Poznáte rozprávku od Daniela Pastirčáka - O ceruzke? Je to príbeh Veľkého kresliara, ktorý nakreslil vesmír, svetlo i tmu, neskôr celú zem, na tej zemi nakreslil prírodu, všetky stromy, trávy, zvieratá a vody. Kreslil malé i veľké veci, krásne a zaujímavé. Nakoniec nakreslil Malého kresliara. Tomu dal svoj priestor, aby aj on mohol kresliť a tvoriť to, čo sa mu páči a čo chce. Veľký a Malý kresliar si každý večer ukazovali svoje namaľované diela, rozprávali sa o nich. Tak ako v rozprávke Veľký kresliar vytvoril všetky podmienky na to, aby sa Malý kresliar naučil maľovať, aby stvárnil všetko to, čo ho zaujíma a čo sa mu zdá krásne, je dôležité, aby sme aj my vytvárali deťom priestor a čas na vyjadrovanie svojho sveta prostredníctvom kresby či maľby. Vývoj detskej kresby je fascinujúci proces, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou celkového vývoja dieťaťa. Odráža nielen rozvoj motorických schopností detí, ale predovšetkým vývoj ich kognitívneho myslenia, emocionálneho prežívania a sociálneho vnímania sveta. Kreslenie nie je pre dieťa len kratochvíľou či spôsobom, ako vyplniť voľný čas. Je to jeden z najprirodzenejších prejavov detskej psychiky a kľúčový nástroj sebavyjadrenia. Od momentu, kedy dieťa prvýkrát uchopí farbičku a zanechá na papieri stopu, začína fascinujúca cesta objavovania vlastnej identity a sveta, ktorý ho obklopuje.
Význam detskej kresby v celkovom vývine dieťaťa
Kresba je prirodzenou súčasťou detského sveta a detského vývinu. Deti ju vnímajú ako hru, pričom je to špecifický spôsob ich komunikácie. Prostredníctvom kresby prejavujú citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Detská tvorba je kreatívny proces, ktorý úzko súvisí s celkovým vývojom dieťaťa. Odráža emocionálne prežívanie, kognitívne myslenie, ako aj motorické schopnosti. Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Pre dieťa je kresba hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
Detskú kresbu môžeme vnímať ako estetické umelecké dielo, no má aj viacero rovín. Jednou z nich je nepochybne rovina psychologická. Každá farebná bodka, čiara aj ten najmenší detail môžu napomôcť k odhaleniu emocionálneho a kognitívneho stavu dieťaťa. Tento proces prebieha v niekoľkých fázach. V psychológii a pedagogike predstavuje detská kresba nielen nástroj na sebavyjadrenie, ale aj užitočný prostriedok na pochopenie emocionálneho a sociálneho vývoja dieťaťa. Predškoláci, teda deti do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Základné štádiá vývoja detskej kresby
Keďže deti nemajú dostatočne dobre rozvinutú jemnú motoriku rúk a iba postupne získavajú cvik v kreslení, definujú sa štyri hlavné štádiá vývoja detskej kresby:
- Obdobie čmáraníc: Je to obdobie do približne druhého roku života. Je to takzvané bezobsahové čmáranie, kedy pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku, pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Okolo druhého roku dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál.
- Obdobie spontánnej obsahovej detskej tvorby: Na začiatku tohto obdobia sa prejavuje zlatý vek detskej kresby. Preukazuje sa schopnosť predstavovať si niečo prostredníctvom niečoho. Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Obdobie detského naivného realizmu sa objavuje od troch do deviatich rokov. Deti nahrádzajú symboly reálnymi schémami a kreslia to, čo reálne vidia (už nie predstavy o sebe), kreslia proporcie či detaily.
- Obrat k napodobňovaniu optickej podoby: Toto štádium trvá do približne dvanásteho veku života. Do tohto obdobia sa vyvíjajú schopnosti a grafické zručnosti. Forma kresby sa mení už málo, pričom deti kreslia zjednodušené postavy.
- Obdobie straty záujmu o výtvarný prejav: Nastupuje okolo dvanásteho veku dieťaťa. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť.
Kognitívny vývin a detská kresba: Pohľad J. Piageta
J. Piaget (2010) nazýva obdobie do troch rokov veku dieťaťa senzomotorickým štádiom. V tomto období sa vytvárajú schémy, ktoré neskôr slúžia k priestorovej orientácii. Deti experimentujú pri manipulácii s rôznymi predmetmi. Taktiež sa objavujú prvé pokusy kresieb - čmáranice. V tomto štádiu dieťa rozvíja symbolické myslenie. Zároveň však nastáva obdobie egocentrizmu, čo znamená, že dieťa vníma svet iba zo svojho pohľadu. Jeho chápanie príčin a následkov je veľmi intuitívne a nevyplýva z logického uvažovania. Môže si napríklad myslieť, že vysoký tenký pohár obsahuje viac tekutiny ako nízky široký pohár, aj keď oba obsahujú rovnaké množstvo.
Nasleduje obdobie, ktoré sa nazýva predoperačné myslenie. Toto štádium trvá približne do šiestich rokov života dieťaťa a rozvíja sa v ňom názorné myslenie. Toto myslenie so sebou tiež prináša záujem dieťaťa o skutočnú realitu, ktorý sa vo výtvarnej expresii prejavuje koncentráciou na jeden prvok a neschopnosťou pracovať s viacerými objektami.
Obdobie konkrétnych operácií trvá približne do dvanástich rokov veku dieťaťa. Deti sú v tomto období schopné realizovať myšlienkové operácie v konkrétnych činnostiach. Dieťa začína logicky uvažovať o konkrétnych objektoch, čo mu umožňuje chápať pojmy, ako sú množstvo, hmotnosť alebo priestor. Počas tejto fázy sa deti stávajú menej egocentrickými a začínajú uvažovať o tom, ako môžu iní ľudia myslieť a cítiť. V kresbe to znamená presné stvárňovanie pozorovaných objektov.
Obdobie formálnych operácií sa, podľa J. Piageta (2010), rozvíja až do dospelosti. V tejto finálnej fáze sa dieťa učí pracovať s abstraktnými myšlienkami a hypotetickými situáciami. Adolescent je schopný myslieť na vyššej úrovni, je schopný dedukovať, analyzovať a syntetizovať. V kresbe už dokáže pracovať s abstrakciou.
Komplexný pohľad na výtvarnú ontogenézu: Modely Lowenfelda a Brittaina
Tento proces prebieha v niekoľkých fázach. Model formulovali spoločne Viktor Lowenfeld a W. Lambert Brittain a predstavuje jeden z najdôležitejších rámcov na pochopenie vývoja kresby od detstva až po dospievanie. V. Löwenfeld (1986) postupoval pri vymedzení jednotlivých štádií chronologicky a výtvarnú ontogenézu rozdelil na šesť období:
- Fáza čmárania (2 - 4 roky): V tomto ranom období si deti užívajú radosť z kreslenia prostredníctvom čmáraníc. Začínajú chápať, že svojimi pohybmi môžu vytvárať značky na papieri. Tento proces čmárania je veľmi spontánny a prebieha bez zamýšľania sa. Je pre nich typická tvorba základov vzorov a predstáv o okolitom svete aj o sebe samom. Löwenfeld obdobie čmáraníc ďalej rozdeľuje do štyroch období: chaotické (bezobsažné) čmáranie, zvládnutá čmáranica, pomenovaná čmáranica a farebná čmáranica.
- Fáza symbolického znázorňovania (4 - 7 rokov): Deti už začínajú kresliť jednoduché symboly znázorňujúce objekty a osoby. Kresba je skôr schematická a zameriava sa na konkrétne symboly (napríklad koliesko symbolizujúce hlavu). Toto obdobie nazýva aj preschématické obdobie (4 - 6 roky), v ktorom je dominantná emočná zložka.
- Schématická fáza (7 - 9 rokov): Deti začínajú vytvárať systematické symboly a ich kresby sa stávajú konzistentnejšími. Vyvíjajú si akúsi „schému“ na jednotlivé objekty - napríklad každá postava sa vyznačuje podobnými znakmi (hlava, telo, ruky). Pre schématické obdobie (6 - 8 rokov) je typický rozvoj výtvarného symbolu. Zobrazovaný objekt je veľmi ľahko identifikovateľný. Na konci štádia je prítomný prechod z emocionálnej a fantazijnej oblasti k vizuálnemu vnímaniu.
- Fáze počiatku realizmu (9 - 12 rokov): Vnímanie sveta a kreslenie detí naberá v tejto fáze realistickejšiu podobu. Deti sa zameriavajú na detaily, ako sú proporcie a pohyb. Charakteristikou tohto obdobia kresbového realizmu (8 - 12 rokov), častejšie označovaného ako „Gang Age“, je snaha o prekrývanie objektov. Kresba začína naberať realistickú podobu.
- Pseudorealistická fáza (12 - 14 rokov): V tejto fáze sa deti snažia čo najvernejšie napodobniť realitu. Prejavuje sa tu väčšia schopnosť detailného pozorovania. Do popredia prichádza aj sebakritika, ktorá ovplyvňuje sebavedomie a záujem o kreslenie. Pseudo-naturalistické obdobie (12 - 15 rokov) je obdobím výtvarného typologického vymedzovania sa. Môže dôjsť k rozčarovaniu z neschopnosti zachytiť všetko, čo by dospievajúci chcel, a preto často prichádza útlm výtvarnej činnosti.
- Obdobie rozhodnutí (od 14 rokov): V tejto fáze sa adolescenti rozhodujú, či sa budú venovať kresbe a umeniu aj naďalej. Tí, ktorí majú o výtvarnú tvorbu hlbší záujem, začínajú rozvíjať svoj osobný štýl a zručnosti. Naopak, niektorí môžu kreslenie opustiť (napríklad pre zvýšenú sebakritiku, nízke sebavedomie či nedostatočný záujem). Obdobie rozhodovania (15 - 18 rokov) býva niekedy návratom k výtvarnej tvorbe a oživeniu záujmu o výtvarné aktivity. Výsledný artefakt je u adolescentov ovplyvnený mierou estetického cítenia, kreativity a znalosti výtvarných techník a materiálov.
Lowenfeldov model predstavuje cenný nástroj na vnímanie súvislostí medzi kresliarskymi schopnosťami a psychickým a kognitívnym vývojom detí.
Rozličné teórie a prístupy k vývoju detskej kresby
Detskú výtvarnú tvorbu už preskúmalo a naďalej skúma mnoho odborníkov. Jedná sa o vedcov z oblasti výtvarného umenia, ale tiež z oblasti psychológie či pedagogiky. To je príčinou existencie kvanta teórií s periodizáciou a vypracovanou štruktúrou výtvarnej ontogenézy. Najčastejšie sa spomínajú modely C. Burneta (In: Read, 1967), G. H. Luqueta (In: Piaget, 2010) či V. Löwenfelda (1986). Zo súčasných autorov sa výtvarnej ontogenéze venuje napr. R. Davido (2008). Významne sa do histórie skúmania vývinu detskej kresby zapísali aj českí autori, najmä M. Kyzour (In: Lhotová, Perout, 2018) a M. Vágnerová (2012). Viacerí zo spomínaných autorov aplikovali do svojich koncepcií Piagetove štádiá kognitívneho vývinu. K pochopeniu ich pohľadu je potrebná znalosť kognitívnych teórií, ale aj výtvarnej ontogenézy.
Luquetove štádiá vývinu: G. H. Luquet (In: Piaget, 2010) ako jeden z prvých autorov poukázal na to, že výtvarná ontogenéza súvisí s kognitívnym vývinom. J. Piaget si vybral G. H. Luquetovu koncepciu výtvarnej ontogenézy, pretože vyhovovala jeho chápaniu kognitívneho vývinu a vývinu priestorovej predstavivosti. Spomína sa najmä jeho prínos v oblasti skúmania porozumenia a stvárňovania priestoru u detí. Luquetove štádiá (In: Piaget, 2010) sú vlastne jednotlivými krokmi, ktoré v závere vrcholia štádiom vizuálneho realizmu. Vo svojich pozorovaniach Luquet (In: Piaget, 2010) zistil, že detská kresba je zhruba do ôsmych rokov v podstate realistická, čo znamená, že dieťa nakreslí to, čo o predmete vie, a až neskôr to, čo naozaj vidí. Čmáranice, ktoré sa objavujú ako prvé, nazval obdobím náhodného realizmu. Autor hovorí aj o období tzv. nepochopeného realizmu, kedy dieťa nie je ešte schopné syntézy. Nasleduje intelektuálny realizmus, pri ktorom dieťa kladie dôraz na predlohu bez perspektívy. Neskôr prechádza ku zrakovému realizmu, kedy vníma skutočnú zrakovú realitu a zdokonaľuje sa v znázorňovaní priestoru a aj v práci s trojrozmernými objektami.
Príspevok C. Burta: Štádiám výtvarnej ontogenézy sa venoval aj C. Burt (In: Read, 1967). Do svojho poňatia zahrnul tiež obdobie týkajúce sa tzv. výtvarnej krízy a nazýva ho fázou potlačovania. Nastáva v období puberty. Po tomto období však u mnohých prichádza fáza umeleckého oživenia. Výtvarný prejav dieťaťa okolo pätnásteho veku môže rozkvitať a je tiež badateľný rozdiel medzi tvorbou dievčat a chlapcov. Nie všetky deti však do obdobia oživenia dospejú.
Kyzourove štádiá: M. Kyzour (In: Lhotová, Perout, 2018) vývin detskej kresby rozdelil do troch fáz: egocentrická, objektívna a reflexívna. V egocentrickom štádiu (4-8 rokov) prevláda názorné myslenie, ktoré je symbolické a antropomorfné. V objektívnom štádiu sa vytvára schopnosť konkrétnych myšlienkových operácií. Vo svojom poňatí popisuje najmä rozvoj priestorového vnímania a jeho vplyv na výtvarné vyjadrovanie. Taktiež prináša pojem tzv. strateného priestoru, ktorý vníma ako metaforický priestor nácviku sociálnych interakcií. Práca s týmto imaginárnym priestorom sa objavuje v období konkrétnych myšlienkových operácií. K tomuto vizuálnemu realizmu sa dieťa prepracováva na základe experimentovania s výtvarným zobrazovaním priestoru. Objektívne štádium je však aj štádiom výtvarnej krízy, ktorá súvisí s prítomnosťou kritického postoja k okoliu, k sebe a teda aj svojim vlastným výsledkom výtvarnej činnosti. M. Kyzour (In: Lhotová, Perout, 2018) však na rozdiel od J. Piageta (2010) nepovažuje štádium vizuálneho realizmu za posledné, ale tvrdí, že po ňom nasleduje reflexívne štádium. Toto štádium sa kryje s nástupom formálnych myšlienkových operácií, objavujú sa v ňom abstraktné a geometrické kresby a tiež rozličné výtvarné experimenty. Prax nám ukazuje, že často dochádza k prekrývaniu reflexívneho a objektívneho štádia.
Vágnerovej kognitívny pohľad: M. Vágnerová (2012) nazerá na vývin detskej kresby taktiež z kognitívneho hľadiska. Pred kresbové obdobie nazýva presymbolickou fázou. Ide hlavne o obdobie čmárania, pri ktorom dieťa môže vyjadrovať pocity a vedomosti. Okolo tretieho roku života dieťa zisťuje, že kresba môže slúžiť k zobrazeniu niečoho konkrétneho. Svojej čmáranici dáva meno, zisťuje, že sa na niečo podobá, že niečo konkrétne znázorňuje. Neskôr sa okrem pomenovania pridáva aj slovný popis procesu kreslenia. Z kresby sa postupne stáva symbol, ktorý reprezentuje nejaký objekt, hoci nenesie všetky jeho znaky. Toto obdobie nazýva fázou symbolickej kresby. Deti v predškolskom období majú tendenciu kresliť to, čo o danom objekte vedia a čo im zároveň pripadá dôležité (Vágnerová, 2012). Po tomto období dochádza k prechodu k vizuálnemu realizmu. V tomto období dieťa zachytáva presnejšie podobu objektu aj jeho polohu v priestore. Táto premena kresby súvisí s rozvojom myslenia. Postupne dochádza k rozvoju schopnosti integrovať jednotlivé časti do celku. Deti sa však časom stavajú ku svojim kresbám kritickejšie, čo súvisí so zmenou ich premýšľania. Nastupuje fáza druhotnej schématizácie, kedy sa začína kresba meniť. Adolescenti majú v tomto období tendenciu ju zjednodušovať a rôzne štylizovať.
Davido a hlbinná psychológia: Francúzska psychologička F. Davido (2008) pri vymedzovaní štádií výtvarnej ontogenézy vychádzala z hlbinnej psychológie. Každému veku zodpovedá, podľa autorky, špecifický typ kresby. Popisuje štádium škvŕn, ktoré sa objavuje do jedného roku veku dieťaťa. Neskôr ho nasleduje štádium čmáraníc a čmárania. Od troch rokov popisuje u detí štádium hlavonožcov či univerzálnych postáv. V tomto období začína dieťa svojim kresbám dávať určitý obsah. Podľa autorky je detská kresba jedným z najvhodnejších prístupov k poznaniu osobnosti. Je možné ju využívať pri testovaní kognitívnej úrovne či vedomostí a vnímania vlastného tela a jeho umiestňovania v priestore. Uvádza, že dieťa začne kresliť samé seba až keď získa predstavu o svojom tele. Na začiatku obdobia kreslí dieťa postavu zloženú z kruhov a čiar, až neskôr si dokáže uvedomovať svoju telesnú konštrukciu a kreslí kompaktnejšie. Kresby sú spočiatku transparentné a tiež absentuje perspektíva. Nasleduje štádium vizuálneho realizmu, v ktorom dieťa začína kresliť postavy a tváre z profilu, najmä to, čo v skutočnosti vidí. Až po dvanástom roku života je dieťa schopné zobraziť priestor a jeho kresby sú detailne prepracované.
Špecifiká kresby ľudskej postavy: Od hlavonožca k realistickému zobrazeniu
Osobitne je dôležité spomenúť vývoj detskej kresby postavy. Snáď každý z nás pozná termín “hlavonožec” - primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe. Táto postava sa objavuje približne po treťom roku života. Ako sa vyvíja kresba ľudskej postavy počas detstva? Cieľom tohto článku je previesť vás, rodičov, jednotlivými fázami, ktorými prechádza detská kresba postavy. Možno sa pýtate, prečo psychológovia a pedagógovia prikladajú kresbe postavy taký veľký význam. Odpoveď je jednoduchá: Kreslenie postavy je pre dieťa spôsobom, ako vyjadriť vnímanie seba samého a sveta okolo. Keď dieťa kreslí človeka, neusiluje sa o vytvorenie umeleckého diela v pravom zmysle slova. Rozvoj telesnej schémy: Dieťa si uvedomuje, že má hlavu, ruky, nohy a trup. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
1. rok: Obdobie škvŕnDieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
2 - 3. rok: Obdobie čmárania a prvých uzavretých tvarovCeruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov a pribúdajúcich detailovOkolo tretieho roku života nastáva v detskej kresbe zlom. Dieťa prestáva len bezcieľne krúžiť po papieri a začína pripisovať svojim čmáraniciam význam. Prvým skutočným zobrazením človeka je tzv. hlavonožec. Hlavonožec je postava, ktorú tvorí veľký kruh (predstavujúci hlavu aj trup zároveň), z ktorého vyrastajú čiary - ruky a nohy. Pre dospelého to môže pôsobiť komicky, no pre dieťa je to obrovský úspech. Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. V tomto období dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité. Najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v rannom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
5. rokov: Rozlíšenie hlavy a trupuV zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup a až okolo 6. roku pribudnú krk a ramená. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich “telesná schéma”.
6 - 7 rokov: Úplné telo a proporcionálnejšie postavyV tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí, ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
Okolo 7. roku: Vizuálny realizmus a profilV 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Vplyv motoriky a exekutívnych funkcií na kvalitu kresby
Kreslenie je celostná činnosť, ktorá si od aktéra vyžaduje koordináciu rôznych systémov. Rovnako ako sa v priebehu dozrievania mení a vyvíja kognitívna, emocionálna, morálna či psychická stránka dieťaťa, rozvíja sa aj jeho kresba a výtvarný prejav. Vo výtvarnom prejave sa však odzrkadľuje aj úroveň motoriky, sluchovej a zrakovej percepcie, orientácie na ploche, v priestore, schopnosť plánovať a organizovať svoju prácu, manipulovať s výtvarnými materiálmi a podobne.
Kognitívny vývin je zároveň prepojený s motorickým. V ranom detstve vyžaduje väčšina kognitívnych činností motoriku, a to potvrdzuje spoločný výskyt pohybových a kognitívnych ťažkostí pri väčšine vývinových porúch. Kreslenie predpokladá zvládnutie grafomotorických procesov, teda dosiahnutie určitej úrovne jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie. Na jej úrovni sú potom závislé aj formálne znaky kresby. Práve pri rozvoji jemnej motoriky a následne písania je kľúčový správny úchop ceruzky. Písanie predstavuje dôležitý nástroj na rozvoj jemnej motoriky, koordinácie oka a ruky, ako aj vývoj kognitívnych schopností. Výtvarný proces si vyžaduje od dieťaťa schopnosť plánovať, kontrolovať a riadiť jednotlivé pohyby. Dôležitá je pri ňom aj koncentrácia pozornosti a kapacita pamäti, pretože umožňuje dieťaťu zapamätať si, čo chce nakresliť. Z uvedených štádií nám vyplynulo, že výtvarná ontogenéza závisí jednak na rozvoji kognitívnych schopností dieťaťa, ale tiež na rozvoji motoriky, senzomotorickej koordinácie a v neposlednom rade na rozvoji exekutívnych (riadiacich) funkcií. Tieto funkcie riadia kogníciu a teda umožňujú plánovanie činností, dodržiavanie jednotlivých krokov pri ich realizácii, schopnosť kontrolovať a opravovať postup, ovládať pozornosť či efektívne využívať čas a priestor. V rámci úrovne kognitívnych funkcií je výtvarná činnosť podmienená schopnosťou chápať a používať symboly.
Detská kresba a vývinové poruchy učenia a správania
Existuje mnoho koncepcií vývinu detskej kresby. Väčšina ich autorov sa zhoduje na tom, že u zdravých detí môžeme sledovať isté zákonitosti objavujúce sa v určitom poradí. Tieto prejavy sú zároveň odrazom detského myslenia. Je preto pochopiteľné, že výtvarný prejav detí s vývinovými poruchami učenia a správania je v mnohých znakoch špecifický. V. Löwenfeld (1986) tvrdí, že už veľmi skoré detské kresby vypovedajú o osobnostných črtách svojho tvorcu a súvisia s duševnou aj telesnou konštitúciou. Inteligencia výrazným spôsobom ovplyvňuje vývin a kvalitu kresby dieťaťa. Okrem nej však na kvalitu kresby vplývajú aj iné faktory.
Deti s vývinovými poruchami učenia a správania pri kreslení často na ceruzku silno tlačia a kreslia pomerne veľké obrázky, pretože nie sú schopné dostatočne ovládať pohyb ruky. Deti s vývinovými poruchami učenia a správania majú problém sa na výkon sústrediť a nedokážu riadiť jednotlivé výtvarné aktivity, čo sa prejavu v zníženej kvalite výkonu (Vágnerová, 2017). Exekutívne funkcie detí s vývinovými poruchami učenia a správania sú narušené, najmä v oblasti kognitívneho plánovania, pracovnej pamäti, inhibície a kontroly vlastnej činnosti (Velez van Meerbeke, Zamora a kol., 2013). Je potrebné si všímať rozpor medzi emocionálnym a kognitívnym vývinom, čo sa môže prejaviť v neprimeraných výtvarných znakoch a symboloch vzhľadom k veku dieťaťa. M. Lhotová a E. Perout (2018) si kladú otázku, či existujú aj ďalšie faktory uplatňujúce sa v procese tvorby a či vývin kresby nemôže prebiehať inak ako lineárne. Odvolávajú sa na námietky od autorov, ktorí sa zaoberajú tvorbou mimoriadne nadaných detí, ktoré majú zároveň aj určité zdravotné znevýhodnenie. Objavujú sa u nich totiž príklady toho, že kognitívny vývin nemusí vždy korešpondovať s často predčasne rozvinutým výtvarným vyjadrovaním sa týchto detí. Sú to výnimky, ktoré vyvracajú súvislosť výtvarného vývinu a úrovne intelektu.
Deti s vývinovými poruchami učenia a správania tvoria špecifickú skupinu. Možno predpokladať, že nepresnosti v ich výtvarných prácach sú dôsledkom ich motorickej neobratnosti a nedostatočnej vizuomotorickej koordinácie. M. Vágnerová (2017) v ich prípade uvádza tiež neschopnosť dostatočne dlhej koncentrácie na akúkoľvek činnosť. Tieto deti nemajú dostatočnú trpezlivosť k tomu, aby úlohu vykonali dostatočne precízne, často ju nedokončia a dokonca i prehliadnu. Spravidla konajú impulzívne, nie sú schopné plánovať, prejavujú zníženú schopnosť koordinácie jednotlivých pohybov ruky, a to má za následok nižšiu úroveň ich kresby. Podľa Vágnerovej (2017) sa v ich kresbách často objavujú: neprimerané prepojenia častí tela, rôzne deformovaný obrázok, častá perseverácia (tzn. opakovanie), neadekvátne umiestnenie obrázku na papieri, čmáranie, škrtanie, machule (podobne ako v písomnom prejave). H. Mati-Zissi a M. Zafiropoulou (2001) uverejnili rozsiahlu štúdiu, v ktorej sa zamerali na odhaľovanie vývinových porúch pomocou charakteristík kresbového prejavu detí v predškolskom veku, pričom sledovali aj schopnosť plánovať.
Podpora detskej kreativity a rozvoja grafomotoriky
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás. V dnešnej dobe majú rodičia k dispozícii pomôcky, ktoré v minulosti neexistovali. Jednou z najobľúbenejších je tabuľka na kreslenie (či už magnetická, alebo moderná LCD verzia). Mnohé deti majú strach z prázdneho papiera alebo z toho, že ak urobia chybu, pokazia celý výkres. Tabuľka na kreslenie tento strach úplne eliminuje. Jedným stlačením tlačidla alebo potiahnutím páčky sa obraz stratí a dieťa môže začať znova.
Ak sa vášmu dieťaťu nedarí kresliť, zamerajte sa na hrubú motoriku, pretože prvotné maliarske pokusy vychádzajú práve z hrubej motoriky. Taktiež je potreba rozvíjať a cvičiť jemnú motoriku, dbať na to, aby dieťa malo dostatok možností kresliť, robiť maliarske pokusy s farbami. Nechajte dieťatko maľovať prstovými farbami, vodovkami. Nechajte ho experimentovať, nech sa zabáva a tvorí podľa nálady a záujmu. Opomenúť by sme nemali ani vhodnosť výtvarných pomôcok. Fixky, ceruzky, pastelky, vodové farby… Všetky patria do sveta detských výtvarných pomôcok. Tvorenie predstavuje jednu z najdôležitejších detských aktivít a má významný vplyv na celkový rozvoj detí.
Kreslenie postavy nie je len o nápade, ale aj o fyzickej schopnosti ovládať ruku. Ak má dieťa problém s plynulosťou ťahu, je dobré zamerať sa na celkový rozvoj grafomotoriky.
Odporúčania pre rodičov pre rôzne vekové skupiny:
- 1. rok: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.
- 2 - 3. rok: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.
- 3 - 4. roky: V tomto štádiu netreba dieťa opravovať ani mu hovoriť, že „človek má predsa aj bruško“. Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
- 5. rokov: Odporúčame, aby ste v tomto veku viedli deti k pozorovaniu proporcií v reálnom svete, ale bez zbytočného tlaku na dokonalosť. Skúste si spoločne pozrieť do zrkadla a pýtať sa: „Kde končia tvoje ruky?“.
- Hra na zrkadlo: Postavte sa pred zrkadlo a spoločne pomenúvajte časti tela.
- Obkresľovanie tieňov: Ak svieti slnko, skúste vonku na chodník obkresliť kriedou tieň postavy.
- Skladanie z geometrických tvarov: Naučte dieťa, že hlava je kruh, trup ovál a nohy obdĺžniky.
- Tento prehľad a postupnosť vám pomôže zorientovať sa vo vývoji kresby v prvých rokoch života dieťaťa. Ak sa vaše dieťa blíži k 6. roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, my sme vybrali ten v podobe básničky, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať.
- Text básničky: Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.
- Uvoľňovacie cviky: Pred samotným kreslením robte s dieťaťom vo vzduchu veľké kruhy celou pažou (napr. „lietadlo“).
- Správny úchop: Dbajte na to, aby dieťa nedržalo farbičku v pästi.
Kreslenie postavy je fascinujúca cesta, na ktorej dieťa objavuje samé seba. Ako rodičia nemusíme byť umeleckými kritikmi; našou úlohou je byť povzbudivými sprievodcami. Podporte prirodzenú zvedavosť a kreativitu svojho dieťaťa tým, že mu vytvoríte inšpiratívne prostredie. Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
V úvode som spomenula príbeh o Veľkom kresliarovi, ktorý dal Malému kresliarovi svoj priestor, aby maľoval, tvoril a následne sa podelil o svoje diela a pocity. Staňme sa aspoň na chvíľu Veľkými kresliarmi, dajme príležitosť a radosť naučiť Malých kresliarov tomuto krásnemu umeniu.
tags: #ako #merat #dieta #nakres