Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Kreslenie je pre deti oveľa viac než len hra - je to jeden z najprirodzenejších prejavov detskej psychiky a kľúčový nástroj sebavyjadrenia. Od momentu, kedy dieťa prvýkrát uchopí farbičku a zanechá na papieri stopu, začína fascinujúca cesta objavovania vlastnej identity a sveta, ktorý ho obklopuje. Rozvoj kresby neprebieha náhodne, ale v jasne definovaných etapách, ktoré úzko súvisia s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy a zdokonaľovaním svalstva ruky. Cieľom tohto článku je previesť vás, rodičov, jednotlivými fázami, ktorými prechádza detská kresba, s osobitným zameraním na to, v akom veku dieťa dokáže nakresliť kruh a aký význam má tento pokrok pre jeho celkový vývoj.
Kresba ako komunikačný prostriedok a zrkadlo vývoja
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť, avšak mali by si uvedomiť jej hlbší zmysel. Svojou kresbou dieťa rado vyrozpráva, čo ho trápi, ale aj to, čo zažilo počas dňa. Kresbou dieťa komunikuje so svojim okolím. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Slúži ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom.
Odborníci v detských kresbách nachádzajú spojenie detskej reality a snenia. Je to akési vnútorné detské vyjadrenie, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Z pohľadu odborníkov ide o istú formu komunikácie, ktorá prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, často stráca záujem o kresbu, zvyčajne medzi 10. a 11. rokom, keď je ich slovná zásoba natoľko veľká, že si pri popisovaní určitej situácie vystačia s písaným alebo hovoreným prejavom. V tejto dobe si deti začínajú písať aj denníky alebo prvé básničky.
Vývojové štádiá detskej kresby: Cesta od čmáraníc k realizmu
Detská kresba prechádza niekoľkými obdobiami, ktoré sú pre jej vývoj charakteristické. Je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny a orientačný, a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
1. Obdobie škvŕn a prvých stôp (približne 1. rok)
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka, pastelka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Doteraz z neho poznalo len kúsky sveta, ale schopnosť manipulovať s nástrojom na kreslenie ho posúva vo vývine výrazne dopredu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Hoci dieťa ešte nevie celkom kontrolovať ťahy a kreslí bez akéhokoľvek zámeru niečo konkrétne zobraziť, má obrovskú radosť z toho, keď vidí stopu zanechanú na papieri. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť.
Rada pre rodičov: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné. Odporúča sa ponúknuť rôzne papiere (napr. noviny, baliaci papier) a všetko samozrejme pod dohľadom dospelého.
2. Čmáranice a objavovanie pohybu (1.5 - 3 roky)
Medzi 1. a 2. rokom vie dieťa uchopiť ceruzku, kriedu či inú písaciu potrebu a bezobsažne čmára (napr. bodky, škvrny a pod.). Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. bezobsahové čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole.
V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu a rozpoznávať v nich rozdiely. Pastelka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pričom pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Oko sleduje ruku kresliacu bodky, čiary a pod., a preto sú čiary spočiatku prerušované. Postupne sa do kreslenia zapája aj lakeť a zápästie. Uhol a tvary kresby sú náhodné a mieri na papier do všetkých strán. Časom sa tempo kreslenia spomalí.
Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej, ktorá sa objavuje okolo 2. a 3. roku. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Objavuje sa krúživý pohyb a prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom, lebo nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
Rada pre rodičov: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.
Kedy dieťa začína kresliť kruh? Kľúčový moment okolo 3. roku
Otázka, v akom veku ma dieťa vedieť nakresliť kruh, je jednou z najčastejších otázok rodičov. Dôležité je chápať, že "vedieť nakresliť" prechádza postupnými štádiami od náhodných čmáraníc po presné tvary.
Ako už bolo spomenuté, v období obsahovej čmáraniny (približne po dovŕšení dvoch rokov) prevládajú kruhové čmáranice. Skutočný pokrok v zobrazení kruhu nastáva približne medzi 2. a 3. rokom života. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod.Konkrétne, trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami a snaží sa napodobniť jednoduché čiary a kruh. Dieťa v 3. roku prechádza od čmárania do uzavretej formy, kde je tvar už ohraničený a môže sa začať podobať na človeka.
Postupom času sa presnosť zlepší. V 5. roku života sa nepravidelnosti kruhu zmenšujú. Až v 6. roku života dieťa dokáže nakresliť kruh s presnosťou.
3. Obdobie hlavonožcov a prvých postáv (3 - 4 roky)
Okolo tretieho roku života nastáva v detskej kresbe zlom. Dieťa prestáva len bezcieľne krúžiť po papieri a začína pripisovať svojim čmáraniciam význam. Prvým skutočným zobrazením človeka je tzv. hlavonožec. Hlavonožec je postava, ktorú tvorí veľký kruh (predstavujúci hlavu aj trup zároveň), z ktorého vyrastajú čiary - ruky a nohy. Pre dospelého to môže pôsobiť komicky, no pre dieťa je to obrovský úspech.
Tieto univerzálne postavy ľudí kreslia deti jednotne počas 3. až 5. roku takmer po celom svete. V tvári pribudnú oči, ústa, nos a tiež pupok. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
Rada pre rodičov: V tomto štádiu netreba dieťa opravovať ani mu hovoriť, že „človek má predsa aj bruško“. Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
4. Prechod k obsahovej kresbe a rozlišovanie častí tela (4 - 5 rokov)
Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Začínajú sa tu kombinovať vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby, hoci často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie.
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti často končatiny kreslia ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.
V tomto veku kreslí dieťa to, čo vie a nie to, čo vidí. Využíva transparentnosť, kreslí napr. otca, ktorý číta noviny, aj keď je za stenou domu. Je to obdobie tzv. naivného realizmu - dieťa nekopíruje skutočnosť, ale kreslí to, čo si pamätá, čo má v predstavách. Vyskytujú sa tu jeho spomienky na nejaké udalosti, zážitky. Postupne spája do svojej kresby to, čo vidí, s tým, čo má v predstave. Avšak zaujímavé je to, že dieťa kreslí hlavne to, čo je pre neho dôležité, k čomu má citový vzťah. Nezvykne zobrazovať celé objekty, ale len to, čo je pre ne charakteristické, nápadité. Stáva sa však, že dieťa niektoré dôležité detaily vynechá a nevenuje pozornosť ani správnym proporciám. Pes môže byť dokonca väčší ako dom. Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť, pretože dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista. Ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť.
5. Rozvoj postavy a vizuálny realizmus (5 - 7 rokov a ďalej)
V tomto veku, okolo 6. roku, už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Postava má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste. Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie. Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.
Okolo 7. roka dieťa začína kresliť, čo vidí. Nastupuje obdobie tzv. vizuálneho realizmu, ktoré trvá približne do 12 rokov (toto rozpätie je individuálne). Kresba sa stáva objektívnejšou a viac zobrazuje realitu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Sedemročné dieťa dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu. V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý. Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
V mladšom školskom veku dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily.
V tomto období sa taktiež stáva, že záujem o kresbu upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet a prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnej činnosti. Okolo 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja. Okolo 10. roku sa záujem o kresbu značne znižuje, pretože deti už majú dostatočnú slovnú zásobu na vyjadrenie svojich myšlienok.
Ako sa rozvíja kresba konkrétnych tvarov a detailov (okrem kruhu)
Okrem kruhu sa v určitom veku objavujú aj ďalšie geometrické tvary a detaily na ľudskej postave, ktoré svedčia o dozrievaní kognitívnych a motorických schopností dieťaťa.
Kruh, štvorec a trojuholník: Kam sa posúva presnosť?
Zatiaľ čo nepravidelný kruh a ovál dokáže dieťa nakresliť už okolo 3. roku, presnosť sa postupne zlepšuje. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník, ktoré spočiatku majú zaoblené tvary. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Štvorročné dieťa kreslí štvorec so zaoblenými rohmi, ale päťročné už obvykle nakreslí najmenej tri rohy viditeľné. V 6. roku života dieťa dokáže nakresliť trojuholník a kruh s presnosťou. Trojuholník sa objavuje okolo 5. roku, ale až v 6. roku je dieťa schopné nakresliť ho rovnomerne. Väčšina 6-7 ročných detí dokáže nakresliť kosoštvorec. Zlepšuje sa aj schopnosť reprodukcie prekrývajúcich sa tvarov. Štyriročné dieťa zvládne nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik.
Detaily ľudskej postavy: Od vlasov po pohyb
Kreslenie ľudskej postavy je kľúčové pre posúdenie vývoja dieťaťa a postupne pribúdajúce detaily odrážajú nielen motorické schopnosti, ale aj vnímanie seba samého a okolia.
- Rané detaily: Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
- Vlasy a uši: Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši.
- Krk a ruky: V siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste, vychádzajú z trupu a smerujú do strán.
- Profil: V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý. Sedemročné dieťa už dokáže nakresliť ľudskú postavu z profilu.
- Pohyb a oblečenie: Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
Charakteristické znaky pre obsahovú kresbu ďalej zahŕňajú:
- Dieťa nedokáže hneď zachytiť všetky znaky postavy, dopracuje sa k tomu postupne.
- Často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie konárov na kmeň.
- Deti kreslia radi dopravné prostriedky - upúta ich všetko, čo sa pohybuje.
- Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti.
- Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti (personifikácia), obliekajú zvieratá alebo ich zobrazujú na dvoch nohách.
- Tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciou, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti.
- V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba.
- Viacpohľadovosť - dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán.
- Dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky.
- Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) - na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov.
- Zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti. Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu alebo vývinovú chybu.
- Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu.
Faktory ovplyvňujúce vývoj kresby
Vývoj detskej kresby je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje viacero vzájomne prepojených faktorov. Kresba dieťaťa prechádza určitým vývinom a záleží na detských skúsenostiach a vývine intelektuálnych a motorických zručností.
- Mentálna vyspelosť dieťaťa: Detská kresba nemusí byť vždy na rovnakej úrovni vývinu, ako je mentálna vyspelosť dieťaťa. Odborníci upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. To, ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy, závisí od jeho intelektuálneho vývinu.
- Motorika: Aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka. Ak dieťa koordináciu nezvláda, alebo je handicapované, odráža sa to na vývine jeho kresby. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Najskôr dieťa kreslí ramenom, potom sa zapája tiež lakeť a zápästie.
- Lateralita: U detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie. Keď dieťa s poruchou laterality začína kresliť, je uprednostňovanie jednej strany tela rozhodnuté.
- Zrakové vnímanie: Zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
- Pamäť, schopnosť predstavivosti a reprodukcie a pozornosť: Dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti. Rozvíja svoju predstavivosť a spracováva spomienky a zážitky.
- Okolité faktory: Na vývin detskej kresby pôsobia aj ďalšie faktory, ako je podpora rodičov a okolia, nadanie pre kreslenie a individuálny záujem dieťaťa.
Dôležitosť podpory a úloh rodičov
Rodičia sú prvými „odborníkmi“, ktorí majú kontakt s detskou kresbou. Sú to oni, ktorí si všímajú, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Vaša podpora je kľúčová pre rozvoj kreativity a sebavedomia dieťaťa.
Vytváranie inšpiratívneho prostredia
- Poskytovanie priestoru a materiálov: Kreslenie je pre dieťa hrou a veľmi zábavnou hrou. K kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou. Je dôležité poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál.
- Vertikálne plochy: V období čmáraníc (2-3 roky) je dobré ponúknuť dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.), keďže dieťa potrebuje robiť veľké pohyby.
- Interaktívne nástroje: V dnešnej dobe majú rodičia k dispozícii pomôcky, ktoré v minulosti neexistovali, napríklad tabuľka na kreslenie (magnetická alebo moderná LCD verzia). Mnohé deti majú strach z prázdneho papiera alebo z toho, že ak urobia chybu, pokazia celý výkres. Tabuľka na kreslenie tento strach úplne eliminuje.
- Podpora a pochvala: Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie. Ako rodičia nemusíme byť umeleckými kritikmi; našou úlohou je byť povzbudivými sprievodcami.
- Hra a pozorovanie: V predškolskom veku (5-7 rokov) je vhodné viesť deti k pozorovaniu proporcií v reálnom svete, ale bez zbytočného tlaku na dokonalosť. Skúste si spoločne pozrieť do zrkadla a pýtať sa: „Kde končia tvoje ruky?“ Hra na zrkadlo, obkresľovanie tieňov alebo skladanie z geometrických tvarov (hlava je kruh, trup ovál, nohy obdĺžniky) sú skvelé aktivity.
Rozvoj grafomotoriky a úchopu
Kreslenie postavy nie je len o nápade, ale aj o fyzickej schopnosti ovládať ruku. Ak má dieťa problém s plynulosťou ťahu, je dobré zamerať sa na celkový rozvoj grafomotoriky.
- Úchop ceruzky: Od polovice 2. roku života do približne 3 rokov sa kreslenie nachádza v štádiu čmárania - dieťa spočiatku drží pastelku celou dlaňou a kreslí širokými pohybmi celej ruky. Na konci 3. roku života sa dieťa učí držať ceruzku prstami. Od 3-4 rokov do 6 rokov dieťa zdokonaľuje úchop pastelky, ktorý by mal byť okolo 6. roku života pre väčšinu detí už správny. Dbajte na to, aby dieťa nedržalo farbičku v pästi.
- Uvoľňovacie cviky: Pred samotným kreslením robte s dieťaťom vo vzduchu veľké kruhy celou pažou (napr. „kreslenie Slnka“). Tieto cviky pomáhajú uvoľniť ramenný kĺb a podporujú plynulosť pohybu.
- Terapia ruky: Hodnotenie úrovne detských kresieb poskytuje spoľahlivé informácie o potrebe terapie ruky. Ak si rodičia všimnú nižšiu manuálnu zručnosť, nemali by to nesprávne vysvetľovať len hravými aktivitami alebo nechuťou k povinnostiam. Cieľom terapie ruky je zlepšenie precíznych pohybov ruky a prstov a zvýšenie celkovej pohybovej zdatnosti celej hornej končatiny.
Rozpoznávanie signálov: Kedy hľadať pomoc
Detské kresby môžu naznačovať aj potrebu hlbšieho posúdenia. Ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Podľa výskumov, ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme (opakovanie jedného prvku), môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu alebo vývinovú chybu.Existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou či povahou dieťaťa už od ranného veku. Čiary na papieri sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Môžu byť rýchle, živé, agresívne (schopné prederaviť papier) alebo naopak váhavé, ostýchavé, ledva sa dotýkajúce papiera.
Detská kresba ako diagnostický nástroj: Prečo sú potrebné znalosti odborníkov
Pre mnohých odborníkov je kresba dôležitým nástrojom, avšak jej interpretácia si vyžaduje špecifické znalosti. Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka.
Formálne (technické) aspekty kresby
Laik si môže všimnúť na kresbe dieťaťa niekoľko formálnych aspektov:
- Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar: Hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená. Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily. Je nutné vnímať kresbu v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu.
- Preferencie farieb: Dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov. Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok. Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu.
- Spôsob vyfarbovania: S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní. Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (tzv. vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru. U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.
- Zobrazenie postáv: Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu. Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky. Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).
- Využitie priestoru na papieri: Odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť. Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.
- Kompozícia a integrácia kresby: Usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku. Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.
Obsahová stránka kresby
Obsahová stránka kresby nám prezrádza:
- Kto alebo čo sa na obrázku nachádza.
- Či sú jednotlivé objekty/postavy zobrazené v deji.
- Či je medzi nimi zachytený vzťah.
- Aké prostredie dieťa zobrazuje.
- Aké námety preferuje.
- Aká je logika obrázka.
- Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah.
- Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie.
- Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí.
- Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine.
- Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado.
- Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši.
- Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú osobu.
Vyvarovanie sa mylným interpretáciám
Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa. Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa. Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
tags: #v #akom #veku #ma #dieta #vediet