Vývin dieťaťa je komplexný a dynamický proces, v ktorom hračky zohrávajú viac než len úlohu prostriedkov zábavy. Keď sa rodičia stretávajú s tým, že ich 9-ročné dieťa stále inklinuje k plyšovej hračke, často vyvstávajú otázky o primeranosti takéhoto správania. Z hľadiska vývojovej psychológie však plyšová hračka nie je len „vecou“, ale často slúži ako dôležitý nástroj pre emocionálnu reguláciu a pocit bezpečia, najmä v obdobiach zmien či stresu.
Vývojové špecifiká mladšieho školského veku
Deväťročné deti sa nachádzajú v dôležitom štádiu vývoja. Ich mozog sa neustále vyvíja a ustaľuje, hoci stále nie je ukončený. Deti v tomto veku sa spoliehajú na vizuálny materiál a farby používajú na vyjadrenie pozitívnych aj negatívnych pocitov. Rozvíjajú sa ich motorické schopnosti a učia sa hovoriť „nie“, čím si budujú svoju osobnosť.
V tomto období dochádza k zvýšeniu emočnej stability. Už nie je typická zmena nálady z veselej na nahnevanú ako u batoľaťa a vymizli aj detské strachy predškoláka. Práve obdobie mladšieho školáka je vďaka svojej stabilite vhodné na rozvoj EQ v kľúčoch sebapoznanie, sebaovládanie, sebamotivácia, empatia a sociálne zručnosti. Avšak, prvá predzvesť puberty nastupuje od 8. rokov a nazýva sa predpuberta. Typické prejavy sú nervozita, citlivosť a výbuchy smiechu. Treba na deti reagovať pokojne, brať to ako súčasť vývinu, odporúčam vtedy skúsiť nežne objať dieťa. Môže to byť preň pripomienka niekdajších podnetov neverbálnej komunikácie v dojčenskom veku.
Psychosomatika a neverbálne posolstvá dieťaťa
V detskom veku vznikajú psychosomatické poruchy častejšie ako v dospelosti, nakoľko malé dieťa nedokáže aktívne ovplyvniť situáciu, ktorá mu spôsobuje stres, úzkosť či iné nepríjemné pocity. Dieťa svoje prežívanie v tomto veku ešte nedokáže adekvátne vyjadriť slovami, a preto sa u detí dlhodobo a opakovane potláčané emócie premietajú aj do telesnej roviny. Ochorenie často predstavuje útek od neriešiteľného problému, alebo záťaže.
Príčiny môžu byť viaceré, najčastejšie sa jedná o vzťahy v rodine, výchovu, rodinné prostredie alebo celkovú odolnosť organizmu dieťaťa. Negatívne emócie rodičov sa automaticky prenášajú na deti, ktoré ich taktiež pociťujú. Rodičia najčastejšie vnímajú problémy dieťaťa iba v danej časovej realite, čiže príčiny ťažkostí vidia iba v prítomnosti, obviňujú škôlku, školu, kamarátov, ktorí ho šikanujú, druhého rodiča, ak sú rozvedení. Tieto situácie ale nemôžu spôsobiť ochorenie! Môžu byť spúšťačom niečoho, čo je uložené hlbšie, ale nie sú príčinou.
Dynamika vzťahov a autorita v rodine
Zložitá situácia v rodine, kde dieťa odmieta autoritu rodiča, môže byť odrazom širšej vzťahovej patológie. Ak rodič cíti, že pre dieťa nie je autoritou, často sa dostáva do začarovaného kruhu kriku a odporu. Dôležité je uvedomiť si, že dieťa v predpuberte potrebuje cítiť bezpečie. Ak sa dieťa správa neporiadne a ľahostajne, nemusí ísť len o „zlú povahu“, ale o volanie po inom type pozornosti alebo vyrovnávanie sa so zmenou v rodinnej hierarchii (napr. príchod mladšieho súrodenca).
Ak sa matka v strese alebo zažíva úzkostné stavy, dochádza k nárastu produkcie neurohormonálnych látok v organizme, napr. adrenalínu, ktorý sa prenáša cez placentu na dieťa (v prenatálnom období), no vplyv matkinej psychickej pohody pretrváva aj po narodení. Pre deti je veľká úľava, ak nie sú to iba oni, ktorí musia chodiť k psychológovi. Ak pracujem s matkou, problém prestane zaťažovať aj dieťa, pretože má doma silnú a veselú mamu, pri ktorej sa cíti bezpečne.
Úloha hračiek v emocionálnom živote
Plyšové hračky majú pre deti špeciálny význam. Dávajú im pocit bezpečia a často sa stávajú prechodovým objektom, ktorý deťom pomáha prekonať separačnú úzkosť. Ak má dieťa v izbe priveľa hračiek, môže to viesť k večnému neporiadku. Vtedy je čas na redukciu množstva hračiek. Poškodené hračky vyhoďte a tie, ktoré už dieťa nezaujímajú, posuňte príbuzným alebo rodinám, ktoré na vlastné hračky nemajú dostatok peňazí.
Každá hračka by mala mať svoje miesto. Učte svoje deti, aby ich po hre vždy odložili. Vyvarujte sa množstvu hračiek v posteli, deťom nepomôžu usnúť skôr. Hračky by ste vo väčšej miere nemali skladovať ani mimo detskej izby, v obývačke či kuchyni zavadzajú a môžu tam deti rozptyľovať pri iných činnostiach.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Bežne by rodičia mali vedieť vycítiť, kedy sú atypické prejavy a ťažkosti dieťaťa iba prechodný jav a kedy si vyžadujú už odbornú starostlivosť. Odborníci odporúčajú spozornieť v nasledovných prípadoch:
- Ak sú psychické ťažkosti dieťaťa neprimerané veku.
- Ak prejavy trvajú dlhšie obdobie a nereagujú na zmenu prístupu.
- Ak sa pridružujú aj iné ťažkosti, ako sú nočné desy, zlozvyky, tiky alebo psychosomatické prejavy.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabraniť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí.
Cesta k náprave vzťahu
Rodič, ktorý sa dieťaťu venuje, hrá s ním rôzne kooperačné, rozvojové a motorické hry, číta dieťaťu rozprávky, poskytuje mu dôležité piliere duševného zdravia, ktoré budú dieťaťu pomáhať zvládať rôzne náročné životné situácie aj v dospelosti. Ak k tomu pridáte psychickú blízkosť, napr. dieťaťu vyjadríte, že máte záujem počuť ako sa cíti a že sa Vám môže zdôveriť so svojimi problémami, môžete otvoriť bránu do jeho srdca. A pozor, nikdy neznevažujte problémy dieťaťa! Nám dospelým sa môžu zdať malicherné, ale preňho majú často veľkú váhu.
Dôležité je začať od seba a pristupovať k dieťaťu s empatiou, nie s krikom. Vzdor je v poriadku, je to emočný míľnik, len dieťa sa potrebuje naučiť vyjadriť emócie kultivovane. Ak dieťa „vynáša“ domáce veci, môže to byť prejav potreby získať pozornosť inde, kde sa cíti prijímané. Budovanie bezpečnej väzby, kde dieťa cíti, že je milované aj vtedy, keď sa správa neposlušne, je kľúčom k zmene správania.
tags: #9 #rocne #dieta #stale #s #plysakom