Ako adoptovať dieťa z detského domova: Sprievodca procesom osvojenia na Slovensku

Pojmom adopcia alebo aj osvojenie označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, resp. nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Pre mnohých ľudí je adopcia jedinou možnosťou, ako sa stať rodičom, zatiaľ čo pre iných dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa. Rozhodnutie pre adopciu často prináša úľavu, najmä po dlhom období premýšľania a riešenia bezdetnosti.

Na Slovensku sa adoptujú deti zo Slovenska. Hoci naše predstavy o priebehu adopcií môžu byť do značnej miery ovplyvnené zahraničnými filmami alebo knihami, realita je často odlišná. Na Slovensku nie sú bežné ani podporované štátom adopcie detí zo zahraničia, hoci sú v niektorých krajinách časté. Rovnako tak nie sú možné ani tzv. otvorené adopcie, kedy sa biologickí a adoptívni rodičia vzájomne spoznajú a môžu byť ďalej v kontakte, či dokonca adoptívni rodičia môžu byť prítomní aj pri pôrode dieťaťa. U nás musia byť biologickí rodičia najskôr zbavení práv k dieťaťu, až následne je možné dieťa adoptovať. Adoptívni rodičia však dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Tieto cenné informácie raz pomôžu dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity a vyrovnaní sa s faktom, že je adoptované. Súčasne nič nebráni adoptívnym rodičom, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi.

Rodina a dieťa

Právny rámec a podstata osvojenia

Adopciu/osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“). V zmysle ZR, paragrafu 99, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Rovnako vzniká príbuzenský vzťah medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa. Tento právny inštitút je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Získavajú tak rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu, ako je vyživovacia povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, či spravovať jeho majetok. Z uvedeného vyplýva, že adopcia dieťaťa je v slovenskom právnom poriadku chápaná ako výlučné, resp. úplné osvojenie, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojenými deťmi.

Osvojenie verzus iné formy náhradnej starostlivosti

Právny inštitút osvojenia sa často nesprávne zamieňa s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom je, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty ako poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Na Slovensku je približne 5000 detí v detských domovoch (centrách pre deti a rodinu - CDR), pričom približne 80-90% týchto detí môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Mnohé deti umiestnené v detskom domove však neskončia priamo v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov.

Profesionálni rodičia

Profesionálny rodič je zamestnaním; vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí. Zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť „vyberať“ si dieťa. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti; ak sú obaja manželia profesionálni rodičia, môžu mať teoreticky doma až šesť detí. Títo rodičia sú často neoceniteľnou oporou pre deti, ktoré sú v prechodnom stave. Viacero rodín, ktoré si prešli adopčným procesom, má pozitívne skúsenosti s profesionálnymi rodičmi, napríklad "Mali sme šťastie na skvelú profi-mamu, ktorá sa starala o našu dcérku vyše roka, od narodenia až po adopciu. Dcérka bola na ňu veľmi naviazaná a mali sme veľké obavy, ako zvládne odlúčenie. Prebehlo to však hladšie, ako sme očakávali a dcérka sa dokázala veľmi rýchlo naviazať na nás - na svojich nových rodičov." Tento príklad potvrdzuje teóriu z predadopčnej prípravy, že dieťa s vytvorenou silnou väzbou si dokáže vytvárať silné väzby aj k iným ľuďom.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnstvo je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá sa viac približuje osvojeniu ako profesionálne rodičovstvo. Mala by mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretávať. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Návrat, o.z. poskytuje asistenciu pri týchto stretnutiach, aby to bolo bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocuje, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa a ako ho nastaviť, aby bol pre dieťa prínosný. Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť a odmenu. Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa. Keďže ľudsky vytvorené vzťahy zvyčajne trvajú naďalej a väčšina detí zostáva v pestúnskych rodinách aj po dovŕšení plnoletosti, adopcia môže dieťaťu zabezpečiť napríklad oficiálne právo na dedičstvo. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Zo skúseností niekoľkých rodín k prekvalifikovaniu pestúnstva na adopciu dochádza niekedy v tínedžerských rokoch.

Detský domov

Kto môže adoptovať dieťa? Podmienky pre osvojiteľov

Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení, je súd.

Spôsobilosť a osobné predpoklady

  1. Fyzická osoba: Osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba.
  2. Spôsobilosť na právne úkony: Musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
  3. Osobné predpoklady: Súčasťou posudzovania sú zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Preskúmavanie týchto predpokladov patrí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, tzv. kuratela. Taktiež sa posudzujú bytové, majetkové a iné predpoklady. Osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností a má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa. Preto "ak ste nezamestnaná, tento predpoklad, ktorý je pre adopciu nevyhnutný, nespĺňate."
  4. Zdravotný stav: Zdravotné predpoklady sa skúmajú z toho hľadiska, či s ohľadom na váš zdravotný stav budete vedieť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.

Vekový rozdiel

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť náležitý vekový rozdiel, ktorý zodpovedá približne jednej generácii. Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa, ale limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18-roční manželia osvoja 16-ročné dieťa.

Rodinný stav žiadateľov

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa.

  • Manželia: Zákon preferuje osvojenie dieťaťa manželmi. Žiadny iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa. Adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené, rovnako ako pre nemosobášené páry rôzneho pohlavia.
  • Jeden z manželov: Je možné, aby si dieťa osvojil jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve. Na to, aby si takáto osoba mohla adoptovať dieťa svojho manžela, potrebuje jeho súhlas.
  • Osamelá osoba: Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Podľa praxe sa k osamelým osobám často pristupuje rovnocenne ako k manželom, čo však nie je vždy vnímané pozitívne, pretože takto osvojené dieťa sa nedostane do kompletnej rodiny s otcom a mamou. "V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplna rodina."

Zákonník

Priebeh adopčného procesu na Slovensku

Proces adopcie na Slovensku nie je zbytočne zložitý, hoci z pohľadu adoptívnych rodičov má niekoľko dôležitých fáz. Pomáha nájsť pre deti vhodných rodičov a lepšie pripraviť rodičov na príchod dieťaťa.

Prvé kroky a podanie žiadosti

Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVR) podľa miesta vášho bydliska. Záujemca môže navštíviť obvodný (okresný) UPSVR, konkrétne oddelenie sociálno-právnej ochrany, kde mu pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Objasní jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch a motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie na prípadné otázky a vysvetlí, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.

Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov podáva záujemca na určenom Krajskom UPSVR (tzv. UPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. K žiadosti sa prikladajú doklady o majetkových a príjmových pomeroch, správa o zdravotnom stave a vyplnený dotazník pre uchádzačov. Následne sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Príslušný úrad práce tiež vyžiada správu Obecného úradu o spôsobe vášho života.

Christopher Ategeka: Ako mi adopcia pomohla | TED

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť

Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Táto sociálno-psychologická príprava je od slova pripraviť sa. Ide o postup určený Zákonom na ochranu detí, čo vám má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ste ešte nikdy neboli - ani vy, ani dieťa, ktoré ku vám príde.

  • Rozsah a forma: Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín a trvá spravidla niekoľko mesiacov. Dá sa absolvovať priamo na úrade práce alebo u akreditovaného subjektu, ako sú organizácie Návrat o.z. a Úsmev ako dar, o.z. Úsmev ako dar robí prípravu v skupinách, Návrat kombinuje skupinové a individuálne stretnutia, zatiaľ čo úrady práce preferujú individuálne stretnutia.
  • Obsah prípravy: Zahŕňa informácie o formách NRS, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa, ktoré môže mať veľa osobitných potrieb súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažilo. Rodičia sa dozvedia, ako budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie.
  • Psychologické posudzovanie: Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy.
  • Výhody: Skupinová príprava dáva možnosť spoznať sa s inými adoptívnymi rodičmi, vzájomne sa obohacovať o postrehy a skúsenosti a neraz aj vytvoriť priateľstvá. Príprava pomáha zbaviť sa rôznych predsudkov, napríklad aj v otázke etnicity. "Naše pôvodne zamýšľané kritériá sme upravili v prospech oveľa väčšej otvorenosti." Sme radi, že sme absolvovali prípravu. Pomáha pripraviť sa na základné veci, aj sa uistiť, či je osvojenie tá správna cesta. "Zaujímavá informácia pre nás bola, že dieťa má od začiatku vyrastať s tým, že je o osvojení informované, samozrejme primerane jeho veku."

Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený. Rozhodnutie o zapísaní do zoznamu žiadateľov potom vydá určený UPSVR, pričom vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania.

Proces párovania a čakania

Úrad práce vedie zoznam žiadateľov a prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska.

  • Dĺžka čakania: Dĺžka čakania do veľkej miery závisí od stanovených očakávaní na dieťa. Zdravé nerómske deti vo veku do šesť mesiacov sú veľmi žiadané, a preto na ne môžu žiadatelia čakať dva roky, v niektorých krajoch aj podstatne dlhšie, napríklad až 12 rokov. "Odpoveďou na to, prečo niekto čaká aj viac ako 10 rokov je fakt, že napr. v PO kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas."
  • Disproporcie: Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% detí v detských domovoch môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.
  • Rola Návratu o.z.: Ak príslušné určené úrady neumiestnia spisy detí v rodinách, posielajú ich do krajských regionálnych centier Návratu. Návrat robí pre tieto deti druhý pokus, hľadajúc v ich databáze vhodnú rodinu ochotnú prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. "Zaregistrovanie sa u nás dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu my môžeme pomáhať hľadať vhodné dieťa."
  • Chýbajúci systém: Systém celoslovenského informovania o voľných deťoch znie logicky, avšak čakatelia tvrdia, že hoci by mali záujem aj o staršie alebo inak znevýhodnené deti, vôbec sa nedozvedeli o neumiestnených deťoch. "Pre nedostatok kapacít sa odkladajú spisy týchto detí preč a ich šanca, že sa dostanú do rodín, sa tým výrazne znižuje." Párovanie dnes prebieha viac-menej manuálne na základe spisov. Centrálný elektronický systém, ktorý by automaticky spároval žiadateľov so všetkými zložkami detí, by značne uľahčil prácu sociálnym pracovníkom a dal by šancu starším, alebo "neviditeľným" deťom. "Stále častejšie sa ale stávajú svetlé výnimky, že nám prichádzajú aktualizácie údajov o dieťati - kontakt s biologickou rodinou, sociálno-právny status, zdravotný stav…"
  • Kategórie znevýhodnených detí:
    1. Deti v pestúnskej starostlivosti: Neskoršia možnosť preradenia do adopcie nie je garantovaná. Žiadatelia by mali mať toleranciu s udržiavaním kontaktu s biologickou rodinou. Sem spadá cca 80-90% všetkých voľných detí.
    2. Rómske deti: Pracovníci sa snažia zistiť, či je tomuto etniku otvorený nielen žiadateľ, ale aj jeho široká rodina.
    3. Staršie deti: Napr. 3-5 alebo aj viac ročné, ktoré boli odobraté z nevhodného prostredia neskôr.

Kontakt s dieťaťom a predosvojiteľská starostlivosť

Keď určený úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom, najskôr im poskytne všetky dostupné informácie: sociálnu správu o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie. Ak majú vážnejšie pochybnosti, je lepšie rozhodnúť sa čím skôr.

Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom. Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, pričom sú prítomní aj profesionálni rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa dieťa môže dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia. Niektoré detské domovy sú ochotné dieťa nechať adoptívnym rodičom neprerušovane, iné domovy dajú dieťa na pobyt najviac na pár dní.

"O množstve a častosti ďalších stretnutí s dieťaťom po prvom kontakte rozhoduje správanie dieťaťa - ako sa v tom všetkom cíti." "Stretávali sme sa s dieťaťom približne 4 mesiace, zo začiatku raz za týždeň, neskôr niekoľkokrát do týždňa. Ubytovali sme sa v hoteli, blízko detského domova, aby sme mohli byť s ním počas dňa a hrať sa s ním a starať sa o neho v jeho prostredí. Pomohlo nám to spoznať sa s ním a on zase spoznal nás." Dieťa môže mať vplyvom svojho predošlého života, traumy a osobitostí vo vývine správanie, ktoré sa vám zdá zvláštne. Je dôležité si uvedomiť, že za to nemôže a najviac potrebuje pokoj a vzťah, ale potrebuje na to čas. Z každého stretnutia s dieťaťom môžu byť spísané záznamy, ktoré môžu byť zaslané Úradu realizujúcemu sprostredkovanie NRS. V situáciách neistoty či váhania je dobré obrátiť sa po prvom či ďalších kontaktoch na odborníkov, ktorí vás pripravovali na adopciu.

O pobyte dieťaťa mimo detský domov (profesionálnu rodinu), napr. vo vašej domácnosti, môže na krátky čas rozhodnúť detský domov, t.j. inštitúcia, ktorá zodpovedá súdu za bezpečie dieťaťa. Ak stretnutia s vami dieťa postupne znáša pokojne a prebiehali dostatočne dlhý čas vzhľadom k veku dieťaťa, detský domov vás podporí, aby ste spísali návrh na súd na zverenie dieťaťa do predadopčnej, resp. predosvojiteľskej starostlivosti.

Predosvojiteľská starostlivosť

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Ide o akúsi skúšobnú dobu, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj. Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Po 9 mesiacoch trvania predosvojiteľskej starostlivosti podávate ďalší návrh na zverenie dieťaťa do osvojenia.

Súdne konanie a právoplatnosť

Súd je orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení. Účelom právneho inštitútu adopcie je najlepší záujem dieťaťa. Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Až potom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť, osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.

Zdravotné posúdenie súdom

Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. Súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetrení osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia, prijíma súd, nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Súd by mal tiež špecifikovať, aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu, vrátane telesného aj duševného stavu.

Pár vypĺňajúci žiadosť

Súhlas s adopciou

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako je potrebný súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade, že zákon neustanoví inak, je ďalšou podmienkou súhlas oboch rodičov, t.j. osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom (tzv. adresný súhlas) alebo všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov (tzv. blanketový súhlas).

Zákon tiež umožňuje odvolanie súhlasu s adopciou, čo je však limitované rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, resp. do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti.

Kedy nie je súhlas rodičov potrebný

Súhlas rodičov, alebo aspoň jedného z nich, na adopciu dieťaťa nie je potrebný v taxatívne upravených prípadoch:

  1. Smrť, neznámy rodič, pozbavenie spôsobilosti/práv: Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča.
  2. Kvalifikovaný nezáujem: Nastane vtedy, ak rodičia počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a nevynaložili úsilie upraviť si rodinné a sociálne pomery, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. (Dnes už nestačí iba pohľadnica.)
  3. Absolútny nezáujem: Prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1/ uplynúť naraz a bez prerušenia.
  4. Blanketový súhlas: Rodičia dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

Stretnutie dieťaťa s budúcimi rodičmi

Súhlas maloletého dieťaťa a opatrovníka

Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojej adopcie, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa. Pokiaľ na adopciu dieťaťa nie je potrebný súhlas rodičov alebo maloletého rodiča, chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa opatrovník ustanovený príslušným súdom.

Medzištátne osvojenie

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou adopcie dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením, avšak táto podmienka sa týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Ak sa právne voľné dieťa (ktorému bola vyslovená osvojiteľnosť) neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia, napríklad v Španielsku.

Život po adopcii a jej prínosy

Po adopcii sa váš život bude točiť najmä okolo dieťaťa. Je to „najkrajšie na tom je, keď adopcia skončí. Myslím mentálne, citovo, keď jednoducho viete, že je to vaše dieťa a vy ste jeho rodičia. Keď ten proces adopcie skončí a začína nový, rodičovstvo.“ Samozrejme, nedá sa presne časovo ohraničiť, kedy posun od „adopcie“ k rodičovstvu nastal, je to pomalá, nenápadná zmena, medzitým prišli ešte slabé chvíľky a pochybnosti, skôr či neskôr však nastane u každého s otvoreným srdcom a mysľou. Adoptívni rodičia potvrdzujú, že „Stojí to za to, keď vidíte ako pod Vašimi rukami rastie a napreduje Vaše dieťa.“ Príprava pomáha pripraviť sa na základné veci a tiež sa uistiť, či je osvojenie tá správna cesta. Dôležité je informovať dieťa o jeho osvojení od začiatku, samozrejme primerane jeho veku. Nemajte obavy, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí.

Na konci tohto celého procesu, "nebojte sa a čo najskôr sa do toho pustite, lebo nemáte čo stratiť, môžete jedine získať! Až keď budete mať dieťatko doma zistíte, o čo ste predtým prichádzali."

Šťastná rodina

tags: #ako #adoptovat #dieta #s #detskeho #domova

Populárne príspevky: