Vidieť svoje deti robiť prvé kroky je jedným z najvzrušujúcejších prvých míľnikov v ich vývine. Tento moment nie je len o fyzickej zručnosti, ale aj o obrovskom kroku k nezávislosti a objavovaniu sveta. Deti prechádzajú niekoľkými vývojovými fázami, kým sa naučia chodiť, vrátane sedenia, plazenia, ťahania sa a státia. Chôdza je vrcholom psychomotorického vývoja dieťaťa do jedného roka života.
Typický vek, kedy deti začnú chodiť, je 10-16 mesiacov, pričom zvyčajne robia prvé kroky okolo svojich prvých narodenín. Rozsah obdobia, kedy sa to komu podarí, je taký veľký, pretože všetky deti sa vyvíjajú vlastným tempom. Je dôležité si uvedomiť, že psychomotorický vývoj je geneticky zakódovaný, čo znamená, že naozaj nie je potrebné dieťatko nútiť. Snažte sa netrápiť porovnávaním svojho dieťaťa s ostatnými a sústreďte sa len na jeho schopnosti.
I keď sa o rozvoji pohybu učíme z učebníc, u každého dieťaťa sa pohyb rozvíja jedinečne a v mnohom rozvoj pohybu závisí od osobnosti dieťaťa. „Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ uviedla detská lekárka Monika Michňová. Niektoré deti sú zvedavé, neustále skúmajú a reagujú na zmyslové podnety - zvuky, vône, výhľady i chute. Nevedia obsedieť a na vlastné sa postavia skôr, ako je priemer. Iné deti sú pokojnejšie a pohodlnejšie a radšej si počkajú, kým ľudia a predmety k nim dôjdu samé a zapájajú sa len do tej miery, ktorá im vyhovuje. V takom prípade musia rodičia svoje deti podporiť a jemne postrčiť k skúmaniu a nadobúdaniu hrubej i jemnej motoriky.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako svoje dieťa podporiť k samostatnej chôdzi nenásilným, prirodzeným a hravým spôsobom, a zároveň upozorníme na časté chyby, ktoré môžu vývoj dieťaťa brzdia alebo dokonca poškodzujú.
Míľniky na ceste k samostatnej chôdzi
Cesta k samostatnej chôdzi je postupný proces, ktorý dieťa zvláda vo svojom vlastnom čase. Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridržiava sa. Následne začne obchádzať nábytok. Tento proces niekedy trvá až 4 - 5 mesiacov od prvého postavenia až po prvé kroky. Po prvých neistých krokoch sa dieťa chôdzi a koordinácii pohybov učí a je schopné pohybovať sa istejšie a plynulejšie, prípadne s rôznymi predmetmi v rukách. „Skutočná“ chôdza nastáva, keď dieťa kráča, dokáže sa zastaviť a zmeniť smer. Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Čomu sa vyhnúť: Mýty a nevhodné pomôcky
Pri podpore dieťaťa k chôdzi je kľúčové rozlišovať medzi prospešnou pomocou a tým, čo môže jeho prirodzený vývoj narušiť. Existujú praxe, ktoré sa v minulosti tešili popularite, no dnes sú považované za nevhodné a dokonca škodlivé.
Chodítka a „pavúky“: Skryté riziká pre vývoj dieťaťa
„Nikdy nepoužívajte pomôcky na chodenie, ako napríklad „chodítka či tlačítka“,“ dôrazne sa uvádza v informáciách pre rodičov. Pediatri dnes vyslovene neodporúčajú používať chodítka, tzv. „pavúky”. Hoci chodítka v minulosti tešili veľkej popularite, dnes je dokázané, že je vhodnejšie nechať dieťa chodiť bez neho.
Hlavné dôvody, prečo sa chodítkam vyhýbať:
- Zvyšujú riziko zranenia: Chodítka môžu zvyšovať pravdepodobnosť úrazov, vďaka čomu boli od roku 2004 zakázané v Kanade.
- Neprirodzená poloha: V chodítku dieťa neprirodzene visí a učí sa zlému držaniu tela. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme.
- Nesprávny nášľap: To môže viesť k tomu, že sa dieťa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Preťaženie chrbtového svalstva a osvojenie si nesprávneho nášľapu bývajú ďalšie negatívne dôsledky používania takzvaného pavúka.
- Negatívny vplyv na chrbticu a kĺby: Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe. Ak dáme dieťa v skorom období do chodítka, zaťažujeme mu chrbticu a kĺby, pretože jeho telo nie je na stoj ešte pripravené.
- Spomaľujú rozvoj samostatnej chôdze: Chodítko nielenže kazí celé telo dieťatka, ale zároveň spomaľuje rozvoj samostatnej bipedálnej chôdze. Dieťa sa totiž spolieha na stabilitu chodítka. Keď ho však z neho mama alebo otec vyberú, musí sa znova učiť, ako udržať rovnováhu a nespoliehať sa na to, že ho stále niečo chráni a obkolesuje.
- Bránia dôležitým míľnikom: Ak sa dieťa pohybuje výlučne v chodítku, nedochádza uňho k významným míľnikom psychomotorického vývinu ako lezenie a stoj, kedy sa svaly najviac precvičujú, posilňujú a pripravujú na chôdzu. Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok a vedelo sa samé pustiť, čo chodítka nedovoľujú. Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.
- Deformity a skracovanie svalov: Pri chodení v chodítku môže dôjsť aj k deformitám dolných končatín, chodidla a skracovaniu svalov, najmä keď dieťa nedočiahne na zem a musí nohy neustále naťahovať. Preto chodenie v chodítku môžeme označiť ako faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje nadobudnutie správneho stereotypu chôdze.
Ako náhradu za klasické chodítka, ktoré sú nevhodné, sa môžu využiť pomôcky na chodenie v podobe hračiek s kolieskami, ktoré dieťa tlačí pred sebou. Tieto hračky deťom poskytujú dostatočnú oporu pri tlačení pri chôdzi. Aj keď im poskytuje podporu, stále umožňuje trénovať zručnosť samostatnej chôdze.
Vodenie za ruky: Pasca pre správny vývoj
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, môže dôjsť k niekoľkým negatívnym vplyvom:
- Zmena ťažiska: Posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách.
- Nesprávna funkcia stabilizátorov: Vzniká nesprávna funkcia stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu.
- Nesprávne postavenie krčnej chrbtice.
- Riziko vytiahnutia lakťa: Hrozí riziko vytiahnutia lakťa.
- Nesprávny nášľap nohy: Dochádza k nesprávnemu nášľapu nohy na špičku.
- Strata odvahy a predĺženie samostatnej chôdze: Dieťa stráca odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze. Predlžujeme dobu samostatného chodenia.
Ak už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila pediatrička. Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne. Rodičovskú pomoc síce drobec uvíta, ale na druhej strane sa tým učí spoliehať sa pri chôdzi na druhých a nie na vlastnú silu a koordináciu. Prvý krok býva dôvod na malú oslavu. Ruku dieťaťu pri chôdzi ponúknite až vtedy, keď naberie istotu. V tom prípade to bude len pomôcka pri prekonávaní nových prekážok.
„Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová.
Podpora samostatnej chôdze: Hravé a prirodzené metódy
Namiesto zásahov, ktoré môžu brzdiť, sa sústreďte na vytváranie podnetného a bezpečného prostredia, ktoré dieťa prirodzene motivuje k pohybu a objavovaniu. Tu sú tipy na rozvoj samostatnej chôdze:
Sila bosých nôh: Výhody chôdze naboso
Naučiť sa chodiť bez topánok im môže pomôcť rozvíjať svaly na chodidlách a členkoch. Chôdza naboso pomáha posilňovať ich klenby a zlepšuje rovnováhu a koordináciu. Umožňuje im tiež cítiť zem pod nohami, čo im pomáha vnímať, kam idú, namiesto toho, aby sa pozerali na nohy a nie pred seba. Chodenie naboso nielen pomáha pri chôdzi, ale je to skvelý zmyslový zážitok aj pre vaše dieťa. Všetky nervové zakončenia v spodnej časti ich chodidiel pocítia rôzne povrchy a textúry. Tieto zmyslové signály sa posielajú do mozgu a poskytujú chodidlám väčšiu pozornosť.
Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla. Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu. Takže vyzujte sa aj vy a pridajte sa k svojmu dieťaťu ku chôdzi naboso na tráve, piesku, mäkkých podložkách či drevenej podlahe, možností je mnoho! Nerovný povrch, ktorému sa chodidlo musí neustále prispôsobovať a nachádzať rovnováhu, podporuje silu a funkciu svalov na chodidlách, čo sa ďalej prenáša do celého tela. „Odborníci z oblasti fyzioterapie sa zhodnú na tom, že pri zdravom dieťati je chôdza naboso najzdravšia alternatíva, keďže je pre človeka najprirodzenejšia.“
Navigácia po nábytku: Prvé „kráčanie“
Najbežnejšie je, že deti začínajú chodiť popri nábytku, čo je prirodzená fáza. Deti môžu trénovať chôdzu „prechádzkou“ tam a späť popri pohovke alebo krátkej lavici. Postavte ich vedľa pohovky a nechajte ich držať sa jednou rukou, zatiaľ čo vy držíte ich druhú ruku pre rovnováhu. Pomaly sa pohybujte tam a späť pozdĺž nábytku a trénujte chôdzu. Čoskoro vám pustia ruku, aby si činnosť precvičili samy. Ak potrebujú motiváciu, môžete umiestniť ich obľúbenú hračku na jeden koniec pohovky. „Vhodné je, ak sa dieťa najprv naučí samo postaviť napríklad pri nábytku alebo gauči, a potom začne postupne chodiť, pričom sa pridržiava okolitých vecí.“
Vývojové míľniky pre chôdzu u detí
Objavovanie s prekážkami: Hľadanie pokladu a strategicky umiestnené hračky
Stimulujte dieťa k pohybu a objavovaniu. Hľadanie pokladu je skvelá hra. Prilepte hračky a predmety na stenu maliarskou páskou. Umiestnite ich blízko úrovne očí, aby na ne museli siahnuť v stoji. Umiestnite pásku voľne na stenu, aby ju mohli odstrániť. Akonáhle chytia predmet, budú ho chcieť preskúmať.
Ďalším tipom je presunúť obľúbené hračky. Presuňte hračky a predmety zo zeme na police vo výške dieťaťa, prípadne ďalej od priestoru, kde sa dieťa zvykne hrávať. Umiestnite ich do rôznej výšky a predmety, ktoré má vaše dieťa najradšej, skúste dať na miesto, ktoré je preň najväčšou výzvou. „Tak bude vaše dieťa nútené postaviť sa na špičky a natiahnuť sa rukami za predmetom, prípadne si čupnúť. Možno pritom padne a bude nútené pohyb zopakovať i niekoľkokrát.“ Dôležité je, aby muselo pri naťahovaní sa za obľúbenými hračkami vynaložiť určité fyzické úsilie a prekonávať pohybovú výzvu, ktorá je preň mimoriadne dôležitým tréningom. Postupne presúvajte hračky na povrchy, ktoré ich povzbudzujú, aby sa počas hry pokúsili prejsť do stojacej polohy. Ak napríklad presuniete hračku na pohovku, kým sú na zemi, môžu sa chcieť postaviť, aby sa s hračkou mohli hrať. To im pomôže rozvíjať silu a rovnováhu, aby stáli bez podpory.
Zapojenie oboch rúk: Dva predmety naraz
Táto činnosť je skôr na to, aby sa postavili samostatne. Samostatné státie si však vybuduje sebadôveru a silu, ktorú potrebujú na chôdzu. Zapájajte u dieťaťa obidve ruky naraz. Kým sa hrajú pri stole, gauči alebo niekde, kde sú ich hračky vo výške očí, uistite sa, že majú dva predmety, z ktorých budú nadšené. „Keď sa rozhodnú preskúmať oba predmety naraz, pomôže im to pustiť sa z povrchu, ktorý ich drží.“ To znamená, že v každej ruke môže držať hračku, aby sa jeho fokus preniesol z horných končatín, o ktoré by sa mohlo opierať a pridŕžať a presunúť ho viac do nôh. Prípadne ide o jeden predmet, pri ktorom musí zapojiť obidve ruky. Môže ísť o hudobné vajíčka do každej ruky, alebo veľkého plyšáka, ktorého musí držať oboma rukami. Ani sa nenazdáte a takýmto spôsobom bude vaša ratolesť stáť samostatne a postupne aj chodiť.
Dynamická opora: Hračky s kolieskami a tlačenie nábytku
Využite dynamickú oporu, napríklad v podobe autíčka alebo kočiarika, ktoré bude dieťa tlačiť. Naučí sa udržať rovnováhu a presúvať sa z miesta na miesto s dynamickou oporou. Aj keď im to poskytuje podporu, stále im to umožňuje trénovať zručnosť samostatnej chôdze. Deti v tomto veku dokážu prenášať nábytok po dome a budete prekvapení, aké sú silné. Niektoré deti rady tlačia stoličky, iné malé stolíky a podobne. Uistite sa, že drobný nábytok je zospodu ťažší, aby sa na ne nemohol prevrátiť alebo spôsobiť ich pád. Pri presúvaní nábytku vždy dohliadajte na deti. Opäť ďalší skvelý spôsob, ako hrou podporiť svoje dieťa k tomu, aby sa viac spoľahlo na svoje nohy a menej na hornú časť tela, ďalej aby sa u dieťaťa zlepšila dynamická stabilita a opora a schopnosť sa presúvať z miesta na miesto samostatne.
Bublinková zábava a loptičky
Fúkanie a naháňanie bublín je zábava v každom veku, ale tie najmenšie dokážu naháňať tie magické plávajúce guličky vo vzduchu celé hodiny. Zabávajte sa s nimi vo vnútri aj vonku tým, že pomocou bublín rozhýbete ich ruky a nohy. Používajte bublifuk, lopty či balóny - dieťa sa za nimi bude musieť naťahovať a otáčať, takže sa naučí menej spoliehať na hornú časť tela a viac zosilnieť v spodnej časti tela. Naučí sa udržať rovnováhu dynamicky, pričom zosilnie v hornej časti tela a tiež dokáže udržať rovnováhu v nohách.
Posilňovanie svalov: Drepy a schody
Vytvorte dieťaťu príležitosť na zdvíhanie sa zo sedu do stoja. Mnoho detí sa do stoja vytiahne rukami a silou hornej časti tela. Ak však dieťa umiestnite do voľného priestoru bez možnosti sa chytiť, bude nútené nájsť inú pohybovú stratégiu. Či už využijete malé stolčeky a fitlopty na sedenie, alebo podlahu. Deťom pri chodení pomôžete aj cvičením. Výborným pomocníkom pre vás bude veľká lopta. Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu. Vaše dieťatko sa učí udržiavať rovnováhu. Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem.
Využite schody, teda chôdzu do schodov. Vďaka tomu sa dieťa naučí koordinovať hornú a spodnú časť tela a zosilnejú mu svaly.
Zmena prostredia: Nové podnety pre rozvoj
Berte svoje dieťa na nové miesta, zmeňte prostredie! Každé nové prostredie je pre dieťa novou výzvou a prináša nové zážitky. Stretnutie s vrstovníkmi, prípadne staršími deťmi je takisto skvelou motiváciou a príležitosťou sa učiť novému. Rozvoj chôdze sa netýka len tela dieťatka, ale aj mysle. Pri chôdzi dieťatko svoju myseľ posilňuje, stáva sa slobodnejším, silnejším a nezávislejším.
Na podporu používajte prikrývku alebo obyčajnú šatku
Zrolujte prikrývku alebo šatku a položte ju cez ich hruď a pod ruky. Držte konce prikrývky za nimi. Môže to byť mierna forma podpory, ktorá im dodá istotu pri pohybe, ale stále im umožní zapájať vlastné svaly a rovnováhu.
Správna obuv: Kedy a aké topánky vybrať
Výber správnej obuvi je v každom veku veľmi dôležitý, avšak u batoliat je najvhodnejšie nechať ich chodiť na boso. „Pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva ani rozvoju nôžky. Zbytočne ju stláča a bráni tiež prietoku krvi,“ upozorňuje lekárka. V prvých mesiacoch dieťaťu na nôžky obúvajte maximálne ozdobné ponožky alebo takzvané capačky s mäkkou podrážkou, ktoré ho ochránia pred chladom.
Začína sa váš drobec stavať na nôžky? Dokonca urobil už niekoľko krokov okolo nábytku? Ani to nie je dôvod, aby ste ho hneď obúvali do pevných topánok. Zdravým deťom v takom prípade postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Topánky mu nasaďte až vtedy, keď zvládne prejsť pár krokov aj samostatne.
Barefoot obuv: Najbližšie k prirodzenosti
Prvé topánočky dieťatka by mali byť barefoot, pretože tie najlepšie kopírujú detskú nožičku. „Prvé topánky dieťaťa by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe,“ tvrdí ortopedička. Barefoot obuv je obuv, ktorá má najbližšie k chodeniu na boso - je mäkká, prstom umožňuje rozsiahly pohyb a taktiež umožňuje nôžke cítiť rôzne povrchy, ktoré sa na zemi nachádzajú. Počas chôdze v barefoot obuvi sú reflexné zóny chodidla správne stimulované, čo má priaznivé účinky pre držanie tela.
Kombinácia obuvi a ortopedické aspekty
Samozrejme, ak je chladnejšie, nasaďte dieťaťu ponožky, prípadne používajte barefootové topánky. Pri prechádzke v prírode, kedy je reliéf zemi rôzne tvarovaný, je vhodné zvoliť barefoot obuv, aby dieťa jednotlivé časti na zemi chodidlom cítilo a vnímalo povrch zeme. Naopak pri chôdzi po asfalte alebo chodníku, kedy je zem rovná a neobsahuje veľa podnetov, je dobré zvoliť ortopedickú obuv, kde má dieťa fixované členky, vložku s klenbou a je odborníkom určená dieťaťu na mieru. Dôležité je striedať chôdzu v obuvi a aj naboso. Práve nesprávny stereotyp chôdze môže negatívne ovplyvniť vývin chodidiel, kĺbov dolných končatín a chrbtice. Preto je pri javení sa, že dieťa zle kladie nožičky, vhodná kombinácia pevnej obuvi práve s barefoot obuvou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Niekedy deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami. Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára. Nemajte hlavu v smútku ani vtedy, ak vaše dieťa chodí neisto a naširoko, alebo často padá. Prekonzultujte to s lekárom. „Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím. Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.“ Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že sa nazdávate, že vývoj vášho potomka nenapreduje tak, ako by mal. Poradiť sa, či vyhľadať odbornú pomoc je prejavom záujmu a dôslednosti a je vždy lepšie, ak vás odborník uistí, že je všetko v poriadku, akoby sa malo niečo vo vývoji vášho dieťaťa zanedbať.
Rodičovská podpora a prostredie
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy. Nábytok posuňte tak, aby sa oň dieťa mohlo zachytávať a zároveň sa oň nepotkýňalo. Pozor na ostré rohy nábytku! Opatrne aj s obrusmi a predmetmi na stole. Ak už drobec stojí a chodí, zachytí sa takmer o všetko, čo mu príde do cesty. Dokáže na seba hocičo strhnúť.
Nezabudnite osláviť každý pokus a to povzbudí vaše deti, aby urobili viac pokusov, kým sa to nenaučia. Všetci potrebujeme trochu motivácie, aby sme mohli robiť veci, aby sme oslavovali každé malé víťazstvo, či už sú to dva kroky alebo dokonca len pokus urobiť krok. Nepanikárte, ak vaše dieťa neustále padá na zadoček. Učí sa. Ak budete stále pri ňom a zachytávať ho, zvykne si na to a vytvorí si nevhodné pohybové náviky. „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Dôležité aspekty vývoja: Nosiče a kresielka pre bábätká
Okrem chôdze existujú aj iné aspekty starostlivosti o dieťa, ktoré môžu ovplyvniť jeho celkový psychomotorický vývoj. Hoci mnohé pomôcky rodičom uľahčujú starostlivosť o dieťa, nie vždy sú preň vhodné.
Kresielka pre bábätká
Ak bábätko ešte nesedí a potrebujete ho nakŕmiť prvými príkrmami, môžete ho vložiť napríklad do tzv. kresielka pre bábätká. „Dobré je opierku nastaviť do polohy 45 stupňov. Tento polosed mu neublíži a umožní mu bezproblémovo prijímať pripravený pokrm,“ odporúča doktorka Frištáková. Je to krátkodobé riešenie pre kŕmenie, ale nie pre dlhodobé sedenie dieťaťa.
Šatky a ergonomické nosiče
Nosiče sú veľmi populárne, lebo rodičom uľahčujú život. Zároveň deťom umožňujú mať s mamou alebo otcom blízky kontakt. Nosenie dieťaťa v nich prospieva aj zdravému vývoju bedrových kĺbov. Napriek tomu, že pomáhajú hlavne vtedy, keď si potrebujete nakúpiť alebo niečo rýchlo zariadiť, buďte opatrní. Lekárka tvrdí: „Kým si dieťa nedokáže samo udržať hlavičku vo vzpriamenej polohe bez podpory niekoľko minút, nie je vhodné vkladať ho do nosičov.“
Dôvody na opatrnosť pri používaní nosičov pre najmenšie deti:
- Zvislá poloha: Zvislá poloha totiž nie je dlhodobo dobrá pre dieťa a hlavne jeho chrbát.
- Neschopnosť zmeniť polohu: Novorodenec uložený do nosiča nie je ešte schopný nájsť si vhodnú polohu, prípadne ju zmeniť, ak mu nevyhovuje.
- Nevhodné pre spánok: Ak to už inak nejde, nosiče pri týchto drobcoch využívajte len na nákup alebo krátke presuny. Nie je dobré ho v nosiči nosiť celý deň alebo ho naučiť v ňom spávať. Spať by totiž malo v ľahu. Len vtedy sa môže úplne uvoľniť a povystierať, čo vo zvislej polohe nie je možné dosiahnuť.
Mnoho mamičiek obľubuje šatky v presvedčení, že dieťa v nich je vo fyziologickej polohe, podobnej, akú malo v maternici. „Je to síce pravda, ale ono sa už narodilo práve preto, lebo mu bol tento priestor malý.“ Preto je dôležité vždy zvážiť vek a vývojové štádium dieťaťa pri výbere a používaní akýchkoľvek pomôcok.
tags: #ako #naucit #dieta #chodit