Nehody u detí sú závažným zdravotným problémom a sú hlavnou príčinou vážnych zranení, invalidity a dokonca aj úmrtí, a to najmä v období letných prázdnin. Je úžasné vidieť, ako deti rastú a učia sa nové veci. Ale spolu s každou vývojovou etapou, ktorú deti dosiahnu, prichádza nová vlna zvedavosti. Deti je možné prirovnať k malým vedcom, ktorí radi experimentujú. Radi vidia príčinu a následok toho, aby poznali riziká, a preto sa môžu z neopatrnosti a neznalosti dostať do problémov a utrpieť zranenia.
Rizikové faktory a domáce prostredie
Najčastejšie detské úrazy sa stávajú doma, kde malé deti trávia väčšinu svojho času. Domáce prostredie, ktoré je vhodné pre dospelých, nemusí vyhovovať dieťaťu. Väčšine týchto úrazov a ich následkom sa však dá predísť zvýšením informovanosti, zlepšením domáceho prostredia a vyššou bezpečnosťou produktov.
Prevencia detských úrazov začína tým, že domov musí byť pre deti čo najbezpečnejší. Je potrebné odstrániť z dosahu dieťaťa všetky ostré predmety ako napríklad nožnice, nože, drobné predmety ako gombíky, baterky, chemikálie, predmety, ktoré môžu spôsobiť uškrtenie alebo zadusenie. Taktiež drobný nábytok, čiže veci, ktoré môže dieťa použiť ako rekvizity na dosiahnutie výšky.
Od začiatku roka prijali na Pediatricko-neonatologickom oddelení Nemocnice AGEL Levice 66 detí so zraneniami úrazového charakteru. Najčastejšie to boli úrazy hlavy. Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelej osoby.
Mechanizmy úrazov a ich následky
Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky.
Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla. Pád z trampolíny, preliezky, hojdačky, bicykla, stoličky či z postele. Pád a úder sú najčastejšími príčinami úrazov v detskom veku.
Čo robiť, ak vaše dieťa vážne spadne - Školenie prvej pomoci - Záchranka sv. Jána
Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť. „Poranenia hlavy sú mimoriadne časté u malých detí. Príznaky otrasu mozgu sú bezprostredné bezvedomie, nadmerná spavosť, vracanie. Tieto príznaky vyvolávajú značné obavy a vyžadujú okamžitú lekársku pomoc. Najčastejšími úrazmi, s ktorými sa na pediatricko-neonatologickom oddelení stretávame sú poranenia hlavy s následným otrasom mozgu,“ vyjadrila sa primárka Pediatricko-neonatologického oddelenia levickej nemocnice MUDr. Kristína Apostolov.
Ako rozpoznať závažnosť poranenia
Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc.
Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
Bezprostredne po páde hodnotíme ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
Sledovanie po úraze v domácom prostredí
Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
Dôležité je sledovať po úraze hlavy ich správanie. Ak pozorujeme zmeny v ich bežnom správaní ako napr. zmena v stravovacích návykoch, ľahko sa rozhodia, nezvyčajne plačú, poruchy pozornosti, zmeny v spánkovom režime, kŕče, zmätenosť, strata záujmu o obľúbené aktivity či hračky, je dôležité nebrať úraz na ľahkú váhu.
Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter.
Lekárske vyšetrenia a diagnostika
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky. Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania.
Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie vystavuje dieťa značnej radiačnej záťaži, netreba preto vyšetrenie vykonávať „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
Typológia poranení hlavy
- Otras mozgu: Najčastejší typ poranenia. Ide o funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu. Prejavuje sa spätnou stratou pamäte.
- Epidurálny hematóm: Zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog.
- Subdurálny hematóm: Zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú.
- Intracerebrálna hemorágia: Krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojené s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť vnútrolebečné poranenie.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily sa kosti lebky vtlačia dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie.
Špecifiká pádu z výšky a záchranné manévre
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu.
Ak je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená. S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy.
Práca s pamäťou a komunikácia s dieťaťom
Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie detailný popis deja, ktorý si nemôže vymyslieť, otras mozgu to pravdepodobne nie je. Ale keď povie, že nevie ako spadlo, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti.
Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém. U detí, ktoré nevedia komunikovať, treba pozorovať dieťa. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie.
Prevencia v širšom kontexte
Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí. Venujme našim deťom maximálnu pozornosť, dávajme na ne pozor a venujme sa im. Vytvorme bezpečné domáce prostredie, ako napríklad bezpečnostné dvierka na schodisko či zabezpečenie okien.
Správne používajme autosedačku či bezpečnostný pás v aute podľa veku a veľkosti dieťaťa. Učme deti nosiť ochranné pomôcky pri športových aktivitách ako sú prilby, chrániče či rukavice. Hrajme sa s deťmi na ihriskách, ktoré spĺňajú bezpečnostné parametre ako napríklad zmäkčená gumená podlaha.
Nikdy voči dieťaťu nepoužime fyzické násilie. Aj keď to znie ako samozrejmosť, medzi najčastejšie príčiny úrazov hlavy detí patrí domáce násilie, týranie či takzvaný „shaken baby syndrom“, pri ktorom dochádza k poraneniu hlavy a mozgu pri trasení dieťaťa. S malým dieťaťom nikdy netrasieme. Nadarmo naše deti budeme tieto veci učiť, keď sami budeme robiť niečo iné. Preto učme ich svojim príkladom.
Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neísť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia. Úrazy hlavy sú veľmi nevyspytateľné. Dôležité je zhodnotiť mechanizmus úrazu a následne klinický stav pacienta. Najvážnejším dôsledkom zranenia hlavy sú opuch mozgu a krvácanie do lebky. Príznaky poškodenia sa nemusia objaviť bezprostredne po úraze, preto je potrebné aj pacienta, ktorý nejaví hneď príznaky poškodenia, 24-48 hodín sledovať.
tags: #ako #moze #male #dieta #rozbit #hlavu