Na bolesti nôh sa deti sťažujú pomerne často, čo je jav, ktorý mnohí rodičia dôverne poznajú. Večer v postieľke s plačom referujú, že ich bolia nožičky, pričom niekedy dokážu kvôli týmto bolestiam uprostred noci svojím krikom zobudiť a vystrašiť rodičov. Pri pohľade na plačúce a ubolené dieťa mnohým rodičom napadne myšlienka, či ide o takzvané rastové bolesti nôh alebo je problém závažnejší. Je dôležité vedieť odlíšiť typický priebeh od varovných signálov, aby sme neprehliadli niečo závažnejšie a podali liečbu na uvoľnenie ťažkostí. Táto problematika je pomerne komplexná, zahŕňajúc benígne stavy spojené s vývojom, ale aj tie, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť.
Rastové bolesti: Fenomén detského veku
Rastové bolesti nôh sú nezávažným javom, ktorý je možné pozorovať približne u 3-37% detí, takže pomerne často a rozhodne častejšie, ako napríklad bolesti nôh zápalového alebo reumatického pôvodu. O komplikáciu spojenú s rastom ide pravdepodobne vtedy, ak dieťa bolia obe nohy, a to najmä večer a v noci. Podľa článku pediatra MUDr. Jana Hálka v časopise Pediatrie pro praxi sa o rastových bolestiach hovorí, ak dieťa bolia nohy viac ako tri mesiace, avšak nie stále, ale prerušovane či občasne. Tento bežný, no pre rodičov často znepokojujúci jav postihuje až 40 % detí vo veku od 3 do 14 rokov.
Rastové bolesti sú najčastejšie v dvoch obdobiach detstva. Prvé prichádza medzi 3. až 6. rokom života a druhé okolo 9. až 14. roku. Výskyt rastových bolestí v tomto období má dva vrcholy, kedy sa objavujú najčastejšie. Prvý je u menších detí medzi 3. a 5. rokom, druhý potom približne medzi 8 a 11 rokmi. Typický vek pre výskyt tohto problému sú tri až dvanásť rokov, ale objaviť sa môže aj skôr či neskôr. Objavovať sa môžu tiež rastové bolesti v puberte, častejšie ale ešte pred ňou. Hoci dokážu poriadne potrápiť dieťa aj rodičov, dôležité je vedieť, že nejde o žiadny patologický stav.
Tieto bolesti neznamenajú poškodenie kostí, kĺbov ani svalov. Nepredstavujú teda zdravotné riziko ani trvalé následky, no môžu výrazne ovplyvniť kvalitu spánku a pohodu celej rodiny. Hoci ide o nezávažný jav, dokáže znepríjemňovať bežné fungovanie dieťaťa jednak kvôli samotnej bolesti, ale tiež v podobe zvýšenej únavy počas dňa, môže viesť k zníženiu fyzickej aktivity dieťaťa či častému užívaniu liekov proti bolesti.
Kedy a kde sa rastové bolesti prejavujú?
Bolesť deti lokalizujú do dolných končatín, pričom typická je predovšetkým oblasť predkolenia, lýtka či zákolennej jamky, ale aj stehien, členkov a piet. Bolesť býva takmer vždy obojstranná a symetrická, postihujúca obe nohy súčasne, hoci ojedinele sa môžu stranovo odlišovať. Charakterizovaná je skôr ako hlboká, svalová, a jej intenzita kolíše od miernej, nevýraznej až po krutú. Je zvyčajne obojstranná. Rastové bolesti odborníci charakterizujú ako kŕčovité bolesti - bolesti svalov, ktoré nedovoľujú deťom spať, pretože sa neraz objavia i v noci.
Typický je ich nástup v neskorých večerných hodinách alebo v noci, kedy sa deti budia zo spánku. Deti majú ťažkosti najmä v noci, pretože najviac rastú v tejto časti dňa, môžu sa však vyskytnúť aj večer či v neskorom popoludní. V noci sa dieťa na bolesti aj budí, a to niekoľkokrát za sebou, pričom potom sa mu ťažšie znovu zaspáva. Ataky trvajú rôzne dlhú dobu, podľa lekára najčastejšie desať až trinásť minút. Mnohokrát sa preto dieťa upokojí skôr, ako by rodič podal nejaké lieky tlmiace bolesť. U väčšiny detí ale tieto rastové bolesti našťastie trvajú len pár minút. Napriek tomu u niektorých detí môžu byť bolesti dlhšie alebo intenzívnejšie. Bolesti trvajú od niekoľkých minút až po hodiny, avšak nezvyknú byť kontinuálne počas celého dňa. Ráno sa už bolesť takmer vôbec nevyskytuje. U rastových bolestí je toto krátke trvanie ale pravidlom.
„Rastové bolesti“ u detí – liečba a vysvetlenie
Výskyt sa pomerne často viaže na dni so zvýšenou telesnou námahou. Častejšie sa objavujú u fyzicky aktívnejších jedincov, napríklad futbalistov či tanečníc, a u detí s voľnými, pružnými kĺbmi (kĺbová hypermobilita). Mladšie deti sa na bolesť zobudia, a keďže ju nevedia popísať, plačú. U starších býva charakterizovaná pocitmi intenzívnych kŕčovitých sťahov a typicky po ťažkom dni, kedy malo dieťa väčšiu fyzickú aktivitu. Typické je, že počas dňa je dieťa plne aktívne, nekríva, nemá opuchy ani začervenanie, či obmedzenú hybnosť.
Záhadné príčiny rastových bolestí
Príčina rastových bolestí nie je doteraz spoľahlivo objasnená. Presne sa totiž nevie, čo rastové bolesti spôsobuje. Zároveň nie je žiadny dôkaz, ktorý by ukazoval, že samotný rast bolí. Napriek svojmu názvu súvis rastu s týmito bolesťami potvrdený nie je. Teóriou, ktorou sa ako príčinu rastových bolestí nepodarilo dokázať, je bolesť na podklade nerovnomerného rastu svalov a kostí. Je síce pravda, že v kostnom tkanive najviac reparačných a rastových procesov prebieha v noci, avšak jej samotný rast nie je spojený s bolesťou. Rastové bolesti sa navyše nemusia časovo prekrývať s obdobím rastového špurtu. Tradovanie z generácie na generáciu o ťahaní a raste kostí nie je správne, skôr sa treba zamerať na svaly. Hlavne na nerovnomerný rast svalov a kostí a taktiež aj svalovú únavu spôsobenú nadmerným zaťažením svalov pri bežných detských aktivitách, ako je hranie na detskom ihrisku či beh, počas dňa.
Podľa jednej z teórií je „na vine“ prílišná záťaž pohybového systému, čomu zodpovedá aj zvýšený výskyt v dňoch, keď sa dieťa viac hýbe. Vysoká fyzická záťaž cez deň a následná únava a bolesť nôh u detí je považovaná za jedného z hlavných vinníkov rastových bolestí. Ďalším možným vysvetlením sú rôzne ortopedické chyby nôh či chrbta, typicky ploché nohy alebo nesprávne držanie tela. Taktiež sa uvažuje o súvislosti niektorých ortopedicko-anatomických faktorov s rastovými bolesťami, napríklad ploché nohy, deformity kolien a podobne.
A napokon, príčinou rastových bolestí môže byť aj to, že kosť rastie rýchlejšie ako svaly či šľachy a výsledkom môže byť nepohodlie dieťaťa, pretože mäkké tkanivá majú viac nervových zakončení a sú tak citlivejšie. Pravdepodobnou možnosťou vzniku bolestí z rastu je aj chybné držanie tela. V období rastu sa detské telo premieňa.
Na pozadí vzniku rastovej bolesti stoja pravdepodobne aj psychologické príčiny. Deti, ktoré na tento typ bolestí trpia, majú často znížený prah bolesti. Taktiež môže ísť o vyššiu citlivosť niektorých detí na bolesť - v skupine detí s týmito bolesťami sa častejšie vyskytujú aj bolesti hlavy či bruška, takže môže ísť aj o psychologický faktor vzniku. Rastové bolesti boli tiež podozrievané z toho, že ide o prejav syndrómu nepokojných nôh u detí.
Pri vzniku rastovej bolesti môže byť tiež nedostatok vitamínu D. Deti s rastovými bolesťami môžu mať oslabené kosti ako následok nízkej hladiny tohto vitamínu. Ak ste sa v detstve trápili s takými bolesťami vy, je dosť pravdepodobné, že to potrápi aj vaše deti. Má to familiárny výskyt a tým pádom to poukazuje na genetickú predispozíciu. Taktiež sa rastové bolesti nevyskytujú dominantnejšie vzhľadom k pohlaviu.
Detský rastový špurt: Motor vývoja
Malé deti veľmi rýchlo rastú. Obzvlášť v prvom roku života sa dieťatko neuveriteľne premení. Rast ale neprebieha stále rovnakou rýchlosťou. Niekedy je pokoj a potom zrazu dieťa počas pár dní a týždňov ľudovo povedané „vytiahne.“ Práve tieto obdobia rýchleho rastu sa označujú ako rastové špurty a do puberty ich dieťa absolvuje veľa. Rastový špurt môže novopečenú mamičku prekvapiť celkom skoro po pôrode. Prvý špurt sa totiž môže dostaviť už 7. až 10. deň po narodení. Ďalšie špurty sa potom môžu objavovať veľmi individuálne: v 3., 4., 6. a 9. mesiaci.
Obzvlášť pre mamičku je špurtovacie obdobie extrémne náročné. Nielenže sa nevyspí, neustále dojčí, ale často ju trápia aj otázky ako: „Mám pre svoje dieťa dosť mlieka?“ alebo „Nie je dieťa choré?“ Dôležité je si v takej chvíli uvedomiť, že obdobia rastových špurtov sú úplne normálne, a zachovať pokoj. Tým, že sa dojča začne častejšie dožadovať kŕmenia a prikladania k prsníku, prirodzene stimuluje tvorbu materského mlieka. Dojčite ho preto tak často, ako to vyžaduje. Pri dojčení prsia striedajte, aby sa čo najviac podporila tvorba mlieka. Že je dieťa pri rastovom špurte nevrlejšie je normálne a nutne to nesúvisí s tým, že by mu materské mlieko nestačilo alebo ho dostatočne nezasýtilo. Rastový špurt nikdy nie je dôvodom prestať dojčiť! Ak je to nutné, je možné bábätko prikrmovať umelým dojčenským mliekom alebo mliekom odstriekaným do zásoby. Pozor ale, aby dokrmovanie neobmedzovalo frekvenciu dojčenia, čo by sa mohlo negatívne prejaviť znížením produkcie materského mlieka.
Počas rastu bábätka musia rodičia dať veľký pozor na hlavičku dojčaťa. Kosti lebky novorodenca po pôrode iba začínajú zrastať. Veľká fontanela na hlavičke bábätka sa môže úplne uzavrieť až za dlhšie ako rok. Najmenšie bábätká sú preto náchylné na symetrické alebo asymetrické sploštenie hlavičky pri nerovnomernom polohovaní (plagiocefália), sploštenie tylu pri príliš častom uložení na chrbát (brachycefália) alebo zúženie hlavičky u predčasne narodených detí (skafocefália či dolichocefalia). Tieto deformity vznikajú na podklade niekoľkých príčin.
Ako predchádzať deformitám lebky? Striedajte polohy, do ktorých bábätko ukladáte. Nutné je meniť strany naklonenia hlavičky pri odpočinku, pri kŕmení aj pri spaní na chrbátiku (spánok na chrbte je odporúčaný z hľadiska zníženia rizika vzniku SIDS). Vhodné je tiež polohovať celú postieľku, dojča sa totiž čoskoro začne prirodzene natáčať za svetlom. Počas tohto obdobia tiež sama matka môže mať častejšie hlad. Produkcia materského mlieka je veľmi energeticky náročná a jeho zvýšená spotreba je aj u nej spoznať. Rozhodne preto v tomto období nedržte žiadne diéty, počúvajte svoje telo a doprajte si dostatok kvalitnej stravy. Každé dieťa je iné, a hoci je aj rastový špurt veľmi individuálny, za 2-5 dní obvykle odznie. Ak nervozita u bábätka trvá dlhšie ako týždeň, je vhodné skúsiť zistiť, či nemajú problémy inú príčinu. Mohlo by ísť aj o detské koliky alebo sa v priebehu rastového špurtu niekedy spustí prerezávanie detských zúbkov.
„Rastové bolesti“ u detí – liečba a vysvetlenie
Špurty u väčších detí už rodina spravidla neprežíva tak dramaticky. Je to sčasti vďaka tomu, že od pol roka s pokrytím výživových potrieb dieťaťa pomáhajú detské príkrmy. Obdobie rýchleho rastu ale dieťa stretáva ďalej. Výrazné sú v období okolo 5. roku, a potom ešte v puberte, kedy sa završuje rast spoločne s pohlavným dozrievaním. Rast v týchto obdobiach predchádza niečo, čo sa dá označiť ako obdobie prirodzenej detskej oblosti (teda vo veku 2-4 roky a následne približne medzi 8-10 rokom). Bacuľaté tvary u detí, ale nemusia znamenať detskú obezitu. Naordinovať dieťaťu diétu pred rastovým špurtom sa môže neblaho premietnuť do nadchádzajúceho obdobia. Či u dieťaťa hmotnosť presahuje normu sa nedá poznať pomocou váhy, pretože práve v závislosti od rastu sa zdravá hmotnosť u dieťaťa premieňa. Existujú preto rastové grafy, v ktorých je možné vhodnú hmotnosť v závislosti od veku, pohlavia a výšky dieťaťa odčítať. Rast dieťaťa aj jeho hmotnosť podľa týchto grafov pravidelne kontroluje lekár pri preventívnych prehliadkach.
Úloha rodiča v období detského rastu je nezastupiteľná. Procesy spojené s rastom sú pre detské telo veľmi náročné z hľadiska príjmu energie i dostatočného príjmu živín ako sú bielkoviny, minerály (vápnik, horčík, železo) a všetky vitamíny. Práve rodičia teda musia zabezpečiť, aby sa všetky tieto potrebné zložky potravy dostávali na tanier dieťaťa v dostatočnom množstve. Dieťa je nutné viesť k zdravým stravovacím návykom.
Ako rozpoznať rastové bolesti od iných problémov?
Rastové bolesti sú diagnóza per exclusionem, t.j. stanovená v prípade, že sú vylúčené iné, závažnejšie príčiny bolestí nôh. Niekedy sa to zdá až neskutočné, keď dieťa, ktoré v noci plakalo kvôli boľavým nôžkam, vyskočí ráno z postele, ako by sa nič nedialo. Na nohách nie je viditeľné zranenie, deformácia končatiny, začervenanie, opuch, kožné zmeny, obmedzenie hybnosti kĺbu či krívanie. Klinické, laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia sú všetky v norme. Nevyskytujú sa celkové príznaky - t.j. dieťa nemá horúčku, bolesti svalov v iných častiach tela, malátnosť, nadmerný vznik modrín, bledosť a podobne. Dieťa však môže byť unavenejšie aj kvôli nedostatočnému nočnému spánku. Počas dňa je dieťa plne aktívne, nekríva, nemá opuchy ani začervenanie, či obmedzenú hybnosť. Bolesti nôh, ktoré vyplývajú z prirodzeného rastu dieťaťa, sa nikdy neprejavia horúčkou, ani zmeneným krvným obrazom. Pokiaľ dieťa trpí triaškou, sčervenaním, opuchom, či vykrivením nôh, takisto nejde o rastové bolesti.
Kedy zbystriť pozornosť: Varovné signály a vážnejšie diagnózy
Ak bolesti pretrvávajú dlhšiu dobu a dokonca sa zintenzívňujú, je na mieste pomyslieť i na iné príčiny. Nie vždy majú totiž bolesti končatín vysvetlenie v raste dieťaťa, niekedy ide o prejav závažných zdravotných problémov. V týchto prípadoch navštívte s dieťaťom lekára, ktorý vylúči, že by bolesť nôh vyvolávalo nejaké iné ochorenie. Niektoré príznaky nás vedú k inej diagnóze, než sú rastové bolesti nôh. Ak bolesť nespĺňa charakteristiky uvedené vyššie, je potrebné urobiť ďalšie vyšetrenia, najmä v prípade výskytu týchto príznakov:
- Pri poranení nôh, napríklad v dôsledku pádu.
- Pri horúčke.
- Pri súčasnej strate chuti do jedla.
- Pri krívaní alebo ťažkostiach s chôdzou.
- Pri vyrážkach.
- Pri začervenaní, bolestivosti, opuchu a zvýšení teploty kĺbu.
- Pri únavnosti, slabosti, strate hmotnosti.
- Ak je bolesť jednostranná.
- Ak je bolesť prítomná aj ráno a počas dňa, či dokonca zvyšuje svoju intenzitu.
- Dieťa má teplotu, únavu, bledosť, nechutenstvo, opakované zlomeniny a obmedzenie hybnosti, kríva, opuch alebo začervenanie počas celého dňa.
- Bolesti pretrvávajú celý deň, nie len niekoľko hodín počas dňa.
- Na končatine nahmatáme „atypický útvar“.
- Bolesť je lokalizovaná do jedného konkrétneho miesta a neodoznieva na iné miesto po čase.
- V anamnéze je v blízkej rodine onkologické ochorenie.
- Deti, ktoré pociťujú bolesť zo zdravotných dôvodov, sa budú dotyku vyhýbať, lebo zhoršuje ich bolesť.
Na bolesti nôh sa často sťažujú deti, ktoré trpia leukémiou. Závažnou diagnózou je i rakovina kostí, napríklad osteosarkóm alebo Ewingov sarkóm. Zatiaľ čo o leukémii sa dobre vie, že je to choroba detského veku, rakovina kostí ako ochorenie detí nie je príliš v povedomí. Pritom tvorí až 15 percent všetkých prípadov onkologických ochorení v tejto vekovej skupine. Bolesťami končatín sa môžu ďalej prejavovať reumatické ochorenia kĺbov na autoimunitnom podklade.
Všímajte si preto, či dieťa nemá okrem bolestí končatín aj ďalšie príznaky, ktoré by mohli upozorňovať na iný zdravotný problém (zvýšená teplota, únavnosť, vznik modrín či krvácanie z nosa, opuchy, začervenanie končatín a ďalšie). Niekedy za bolesťou končatín stojí „len” nedostatok horčíka alebo stavy po prekonanej infekcii. Je však na lekárovi, aby to posúdil. Napríklad bolesť päty u detí môže znamenať rastovú bolesť, ale aj nevhodnú obuv alebo dokonca problémy s pätovou ostrohou. Bolesť päty v zadnej časti môže byť spôsobená konkrétnym stavom, nazývaným Severova choroba. Táto diagnóza sa najčastejšie vyskytuje u nadmerne športovo aktívnych detí vo veku 8 až 14 rokov a súvisí s rastom. Dieťa často kríva, po špičkách chodí normálne, ale po pätách nie. Rovnako bolesť chodidiel u detí, ktorá môže mať zase súvislosť s klenbou chodidla. Podráždenie Achilovej šľachy a jej okolia môže vzniknúť aj trením nohy o tesnú obuv. Vtedy hovoríme o burzitíde, čo je zápal tekutinou naplneného vaku, ktorý obklopuje kĺby alebo šľachy.
Praktické tipy: Pomoc pri rastových bolestiach
Ak ide o rastové bolesti nôh, je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek bolesti sú nepríjemné a obťažujúce aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa, preto je potrebné venovať tomuto príznaku náležitú pozornosť a starostlivosť, hoci nejde o závažné ochorenie. Dieťa je potrebné upokojiť, aby sa nebálo - je potrebné dieťatku vysvetliť, že to nie je nič vážne a najneskôr do rána to prejde. Rodič by mal dieťa uistiť, že bolesť prejde, že je to prechodný stav, ktorý pominie. V pediatrickej praxi sa s rastovými bolesťami (benígnymi nočnými bolesťami) bežne stretávame. Patria do detského života ako bežná súčasť. Rastových bolestí sa netreba báť, ide o bežný jav. Ubezpečte svoje dieťa, že rastové bolesti nepotrvajú dlho, a že to prejde.
„Jemná masáž postihnutej oblasti väčšinou zmierni bolesť,“ radí lekár. Rovnako pomôže aj aplikácia suchého tepla napríklad vo forme nahrievacích vankúšikov. Poslúžiť vám k tomu môže napríklad obyčajný termofor alebo nahrievací vankúšik. Nenechávajte ich ale dieťaťu cez noc, ak zaspí. Vhodné je tiež aplikovať suché aj vlhké teplo (nahrievanie vankúšikmi, termofor, obklady). Tip: Mentolovým alebo eukalyptovým krémom či olejom namasírujte poriadne dieťaťu nohy od chodidla až po koleno, prípadne i vyššie. Malo by sa mu uľaviť, pretože tieto látky prekrvia mäkké tkanivá. Postihnutú končatinu je dobré masírovať kľudne hydratačným krémom alebo aj krémom, čo obsahuje protizápalovú zložku. Pomôcť môžu tiež prípravky zabezpečujúce relaxáciu svalov.
V prípade potreby použite lieky proti bolesti, ale s nimi opatrne. Ich používanie u rastových bolestí je sporné. Ak nič z toho nepomáha, môžete skúsiť podať dieťaťu lieky proti bolesti - samozrejme tie, ktoré sú vhodné aj pre deti a vo vhodnej dávke vzhľadom k veku a hmotnosti. Môžeme podať analgetikum alebo ešte lepšie antiflogistikum - látka, ktorá znižuje zápal v tele. Vhodný je ibalgin alebo ibuprofén, nie však opakovane.
Prevencia a dlhodobé riešenia
Neexistuje nejaký konkrétny spôsob prevencie rastových bolestí. Pokiaľ sa ale opakujú, môžu sa rodičia skúsiť zamerať na pohybové aktivity, ktorým sa ich ratolesť venuje cez deň. V rámci zdravých pohybových návykov veďte deti k pravidelnej fyzickej aktivite. Nie je vhodné naložiť dieťaťu nárazovo vysokú fyzickú záťaž. Počas športových aktivít by sa dieťa malo naučiť robiť krátke pauzy a tiež sa pred a po športe preťahovať. Pre rovnomerný rozvoj tela a sily má mať dieťa pestré zloženie pohybových aktivít. Nehodí sa, aby trénovalo jednostranne jeden druh športu. Intenzívne športujúce deti by nemali vynechávať strečing, a nikdy by nemali športovať, keď cítia bolesti - hoci sa blíži veľký zápas. Naučte ho pár strečingových cvikov, aby si vedelo správne ponaťahovať svaly. Robte to spolu s ním, napr. pred televízorom alebo ako súčasť hry. Z dlhodobého hľadiska môže pomôcť lepšia regulácia fyzickej aktivity - pravidelný, dostatočný pohyb bez nárazových epizód extrémnej námahy.
Nesmierne dôležité je u vyvíjajúcich sa detí dbať na dostatočný príjem vápnika a súčasne vitamínu D. Vitamín D totiž riadi ukladanie vápnika do kostí. V období rastu kostí je dopyt tela po vápniku obzvlášť vysoký. V zimných mesiacoch sa odporúča užívanie vitamínu D. Zamerajte sa aj na výživu a pestrú stravu, poprípade zvýšte denný prísun vápnika a vitamínu D3, ktoré sú dôležité pri rastových procesoch. Nezabúdajte na pitný režim a kvalitnú stravu. Popri správnej výžive je rovnako dôležitá aj psychická podpora, najmä „ubezpečenie dieťaťa o nezávažnosti a prechodnosti problémov“. V zložitejších prípadoch, najmä ak sa u dieťatka vyskytujú aj bolesti brucha či hlavy, je vhodné aj psychologické vyšetrenie a prípadná kognitívno-behaviorálna terapia zameraná na zvýšenie prahu bolesti. Nepresiľovanie končatín môže pomôcť v bezbolestnom raste, takisto kvalitná obuv. Na nohaviciach sa ešte dá ušetriť, ale na topánkach nešetrime.
Dôležitosť konzultácie s lekárom a komplexný prístup
Návštevou lekára sa môžete uistiť o nezávažnosti bolestí nôh vášho dieťatka. V prípade akýchkoľvek pochybností o tejto diagnóze lekár vykoná potrebné vyšetrenia kvôli vylúčeniu iných diagnóz. Lekár môže dieťaťu urobiť laboratórne vyšetrenia a vhodný je aj röntgen kostí, väčšinou sa však na nič nepríde. Je potom na rodičoch, aby dieťaťu pomohli, ako sa dá. Väčšina lekárov používa jednoduchú metódu - zisťujú, ako dieťa reaguje na dotyk. Nikto nepozná vaše dieťa lepšie ako vy, ale každopádne si overte u lekára, či nejde o niečo iné. V pediatrickej praxi sa s rastovými bolesťami bežne stretávame. Dôležité je však vedieť odlíšiť typický priebeh od varovných signálov, aby sme neprehliadli niečo závažnejšie a podali liečbu na uvoľnenie ťažkostí.
Nečakajte, že dostanete od lekára nejaký liek, ktorý bolesti nôh z rastu potlačí. Rastová bolesť nie je choroba. Povzbudzujúce na tejto diagnóze je, že neohrozuje život ani zdravie dieťaťa a taktiež fakt, že dieťa z takýchto bolestí vyrastie. Netreba to nechať tak, treba tlačiť na vyšetrenie, ak sa to stáva opakovane. Poznám rodinu, kde sa 4-ročný chlapček v noci často budil na bolesť nožičiek a trvalo to chvíľu, kým sa zistilo, že má ojedinelý typ choroby, ktorá sa prejavuje rozpadom kosti alebo chrupavky. Liečil sa na to tri roky a dosť krutým odlúčením od rodiny v istom ústave, musel byť totiž väčšinu dňa znehybnený. Neprišli na to hneď, ortopéd bol prekvapený, že také v praxi ešte nevidel, len o tom teoreticky vedel. Týmto nechcem strašiť, sú bolesti aj od rastu, aj od únavy, aj z iných dôvodov, ale netreba veriť tomu, že dieťa si bolesť vymýšľa, najmä ak sa sťažuje opakovane a často.