pri dojčení dieťa pozoruje matku, jej pohyby, vníma vôňu jej tela. Vzniká u neho pocit bezpečia. Aj keď matka nedojčí z prsníka, ale dáva dieťaťu fľašu, môže navodiť pozitívne psychologické podmienky ako pri dojčení. Dieťa drží rovnako ako pri pití z prsníka, ktoré tým cíti tlkot matkinho srdca a vníma aj jej telo.
Pitný režim
Obmedzte sladké nápoje. Z pediatrických ambulancií vieme, že deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenášajú na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Najprirodzenejším a najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda. Najlepšie je čo najdlhšie deti v detstve chrániť od sladených vôd, zbytočne im nepridávať cukor do čaju a podobne. Čím neskôr sa dieťa stretne so sladenými nápojmi, tým lepšie. Nebude tak zvyknuté na atraktívne sladké chute nápojov a chuť vody sa mu bude zdať prirodzená.Ak dieťa odmieta piť čistú vodu, ponúkajte mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnite sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďte viac vodou, dávajte menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode. Dôležité je tiež zabezpečiť pravidelný prísun tekutín. Nárazové pitie veľkého množstva vody nie je zdravé. Najlepšie je podávať dieťaťu vodu v pravidelných intervaloch a s pitným režimom začať hneď ráno. Pohár vody naštartuje metabolické procesy v tele, vzpruží orgány a vyplaví z organizmu škodlivé látky. Vhodné je taktiež piť medzi hlavnými jedlami dňa, avšak nie bezprostredne pred jedlom.
Riešenie špecifických stravovacích výziev
Rodičia sa stretávajú s rôznymi výzvami pri stravovaní svojich detí. Pre mnohých je frustrujúce, keď dieťa odmietne jesť to, čo je navarené. Existujú však overené prístupy.
Prieberčivosť a odmietanie zdravých jedál
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín.
Odmietanie zeleniny
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
Neustála chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
Prejedanie a pocit sýtosti
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie, koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená, ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, alebo ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom či prežíva emocionálne ťaživé obdobie. Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať, koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takého obdobia.
Odmietanie jedla v materskej škôlke
V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Niekedy majú matky detí v škôlke tendenciu určovať, čo tam dieťa bude jesť a čo nie. Výhodou je, že rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vedia, že dieťa pokrm nepozná, upozornia na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma.
Vplyv starých rodičov
Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť. Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
Kedy ísť k pediatrovi a podpora výživy
Ako dlho trvá nechutenstvo u detí? Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla. Takéto situácie môžu trvať dlhšie, pretože dieťa môže byť emocionálne alebo psychicky vyčerpané. Dajte vášmu dieťaťu čas a zároveň dbajte na kvalitne strávený spoločný čas. Snažte sa tak pochopiť, čo ho trápi.
Alarmujúce signály
Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať. Spozornela by som vtedy, keď dieťa začne odmietať celú potravinovú skupinu - napríklad nezje zeleninu ani ovocie v žiadnej forme. Alebo nezje nič bielkovinové - žiadne mäso, vajíčko, syry a celkovo je jedálniček len o pár obľúbených jedlách. Ak sa s vyberavosťou potýkate krátkodobo, riziko nedostatku vitamínov nie je alarmujúce. Treba si dať pozor, aby ste snahou čo najskôr zabrániť nutričnému deficitu dieťaťu jedlo nevnucovali, a nespôsobili tak problémy s prístupom k jedlu do budúcnosti. Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
Čo môže pomôcť vrátiť chuť do jedla?
Nechutenstvo je častý problém, ale môžete ho zvládnuť jednoduchými krokmi:
- Vyvážený jedálniček. Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla.
- Dostatok pohybu. Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali.
- Tekutá strava. V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
- Výživové doplnky. Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov. Multivitamínový sirup Pediakid môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok.
- Pivovarské kvasnice. Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B.
- Zinok. Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu dieťaťa, s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, je odporúčaný pre vek 1-13 rokov.
Úloha rodiča a vzorové správanie
Rodičia nenesú zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje. Mgr. Petra Kuřátková hovorí: "Áno, čítate dobre. My rodičia nenesieme zodpovednosť za to, čo si dieťa vyberie z taniera a koľko toho zje." Je potreba si uvedomiť, že jedenie je aktivita a aj na ňu potrebujeme sústredenosť. Najdôležitejšia vec nakoniec: buďte vzorom. Deti často napodobňujú vaše správanie. Ak u vás uvidia znechutenie z niektorých potravín, ktoré im následne budete nútiť, pravdepodobne neuspejete. Využite to ako motiváciu aj do svojho jedálnička zapojiť viac ovocia a zeleniny. A hlavne, na nič netlačte.
Pokiaľ váš poklad prospieva, nemusíte riešiť, koľko toho zje. Ak za ním neustále beháte s tanierom a nútite ho do jedla, nič tým nedosiahnete. Prinajlepšom v ňom vyvoláte iba odpor. Chvíle strávené pri jedle by mali byť okamihmi rodinnej pohody. Ak chcete, aby vaše dieťa jedlo zdravo, sami sa mu pokúste ísť príkladom. Buďte konzistentní. Nielen vy, ale aj váš partner či partnerka, a vaši rodičia či svokrovci, by mali uplatňovať rovnaký systém. Každé dieťa potrebuje pravidlá. Práve ich dodržiavaním môžeme z neho vychovať rozumného a slušného človeka. Určité mantinely by mali byť nastavené aj v stravovaní. Dohodnite sa spolu s partnerom, čo ste schopní tolerovať a čo už presahuje vaše hranice.
tags: #4 #ne #dieta #odmieta #jest