Hovorí sa, aby sme si dávali pozor na myšlienky, pretože tie určujú ako sa cítime, čo ovplyvňuje naše konanie a vnímanie samých seba. Deťom negatívne myslenie zmršťuje svet a bráni v napredovaní. Negatívne myslenie nie je niečo, čo trápi iba dospelých. Často trápi aj deti. Katastrofické scenáre, nepríjemné vízie a navyše záplava negatívnych pocitov s tým spojená, nie je ničím príjemným. Nepomôže, ak dieťaťu radíme, aby nemyslelo na zlé veci, aby si negatívne myšlienky nepripúšťalo. Pomôže mu iba konkrétne poznanie, ako tieto negatívne myšlienky vymeniť za iné. Vedci spájajú negatívne myšlienky so zvýšeným rizikom mentálnych ochorení, fyzických problémov, ťažkostí vo vzťahoch a finančnými problémami. Existuje množstvo štúdií, ktoré dokazujú, že zmena myšlienok dokáže časom zmeniť aj mozog.
Mechanizmus negatívneho myslenia v mozgu
Impulzívna reakcia, vyvolaná emóciami ako strach alebo hnev, sa odohráva v najstarších častiach nášho mozgu, v amygdale a hipokampuse. Tieto časti sa vyvinuli, aby dokázali reagovať ochranou pred nebezpečnými situáciami. Ak dokážeme ich aktivitu oddialiť, novšia časť predného mozgu dokáže reagovať premyslenejšie. Amygdala určuje emocionálnu odozvu tak, že vyhodnotí podnet ako príjemný alebo ohrozujúci. V druhom prípade vyvolá reflexívnu reakciu - útok, útek alebo zmrznutie. Problém však je, že amygdala nevníma rozdiel medzi pomyselnou a skutočnou hrozbou. Často spustí falošný poplach, a tak napríklad znehybnieme v stresujúcich situáciách, ako pri vystúpení na verejnosti alebo pri skúške. Napriek tomu, že žiadna z týchto aktivít nám priamo neohrozuje život, odpájame sa od racionálneho uvažovania a stávame sa impulzívnymi. Keď človek o tejto skutočnosti, ktorá sa deje v mozgu, nevie, často sa zbytočne niečoho bojí. A tak dospelí ani deti nevedia, že vlastne vždy majú na výber, ako sa rozhodnú v určitej situácii reagovať. Z tohto dôvodu negatívne myšlienky považujú za absolútne a nemenné pravdy.
Metafora šuflíka v hlave
Zahrajte si napríklad hru. Povedzte dieťaťu, aby do svojho malého šuflíka poukladalo plyšové hračky. Žiadne iné, len plyšové hračky. Až po vrch tak, že sa tam už žiadne iné nezmestia. Potom nech dieťa pridá do šuflíka všetky autíčka. Uvidí, že už tam pre nich nie je miesto. Podobne to funguje aj s mozgom. Nechajte dieťa, nech rozmýšľa nad zmrzlinou. Nech si privrie oči a predstavuje si tú najúžasnejšiu zmrzlinu na svete. Nech cíti jej chuť, jej chlad na jazyku, nech vníma, ako mu cez kornútok preteká až na prsty. Tie sa lepia a musí si ich obliznúť. Teraz nech prestane myslieť na zmrzlinu. Na tú úžasnú zmrzlinu, v ktorej sú kúsky ovocia. Nech na ňu jednoducho nemyslí. Zrejme to nebude pre dieťa jednoduché. Skúste mu teda povedať, aby si spomenulo na čokoládu, ktorú jedlo na narodeniny. Fantastickú čokoládu, ktorá sa mu rozpúšťala na jazyku. Bola sladká a boli v nej kúsky orieškov? Alebo bola len mliečna? Taká bublinková? Pukali tie bublinky na jazyku? Takto to celé funguje. Takýto šuflík máme v hlave všetci a je v ňom len obmedzený priestor. Čím viac ho zaplníme tými negatívnymi, tým menej priestoru zostane pre tie pozitívne. Deti by mali vedieť, že sú to ony, kto rozhoduje o tom, koho v šuflíku budú mať.
Ako spoznať dieťa s negatívnym myslením
Prejavy môžu byť rôzne a je dôležité vedieť ich identifikovať:
- Preháňanie a zveličovanie dôležitosti nežiaducej udalosti.
- Obviňovanie seba za niečo, čo bolo spôsobené vonkajšími okolnosťami alebo veľký pocit viny za malé nedokonalosti.
- Tendencia ľahko sa nahnevať na seba.
- Odmietanie činností, pokiaľ si dieťa nie je isté, že v nich bude excelovať.
- Presvedčenie, že zlé sa vždy stane, dobré sa nikdy nestane.
- Problémy s tolerovaním chýb, sklamania alebo prehier.
- Vzdávanie sa v prípade akejkoľvek prekážky.
Stratégie na preladenie myslenia
Detská psychologička Tamar E. Chansky vo svojej knihe Oslobodenie dieťaťa od negatívneho myslenia: účinné praktické stratégie na vybudovanie odolnosti, flexibility a šťastia po celý život uvádza, že rodičia môžu svojim deťom pomôcť preladiť negatívne myšlienky na pozitívne.
1. Rozlišovanie medzi negatívnymi a reálnymi myšlienkamiPre deti je ťažké vidieť rozdiel medzi negatívnymi a myšlienkami, ktoré vernejšie odrážajú realitu. Jedným z jednoduchých spôsobov, ako pomôcť malým deťom rozlišovať, že môžu existovať rôzne pohľady na vec, je použitie plyšových zvieratiek na predstavenie jednotlivých druhov myslenia. „Nespokojné šteniatko a šťastný medveď môžu pozerať na rovnakú situáciu, napríklad na rozliate mlieko, a môžu si vytvoriť dve veľmi odlišné verzie príbehu.“
2. Hra „bohužiaľ / našťastie“Môžete sa so svojimi deťmi hrať hru „bohužiaľ / našťastie“. Spoločne s dieťaťom vymyslite päť nepríjemných situácií, ktoré si zapíšete na kartičky a vložíte ich do škatule. Napríklad na kartičke môže byť napísané: „Film, ktorý som chcel vidieť, bol bohužiaľ vypredaný“. Dieťa odpovedá tak, aby vytvorilo pozitívne vnímanie reality: „Film, ktorý som chcel vidieť, bol bohužiaľ vypredaný, ale našťastie som si pozrel iný film“.
3. Odstup od „negatívneho mozgu“Požiadajte dieťa, aby si vybralo meno pre svoj „negatívny mozog“. Príklady sú napríklad pán Smutný, myš Zlomyseľ alebo zábavný blokátor. Nechajte dieťa, nech „negatívny mozog“ nakreslí ako postavičku a nech mu vymyslí aj nejaký hlas. Navyše môžete uvažovať o spôsoboch, ako spätne odpovedať na tento „negatívny mozog“. Napríklad: „Nie si mi šéfom. Robíš mi zle. Nepočúvam ťa. Vidíš všetko hrôzostrašne.“ Cieľom nie je zastaviť, poprieť alebo bojovať proti negatívnym myšlienkam, ale naučiť dieťa zmeniť vzťah k nim.
VŠETKOVÁ ...
Zvládanie hnevu a emočná kontrola
Hnev je jednou z najzákladnejších ľudských emócií. Hoci je často vnímaný negatívne, má v živote dôležitú funkciu - je signálom nespravodlivosti alebo ohrozenia a motivátorom k zmene. Kľúčom nie je hnev potláčať, ale naučiť sa ho ovládať. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť.
Namiesto otázok typu „čo ťa nahnevalo“, ktoré dieťa zaháňajú do úzkych, skúste jednoduchú oznamovaciu vetu: „Zdá sa mi, že si nahnevaný/nahnevaná“. Tým mu dáte najavo svoj záujem a ukážete mu, že mu rozumiete bez toho, aby ste ho k čomukoľvek nútili. Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť. Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní.
Využitie techník vďačnosti a všímavosti
Negatívne myslenie nie je niečo, čo by bolo trvalým stavom. Vedci tvrdia, že pri vyvolávaní pozitívnych spomienok nám pomáha najmä vďačnosť. Negatívne spomienky naopak môžu vyvolávať úzkosť. Dobrou správou je, že môžeme reagovať vybudovaním si akejsi pomyselnej zásobárne pozitívnych spomienok. Preto je vhodné podporovať u detí vďačnosť. Tým, že vedieme deti k vďačnosti, posilňujeme ich schopnosť vyvolať si pozitívne spomienky, ktoré vedú k pozitívnemu mysleniu. Pritom vďačnosť vieme v deťoch podnietiť jednoduchým spôsobom, napríklad rozhovorom pred spaním, v aute alebo pri večeri, kedy sa ich môžeme spýtať na tri veci, za ktoré sú vďačné.
Zároveň mindfulness, ako súbor techník a praktických zručností, pomáha prekonať negatívne myslenie. Ľudská myseľ má tendenciu neustále hľadať problémy aj tam, kde nie sú. Pomocou techník mindfulness a programu MBSR (Mindfulness Based Stress Reduction) trénujeme svoju myseľ, aby sa menej túlala v minulosti alebo v obavách o budúcnosť a učíme sa ukotviť v prítomnom okamihu. Učíme sa uvedomovať si svoje myšlienky, fyzické pocity v tele, emócie a všetko, čo k nám prichádza zvonku aj zvnútra cez zmysly. Učíme sa pomenovať tieto vnemy, prijímať ich a púšťať. Vďaka tomu sa dostávame do prítomného okamihu a prestávame byť vo vleku toho, čo nám naša túlavá myseľ podsúva. S uvedomením si prítomného okamihu máme vždy na výber, či sa dáme vtiahnuť do príbehov našej mysle, emócií alebo automatických reakcií.
Vplyv fyzickej prítomnosti na myseľ
Ďalším dôležitým faktorom je naše telo, ktoré má zásadný dopad na to, ako sa cítime. Vedci už dávnejšie preukázali, že keď znížime našu fyzickú prítomnosť v priestore, napríklad sa zhrbíme, skloníme hlavu, prekrížime ruky alebo nohy, cítime sa menší, viac sa obávame a máme menej sily. Na druhej strane, všetci super hrdinovia stoja s rozkročenými nohami, vypnutou hruďou a zdvihnutou bradou. Sú sebavedomí, znižuje sa im hladina stresu a pociťujú menej úzkosti. Podobne, podľa vedcov, funguje aj spísanie svojich negatívnych myšlienok, roztrhanie papiera a konečné vyhodenie do koša. Naopak, ak spíšeme na papier pozitívne myšlienky a papier si odložíme do vrecka, majú na nás väčší vplyv. Tým, že ich máme stále pri sebe, dodáme im silu a dôležitosť. Navrhnite teda dieťaťu, aby spísalo svoje negatívne myšlienky na jeden papier a tie pozitívne na druhý. Všetky deti majú vybavenie a schopnosti na to, aby boli odvážne, silné, šťastné. Dôležité je, aby o tom vedeli, aby im bolo jasné, že dokážu ovládať tú časť mozgu, ktoré riadi tok ich prichádzajúcich a odchádzajúcich myšlienok.
tags: #ako #ma #dieta #ovladat #svoje #negativne