Zrelosť placenty a jej úloha v priebehu tehotenstva

Tehotenstvo je zložité obdobie plné očakávania, ale aj otázok a obáv. Jednou z tém, ktoré môžu v neskorších fázach tehotenstva vyvolať neistotu, je stav placenty. Čo znamená, ak je placenta "prezretá"? Do akej miery je tento stav bežný a kedy si vyžaduje lekársku pozornosť? Tento článok sa ponorí do problematiky zrelosti placenty, jej funkcií, možných komplikácií a toho, ako vplýva na priebeh pôrodu.

schéma anatómie placenty a jej spojenie s plodom

Čo je placenta a aká je jej úloha?

Placenta, nazývaná aj plodový koláč, je dočasný orgán, ktorý sa vyvinie krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Je to životodárna súčasť reprodukčného systému matky, ktorá počas tehotenstva spája dieťa s maternicou prostredníctvom pupočnej šnúry. Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť plodu prísun kyslíka a živín z krvného obehu matky a zároveň odvádzať splodiny metabolizmu od plodu späť do jej krvného obehu.

Placenta plní počas tehotenstva kľúčovú úlohu. Okrem výmeny plynov a živín funguje aj ako filter, ktorý čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až do ich plného vývoja. V prvom trimestri produkuje dôležité hormóny, ktoré udržiavajú tehotenstvo a stimulujú rast plodu a mliečnych žliaz. Neskôr preberá aj funkciu produkcie protilátok, ktoré posilňujú imunitu dieťaťa pred narodením a počas prvých mesiacov života.

V plnej zrelosti, ku koncu tehotenstva, má placenta obvykle kruhový alebo oválny tvar s priemerom okolo 20 cm, hrúbkou asi 3 cm a váži približne 500 gramov. Rozlišujeme materskú stranu, ktorá je tmavočervená, a fetálnu stranu, ktorá je lesklá, pokrytá plodovými blanami a kde vidíme cievnu kresbu, nazývanú aj "strom života", ústiacu do pupočníka. Pupočník, povrazec spájajúci plod s placentou, má v donosenej gravidite dĺžku 20 až 150 cm, zvyčajne okolo 50 cm.

Zrelosť placenty: Od I. do III. stupňa

Ako tehotenstvo postupuje, placenta starne spolu s plodom. V posledných mesiacoch tehotenstva dochádza k objavovaniu sa známok tzv. zrelosti placenty, ktoré sa hodnotia pomocou ultrazvuku a označujú sa rímskymi číslicami I, II a III. Tieto stupne odrážajú štrukturálne zmeny v placente, ktoré súvisia s jej postupným starnutím a poklesom funkčnosti.

  • Stupeň I: V tomto štádiu, ktoré sa zvyčajne objavuje okolo 30. týždňa tehotenstva, placenta vykazuje mierne zmeny v štruktúre. Je to považované za normálny stav v neskorom tehotenstve.
  • Stupeň II: Tento stupeň, typický pre obdobie okolo 34. až 36. týždňa, naznačuje pokročilejšiu zrelosť placenty. Stále je to v rámci fyziologických zmien, pokiaľ sú ostatné parametre v norme. Niekedy sa uvádza, že placenta II. stupňa je v 35. týždni v norme.
  • Stupeň III: Tento najvyšší stupeň zrelosti sa zvyčajne objavuje v termíne pôrodu alebo po termíne. Znamená to, že placenta je "prezretá" a jej schopnosť efektívne vyživovať plod sa znižuje.

Je dôležité zdôrazniť, že samotný stupeň zrelosti placenty nie je vždy rozhodujúcim faktorom. Kľúčové sú predovšetkým prietokové parametre, ktoré hodnotia krvný obeh v placente a pupočníkovej šnúre, ako aj celkový stav plodu a tehotnej ženy.

ultrazvukový obraz rôznych stupňov zrelosti placenty

Kedy je placenta "prezretá" a čo to znamená?

Termín "prezretá placenta" sa najčastejšie spája s placentou III. stupňa zrelosti, ktorá sa objaví pred termínom pôrodu, alebo ak je plod menší na svoj týždeň tehotenstva a placenta je prezretá už v 35. týždni. V takýchto prípadoch hovoríme o tzv. placentárnej insuficiencii. To znamená, že placenta už nepracuje na 100 % a nestíha plnohodnotne vyživovať plod.

Ak lekár zistí prezretú placentu, je dôležité zhodnotiť celkový stav. Pokiaľ sú prietoky v placente a pupočníkovej šnúre v poriadku, nedochádza k odlučovaniu placenty, žena nekrváca a CTG záznamy (kardiotokografia, ktorá monitoruje srdcovú činnosť plodu a kontrakcie maternice) sú v norme, nie je dôvod na paniku. V takom prípade lekár odporučí pravidelné sledovanie, napríklad kontrolu o 14 dní.

Avšak, ak sú prietoky zhoršené, dochádza k zníženému prísunu kyslíka a živín k plodu, čo môže mať vážne následky. Medzi možné komplikácie spojené s nedostatočnou funkciou placenty patrí spomalený rast plodu, nízka pôrodná hmotnosť, alebo v krajných prípadoch aj predčasný pôrod.

Rizikové faktory a príznaky prezretej placenty

Niektoré faktory môžu zvyšovať riziko predčasného starnutia alebo insuficiencie placenty. Medzi ne patria:

  • Vysoký krvný tlak matky (preeklampsia).
  • Cukrovka matky.
  • Fajčenie a užívanie omamných látok.
  • Infekcie počas tehotenstva.
  • Predchádzajúce tehotenstvá s komplikáciami placenty.
  • Viacplodové tehotenstvo.
  • Vek matky nad 35 rokov.

Príznaky prezretej placenty, ktoré by mali viesť k lekárskej konzultácii, môžu zahŕňať:

  • Znížená pohyblivosť plodu.
  • Vaginálne krvácanie.
  • Bolesti brucha, najmä v podbrušku.
  • Rýchly nástup kontrakcií.
  • Opuchy, najmä dolných končatín, a prítomnosť bielkovín v moči (príznaky preeklampsie).

Ako sa rieši prezretá placenta?

Riešenie závisí od štádia tehotenstva, stupňa zrelosti placenty, prietokových parametrov a celkového stavu matky a plodu.

  • Sledovanie: V mnohých prípadoch, ak sú prietoky a stav plodu uspokojivé, lekár odporučí len pravidelné sledovanie stavu pomocou ultrazvuku a CTG.
  • Indukcia pôrodu: Ak je plod dostatočne zrelý a placenta neplní svoju funkciu optimálne, lekár môže odporučiť indukciu pôrodu. To znamená, že sa umelo vyvolajú pôrodné sťahy, aby sa pôrod začal skôr, ako sa stav placenty ďalej zhorší.
  • Cisársky rez: V niektorých prípadoch, najmä ak je plod ohrozený alebo existujú iné komplikácie, môže byť nutné pristúpiť k cisárskemu rezu.

Je dôležité si uvedomiť, že lekárske rozhodnutia sú vždy individuálne a založené na komplexnom zhodnotení situácie.

Komplikácie súvisiace s placentou

Okrem predčasného starnutia placenty existujú aj iné, menej časté, ale závažnejšie komplikácie týkajúce sa placenty:

  • Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Ide o stav, kedy sa placenta odlúči od steny maternice pred pôrodom. Môže spôsobiť silné krvácanie a ohroziť plod.
  • Vcestná placenta (placenta praevia): Placenta je umiestnená príliš nízko v maternici a čiastočne alebo úplne zakrýva krčok maternice. Môže viesť k silnému krvácaniu počas tehotenstva a pôrodu a často si vyžaduje cisársky rez.
  • Vrastená placenta (placenta accreta, increta, percreta): Placenta vrastá príliš hlboko do steny maternice, čo môže sťažiť jej odstránenie po pôrodu a spôsobiť masívne krvácanie. Najzávažnejší typ je placenta percreta, ktorá prerastá celou stenou maternice. Riziko vrastenej placenty sa zvyšuje po predchádzajúcich cisárskych rezoch. Diagnostika sa vykonáva ultrazvukom alebo magnetickou rezonanciou. Liečba zvyčajne zahŕňa plánovaný cisársky rez, často spojený s odstránením maternice.
  • Retencia placenty (placenta adherens): Po pôrode plodu časť placenty zostane v maternici. Vyžaduje si manuálne odstránenie alebo v niektorých prípadoch operačný zákrok.

Animácia pre pacientov: Pôrod a vaginálny pôrod

Tretia pôrodná doba: Pôrod placenty

Po pôrode dieťaťa nastáva tzv. tretia pôrodná doba, ktorej cieľom je pôrod placenty. Po pôrode dieťaťa sa obsah dutiny maternice výrazne zmenší, ale placenta zostáva prichytená k stene. Sekundárne kontrakcie maternice potom spôsobia posun tkanív, pretrhnutie ciev a vznik retroplacentárneho hematómu, ktorý tlačí na placentu a spôsobuje jej odlučovanie.

Pôrod placenty zvyčajne trvá 5 až 20 minút po pôrode dieťaťa. Nie je bolestivý, placenta je mäkká a ohybná. Ak placenta nevyšla spontánne do 30 až 60 minút a žena nekrváca, konštatuje sa retencia placenty. V takom prípade lekár pristúpi k manuálnej lýze - ručnému odlúčeniu a vyberaniu placenty z maternice. Ak žena neprimerane krváca, tento zákrok sa môže vykonať aj skôr. V prípade, že je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý si vyžaduje špecializovaný prístup.

Po pôrode placenty sa vždy kontroluje jej celistvosť, aby sa predišlo komplikáciám, ako sú infekcie alebo krvácanie z dôvodu ponechaných častí v maternici. Následne nastupuje štvrtá pôrodná doba, ktorá trvá asi dve hodiny po pôrode placenty a slúži na stabilizáciu stavu rodičky.

Placenta Accreta a jej riziká

Vrastená placenta je komplikácia, o ktorej väčšina mamičiek nikdy nepočula - a pritom je dôležité o nej vedieť, najmä ak už máte za sebou cisársky rez. V bežnom tehotenstve je placenta pripojená k stenám maternice a po pôrode sa ľahko oddelí. Pri vrastenej placente (placenta accreta) sa však časť alebo celá placenta pripája príliš hlboko, čo môže sťažiť jej bezpečné odstránenie.

  • Placenta increta: Placenta prerastá do svalovej vrstvy maternice.
  • Placenta percreta: Najzávažnejší typ - placenta prerastá celou stenou maternice a môže zasiahnúť aj okolité orgány (napr. močový mechúr).

Najčastejšie sa diagnostikuje pomocou ultrazvuku medzi 18.-24. týždňom tehotenstva. Niekedy sa používa aj magnetická rezonancia. Väčšinou sa odporúča plánovaný cisársky rez, často spojený s odstránením maternice. Pokiaľ máte podozrenie na vrastenú placentu alebo ste v rizikovej skupine, obráťte sa na svojho gynekológa alebo na špecializované pracovisko.

Prenášanie a jeho riziká

Prenášanie sa považuje za obdobie tehotenstva po 42. týždni. Každé dieťa však potrebuje iný čas na svoje dozretie a nie vždy sa podarí vypočítať presný termín pôrodu. Dôležité je preto nájsť tú správnu dobu, kedy priviesť dieťa na svet. Štatistiky hovoria, že prenášaním končí až desať percent všetkých gravidít. Potermínová tehotnosť však prináša so sebou mnohé riziká pre matku aj plod.

Medzi hlavné riziká patrí:

  • Väčšie dieťa a menej plodovej vody: Dieťatko je zvyčajne väčšie, plodovej vody je menej a prezretá placenta má horšiu vyživovaciu schopnosť. Väčšie bábätko sa ťažšie rodí a pri pôrode častejšie treba pomáhať kliešťami alebo vákuovým zvonom.
  • Riziko poranení pri pôrode: Pri pôrode väčšieho dieťaťa ľahšie vznikajú poranenia krčka maternice, pošvovej steny, hrádze a niekedy aj konečníka.
  • Nedostatok kyslíka a vdýchnutie smolky: Ak plod trpí v maternici nedostatkom kyslíka, uvoľňuje sa z jeho čriev do plodovej vody smolka - čierna stolica. Plodová voda je potom skalená do zelena, nezriedka je až kašovitej konzistencie. Ak je menej plodovej vody, hrozí väčšie riziko stlačenia pupočnej šnúry.

diagram znázorňujúci riziká prenášania tehotenstva

Funkcia placenty v praxi: Od živín po hormóny

Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.

Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.

Placenta a viacplodové tehotenstvo

Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.

Problémy s umiestnením placenty

Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred. S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.

Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty

Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.

Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.

Zadržanie placenty (placenta adherens) a jej riešenie

Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.

Pôrodná asistentka Magdalena Mikulandová vo svojej knihe Těhotnství, porod a šestinedělí vysvetľuje: „Na odlúčenie placenty sa čaká 10 až 45 minút, ak žena výrazne nekrváca. Ak sa do 45 minút neodlúči, je nutné vybrať ju mechanicky - manuálne. Je to úkon pre matku bezpečný a robí sa v krátkodobej celkovej anestézii.”

Znie to romanticky, zdravotníci však k placente pristupujú ako k biologickému materiálu, ktorý sa musí znehodnotiť. Putuje preto do odpadu. Na druhej strane má však žena možnosť požiadať o odobratie pupočníkovej krvi zo žíl placenty, prípadne si nechať odobrať časť tkaniva placenty. V ideálnom prípade je malý kričiaci človiečik vonku, leží na maminom bruchu a začudovane sa pozerá, rodičia plačú a personál sa teší z ďalšieho pekného pôrodu. Čo teraz? Ani zďaleka nie je hotovo! Potrebujeme ešte porodiť placentu.

Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty. Placenta je dočasný orgán slúžiaci na prenos kyslíka a živín z krvného obehu matky k plodu a oxidu uhličitého a splodín metabolizmu od plodu do krvného obehu matky. Donosená placenta má zvyčajne kruhový alebo oválny tvar, priemer cca 20 cm, hrúbku cca 3 cm, hmotnosť asi 500 g.

Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná. Hneď po pôrode sa skontroluje povrch placenty: či nejaká časť neostala vnútri. Niekedy ostane dnu malý kúsok, prípadne môže ostať dnu ešte jedna malá prídavná placenta. Dôležité je vybrať placentu tak, aby sa nepotrhali blany a aby sme ich vybrali všetky.

Ako dlho však môžeme čakať? Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach, konštatuje sa retencia placenty. Rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Podotýkam, že toto funguje len na adherentnú placentu. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime.

tags: #ako #dlho #moze #byt #dozreta #placenta

Populárne príspevky: