V prvých mesiacoch a rokoch života dieťaťa je plač jeho jediným a najdôležitejším nástrojom na komunikáciu so svetom. Novorodenec má jeden nástroj na komunikáciu: plač. Či už je to „som hladný“, „je mi zima“, „je toho na mňa veľa“ alebo „chcem byť pri tebe, mamka“, plač zostáva univerzálnym jazykom, ktorým bábätko vyjadruje svoje potreby, pocity a nepohodlie. Počúvať srdcervúci plač bábätka môže v mnohých čerstvých maminách spustiť kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. V prvom rade si treba uvedomiť, že detský plač je prirodzený. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob komunikácie. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. Napriek tomu, že sa niekedy môže zdať, že dieťa plače bezdôvodne, takmer vždy existuje príčina, ktorú sa snaží signalizovať. Pochopenie príčin plaču u dieťaťa, dokonca aj u takého, ktoré má už deväť mesiacov, môže byť pre rodičov náročné, ale s trpezlivosťou a pozornosťou sa dá naučiť rozpoznať rôzne typy plaču a efektívne na ne reagovať.
Mnohí rodičia, ktorí majú doma neustále plačúce dieťa, sa cítia zúfalo a vyčerpane. Matka 9-mesačnej dcérky spomína, že za celý tento čas sa jej dieťa usmievalo asi len pár hodín. Od narodenia jej furt plače. Prešla kolikami, silným refluxom, bolesťami bruška a má už aj pár zúbkov za sebou. Plače, keď si má grgnúť, plače, keď si má prdnúť, plače, keď je hladná, keď papá, keď sa kúpe, keď sa prebaľuje, keď cestujeme autom. Nikto z rodiny sa na ňu nesmie ani pozrieť, nieto ešte prihovoriť, lebo sa hneď rozplače. Vláči ju na rukách od narodenia, lebo keď ju položí, ide sa roztrhnúť od plaču. Nevedia sa ísť prechádzať v kočíku, lebo zase len plače. A ak sa zabudlo na nejakú činnosť zo dňa či noci, dodáva, že aj pri tých plače. Takéto neustále plačlivé správanie, kedy dieťa odmieta kočík a chce byť neustále na rukách, môže byť pre rodičov extrémne vyčerpávajúce a môže viesť k pocitu beznádeje, pocitu, že ste „len kôpka nervov“. Tento článok sa snaží objasniť možné príčiny plaču u 9-mesačného dieťaťa a ponúknuť overené stratégie na jeho utíšenie.
Historické a moderné pohľady na plač dieťaťa
V priebehu histórie sa názory na plač detí výrazne líšili. Moderné výchovné smery v 30. - 50. rokoch 20. storočia, reprezentované napríklad metódou Sira Trubyho Kinga, dokonca podporovali takzvané „vyplakanie“ bábätka s cieľom vytvoriť mu režim spánku a kŕmenia. Táto metóda presadzovala spánok od 19:00 do 7:00 bez prerušenia a kŕmenie každé tri hodiny bez ohľadu na prejavy hladu.
Hoci sa predstavy Trubyho Kinga postupne transformovali do rôznych iných výchovných prístupov, mnohé z nich presviedčali matky, že celonočný spánok dieťaťa je možné dosiahnuť prostredníctvom metód „kontrolovaného plaču“. Tieto metódy spája presvedčenie, že plač dieťaťa nevadí, že pocity matky pri plači dieťaťa nie sú relevantné a že „účel svätí prostriedky“ - teda, že dôležitý je spiaci dieťa, a nie spôsob, akým sa tento spánok dosiahne. Banalizovanie plaču viedlo až k vysvetleniam, ako napríklad „bábätko si potrebuje trénovať pľúcka“ a k radám matkám, aby „neskákali pri každom zaplakaní“. Tieto prístupy však ignorovali emocionálne a fyziologické potreby dieťaťa.
Našťastie sa postupne začalo meniť vnímanie plaču a matky začali opäť vnímať svoje inštinkty, ktoré im hovorili, že plačúce bábätko je potrebné utíšiť a že zámerné nechávanie dieťaťa plakať nie je dobré. Začali sa skúmať negatívne fyzické reakcie a chemické zmeny v organizme plačúceho dieťaťa, ktoré potvrdzovali škodlivosť dlhodobého neutešeného plaču. Napriek tomu sa v nedávnej dobe znovu objavili myšlienky, ktoré matky presviedčajú, že je v poriadku nechať bábätko zámerne plakať, napríklad v kontexte toho, že „plačúce bábätko si v náručí matky potrebuje odplakať všetku svoju bolesť“. Tento prístup zdôvodňuje dlhodobý plač v kontakte koža na kožu s matkou ako „terapeutický“. Dôležité je uvedomiť si, že plač, akýkoľvek plač, je pre bábätko stavom najvyššej pohotovosti. Každá matka v hĺbke duše túži reagovať na plač dieťaťa a odovzdať mu svoju nežnosť a lásku.
Plač ako komunikačný prostriedok: Protest a zúfalstvo
Tím poradkýň o. z. zdôrazňuje, že plač je hlavným komunikačným prostriedkom bábätiek, najmä v prvých mesiacoch života. Plač bábätka je vždy komunikácia, ktorou prejavuje svoje potreby, ktoré majú byť naplnené. Bábätko plačom nemanipuluje a nesnaží sa získať nič nelegitímne. Plač mu nepomáha, plač je vyjadrenie kritickej potreby, ktorú bábätko má. Je presne taký urgentný, ako znie, a v matke spúšťa celú škálu reakcií a veľkú túžbu, aby bábätko plakať prestalo. Mozog novorodenca je extrémne citlivý na stres a dlhodobý plač môže mať negatívne dopady na jeho vývoj.
Existujú dve štádiá plaču bábätka:
- Protest: V prvej etape bábätko plače s cieľom nájsť správne miesto (matku), nájsť prsník a dojčiť, alebo preto, že potrebuje zaspať. Ak sa v tejto etape potreby bábätka naplnia, plač nie je pre bábätko kriticky nebezpečný. Dieťa týmto spôsobom aktívne signalizuje, že niečo potrebuje, a očakáva reakciu.
- Zúfalstvo: Ak potreby bábätka nie sú naplnené v štádiu protestu, plač prechádza do štádia zúfalstva, ktoré je pre dieťa veľmi stresujúce a negatívne. V tomto štádiu sa dieťa vzdáva nádeje na skorú pomoc a jeho plač je prejavom pretrvávajúcej úzkosti a vyčerpania. Tento stav je pre dieťa mimoriadne náročný a vyžaduje okamžitú reakciu rodiča.
Aj u 9-mesačného dieťaťa je plač stále primárnym spôsobom, ako vyjadruje svoje potreby a pocity, hoci už môže prejavovať aj iné formy komunikácie, ako sú gestá či zvuky.
Najčastejšie príčiny plaču u dieťaťa
Ako rozlúštiť plač vášho dieťaťa
Idealistické presvedčenie, že matka svojmu dieťaťu bude rozumieť aj bez slov, naráža v praxi na tvrdé mantinely. No nezúfajte, chce to len prax, tvrdia aj vedci. Ak si ako čerstvá mama zúfate, že netušíte, prečo vaše bábätko plače napriek tomu, že je najedené, prebalené, ideálne oblečené a pri vás, vedci majú pre vás potešujúcu správu: všetko sa dá naučiť a aj so svojím dieťatkom sa potrebujete len zžiť a skúsenosťami nadobudnúť materinské zručnosti. Aj tak sa niekedy môže stať, že nebudete bábätku rozumieť v duchu slovenského porekadla „nemému ani vlastná mater nerozumie“. Podľa výskumu majú deti v plači zakódované dôležité informácie. Dospelí sú naladení vnímať tieto informácie, ale schopnosť rozoznať ich a konkretizovať, napríklad že dieťa plače od bolesti, sa zlepšuje skúsenosťami.
Existuje niekoľko typických príčin, prečo deti plačú. Pochopenie týchto príčin je prvým krokom k úspešnému utíšeniu dieťaťa.
1. Hlad
Hlad je jednou z najčastejších príčin plaču novorodencov a dojčiat. Čím je bábätko mladšie, tým je plač kvôli hladu častejší. Malý žalúdok bábätka nemôže prijať veľa potravy, takže si bude mliečko pýtať vo veľmi častých časových intervaloch. Bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva. Mnoho bábätiek má okolo tretieho a šiesteho týždňa dni, keď sa zdanlivo všetko pokazí. Plačú, chcú sa dojčiť takmer stále, ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty, po pár dňoch sa to väčšinou ustáli.
Ako rozpoznať plač od hladu:
- Nepokoj
- Cmúľanie päste alebo prstov
- Otočenie hlavičky smerom k zdroju potravy
Pre matku mesačného syna, ktorý po dojčení plače aj 30 minút v kuse, šponuje nohy a papá si ruky, je dôležité vedieť, že dojčenie nie je len prijímanie materského mlieka. Dojčenie spĺňa mnohé iné funkcie ako uspávanie, upokojovanie, poskytovanie istoty a fyzického kontaktu. Je úplne prirodzené, že bábätko chce byť neustále pri vás, pretože toto je to správne miesto, kde sa veľmi dobre cíti. Veľa z plaču, ktorý popisuje, pravdepodobne pochádza z toho, že sa snaží bábätko dať dolu z prsníka, hoci ono by tam ešte chcelo byť. Pomohlo by, keby začala bábätko dojčiť čo najskôr po prebudení a nesnažila sa ho dávať dolu z prsníka.
2. Nepohodlie (Mokrá plienka, teplota, oblečenie)
Pohodlie je pre dieťa veľmi dôležité. Ak má mokrú alebo špinavú plienku, môže sa cítiť nepríjemne, čo vedie k plaču. Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke. Keď deti vyzlečiete, zostáva im zima, čo pre ne nie je veľmi pohodlné.
Rovnako dôležitá je aj teplota v izbe a oblečenie bábätka. Ak je dieťaťu príliš teplo alebo príliš zima, môže začať plakať. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Najlepším spôsobom, ako skontrolovať, či je dieťaťu pohodlne, je siahnuť mu na zátylok. Ak je vlhký, je dieťa prehriate; ak je chladný, je mu zima. Či je bábätku zima, hravo zistíte aj podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám.
Ako rozpoznať plač od nepohodlia:
- Mrnkanie
- Nepokoj
- Kontrola plienky
- Kontrola teploty
3. Prestimulovanie a Únava
Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Novorodenec nemá filtračný systém na všetky podnety sveta. Aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Ak vidíte, že je dieťa prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Plačom môže dieťa reagovať aj na prílišnú stimuláciu, ak je už unavené.
Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. S únavou je to podobne ako s hladom - obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
Ako rozpoznať plač od prestimulovania a únavy:
- Začervenanie
- Kopanie
- Zívanie
- Chytanie očiek a tváričky
4. Nuda
Bábätká sú zvedavé a aj keď sú veľmi malé, môžu sa nudiť. Ak dieťa nemá žiadne iné zjavné potreby, možno je jednoducho unudené. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
Ako rozpoznať plač od nudy:
- Žiadne iné zjavné potreby
- Plač ustane pri zmene prostredia alebo aktivity
5. Bolesť bruška (Kolika, plynatosť, reflux)
Niektoré deti trpia plynatosťou alebo refluxom, ktorý môže spôsobovať nepohodlie a bolesť. Keď dieťa prehltne vzduch pri kŕmení, môže to viesť k pocitu tlaku v brušku a grckaniu. V prípade refluxu sa obsah žalúdka vracia späť do pažeráka, čo je pre dieťa bolestivé. Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov.
Matka 9-mesačnej dcérky spomína, že jej dieťa prešlo kolikami a silným refluxom, a plače aj keď si má grgnúť alebo prdnúť. Tento pretrvávajúci problém ukazuje, že aj po obdobiach, kedy kolika zvyčajne odznie, môžu pretrvávať problémy s trávením a plynatosťou, ktoré sú zdrojom výrazného nepohodlia a plaču. Mesačný syn inej matky si pekne grgne, no vzápätí znova plače, čo signalizuje pretrvávajúce problémy s trávením a plynatosťou aj po uvoľnení vzduchu.
Ako rozpoznať plač od bolesti bruška:
- Silná intenzita plaču
- Kričanie
- Mrvenie sa v postieľke
- Stuhnutosť telíčka
- Červeň v tvári
- Priťahovanie nožičiek k brušku
Ak je príčinou plaču nafúknuté bruško, nadmerná plynatosť sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia. Najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon, môže dieťa prehĺtať s potravou väčšie množstvo vzduchu, čo sa následne prejaví zvýšenou plynatosťou, tzv. meteorizmom. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Pomôcť môže teplý obklad na bruško. Inou možnosťou je použiť takzvanú rektálnu rúrku zavedenú do konečníka. Túto rúrku je možné zakúpiť v zdravotníckych potrebách a opatrne, za použitia mastičky, ju dieťaťu zaviesť. Plyn z tráviaceho traktu dieťaťa sa uvoľní, dieťa sa upokojí a potom zaspí. Ďalšou možnosťou je predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou a jeho podávanie s každou dávkou potravy. Pri plači v dôsledku koliky v prvom rade pomôže len trpezlivosť. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy.
6. Rast zúbkov
Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca. Keď bábätkám začnú rásť prvé zúbky, môže to byť pre nich veľmi nepríjemné. Hoci zuby ešte nie sú viditeľné, ich prerezávanie spôsobuje bolesť a podráždenie. Deti sú v tomto období častejšie mrzuté a plačlivé. U starších dojčiat, ako je 9-mesačná dcérka, ktorá už má pár zúbkov za sebou, môže byť príčinou pretrvávajúceho nepokoja a plaču práve rast ďalších zúbkov. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka zvyčajne ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
Ako rozpoznať plač od rastúcich zúbkov:
- Opuchnuté ďasná
- Nadmerné slinenie
- Žuvanie predmetov
- Mrzutosť
7. Separačná úzkosť
Okolo šiesteho mesiaca života môže dieťa prejsť takzvaným separačným syndrómom. Tento jav sa prejavuje tak, že dieťa začne plakať, keď sa vzdialite z jeho dohľadu. Má strach, že sa už nevrátite. Pre 9-mesačné dieťa, ktoré už má vytvorené silné puto s rodičmi a obzvlášť s matkou, je separačná úzkosť veľmi reálnou a intenzívnou skúsenosťou. Dieťa zbožňuje vôňu matky, teplo jej tela a rytmus jej srdca ho dokonale upokojuje. Ak sa matka vzdiali, môže to spustiť silný plač. Práve toto je bežný jav, ktorý sa u 9-mesačnej dcérky prejavuje tým, že sa „nikto z rodiny na ňu nesmie ani pozrieť, nieto ešte prihovoriť, lebo sa hneď rozplače.“ Tento strach z cudzích ľudí a potreba neustálej blízkosti rodičov je typická pre toto vývojové štádium. Strach malých detí väčšinou zapríčiňujú cudzí ľudia.
Ako rozpoznať plač od separačnej úzkosti:
- Plač pri odchode z dohľadu
- Nepokoj
- Hľadanie osoby, po ktorej blízkosti túži
8. Bolesť alebo choroba
Bábätká môžu tiež plakať z dôvodu bolesti, či už ide o bolesť bruška, chrbta alebo hlavy. Príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len protihôrúčkovú terapiu. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny.
Ako rozpoznať plač od bolesti:
- Silná intenzita plaču
- Kričanie
- Mrvenie sa v postieľke
- Stuhnutosť telíčka
- Obmedzená pohybová aktivita končatín
Efektívne stratégie na utíšenie plačúceho dieťaťa
Neexistuje jeden univerzálny trik na utíšenie plačúceho dieťaťa. Skôr taký „balíček nápadov“, ktoré postupne mamy skúšajú, kým nájdu, čo funguje u ich dieťatka. Ak chceš utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne ti chce svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžeš vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
1. Zostaňte v pokoji a vytvorte upokojujúce prostredie
Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto môžeme prehlásiť, že ide o tú najdôležitejšiu radu - ak nebudeš pokojná ty, neutíšiš ani svoje dieťatko. Pokojná miestnosť, kde nie je okrem neho a vás nikto, môže byť prvým krokom. Ak vidíte, že je dieťa prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Bábätko deväť mesiacov počúva tlkot maminho srdca. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch. V blízkosti dieťaťa nepúšťajte hlasitú hudbu a nerobte ani žiadne prudké pohyby. Snažte sa mu zabezpečiť čo najlepšiu polohu a prisatie pri dojčení, aby dokázalo získať maximum mlieka a zároveň sa cítilo komfortne.
2. Hojdavý a stály pohyb
Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budeš vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom. Mnohé deti sa upokoja na rukách. Niektorým deťom pomáha aj jazda autom, iným skôr tichý, stály pohyb v náručí. Práve pohyb, monotónny zvuk a pocit blízkosti patria k najčastejším upokojujúcim podnetom. Pre 9-mesačnú dcérku, ktorá plače v kočíku, môže byť riešením neustále nosenie na rukách alebo v nosiči.
3. Bližší a neustály kontakt s rodičom
Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Mnohé deti sa upokoja na rukách. Nie je nič zvláštne, ak aj dobre pijúce bábätko chce byť v neustálom kontakte s vami, ak chce byť neustále na prsníku a chce na vás spinkať. Ako spomína matka mesačného syna, dieťa sa „ukludni az ked ho dam na prsnik pockam zasa 10min odtiahne a plac pokracuje ukludni sa po hodine ked ho pestujem a zaspi mi na hrudi.“ Toto potvrdzuje potrebu neustáleho kontaktu a dojčenia nielen pre sýtosť, ale aj pre upokojenie. Namiesto snahy bábätko dať dolu z prsníka, hľadajte spôsoby, ako môžete spolu ležať v posteli a zároveň sa dojčiť, prípadne ako môžete bábätko nosiť v nosiči spolu so sebou s tým, aby sa mohlo dojčiť a vy ste mohli popritom robiť, čo potrebujete. Matka 9-mesačnej dcérky ju vláči na rukách od narodenia, spinká s ňou v posteli a dáva jej veľa lásky a starostlivosti, čo sú prirodzené prejavy úsilia zabezpečiť tento dôležitý kontakt.
4. Biely šum
Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. Monotónne zvuky pripomínajú bábätku zvuky, ktoré počulo v maternici, a tak im poskytujú pocit bezpečia a pokoja.
5. Pevné zavinutie
Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Drobca zabalíte do zavinovačky tak, aby mal rúčky pri tele a okolo seba pevný, ale nie príliš tesný obal. Ak si nie si istá, nechaj si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.
6. Cvičenie s nožičkami a masáž bruška
Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžeš pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Aj keď matka mesačného syna spomína, že jej dieťa sa pri masáži bruška a nožičiek nepáči a plače, je dôležité skúšať rôzne prístupy a načúvať reakciám dieťaťa. Niekedy pomôže aj teplý obklad na bruško.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Aj keď je veľa plaču v prvých mesiacoch často normálne, existujú situácie, pri ktorých je lepšie nečakať a volať lekára. Ak máš vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, tvoj pocit je dôležitý a nemala by si ho ignorovať. Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. A to by malo zvýšiť našu pozornosť najmä v prvých mesiacoch života. Mali by sme rovnako zvážiť, či dieťa nevziať k lekárovi. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len protihôrúčkovú terapiu.
Vždy si všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek, pretože príčinou neobvyklého plaču a nepokoja môže byť aj prietrž alebo zlomenina. Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. Okrem toho, ak má matka veľmi silný tok mlieka, môže to spôsobiť, že dieťa pri pití prehĺta veľa vzduchu, odtŕha sa, plače a zakláňa sa dozadu. V takom prípade môže pomôcť zmena polohy alebo odsávanie pri nadprodukcii mlieka.
Rodičovská pohoda a čo nerobiť
Mať doma neustále plačúce dieťa je extrémne náročné a vyčerpávajúce. Plačúce bábätko spúšťa v dospelom človeku alarm. Zvýši sa tep, človek sa trasie, má pocit, že musí okamžite niečo urobiť. Matka 9-mesačnej dcérky hovorí, že „s manželom sme už zúfalí, v noci vstávame obaja aby sme jej dali papať, aby sa moc nerozplakala a nezobudila celý dom.“ Zároveň má staršieho syna (2,5 ročného), ktorému sa ledva vie venovať, pretože sa musí venovať plačúcej dcérke. Necíti sa schopná variť ani riadne umývať riady, a blízki jej nevedia pomôcť, pretože dcérka je z nich na nervy. Opisuje sa ako „kôpka nervov“ a vyjadruje ľútosť nad sebou aj nad tým, že sa zo života nemôže tešiť. Tieto pocity sú úplne pochopiteľné a bežné pre rodičov v podobnej situácii.
Väčšina žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou, úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo ti výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie. Keď máš v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžeš mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi. To, že je to pre teba náročné, neznamená, že to robíš zle.
Je tu jedna dôležitá vec: ak cítiš, že si na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby si sa vydýchla. Dieťa bude v bezpečí a ty získaš pár minút na to, aby si sa upokojila. Ak môžeš, obklop sa ľuďmi, ktorí ti navaria, postrážia dieťatko, vypočujú ťa. Nie si v tom sama, mama.
Dôležité upozornenie: Čo nerobiť, ak dieťa plače
Je dôležité vyhnúť sa zastaraným názorom, ktoré tvrdia, že novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou psychického zdravia rodiča je nechať ich vyplakať. Novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti.
Nikdy netraste dieťaťom! Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie. Preto aj keď bude dieťatko veľmi plakať, nikdy ho netíšte trasením a prudkými pohybmi. Ani „trošku“ zo zúfalstva. Počuli ste už o syndróme otraseného dieťaťa? Toto zhoršenie zdravotného stavu sa u bábätiek objavuje po tom, ako rodičia nimi veľmi trasú. Najmenšie detičky majú slabý krk, ktorý nedokáže vytvoriť dostatočnú oporu pre hlavu. No a keď niekto silno trasie dieťaťom dopredu a dozadu, môže mu poškodiť mozog. Toto je absolútne kľúčové pre bezpečnosť dieťaťa.
Dokonalým rodičom sa nikto z nás nenarodí. Všetci sa musíme učiť a vnímať svoje deti, aby sme boli schopní reagovať na ne najlepšie ako sa dá. Ak vidíme, že niečo nefunguje, máme možnosť vyhľadať odbornú pomoc a skúmať, čo v našom prístupe k deťom vieme zmeniť. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že nie sú v tom sami a existuje podpora a pomoc, ktorú môžu vyhľadať.
tags: #9 #mesacne #dieta #stale #place