Jeleň lesný (Cervus elaphus) je jednou z najznámejších súčastí fauny v Európe. Táto majestátna postava, pôsobivé parohy a spoločenské správanie z nich robia symbol divokej prírody. Jeleň lesný je jednou z najväčších suchozemských cicavcov obývajúcich Európu a po losovi je druhým najväčším zástupcom jeleňovitých v strednej Európe. Je to druh párnokopytníka, ktorý patrí do čeľade jeleňovitých. Vďaka jeho veľkolepému vzhľadu ho považujeme za kráľa našich lesov, najmä kvôli bohatému parožiu, ktorý majú len samce. Jeleň lesný je majestátne zviera, ktoré obýva lesy v celej Európe, Ázii a Severnej Amerike.
Fyzická charakteristika a stavba tela
Jeleň je zviera štíhlej, ale pevnej postavy, ktoré dokonale spája ladnosť a silu. Jelene majú dlhé, štíhle nohy, ktoré im umožňujú rýchly beh a obratné manévrovanie v hustých lesoch. Ich srsť sa mení v závislosti od ročného obdobia - v lete má teplý hrdzavohnedý odtieň, ktorý v zime prechádza do tlmenejšej, sivohnedej farby. Jeleň má hnedú srsť, ktorá je v lete svetlejšia a v zime tmavšia. Jelene menia srsť dvakrát do roka - na jar a na jeseň. Odhliadnuc od škvrnitého zafarbenia mláďat sú jelene jednofarebne sfarbené. Telo je silnej konštrukcie, v bočnom pohľade takmer štvorcové. Dlhé nohy s útlymi kopytami spôsobujú, že telo vyzerá ľahšie, ako je v skutočnosti.
Samce, nazývané býky, sú oveľa väčšie ako samice, nazývané srnky (či správnejšie jelenice). Dospelý jeleň môže vážiť od 160 do 240 kg, pričom samica jeleňa je oveľa ľahšia s hmotnosťou od 80 do 120 kg. Celkovo sa hmotnosť samca pohybuje v rozmedzí 200 - 300 kg, zatiaľ čo samica váži 120 - 200 kg. Dĺžka tela dospelého jeleňa dosahuje 150 - 200 cm a výška v kohútiku sa pohybuje od 120 do 150 cm. Jeleň má pomerne krátky (10-15 cm) chvost bez čierneho zafarbenia. V priemere sa jeleň vo voľnej prírode dožíva 14-15 rokov, v zajatí sa môže dožiť až 20 rokov.
Jelenie parohy: Symbol moci a postavenia
Najcharakteristickejším prvkom vzhľadu samca sú však parohy. Ide o pôsobivé roztiahnuté rohy, ktoré sú symbolom moci a postavenia vo svete zvierat. Jelenie parohy nie sú len pôsobivou dekoráciou, ale aj nástrojom, ktorý zohráva v živote tohto zvieraťa kľúčovú úlohu. Samce používajú svoje parohy počas ruje na boj o samice. V týchto stretoch stoja proti sebe býci, ktorí sa snažia zatlačiť na svojho súpera a demonštrovať svoju silu.
Jelenie parohy pozostávajú z tvrdých kostených štruktúr, ktoré rastú od jari do jesene. Spočiatku sú pokryté jemnou pokožkou nazývanou lyko (alebo scutum), ktorá poskytuje živiny. Dozrievaním parožia lyko zasychá, odlupuje sa a obnažuje sa tvrdé parožie. Zviera odstraňuje lyko z povrchu parožia šúchaním a otieraním o kmene stromov. Parohy môžu dosiahnuť dĺžku až 1,2 metra a vážiť 5 až 15 kg. Zaujímavosťou je, že jelene zhadzujú parohy každý rok, zvyčajne medzi februárom a aprílom. Potom začne rásť nová, ktorá je plne vyvinutá pred začiatkom ruje.
Parožie sa spája s pučnicou (výbežok čelovej kosti) prostredníctvom ružice. Vetva nad ružicou sa nazýva očnica a z nej ďalej vystupuje nadočnica. Jelene sú u poľovníkov označované aj podľa počtu ich vetiev, ako napríklad šestorák, osmorák, atď. Staršie jelene mávajú parohy až s dvadsiatimi šiestimi hrotmi, vo výnimočných prípadoch ešte aj rozvetvenejšie. Vrchné hroty tvoria tzv. korunu.
Spôsob života a správanie
Jeleň lesný obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelene od laní a mláďat. Čriedu tvorí vodiaca jelenica a ďalšie neplodné jelenice a nedospelé jedince obidvoch pohlaví. Dospelé jelene vytvárajú osobitné čriedy. Jelenice sú veľmi spoločenské zvieratá a pohybujú sa vo veľkých stádach, v ktorých sa môže nachádzať až 50 jedincov. Jelene sú veľmi opatrné a pred nebezpečenstvom rýchlo reagujú, väčšinou útekom, alebo hľadaním úkrytu.
Jeleň lesný je neúnavný plavec a bez problémov dokáže prežiť aj záplavy v lužnej krajine. Rád sa vyvaľuje v bahne. V horúcich letných a jesenných dňoch sa na vlhkých miestach s obľubou kaluží (bahnisko), čím sa ochladzuje a zbavuje parazitov. Jelene sú aktívne za súmraku a v noci. Cez deň sa ukrýva v húštinách, večer vychádza na pašu.
Jelenia ruja
Jelenia ruja je jedným z najveľkolepejších prejavov, ktoré nám príroda ponúka. Zvyčajne sa odohráva od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septembra do 10. októbra. Počas ruje samce vydávajú hlasné ručanie, popritom krochkanie a mumlanie. Tieto volania sú nadpriemerne hlasné a hlboké a možno ich počuť zo vzdialenosti až 3 kilometrov.
Divoká Poľana - POĽANSKÝ JELEŇ
Počas tohto obdobia jelene takmer vôbec neprijímajú potravu a často sa váľajú v kalisku. Ríja nie je len obdobím bojov, ale pre samcov aj obdobím intenzívneho fyzického cvičenia. Počas tejto doby môžu býci výrazne schudnúť, pretože ich hlavným cieľom je brániť svoje územie a chrániť jelenice pred ostatnými samcami. Sprievodným znakom rujného jeleňa je čierna škvrna na bruchu okolo pohlavného údu.
Rozmnožovanie a vývoj mláďat
Dĺžka gravidity u jeleníc je približne 236 až 262 dní. Po 8. mesiaci gravidity rodí jedno alebo dve teliatka. Mladé jelene sú spočiatku ukryté v hustých kríkoch, kde ich škvrnitá srsť pomáha pri maskovaní. Mláďatá, ktoré sú kŕmené materským mliekom, majú zdravšie a silnejšie parožie. Materské mlieko má totiž vynikajúci vplyv pre správny rast kvalitných parohov, nakoľko mlieko je vysokým zdrojom bielkovín, fosforu a vápnika. Mláďatá sú počas prvých dní po narodení skryté v trávnatom poraste. Pohlavne dospievajú vo veku 1,5 roka, do reprodukcie sa mladé jelene zapájajú spravidla až vo veku 4 rokov, jeleničky v 2. - 3. roku.
Potrava a vplyv na lesné porasty
Jeleň lesný je bylinožravec. Jeho potrava sa skladá z bylín, drevín, divo rastúcich plodov, ale aj kultúrnych rastlín. Je to prežúvavec, ktorý potrebné výživné látky získava požieraním trávy, kôry stromov, lístia, či žaluďov. Jelene a lany majú hryzáky iba na spodnej čelusti, tieto slúžia na odtrhnutie rastliny tým, že rastlinu hryzákmi pritlačia na rohovinovú platničku na hornej čelusti.
Obhryzom zver poškodzuje a konzumuje kôru, lyko a beľ stromov. Na kmeni stromu vo výške približne 1,5 - 2 metra sú zreteľné stopy po hryzákoch. Pri poškodení celého obvodu kmeňa obhryzom dochádza k prerušeniu vodivých pletív a následne k odumretiu poškodeného stromu. Na jar, v období prúdenia miazgy, poškodzuje zver kmene tiež lúpaním. Pri letnom odhryze sú spolu s letorastami konzumované aj listy a pri zimnom odhryze, ktorý je škodlivejší, zver konzumuje púčiky a ihlice. Pri opakovanom silnom odhryze spojenom s poškodením vrcholovej časti stromu dochádza k výraznému spomaleniu rastu prípadne až k odumretiu stromu. Škody spôsobujú tiež mechanickým poškodzovaním drevín pri zhadzovaní parohov, kedy jeleň odstraňuje lyko z povrchu parožia šúchaním o kmene stromov.
Výskyt a ochrana na Slovensku
Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy jeleňa lesného, a to v oblasti západného Slovenska jeleň lesný západoeurópsky a v oblasti stredného a východného Slovenska jeleň lesný karpatský. Jeleň lesný karpatský sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Väčšina miestnych populácií je však natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité.
Jeleň lesný nie je ohrozený druh, jeho ochrana je však regulovaná poľovníckymi a lesníckymi zákonmi. Regulovaný lov pomáha predchádzať premnoženiu, ktoré by mohlo poškodiť lesné porasty. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemôže tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitejších úloh poľovníkov. Jeleň je dôležitý symbol prírody, ktorý treba chrániť. Taktiež je dôležité rešpektovať jeho prirodzený domov.
tags: #jelen #lesny #narodenie