Úvod: Prechod od novorodenca k dojčaťu a jedinečnosť každého vývoja
Druhý mesiac života bábätka je obdobím plným dynamických zmien a nových objavov, ktoré výrazne prehlbujú puto medzi rodičmi a ich dieťaťom. V tomto období sa z mesačného novorodenca stáva dojča a mamičke sa uprostred mesiaca tiež skončí jedno obdobie - šestonedelie. Zatiaľ čo minulý mesiac sa bábo a mama iba zoznamovali, teraz ich spája obrovské puto. Vzájomné zoznamovanie sa však naďalej pokračuje aj v 2. mesiaci života bábätka, pričom dni pre oboch začínajú mať určitý poriadok a pravidlá. Každé bábätko je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Nemajte preto obavy, ak všetky uvedené schopnosti vaše bábätko nedokáže naraz; skôr či neskôr k tomu určite dôjde. Vývoj často prebieha v skokoch, teda sa striedajú obdobia, keď sa dieťa prejaví viac, a keď zasa menej.
V tomto období sa bábätko začína intenzívnejšie zaujímať o svoje okolie. Začína registrovať ostatné tváre, pohybujúce sa predmety, dokáže sa usmievať a z hľadiska motoriky konečne dokáže v obmedzenej miere cielene ovládať pohyby svojich končatín. Viac než polovica bábätiek v tomto období pozná svojich rodičov a reagujú na ne inak než na neznámych ľudí. Objavovať sa môžu prvé snahy o dorozumievanie sa „neidentifikovateľnou“ rečou. Dvojmesačné bábätko už nepôsobí ako úplný novorodenec. Postupne sa prebúdza do väčšieho kontaktu s okolím, dlhšie sa pozerá na tvár rodiča, upokojuje sa pri známom hlase a začína sa prejavovať aj inak než len plačom. Toto obdobie prináša prvé zreteľné zmeny, ktoré si rodičia naozaj všimnú. Mimika je živšia, pohyby sú o niečo plynulejšie a pribúda viac kontaktu očami aj hlasom.
Čo dokáže dvojmesačné bábätko: Konkrétne prejavy vývoja
V druhom mesiaci života sa bábätko stáva čoraz aktívnejším a jeho schopnosti sa zdokonaľujú zo dňa na deň. Toto sú niektoré z kľúčových míľnikov, ktoré môžete pozorovať.
Pohyby a motorika: Prvé cielené objavy tela
V 2. mesiaci života bábätka dochádza k výraznému pokroku v jeho pohybovom vývoji, či už ide o hrubú alebo jemnú motoriku.
Hrubá motorika: Dvihá hlavičku, snaží sa o oporuV polohe na brušku sa neustále snaží dvíhať hlavu a trénovať tak krčné svalstvo. Začína sa podopierať lakťami. Na brušku dokáže hlavičku dvíhať do 45° uhla a otáčať ju konkrétnym smerom. Pohyb hlavičky už môže byť izolovaný - neotáča hrudník a telo, ale len hlavičku. Už v polohe na brušku sa snaží zdvihnúť hlavičku o niečo istejšie než v 1. mesiaci, hoci stále len na pár sekúnd. Niekedy ju skúsi otočiť na stranu. Priťahovanie do sedu (tzv. pasívny sed) nie je zdravé na chrbticu, bábätku túto možnosť (okrem kontroly motorického vývinu u lekára) v žiadnom prípade neponúkame, k vývinu sedu dochádza z polohy na štyroch alebo z lezenia. Pri priťahovaní do sedu hlavičku udrží vzpriamene len malú chvíľku. Novorodenec po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa).
Jemná motorika: Otváranie dlaní a hra s rúčkamiRuky sú už otvorené a ani palček už nie je schovaný. Dlane sa začínajú otvárať alebo sú už pootvorené, prsty sú ohybnejšie. Úchopový reflex postupne slabne a bábätko má ruky častejšie otvorené. Bábätko pozoruje svoje ruky a prsty. Jeho pršteky s nadšením uchopia všetko, čo sa ocitne v ich dosahu. Otváranie a zatváranie je nová zručnosť, ktorú si bude trénovať čoraz intenzívnejšie.
Súhra ruka-ústa a objavovanie pästičiekObjavuje sa súhra ruka-ústa, pästičky si dieťa vkladá do úst, oblizuje a cmúľa si ju. Niekedy si ich prinesie k ústam, pozoruje ich alebo nimi nekoordinovane máva. Pri ležaní na chrbte dokáže ruky - prsty nasmerovať k ústam a pästičky si vkladá do úst a oblizuje. Spojenie rúk predstavuje budúcu súhru pravej a ľavej hemisféry.
Nožičky nad podložkou: Posilňovanie brušných svalovNožičky drží vďaka brušným svalom nad podložkou v pravom uhle. Pri ležaní na chrbte sa snaží dvíhať nohy nad podložku, čo sa mu na chvíľu podarí. Brušné svalstvo už spevňuje.
Zmyslové vnímanie: Skúmanie blízkeho okolia
Zmysly bábätka sa v 2. mesiaci intenzívne rozvíjajú, čo mu umožňuje lepšie sa orientovať vo svete.
Zrak: Preferencie farieb a prvé sledovanie pohybuPozorovacia schopnosť dieťaťa sa zlepšuje, oboznamuje sa s prostredím. Orientuje sa v priestore, sleduje pohyb, najprv len po stredovú čiaru, neskôr v plnom rozsahu. Zrak sa zlepšuje, mozog začína vyhodnocovať vzdialenosť a tvar predmetu. Bábätko v 2. mesiaci rozlišuje len zelenú a červenú farbu, po 2. mesiaci už vie odlíšiť aj modrú a žltú. Preferuje matkinu tvár, vidí však len jej vonkajšie obrysy. Veľmi dôležitý je pre neho očný kontakt! V prvých týždňoch po narodení vidí dieťatko ostro len predmety či tváre, ktoré sú vzdialené niekoľko centimetrov. V 2. mesiaci jeho očká vedia zaostriť už do jedného metra. Človiečik v 2. mesiaci už dobre vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale ešte nerozpoznáva jemnejšie, napríklad pastelové odtiene. Dokáže chvíľu pozorovať pohybujúci sa predmet, vidí na krátku vzdialenosť a vníma okolie, dieťa môže ešte škúliť, ale to sa do 4. mesiaca stratí. Zaujímajú ho hrany, rohy a krivky. Zaostruje na veľmi malé predmety a sleduje ich, k čomu im pomáha vývoj očných svalov. Bábätko sa dlhšie pozerá na tvár rodiča a môže očami sledovať hračku alebo kontrastný predmet. Najlepšie vníma to, čo je pomerne blízko. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou.
Sluch: Rozpoznávanie hlasov a reakcie na zvukyPo hlase spozná mamičku, silný zvuk ho môže rozplakať, naopak tzv. biely šum (jazda áut, digestor, práčka) dieťa upokojí a môže pri ňom aj zaspať. Mnohé deti v tomto veku spozornejú pri hlasnejšom zvuku, upokoja sa pri známom hlase a dávajú najavo, že vnímajú, keď na ne niekto hovorí. Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Reaguje na hlasité zvuky tým, že úplne stíchnu, rozplačú sa alebo sa správajú vyľakane.
Hmat: Objavovanie svojich rúkDieťa sa začína hrať so svojimi ručičkami a siaha po pohybujúcich sa hračkách. Jemné dotyky a masáže sú pre neho veľmi dôležité.
Komunikácia a sociálna interakcia: Prvé úsmevy a zvuky
V 2. mesiaci sa prehlbuje sociálna interakcia a bábätko začína aktívnejšie komunikovať.
Úsmevy a vyžadovanie pozornostiVyžaduje „komunikáciu“, aby sa mu niekto venoval. Priam čaká, či sa mu niekto prihovorí. Rozdáva úsmevy na všetky strany. Prvý izolovaný pohyb - dieťa otočí hlavičku do cc 30 stupňov bez pohybu hrudníka. Začína sa hrať s ručičkami a veľmi sa mu to páči. Ak vo svojom zornom poli objaví maminu, začne ju sústredene pozorovať a ak na neho aj prehovorí, bábätko začne od radosti kopať nožičkami. Aj ono samo sa vo veku 6-8 týždňov začne cielene usmievať. Jedna z najkrajších zmien v druhom mesiaci je to, že bábätko začína „odpovedať“. Kým v prvých týždňoch býval úsmev skôr reflexný, teraz sa už môže objaviť úsmev ako reakcia na vašu tvár, hlas alebo kontakt.
Experimentovanie s hlasom a počiatočné zvukyReč - hrkútanie, experimentuje s hlasom, hra s hlasom sa spája s radosťou. S dieťaťom hovorte zrozumiteľne, artikulujte. Mali by ste mať reč pokojnú s pauzami. Keď rozprávame, malo by mať možnosť sledovať našu tvár. Za istý „druh reči“ u dvojmesačného bábätka možno považovať vŕkanie, mrnkanie a občasné hrdlové zvuky pripomínajúce samohlásky „óóó“ - „ááá“. Dieťa začína vydávať jednoduché zvuky, najčastejšie samohlásky alebo pokojné „a“, „e“, „gu“. Vydáva zvuky pohmkávania a opakuje zvuky „óóó“ a „ááá“. Občasné bľabotanie naprázdno akoby imitovalo reč človeka.
Plač ako indikátor potriebPlačom dáva jasne najavo svoju nepohodu a nespokojnosť. Dieťa pri pocite hladu, potrebe vylučovať, mokrej plienke alebo keď sa chce nosiť začína túto potrebu vyjadrovať úmyselným plačom. Dieťa vydáva rôzne druhy plaču, v ktorých sa mamička začína pomaly orientovať. Rôzna intenzita plaču môže znamenať hlad, mokrú plienku či bolesť. Radosť a nevôľu môže vyjadrovať aj pohybom rúk a nôh.
Hlbší pohľad na fyzický a psychomotorický vývin
Aby sme lepšie pochopili, prečo a ako sa bábätko vyvíja, je dôležité pozrieť sa na širšie súvislosti jeho fyzického a psychomotorického vývoja.
Hrubá a jemná motorika pod lupou
V priebehu prvých mesiacov života dochádza k dynamickému rozvoju motorických schopností. Na ich pochopenie je dobré si objasniť základné pojmy. Hrubá motorika sú cielené pohyby celého tela a končatín, ako napríklad dvíhanie hlavy alebo kopanie nožičkami. Naopak, jemná motorika sú pohyby zápästia a jednotlivých prstov, ktoré sa v tomto veku prejavujú najmä otváraním dlaní a dotykmi prstov. Grafomotorika sa týka pohybov pri písaní a kreslení, čo je zručnosť pre oveľa neskoršie obdobie. Orofaciálna motorika zahŕňa pohyby tváre, úst a jazyka, dôležité pre príjem potravy a prvé zvukové prejavy.
Charakteristika pojmov a ich praktický prejavV 2. mesiaci sa u dvojmesačného dojčaťa rozvíja jemná i hrubá motorika. Oproti prvému mesiacu už dieťa dokáže v limitovanej miere kontrolovať pohyby nožičiek a ručičiek. Z hľadiska jemnej motoriky sú pri ležaní na chrbte už dlane zvyčajne pootvorené alebo úplne otvorené a prsty ohybnejšie. Preto dokáže dieťa po krátku dobu v ruke udržať predmet. V polohe na brušku môže mať bábätko snahu sa opierať o lakte a dvíhať hlavu. Dieťatko čoraz lepšie ovláda krk. Má snahy sa naťahovať za predmetmi - hračkami v jeho ohniskovej vzdialenosti, no uchopiť ju ešte dokonale nedokáže.
Postupné oslabovanie reflexovNovorodenec po väčšinu času pod vplyvom reflexov. Reflexy mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnaným a na druhej nie, popr. ak vôbec nie je, je potrebné to konzultovať s odborníkom.Napríklad úchopový reflex ruky, ktorý sa prejaví, ak vložíte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka, je prehnaný do 5. mesiaca veku. Reflexy ako asymetrický tonický šijový reflex (ATNR) alebo Moro reflex by mali byť prehnané do 3. mesiaca veku. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.
Asymetrické držanie tela: Typické pre raný vekPri sledovaní psychomotorického vývoja je vhodné mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu, či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. asymetrický šijový reflex. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť.
Zrakové a sluchové schopnosti: Cesta k vnímaniu sveta
Rozvoj zrakovej ostrosti a farebného videniaZrak dieťaťa sa ešte stále vyvíja - žltá škvrna je ešte nezrelá, preto funguje najmä periférne videnie. Žltá škvrna dozrieva v 3. mesiaci. Stále dieťatko vidí na pomerne krátku vzdialenosť. Mozog však spracúva informácie o obrysoch a tvaroch (rozpoznáva hrany). Periférne videnie sa rozvíja taktiež až okolo 3. - 6. mesiaca. Farebné videnie u bábätka ešte stále nie je úplne rozvinuté. V prvých týždňoch po narodení vidí dieťatko ostro len predmety či tváre, ktoré sú vzdialené niekoľko centimetrov. V 2. mesiaci jeho očká vedia zaostriť už do jedného metra. Človiečik v 2. mesiaci už dobre vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale ešte nerozpoznáva jemnejšie, napríklad pastelové odtiene.
Koordinácia očí a ústup škúleniaStále ešte nedokáže pohyby očí koordinovať jedným smerom. Preto môže dieťatko škúliť. Schopnosť koordinovať pohyb očí sa objaví až v priebehu 3. až 6. mesiaca. Vtedy by už škúlenie malo odznieť. Inak je potrebná diagnostika u očného lekára. Novorodenec (4. - 8. týždňov) - v týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé.
Reakcie na zvukové podnety a význam "bieleho šumu"Dieťa vníma zvuky, nielen hlasy, ale aj melódie, hrkanie a zachytáva niektoré hlásky. Dokáže rozpoznávať hlasy matky či otca. Reaguje na hlasité zvuky tým, že úplne stíchnu, rozplačú sa alebo sa správajú vyľakane. Na silný zvuk môže rozplakať, naopak tzv. biely šum (jazda áut, digestor, práčka) dieťa upokojí a môže pri ňom aj zaspať.
Kognitívne základy a sociálne väzby
Vytváranie puta a reakcie na známe tváreVäčšina z nich v tomto období už dokonale ovláda saciu techniku. Väčšina bábätiek v tomto období pozná svojich rodičov a reagujú na ne inak než na neznámych ľudí. Začína sa zaujímať o okolie, zaujmú ho ľudské tváre, ktoré sa mu prihovárajú a smejú sa.
Komunikačné vzorce a ich význam pre vývojDieťa omnoho viac interaguje s okolím. Dožaduje sa interakcie, očného kontaktu, dotykov, nosenia na rukách. Okrem plaču začína komunikovať úsmevom a občasnými grimasami. Často ho svojím úsmevom rozosmejete a ono vám ho opätuje. Keďže malé deti dýchajú nosom, nie ústami, môžu chrápať až pískať.
Optimálny rast a výživa: Kľúč k zdraviu
V druhom mesiaci života je správna výživa a sledovanie rastu kľúčové pre zdravý vývoj bábätka.
Hmotnosť a výška: Štatistické ukazovatele rastu
Dojčatá priberajú denne zhruba 20 - 30 gramov do 3. mesiaca veku. Týždenne to tak predstavuje prírastok 120 až 250 gramov (pozn. podľa tabuliek Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO). Dieťa by malo byť kŕmené v dobe, kedy si samo vypýta.Priemerné hodnoty hmotnosti a výšky pre dvojmesačné bábätká sú nasledovné:
| Pohlavie | Spodná hranica (kg) | Optimálna hmotnosť (kg) | Horná hranica (kg) | Spodná hranica (cm) | Optimálna výška (cm) | Horná hranica (cm) |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Chlapček | 3,6 | 5,2 | 6,7 | 53,2 | 58,1 | 62,9 |
| Dievčatko | 3,4 | 4,7 | 6,0 | 52,2 | 56,8 | 61,3 |
Dojčenie ako základ výživy: Materské mlieko a jeho benefity
Naďalej je najdôležitejšie dojčenie. Základnú zložku potravy aj v období 2 mesiacov neustále predstavuje materské mlieko, prípadne umelé mlieko. Keď mamička dieťa dojčí a dopraje mu nevyhnutné vitamíny obsiahnuté v materskom mlieku, môžu jej ku dojčeniu pomôcť rôzni pomocníci. Keď nie je dieťa z akéhokoľvek dôvodu dojčené, môže mamičke pri príprave umelého mlieka a starostlivosť o nevyhnutné veci pomôcť napr. sterilizátor.
Význam imunologickej ochranyMaterské mlieko obsahuje neoddeliteľné prvky imunologickej ochrany (protilátky, hormóny), ktoré zlepšujú obranyschopnosť dieťaťa voči chorobám. Tieto zložky sú kľúčové pre budovanie imunitného systému bábätka v jeho prvých mesiacoch života.
Dostatočný príjem tekutín z mliekaNie je nutné u dojčeného dieťatka podávať aj iné tekutiny, napr. čaj. Mliečko totiž aj zaháňa smäd a vypĺňa potrebu tekutín. Žiadne prikrmovanie v tomto období nie je potrebné, dieťa si vystačí s bohatými živinami, ktoré ponúka materské mlieko.
Individuálne intervaly kŕmeniaIntervaly kŕmenia u dvojmesačného dieťaťa nie sú presne stanované. V závislosti od toho, koľko materského mlieka či umelého mlieka dieťa prijíma, je potrebné zohľadniť aj intervaly kŕmenia. V zásade však platí, že by dieťa malo byť kŕmené vždy vtedy, keď si ho pýta. A to aj v prípade, že dojčenie môže trvať krátko. Intervaly kŕmenia sú individuálne, môžu sa pohybovať od približne 1 do 3 - 4 hodín, v noci aj dlhšie. Je to rôzne, pretože každé bábätko má svoje potreby inak nastavené, rovnako aj rytmus dňa. Jeho žalúdok je už väčší a preto vydrží v noci bez hladu 6-8 hodín.
Možné výzvy: Koliky a laktačná kríza
Aj v tomto období sú rizikom u dojčiat koliky, ktoré sú sprevádzané dlhotrvajúcim plačom a nepokojom, pričom príčina nemusí byť úplne zjavná. Drobček si denno-nočný rytmus vytvára postupne, ale určite mu pomôže, keď vy začnete a ukončíte deň v rovnakom čase.
Pochopenie príčin a riešenia dojčenských kolíkOd 2. do 3. mesiaca veku začínajú u detí koliky, ktoré dokážu potrápiť bábätko aj rodičov. Sú sprevádzané krikom dojčiat a najmä neskúsených rodičov môžu vyľakať, pretože spočiatku sa ich príčina rozšifruje ťažko. Dojča prospieva, priberá a nemá príznaky ochorenia. Príčinou v niektorých prípadoch býva žalúdočná nerovnováha, plynatosť, nevhodné umelé mlieko (môže byť sprevádzané zápchou alebo hnačkou), nesprávna manipulácia s dieťaťom alebo alergická reakcia. U väčšiny bábätiek skončením 3. mesiaca, našťastie, koliky ustúpia. No každý deň, ktorý je podmienený kolikou, je dlhý a namáhavý, preto ak trápia aj vaše bábätko, určite o tom informujte pediatričku a poraďte sa, ako dieťatku pomôcť (napr. aj užívaním probiotických kvapiek či úpravou stravy dojčiacej matky).
Laktačná kríza: Prechodný stav a podpora produkcie mliekaPre 2. až 3. mesiac je skutočne typický výskyt tzv. laktačnej krízy, čo v preklade znamená prechodné zníženie produkcie mlieka. V priebehu 6. až 8. týždňa sa u dojčiacej mamičky môže vyskytnúť obdobie, ktorému sa hovorí laktačná kríza. Toto obdobie je tiež charakteristické v 3. až 5. mesiaci. Laktačná kríza sa nevyskytuje u každej dojčiacej ženy. Ide o stav, keď má mamička prechodný nedostatok mlieka. Často sa stáva, že ženy v domnienke z obáv, že stratili mlieko, prestanú dojčiť a prejdú na umelú formulu. Často ide len o vnútorný pocit mamičky, že dochádza k výraznému poklesu mlieka. Dôvody, prečo k tejto kríze dochádza, môžu byť rôzne. Tento stav býva prechodný a je dôležité počas neho dieťatko zbytočne neprikrmovať umelým mliekom, ale snažiť sa o zvýšenie produkcie mlieka častejším odpočinkom mamičky, zvýšeným príjmom tekutín, ochranou a častejšou hygienou bradaviek a dojčením dieťaťa tak často, ako potrebuje. Prsia tvoria vo väčšine prípadov vždy toľko mlieka, koľko si dieťa odsaje. Nie je nutné, aby boli prsia po každom kojení mäkké. Rolu zohráva aj podvedomie. Pomôcť môže podľa niektorých mamičiek masáž pŕs a bradaviek.
Dojčenie verzus umelé mlieko | Opýtajte sa odborníka
Spánkový režim a denný biorytmus: Vytváranie poriadku
Spánok bábätka sa mení z mesiaca na mesiac. Možno si už zvyklo na cirkadiánny, teda denno-nočný cyklus, ale možno ešte stále spí tak, ako spalo vo vašom brušku. Fázy bdenia sa vo všeobecnosti celkovo predlžujú, fázy spánku sa skracujú - bábätko chce aktívne vnímať svet okolo. Po jednej až dvoch hodinách však zvyčajne jeho pozornosť ochabne a potom prichádza čas na ďalšie zdriemnutie.
Predlžovanie spánkových intervalov a rozpoznávanie noci
Oproti prvému mesiacu sa intervaly spánku a bdenia začínajú predlžovať. Tým, že dieťa začína byť vnímavejšie, klasická forma zobudiť, prebaliť, okúpať, nakŕmiť a spať už nie vždy funguje. Detičky rady trávia čas bdením, pretože pozorujú svoje okolie. Bábätko už vie rozpoznať, kedy je noc. Jeho žalúdok je už väčší a preto vydrží v noci bez hladu 6-8 hodín. Nočný spánok by sa mal predlžovať, no niekedy je to len zbožné prianie. V 2. mesiaci bábätko môže prespať počas noci 5 až 6 hodín, no pokojne to môže byť aj viac či menej. Stále platí cez deň sa mu venujte, v noci skráťte čas na nevyhnutné: kŕmenie, plienka, utíšenie, žiadne dlhé slová, hovorte tichšie a žiadne silné svetlo.
Rituály a bezpečné prostredie pre spánok
Zatemnená izba, v ktorej má spať, každovečerné rituály pred spaním a pravidelná uspávanka mu pomôžu prispôsobiť vnútorné biologické hodiny skutočnému dňu a noci. Stále platí, že pred spánkom by mali byť zaužívané opakujúce sa rituály, ktoré u dieťaťa vytvoria prepojenie, že je čas na spánok. Biorytmus sa u dojčaťa neraz prehodí. Stanovte si rituál, napríklad kúpanie bábätka pred spaním. Z dôvodu predchádzania syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) sa odporúča dojčatá ukladať v spánku v polohe na chrbát alebo mierne naklonené na boku. Mamičky by tiež mali dbať na to, aby dieťatko neležalo vždy iba na jednej strane hlavičky, pretože tak môže dôjsť k jej zležaniu, čo má vplyv na asymetrický tvar hlavičky, ale aj na krčné svalstvo.
Manažment spánku: Tipy pre rodičov
Ak by si dieťa predlžovalo poobedňajší spánok, radšej ho zobuďte po 2-3 hodinách, aby spalo v noci. Počas času, keď dieťa bdie - je hore, je dobré ho zabaviť a unaviť. Pred nočným spánkom ho naopak príliš nestimulujte. Dieťa ešte totiž nerozoznáva medzi dňom a nocou. Niektoré deti cez deň spia menej a dospia všetko počas noci s občasným prebudením na mokrú plienku alebo za účelom kŕmenia, iné zasa majú dlhšie úseky spánku počas dňa a v noci majú spánok preto prerušovaný.
3 tipy ako dieťa zobudiť bezpečne:
- Začnite potichu hovoriť, spievať alebo ho hladkať.
- Zľahka mu hýbte ručičkami, nožičkami.
- Pomaly ho vyzliekajte s tým, že zároveň sa mu prihovárate.
Komplexná starostlivosť a hygiena: Ochrana citlivej pokožky
Starostlivosť o bábätko v 2. mesiacoch si vyžaduje osobitnú pozornosť, najmä čo sa týka jemnej pokožky a citlivých miest.
Prevencia plienkovej dermatitídy
Pozor na plienkovú dermatitídu, „zapareninu“: ide o zápal kože v oblasti zadočka pôsobením moču a stolice. Na mieste je dôsledná hygiena, časté vymieňanie plienok, ošetrovanie pokožky krémom proti „zapareninám“ (dostať kúpiť v lekárni). Pre bábätká postačujú jednorazové plienky alebo nové modely látkových plienok.
Starostlivosť o detskú pokožku a výber oblečenia
Pokožka dieťatka je veľmi citlivá, nie je ešte vytvorená vrchná odolná vrstva. Obsahuje veľa vody a málo tuku, preto má vysokú priepustnosť a môžu cez ňu ľahko preniknúť rôzne škodliviny. Uprednostňujte preto bavlnené oblečenie a detský prací prášok či detskú aviváž. Predídete tým vzniku alergickej reakcie a vyrážok. Prvé body či dupačky vo veľkosti 50 alebo 56 sú už bábätku zrejme tesné. Dieťa v 2. mesiaci zvyčajne meria priemerne 51 až 56 centimetrov, takže kupovať nové oblečenie s číslom 56 už nemá veľký význam. Tip: Osvojte si zásadu kupovať bábätku radšej voľnejšie oblečenie.
Riešenie mliečnej chrasty na hlavičke
Na temene hlavičky sa objavujú hnedé šupinaté škvrny. Je to dôsledok zvýšenej činnosti mazových žliazok. Môže ísť o mliečnu chrastu, ktorá sa zvykne u bábätiek vyskytovať približne od 3 do 12 mesiacov. Ide o neinfekčné ochorenie kože, ktoré sa prejavuje šupinami - chrastičkami žltkastej kože. Dochádza k prekrývaniu starej vrstvy kože a náhrade odumretých buniek kože novými. Na týchto miestach je zvýšená produkcia mazu. Je potrebné ich odstrániť naolejčekovaním daného miesta detským olejom a následným vyčesaním detským hrebienkom (kefkou). Účinný môže byť takisto špeciálny šampón alebo Bepanthen.
Hygiena nošteka: Dýchacie cesty a ich čistota
Ak má dieťa upchatý nos, treba tomu venovať pozornosť. Keďže malé deti dýchajú nosom, nie ústami, môžu chrápať až pískať. Ak má sliznicu už opuchnutú, použite hypertonický roztok morskej soli (Quinxx, Sterimar). Je dobre, aby sa noštek čistil pravidelne vatovou tyčinkou namočenou v čistom olivovom oleji (pýtajte si v lekárni) alebo tyčinkou namočenou v materskom mliečku, pomáha aj liečiť infekciu. Odporúčame tiež fyziologické roztoky - izotonické, napr. Stérimar, ktoré obsahuje rovnakú koncentráciu solí ako tekutiny v bunkách ľudského tela, preto je vhodný na každodennú hygienu nosa už od narodenia. Ak sa vám zdá, že tlak striekania je silný, nastriekajte ho tiež na vatovú tyčinku.
Zdravotné aspekty a preventívne prehliadky
Pravidelné lekárske kontroly sú neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja bábätka a umožňujú včasné odhalenie prípadných odchýlok. Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. Ak však máte pocit, že sa bábätko vôbec neusmieva, nereaguje na zvuky, nesleduje tvár, veľmi zle pije alebo pôsobí nezvyčajne ochabnuto, povedzte to pediatrovi.
Pravidelné kontroly u pediatra: Meranie a posudzovanie vývoja
V 2. - 5. týždni života bábätka nastáva čas na druhú poradňu u detskej lekárky. Jej súčasťou je kontrola hmotnosti a dĺžky dieťatka, tiež sa meria obvod hlavičky. Pediatrička zhodnotí prírastok hmotnosti, ktorý je dôležitým ukazovateľom prospievania a tiež sa s mamičkou porozpráva o tom, ako dieťatko papá, koľko mokrých plienok denne má a či nemá ťažkosti so stolicou. Lekárka zhodnotí aj psychomotorický vývoj. Hoci sa každé dieťa vyvíja individuálne, pre každý mesiac veku sú zadefinované akési míľniky vývoja, ktoré kontroluje. Lekár kontroluje reakcie bábätka a jeho oči - prípadný stav škúlenia. Zhodnotí psychomotorický vývoj a pre detailnejšie zhodnotenie rastu odporučí návštevu ortopéda. Lekár orientačne kontroluje všeobecne zadefinované vývojové míľniky u bábätka v 2. mesiaci.
Ortopedické vyšetrenie bedrových kĺbov: Skríning a sledovanie
Už v pôrodnici sa vykonáva skríning, ktorého súčasťou, okrem iného, je aj vyšetrenie bedrových kĺbov bábätka. Je to z dôvodu zisťovania ochorenia vývinovej dysplázie bedrového kĺbu. Ak sa u dieťatka zistia odchýlky, je nutná liečba u ortopéda. Ten následne vykonáva ďalšiu kontrolu vo veku 4 - 6 týždňov. Mamičky sa však tohto vyšetrenia nemusia báť, ide o neinvazívne (nebolestivé) testy (podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a ultrasonografické vyšetrenie. Následne je potrebné vyšetrenie ešte zopakovať a ak je nutná liečba, riadi ju ortopéd. Balenie do poštolkových nohavičiek, ktoré sa kedysi preventívne odporúčali práve kvôli dysplázii kĺbov, sa dnes už neodporúča. V prípade, že rodičia majú akékoľvek pochybnosti, vždy je to dôvod na konzultáciu s odborníkom. V 2. mesiaci sa odporúča návšteva ortopéda. Po prvýkrát môžete v tomto období zachytiť snahu o dorozumievanie sa „neidentifikovateľnou“ rečou.
Očkovanie: Prvá dávka Hexavakcíny
Nezabudnite na očkovanie. Podľa odporúčaní by malo bábätko v druhom mesiaci života dostať prvú dávku Hexavakcíny. Detailný prehľad očkovaní. Ak ste sa na očkovanie ešte neobjednali, zavolajte detskému pediatrovi čo najskôr.
Sledovanie reflexov a včasné rozpoznanie odchýlok
Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnaným a na druhej nie, popr. ak vôbec nie je, je potrebné to konzultovať s odborníkom. Napríklad krokový reflex sa prejaví, ak uchopíte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavíte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Tento reflex je prehnaný do 4. - 6. týždňov.
Interakcia a podpora vývoja: Hry a aktivity
Hračky sú na to, aby sa dieťa hralo, rozvíjalo, učilo, nie na to aby mali rodičia od dieťaťa chvíľu pokoj. Aktívny čas s bábätkom trávte tak, že si ho vezmete na ruky. Nadväzujte s dieťaťom očný kontakt. Čítajte mu, spievajte a snažte sa ho rozosmiať. Hrajte sa so svojím bábätkom: podporujete tým jeho vývoj! Pozornosť neudrží príliš dlho, preto činnosti striedajte.
Vhodné hračky a zásady ich výberu
Vhodné hračky pre dieťa od 1-3. mesiacov sú: hrkálky, obrázkové knižky s jasnými kontrastnými farbami, sýtofarebný kolotoč nad postieľku, nerozbitné detské zrkadlo. Výraznejší zmysel môžu mať aj prvé hračky.Zásady pri kúpe hračiek:
- Nekupujte hračky od pouličných predajcov, či v čínskych obchodoch.
- Nedávajte deťom svoje staré hračky, okrem tých drevených bez povrchovej úpravy.
- Hračky by mali mať logo CE.
- Nekupujte hračky z mäkkého PVC, obsahujú zväčša ftaláty, ktorými sa zmäkčujú. Skontrolujte to nosom, nesmú mať toxický zápach.
- Hračky by sa mali čistiť aspoň 1x za mesiac, ideálne aj po každej chorobe, či mnohopočetnej návšteve detí.
Stimulácia zmyslov a motoriky prostredníctvom hry
Váš poklad začína byť v 2. mesiaci aktívny, chce pochopiť prostredie, ktoré ho obklopuje. Jeho pršteky s nadšením uchopia všetko, čo sa ocitne v ich dosahu. Otváranie a zatváranie je nová zručnosť, ktorú si bude trénovať čoraz intenzívnejšie. Stimulujte zmysly bábätka ďalšími aktivitami:
- Skúšajte prstové hry a rytmické pohyby, pri ktorých sa dieťaťa dotýkate (hladkáte ho, masírujete, klopkáte mu na telíčko, hýbete do rytmu rúčkami a nôžkami). Popri tom sa mu prihovárajte rytmickými riekankami.
- Pri prebaľovaní, prezliekaní alebo kúpaní mu doprajte jemnú masáž.
- Upokojujte ho spevom, rečou, hojdaním alebo veselými grimasami.
- Nastal čas, keď môžete drobčeka z času na čas položiť na bruško. Dajte dieťaťu dostatok času na to, aby si vyskúšalo rôzne pohyby.
- Trávte s ním čas na pohybovej podložke, hrajte sa s ním, chytajte mu ruky, nohy. Snažte sa rozvíjať jeho úchop, dávajte mu svoje prsty do dlaní.
- Dajte mu na hranie niekoľko jasne farebných predmetov, napríklad čiernobiele závesné hračky s výrazným vzorom alebo mäkké látkové hračky.
Dôležitosť spoločného času a väzby
Čas strávený spoločnou hrou posilňuje väzbu medzi vami a bábätkom a pomáha mu učiť sa nové veci. Počas hry uvidíte, že bábätko lepšie kontroluje svoje pohyby a posilňuje svaly. V tejto dobe ho môžete začať pokladať na zem na hraciu deku, aby sa mohlo pretiahnuť a hrať sa v polohe na brušku.
Cestovanie a prechádzky: Bezpečnosť a prínos čerstvého vzduchu
Cestovanie s bábätkom a prechádzky v exteriéri sú dôležité pre jeho rozvoj a pohodu, no vyžadujú si dodržiavanie bezpečnostných zásad a prispôsobenie sa poveternostným podmienkam.
Bezpečná preprava v aute
Pri cestovaní autom by malo byť bábätko pripútané v autosedačke v tvare vajíčka, ktorá je pre deti od narodenia do 10 kg. Autosedačku je nutné potom ešte pripútať bezpečnostným pásom. Dieťa je možné voziť na prednom sedadle spolujazdca, ale iba v prípade, že je vypnutý airbag.
Prechádzky v prírode a ochrana pred počasím
Ak chce mamička s dieťaťom na prechádzku, teplota do 10°C mu určite neublíži a krátka prechádzka na čerstvom vzduchu naopak prospeje. Dieťa je nutné teplo obliecť a podľa potreby aj zabaliť do fusaku či deky. Pri nosení je vhodné použiť širšiu bundu alebo zateplený vak na nosenie. Hraničná teplota pre prechádzky je 0°C až -3°C. Pozor si tiež treba dať na silný a studený vietor. Dieťa ešte nedokáže regulovať svoju teplotu a mohlo by rýchlo prechladnúť. V lete by sa mala používať strieška kočíka, ktorá dieťa ochráni pred priamym slnkom. Mamička by pri obliekaní dojčaťa mala dať pozor na množstvo oblečenia, aby nedošlo k prehriatiu organizmu.
tags: #ako #ma #vyzerat #2 #mesacne #dieta