Možno sa to stalo aj vám. Niektoré deti majú problém zaspať samé vo svojej posteli. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. Tento problém je v skutočnosti veľmi častý a týka sa mnohých rodín. Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc. Je dôležité uvedomiť si, že odmietanie spánku o samote nie je vzdor, ale často ide o prejav strachu, neistoty alebo túžby po blízkosti.
Prečo deti odmietajú spať samé? Hlbší pohľad na príčiny
Problém s odmietaním samostatného spania môže mať rôzne korene, ktoré sa často prelínajú a navzájom ovplyvňujú. Spánok je pre dieťa odlúčením. Zrazu je samo, potme, bez rodiča, bez istoty, čo môže v rôznom veku vyvolať strach, neistotu a túžbu po blízkosti.
Počiatočné spúšťače a reťazová reakciaNiekedy sa problém začne úplne nevinne. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé. Dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta. Problém mohol vzniknúť aj bezprostredne potom, ako si dieťa pozrelo strašidelný film, videlo niečo zlé v správach, rodičia mali autonehodu alebo počulo reálny tragický príbeh niekoho, koho osobne pozná. Rodič o tom ani nemusí vedieť, no dieťa tieto prijaté informácie nemusí vedieť spracovať a tam sa všetko začne. Po takejto noci však často nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo. Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí, no aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami.
Vekové špecifiká a rozšírenosť problémuAko deti rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, vrátane schopnosti predstaviť si rôzne potenciálne nebezpečenstvá. Takéto predstavy môžu vyústiť do uvedomenia si skutočnosti, ako veľmi sú vo svete zraniteľné. A práve v spánku si vôbec nie sú vedomé toho, čo sa okolo nich deje. Mnohé deti zostávajú až do školského veku v posteli rodičov. Je bežné, že malé deti spia s rodičmi v jednej posteli. Dôvody k tomu sú rôzne, ale tento problém je u detí veľmi bežný, nezávisle od toho, či majú 7, 9 alebo 12 rokov.
Psychologické aspekty a špecifické poruchyDôvody, prečo dieťa nechce spať samo, môžu byť rôzne. Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia. Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy. Vo veľmi výnimočných prípadoch môže mať podľa odborníkov úzkosť dieťaťa pôvod aj vo všeobecnej neistote, úzkosti či dokonca až depresii, avšak takéto prípady sú veľmi zriedkavé.
Prirodzené detské obavy a inštinktyPokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod. Večer často vyplávajú na povrch obavy, ktoré dieťa nedokáže pomenovať. Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov. Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie. Racionálna diskusia v takých chvíľach nepomáha a prirodzeným detským riešením problémov je vždy hľadať ochranu rodičov. Mozog dospelého človeka je iný ako detský mozog. Stále sa riadi základnými inštinktmi. A ten mu v noci, počas neistoty, šepká, že musí prežiť. Strach z tmy je jedným z najčastejších dôvodov, prečo dieťa nechce spať samé. Strach z tmy, samoty či odlúčenia sa dá deťom vysvetliť a spracovať aj vizuálne.
Historický a evolučný kontext spoločného spaniaV minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi alebo v ich tesnej blízkosti. A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba. V podstate ide o akýsi prirodzený pud. Pred tisíckami rokov im v noci hrozilo reálne nebezpečenstvo. No detský mozog takto funguje stále, hoci je tento ich prirodzený inštinkt v dnešnej dobe väčšinou nesprávny a žiadne reálne nebezpečenstvo už deťom nehrozí. MUDr. Lucia Kantorová, predsedníčka združenia Mamila, vysvetľuje, že „Potreba dostať dieťa z postele, dokonca mať samostatnú postieľku od narodenia, je výsledkom psychologických smerov v 20. storočí, pre ktoré bola na piedestáli samostatná existencia dieťaťa bez rodiča. Nepočítala s tým, že ľudské mláďa patrí medzi tvory, ktoré potrebujú starostlivosť rodičov počas veľmi dlhej doby, a že táto potreba je daná biologicky.“
Rodičovské faktory a závislosť dieťaťaMeri Wallace LCSW, americká odborníčka na výchovu a detská terapeutka, je presvedčená, že deti rodičov počas noci nepotrebujú. Na druhej strane, psychológovia Susan a David O´Grady upozorňujú, že schopnosť upokojiť sa samostatne nutne potrebujeme všetci. A tá sa nedá získať len tak, ale učíme sa ju práve skúsenosťami. Dokázať sa spoľahnúť sám na seba je niečo, čo deti potrebujú trénovať. Deti, ktoré potrebujú prítomnosť rodiča, aby zaspali, sa naučia byť závislé od rodičov a nenaučia sa spoliehať samy na seba. Stres v škole, hádky doma, obavy zo zlyhania, strach z filmov a správ, to všetko je to, čo dnes vyvoláva u detí úzkosť a môže podporovať závislosť na rodičoch. Psychológovia pripúšťajú, že mnoho rodičov sa v tejto téme cíti neisto a sami majú problém so separáciou. Chcú, aby sa ich dieťa cítilo v bezpečí. Nedokážu uniesť predstavu, že ich dieťa je vystrašené a obávajú sa, že ak prinútia spať dieťa samo, ak nie je pripravené, emocionálne alebo psychicky mu ublížia. Problém vidia v tom, že rodičia nedôverujú svojim deťom, že dokážu tieto situácie zvládnuť. Veria, že tento strach je na ich plecia priveľa a nedokážu pevne nastavovať dieťaťu hranice.
24 podcast: Deti a strach
Výhody samostatného spania a dôležitosť vlastného priestoru
Aj keď spoločné spanie s deťmi môže byť pre mnohých rodičov príjemné a plné nežnosti, existujú dôležité dôvody, prečo je pre dieťa prospešné naučiť sa spať vo vlastnej posteli a rodičia často po čase potrebujú späť svoj priestor.
Bezpečnosť dojčiat a prevencia SIDSVlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Je to obzvlášť dôležité pre najmenšie deti. Rodič nemôže dieťa priľahnúť, ani ho úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Tým sa minimalizuje riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS).
Potreba priestoru pre všetkých členov rodinyAj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik. Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni. Aj rodičia potrebujú mať svoje súkromie a mnohí by po nejakom čase privítali, aby sa život dostal opäť do normálu.
Čas na rodičovské aktivity a oddychČi si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe. Mnohí rodičia sa nevyspia dobre, ak spia s dieťaťom v jednej posteli a radšej by po rokoch spali bez neho.
Rozvoj sebaistoty a schopnosti dieťaťa spoliehať sa na sebaRodičia sú tí, ktorí dokážu zmierniť strach a neistotu dieťaťa. Ich úlohou je byť dieťaťu oporou, ale pomôcť mu vyvinúť aj jeho vlastnú schopnosť bojovať so svojím strachom. Ak dieťaťu napadne nejaká strach naháňajúca myšlienka, ale počká a nič zlé sa mu nestane, úzkosť ustúpi. Ak dieťa vyčkávanie a následné uvoľnenie nevyskúša, nemá príležitosť naučiť sa, že strach dokáže zdolať aj samo. Naučiť sa samostatne upokojiť je kľúčová zručnosť.
Ako naučiť dieťa spať samostatne: Praktické stratégie
Naučiť dieťa spať samé je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a pochopenie individuálnych potrieb dieťaťa. Neexistuje jeden univerzálny návod na úspech, ale rôzne tipy a metódy, ktoré sa dajú prispôsobiť.
Začíname v útlom veku: Novorodenci a dojčatáNajlepším obdobím pre naučenie vášho dieťaťa zaspávať individuálne vo vlastnej postieľke je doba hneď po narodení. Cestou, ako naučiť novorodenca spať v detskej postieľke, je zavedenie rutín. Aj keď je dobré začať s nimi hneď po príchode z pôrodnice, od novorodenca ešte nemajte veľké očakávania. Pokiaľ chceme, aby bábätko samé večer zaspalo, malo by už vopred vedieť, že sa blíži čas spánku. Pomôže mu k tomu večerná rutina. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia.
- Význam zavinovačiek a spacích vakov: Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky.
- Príprava postieľky: Pohodlie a bezpečie: Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť. Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
- Vyvarovanie sa uspávacím návykom: V realite to však so zaspávaním nebýva vôbec tak jednoduché. Bábätká majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Mnohí rodičia nakoniec povolia a snažia sa bábätko uspať pohupávaním na rukách, hojdaním, kočíkovaním, dojčením, či iným spôsobom. Na dobré sa rýchlo zvyká, preto to maličké detičky neskôr začnú vyžadovať a inak už zaspať nechcú. Dobre si to rozmyslite a ak existuje iná možnosť, takémuto uspávaniu sa zďaleka vyhnite.
- Dôležitosť zdravého stavu dieťaťa a rodičovskej dôvery: S nácvikom samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Dôležité je tiež, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania.
- Príklad zo života: Jedna mamička popisuje situáciu so svojou ročnou dcérkou: "Dcéra bude mať o 2 týždne rok. Je stále dojčená cez deň 2-3x a v noci 2 max 3x podľa zobudenia. Zaspávame tak, že jej dám fľašu s UM, to si vypije v našej posteli, ja si k nej ľahnem a tak zaspí. Hneď potom ju preložím do postieľky. Čo sa týka dojčenia, vždy som to robila a aj to robím tak, že v noci nakojím a putuje naspäť do postieľky. Keď mi však pri dojčení nezaspi, musím počkať, kým sa uspi a potom ju až prekladam, lebo akonáhle zistí, že je v postieľke, hneď sa posadí, postaví a začne plakať. Dám ju späť ľahnúť a znovu si sadne a neskutočne plače. Cez deň máme 2 spania. Doobeda a popoludní obe ešte zaspáva na prsníku pri mne v posteli a potom ju preložím do postieľky. Tam sa vyspinká a hotovo. Už som ju večer skúsala dať do postieľky, som jej povedala, že to je jej posteľ a mamina si ľahne vedľa na svoju, ale nezabralo, v priebehu pol minúty sa postavila. Najradšej by som bola, keby ju dám do postieľky a tam sama zaspinká, ale nedokážem ju to naučiť tak, že ju necham nevyplakať, nemám to srdce, stačí mi 5min a už utekám za ňou. Neviem, či ma teraz len také obdobie, ale je to mamin cicík. Zaspávať nechce ani s tatinom, iba so mnou. A podvečer už máme takú situáciu, že je zavesená iba na mne." Tento príklad ukazuje, ako náročné môže byť pre dieťa, ktoré si zvyklo na neustálu blízkosť, prejsť na samostatné spanie a akú dôležitú rolu v tom zohráva matka.
Pre staršie deti: Krok za krokom k nezávislostiKeď už dieťa rastie, potrebuje „zažiť“, že sa mu naozaj nič nestane, ak nebude s rodičmi. A to sa naučí len na základe skúseností. Mnohé deti spia v spálni s rodičmi, aj keď sú už dostatočne zrelé byť vo svojej vlastnej izbe a posteli. Pre každé dieťa je pohodlné a príjemné neopustiť rodičovskú posteľ. Preto by mali impulzy prichádzať v správny čas aj zo strany rodičov.
- Otvorená komunikácia o obavách a očakávaniach: Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé. Na čo myslí, čo mu prichádza na um? Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí. To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť. Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava. Rozprávajte sa s dieťaťom o zmenách, ktoré očakávate. Dohodnite sa, od ktorého dňa bude spať samo v posteli. Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti. Mali by ste dieťa povzbudzovať k samostatnosti a odvahe.
- Vytvorenie optimálneho prostredia na spánok: Dieťa by malo mať optimálne prostredie na spánok. Každý človek má iné potreby, a inak na tom nie sú ani deti. Niektorí ľudia spia v úplnej tme a tichu, iní zase potrebujú jemné svetlo. Ešte predtým, než odprevadíte dieťa do svojej izby na celú noc, uistite sa, že sa mu vo svojej izbe dobre spí a má všetko, čo potrebuje. Ak potrebuje plyšáka, s ktorým bude spať, dajte mu plyšáka. Nebojte sa experimentovať s kľúčovými vecami ako svetlo a zvuk, pokiaľ nenájdete perfektnú kombináciu pre dieťa, aby sa cítilo spokojné a v bezpečí. Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku. Niektorým deťom veľmi pomáha, keď vidia svetlo z chodby alebo počujú známe zvuky z bytu. Nech má izbička teplé svetlo, jemné farby, obľúbené plyšáky a niečo, čo pripomína domov a istotu.
- Pravidelné večerné rituály: Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa. Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia. Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať. Všetko je to len o zvyku. Zdravá rutina pred spaním pomôže dieťaťu uvoľniť sa a pripraviť sa na spánok. Teplý kúpeľ, dobrá knižka a objatie môžu dieťaťu pomôcť rýchlo a ľahko zaspať. Každý večer rovnaký postup - napr. kúpanie, čítanie rozprávky, pusa na dobrú noc - dáva dieťaťu pocit istoty. Večerná rutina by mala upokojiť každého. Je to relaxačný záver dňa, ktorý by mal trvať 20 až 30 minút a netýka sa len malých bábätiek. Doprajte si dostatok času, aby ste sa nikam neponáhľali. Už samotná pravidelnosť bude pre dieťa upokojujúca. Dbajte na to, aby dieťa išlo vždy do postele v rovnakú hodinu. Aktivity, ktoré vaše dieťa vykonáva predtým, než ide do postele, by mali byť relaxujúce a nie stimulujúce.
- Postupný prechod: Od matracu v spálni po vlastnú izbu: Nemôžete očakávať, že dieťa z ničoho nič začne spávať samo, pokiaľ od narodenia spalo s vami v posteli. Bude potrebovať vašu pomoc. Môžete si vytvoriť plán, ako postupovať. Napríklad, dieťa môže začať spávať na matraci vo vašej izbe, alebo vy môžete spať u neho v izbe, pokiaľ nechce spať samo. Až to pomaly zmeníte na to, aby dieťa spalo bez vašej prítomnosti vo svojej vlastnej posteli. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Ak je prechod náročný, môžete skúsiť najprv matrac vedľa vašej postele, neskôr ho presunúť do detskej izby.
- Metóda regulovaného plaču a kontrolované návštevy: Nezostávajte v izbe, kým dieťa nezaspí. Dieťa by sa malo naučiť zaspávať samé a nespoliehať sa na rodičov. Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty. Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie. Dôležité je, aby ste neboli v izbe, keď dieťa zaspí. Tento moment musí dieťa zažiť samé. Jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Na druhý deň by celý tento proces mal už trvať kratšie, na tretí ešte menej.
- Dôslednosť a vytrvalosť rodičov: Deti často prídu do vašej postele uprostred noci, a veľa rodičov ich tam nechá spať, pretože sú príliš unavení alebo frustrovaní na to, aby ich odniesli naspäť. Avšak ak chcete, aby dieťa prestalo spať vo vašej posteli, musíte byť obaja rodičia dôslední. A dieťa do jeho vlastnej postele odniesť, aj keď sa vám nechce a radšej tam zostať chvíľu s ním. Ak dieťa uvidí, že jeho taktika nočného vkrádania sa do vašej izby funguje, bude s vami manipulovať. Pokiaľ sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe. Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo.
- Systém odmien a pozitívna motivácia: Odmena vám pomôže dieťa motivovať, trest docieli pravý opak. Dávajte dieťaťu drobné odmeny, napríklad body za to, ak zostane vo vlastnej posteli. Po určitom počte nazbieraných bodov sa môžete spolu vybrať do kina. Snažte sa dieťa pochváliť slovne, vezmite ho do kina, alebo si naplánujte rodinnú aktivitu. Avšak snažte sa, aby odmeny neboli priveľké, inak by ich dieťa mohlo začať vnímať ako úplatky. Vety ako „Veľké deti predsa spia samé“ alebo „To je hanba“ ničomu nepomôžu.
- Čelenie strachu prostredníctvom "rebríka strachu": Ak má vystrašené dieťa na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba. Odborníci z organizácie Anxiety Disorders Association of British Columbia odporúčajú, aby ste s dieťaťom absolvovali tzv. Rebrík strachu. Ten môže zahŕňať postupné kroky ako: zavolať kamaráta na návštevu k vám domov a dovoliť, aby s vaším dieťaťom strávil celý deň; pozvať kamaráta na prespanie k vám domov; pozvať prespať domov dvoch kamarátov; ísť s dieťaťom ku kamarátovi na návštevu za účelom hrania, ale vy návštevu stráviť v inej miestnosti ako dieťa; poslať dieťa na hraciu návštevu ku kamarátovi bez vás; dieťa odchádza k priateľovi na prespanie bez vás (ak prežíva úzkosť, môže vám raz zavolať, najbližšie prespanie by už malo byť bez telefonátu).
- Riešenie súvisiacich problémov (žiarlivosť súrodencov): Naučiť dieťa spať vo vlastnej posteli nebude prechádzka ružovou záhradou a je veľmi pravdepodobné, že sa stretnete s množstvom komplikácií. Nielen tiché nočné vkrádanie sa do postele môže byť problémom. Avšak problémom môže byť aj to, ak bude mať dieťa mladšieho súrodenca, ktorý bude spať vo vašej posteli. Staršie dieťa môže ľahko žiarliť, a budete to mať ešte ťažšie.
Alternatívne pohľady a podpora spoločného spania
Zatiaľ čo niektorí rodičia sa snažia viesť deti k samostatnému spánku, iní zastávajú názor, že spoločné spanie je prirodzené a prospešné pre deti aj v staršom veku. Nejde o to, či dieťatko spí v posteli s mamou, alebo spí v postieľke, ale o to, ako promptne dokáže mamička reagovať na potreby dieťaťa.
- Biologická potreba blízkosti a bezpečia: Človek je sociálny tvor, a ako chcú mať v posteli vedľa seba niekoho dospelí, tak aj bábätká a rovnako i staršie deti. MUDr. Lucia Kantorová pripomína, že „Generácia dospelých, ktorá prešla výchovou podľa filozofií požadujúcich samostatné zaspávanie, má historicky najväčšie problémy so spánkom a najvyššiu spotrebu liekov na spanie.“ Spoločné spanie je pre deti prospešné, svedčia o tom najlepšie tí, ktorých tlačili do samostatnosti od skorého veku.
- Spoločné spanie ako čas na upevnenie vzťahov: Ak rodičia nechajú vyrastanie svojho dieťaťa plynúť v súlade s prírodou a jeho potrebami, môžu čakať, že ich dieťa bude zaspávať pri prsníku niekoľko rokov. Keď prestanú potrebovať dojčenie na uspatie, budú zrejme potrebovať prítomnosť rodiča, tiež niekoľko rokov. Spoločné spanie môže byť výnimočnou chvíľou, kedy sa dieťa a rodič nerušene a otvorene porozprávajú, čo cez deň zažili, ako sa cítia, môžu si čítať, spievať. „Prítomnosť rodiča môže výrazne uľahčiť zaspávanie. Aj deti v školskom veku sa môžu pri zaspávaní či v tme cítiť neisté a uspávanie je spôsob, ako posilniť ich dôveru a stráviť spolu čas,“ vysvetľuje MUDr. Kantorová. „Môže to byť jednoducho to, že dieťa sa s rodičom cíti dobre, je mu príjemne, teší sa, že sa môžu rozprávať, chce počuť rozprávku či príbeh, ktorý mu mama či otec číta svojím hlasom, alebo cíti, že ho prítomnosť dospelého upokojuje. Zaspávanie je „sladké“ a nie strašidelné,“ dodáva MUDr. Kantorová.
- Žiadne vekové hranice pre spoločné spanie: Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová hovorí, že v období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky. Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené. Na druhej strane MUDr. Kantorová upozorňuje, že dieťa potrebuje blízkosť rodičov i v školskom veku. Hranica neexistuje. U každého je to rôzne. Rodičia by však určite nemali tlačiť na dieťa, ani ho nijako presviedčať na spanie vo vlastnej posteli, pokiaľ samé nechce. Samostatnosť by mala prísť ako vývojový míľnik, ktorý deti s hrdosťou dosiahnu, nie míľnik, do ktorého sú dotlačené proti svojej vôli.
- Vplyv spoločenských tlakov a mýtov: Mnoho rodičov so svojimi staršími deťmi dodnes spí v posteli, no nie všetci sa k tomu odvážia aj priznať. Lucia Kantorová pripomína, že takto spáva 50 percent rodičov, ale je to „tichá polovica“ - boja sa to priznať, lebo tlak spoločnosti je obrovský opačným smerom - už v tehotenstve sa očakáva kúpa samostatnej postieľky pre bábätko, rodičov od narodenia prenasleduje otázka: Ako spinká? Prespí už celú noc? A neskôr: Už má vlastnú izbičku? Bol to predovšetkým slávny psychiater Sigmund Freud, kto ľudí vystrašil svojimi vysvetleniami o sexualite a patologických vzťahoch rodičov a detí. A tak ľudia dodnes majú strach, čo presne vlastne znamená, ak dieťa spí v posteli rodičov, a boja sa, čo to bude znamenať do budúcna. Pritom v skutočnosti ide často len o zbytočný a iracionálny strach typu: „Čo sa stane, keď ešte v 10 rokoch bude s vami dieťa v posteli?“ No nič, čo by sa malo? Niet sa čoho báť.
24 podcast: Deti a strach
Každé dieťatko je iné, trvá mu to rôznu dobu. Dôležitá rada na záver: ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo. Ak vaše dieťa nechce spať samé, je to len dočasná fáza - nie zlyhanie vás ani dieťaťa.
tags: #dieta #nechce #spat #same #v #posteli