Učenie dieťaťa na nočník je významný míľnik vo vývoji, ale aj výzva pre rodičov, ktorá si vyžaduje správne načasovanie a dávku trpezlivosti. Každé dieťa je jedinečné, a preto neexistuje univerzálny návod, ktorý by zaručil úspech zo dňa na deň. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako naučiť dieťa pýtať sa cikať a kakať, s dôrazom na trpezlivosť, pozitívny prístup a rešpektovanie individuálneho tempa dieťaťa. Dôležité a účinné rady o odplienkovaní, o ktorých ste možno ani nevedeli, vám pomôžu prejsť týmto obdobím hladko.
Kedy je dieťa pripravené na odplienkovanie?
Názory na ideálny vek pre začatie učenia na nočník sa rôznia, no odborníci sa zhodujú, že je to veľmi individuálne. Učiť dieťa na nočník v čase, keď ešte nie je pripravené, je zbytočné a môže spôsobiť, že dieťaťu nočník sprotivíte a kamarátiť sa s ním už viac nebude. Na druhej strane, ak začnete neskoro, učenie môže byť ešte náročnejšie. Vychádzať možno zo štatistík, odporúčaní pediatrov a všeobecných skúseností rodičov. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. MUDr. Jana Snopková, všeobecná lekárka pre deti a dorast, hovorí: „Akonáhle bábätká samé pevne sedia, tak ich môžeme pomaly začať dávať na nočník a skúšať to. Je to ale veľmi individuálne.“
Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať. Podľa odborníkov je každé dieťa schopné naučiť sa na nočník do 3 rokov, s výnimkou detí so zdravotným znevýhodnením alebo s emocionálnymi poruchami. Pediatrička upozorňuje na vek, ktorý by mali rodičia ustriehnuť: „Dieťa by sa malo naučiť pýtať sa cez deň do dvoch, maximálne 2,5 rokov. Na noc sa plienka toleruje do 5 rokov.“ Nezabudnite na fakt, že keď má váš drobec nastúpiť do škôlky, mal by byť úplne odplienkovaný, pretože škôlky plienky netolerujú.

Kľúčové znaky pripravenosti dieťaťa:
- Fyzická zrelosť: Dieťa samé pevne sedí a chôdza už nie je preň nová a vzrušujúca, ale dokáže chvíľu obsedieť. Dokáže už samo vyjsť po schodoch hore i dolu, čo je jasný signál, že je pripravené na nočník.
- Kognitívna zrelosť: Dieťa si uvedomuje, že ciká a kaká. Výskumy dokázali, že deti vo veku 18 mesiacov si uvedomujú, že cikajú a kakajú. Približne ďalších 12 mesiacov však nedokážu dostatočne včas odhadnúť, že cikať potrebujú, a tak potrebu vykonajú skôr, ako ich na nočník posadíte.
- Motorická zrelosť: Dieťa dokáže stiahnuť nohavice a následne si ich vytiahnuť.
- Suché plienky: Dieťa vydrží mať plienku suchú niekoľko hodín, napríklad po prebudení je plienka suchá. Toto je pre mamičku znak, že pravdepodobne bude dieťa cikať a treba ho posadiť na nočník.
- Záujem o toaletu: Dieťa prejavuje záujem o používanie toalety a napodobňuje dospelých.
- Komunikácia: Dieťa dokáže vyjadriť svoje potreby, či už slovne alebo neverbálne, a rozumie jednoduchým pokynom - cikať a kakať.
Niektoré deti sa začnú z ničoho nič samé pýtať na nočník, pretože im buď vadí plienka, alebo pocit vlhka. Naopak, sú deti, ktorým to nevadí a im odúčanie trvá dlhšie, pretože sú na plienke závislé. Učenie na nočník môže byť pre dieťatko, aj rodiča, psychicky náročné. Preto si túto aktivitu naplánujte na obdobie, keď je drobec zdravý, netrápia ho zúbky a je v pohode.
Príprava na úspešné odplienkovanie: Od zoznámenia s nočníkom po rituály
Pred samotným nácvikom je dôležité dieťa s nočníkom zoznámiť. Nechajte ho, nech si ho ohmatať a preskúmať. Rozprávajte sa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho.
Výber a zoznámenie s nočníkom:Rozhodli ste sa, že plienok už bolo dosť a vaše dieťatko máva plienku suchú niekoľko hodín? Nastal čas ísť spolu na nákup. Vyberte sa do obchodu a nechajte drobca, aby si sám vybral nočník, ktorý sa mu zapáči. Vysvetlite mu, na čo ho bude používať a čo od neho očakávate. Keď prídete domov, nechajte ratolesť, aby sa s nočníkom zoznámila. Nočníku tiež môžete spolu vymyslieť smiešne meno. V ponuke nájdete aj hracie nočníky. Ak sa preň rozhodnete, skôr než naň dieťatko posadíte, vysvetlite mu, ako funguje. Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, resp. redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo. Chlapcom, ktorí chcú cikať ako veľkáči, sa určite zapáči detský pisoár.
Umiestnenie nočníka a zapojenie do rituálov:Prvé dni (týždne) nechávajte nočník v miestnosti, kde dieťatko trávi najviac času. Rýchlou reakciou na detskú potrebu dosiahnete viac úspechov a menšiu frustráciu. Neskôr ho môžete presunúť do kúpeľne.Ako maminy sme si už zvykli, že súkromie nemáme nikde. Využite to a vždy, keď pôjdete na toaletu, posaďte na nočník vedľa seba aj vášho nezbedníka. Dieťa posadíte na nočník, zo začiatku pokojne aj s plienkou, a rozprávajte sa o tom, čo práve robíte vy, prečo to robíte. Dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť. Absolvujte s ním celý proces, vrátane umývania rúk.
Ako naučiť dieťa chodiť na nočník: Čo robiť a nerobiť
Využitie edukatívnych materiálov:Používajte knihy a príbehy. V súčasnosti nájdete na trhu veľké množstvo kníh, ktoré obsahujú príbehy práve o chodení na nočník, o močení a kakaní. Môžete púšťať zaujímavé náučné videá alebo piesne.
Jednotný prístup v rodine:Dôležité je, aby mali tento systém osvojení obaja rodičia, prípadne ďalší ľudia, ktorí s dieťaťom trávia čas. Dohodnite sa s partnerom na jednotných názvoch pre malú a veľkú potrebu a používajte ich obaja rovnako, aby ste dieťa nezmiatli. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli u dieťaťa spôsobiť zmätok a namiesto 7 dní bude učenie na nočník trvať celé týždne či mesiace. Dlhšia doba, samozrejme, nie je problémom a vytvorenie si takýchto rituálov často trvá dlhšie, než by si rodičia želali.
Metódy a techniky učenia: Krok za krokom k samostatnosti
Keď už dieťa vykazuje znaky pripravenosti a zoznámilo sa s nočníkom, je čas na samotný nácvik. Pamätajte, že odplienkovanie je veľkou výzvou nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. V niektorých rodinách to môže prebehnúť hladko, inde to bude ťažký boj. Dôležité je ale odhodlať sa a vydržať.
Postup učenia „naslepo“ s budíkom alebo hudbou:Začíname technikou učenia „naslepo“ s budíkom alebo hudbou z telefónu. Dieťatko si sadne na nočník oblečené a čaká krátky čas (1 minútu) na dohodnutú melódiu. Potom trénujeme sedenie bez nohavíc a nakoniec naholo. Sedenie býva krátke, nie viac než 2-minútové. Ak máte problém udržať ho sedieť, čítajte mu knižku, rozprávajte sa, či spievajte pesničky. Jednoducho mu treba túto činnosť spríjemniť.
Postupné odbúravanie plienok:V tejto fáze sa s dieťatkom dohodneme, že plienky už nemusíme dávať. Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál. Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie (ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody). Plienky obmedzte na minimum, napr. len na spanie. Plienky sa dávajú len na spanie, ideálne len na nočné spanie. Obedný spánok nie je taký dlhý, aby sa dieťa počas neho pocikalo, vo väčšine prípadov dieťa ciká tesne po zobudení, ako sa postaví na nôžky. Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa.
Učenie cez „nehody“ a pocit mokra:Dieťa potrebuje nájsť prepojenie medzi nutkaním a zadržaním, a to pochopí len skrz „nehodu“. Na to, aby bolo dieťatko motivované urobiť potrebu do nočníka, malo by cítiť chvíľu mokro na vlastnom tele. Keď sa dieťatko vyciká do pančušiek alebo leginiek, má pocítiť mierne nepríjemný pocit chladu. Keď bude chcieť dieťa cikať alebo kakať, choďte s ním na záchod a pomôžte mu vyzliecť si nohavice. „Keď má k dispozícii nočník, tak sa naučí, že toto sa mi stalo a na budúce to skúsim do nočníka.“
Vytváranie rituálov:Ráno hneď po prebudení položte dieťa na nočník. Treba mu z toho vytvoriť rituály. Rovnako postupujte po každom jedle, vypití väčšieho množstva vody, či akčnej hre. Keď ste ich rovnako dávali cikať a potom časom sa Vám začali pýtať? Áno na začiatku rovnaký čas (pred jedlom, pred spaním či po 2h atp. ten rytmus si musíte nájsť sami) + keď sme išli von tak ako rituál pred tým. Tak to robia aj u malilinkých detí v jasliach či škôlke. Treba sa vždy pýtať, či potrebuje cikať, to je hlavné. U nich to bol asi ten mesiac, kým sa pýtali sami, dovtedy to proste trvalo pochopiť.

Tréningové nohavičky a oblečenie:Používanie tréningových nohavičiek (alebo starších teplákov) môže byť užitočné. Uľahčite mu prechod na nočník a neobliekajte mu nohavice na gombík či zips. Vyberte oblečenie, ktoré si dieťa môže ľahko a rýchlo vyzliecť, keď sa ponáhľa na nočník. Najlepšie sú tepláky alebo nohavice s voľnejšou gumou, prípadne sukňa alebo šaty. Počas leta nechajte svoje batoľa behať doma alebo na záhrade nahé. Podľa odborníkov je najlepšie začať s odplienkovaním práve v lete, keď je vonku príjemne teplo. „Je to lepšie kvôli tomu, že dieťatko môže chodiť nahé, len s gaťkami a keď sa pociká, tak cíti diskomfort vlhka.“
Bezplienková komunikačná metóda (BKM):Na to, aby bolo dieťatko motivované urobiť potrebu do nočníka, malo by cítiť chvíľu mokro na vlastnom tele. Existujú rôzne prístupy k odplienkovaniu. Jedným z nich je bezplienková metóda, pri ktorej sa dieťaťu plienky nedávajú vôbec, alebo len minimálne. Matka rozpoznáva signály dieťaťa a podrží ho nad záchodom, keď potrebuje cikať alebo kakať. Ak dieťa nezadržiava, je BKM o odchytávaní moču, nie o skutočnom odučení od plienok. Pravé odplienkovanie nie je odchytávanie moču a stolice, ale schopnosť dieťatka postrehnúť moment nutkania a vypýtať sa na nočník. Rodičia často aj tých najmenších detí sa jednoducho naučia vnímať signály a potom dieťa v správnej chvíli posadia na nočník alebo ho podržia nad miskou. Môže to byť špecifický pohyb, ktorý dieťa urobí, typ plaču alebo grimasy. „Ak sa vyciká takto, že ho mama drží v rukách v zvislej polohe, tak proti tomu nemám nič, pretože dieťatko si vie urobiť spoj v hlave, že takto cikáme.“

Chlapci a cikanie postojačky:Aj v prípade chlapcov začínajte trénovať chodenie na nočník posediačky. Až neskôr, keď sa chlapci naučia chodiť na nočník bez problémov, začnite s cikaním postojačky. S tým bezprostredne súvisí správne mierenie, ktoré je často problémom. Premeňte však túto „úlohu“ na hru - nakvapkajte do nočníka alebo do záchodovej misy potravinárske farbivo a sledujte spolu so synom, ako sa mení jeho farba pri kontakte s prúdom moču. Vyskúšať môžete aj rôzne kolieska, ktoré musí syn trafiť - toto však odporúčame pri močení do nočníka, nechcete predsa upchať záchod.
Pochvala, motivácia a odmeny: Pozitívny prístup je kľúčový
Úspech dieťaťa na nočníku by mala sprevádzať pochvala a radosť. Keď sa dieťaťu podarí potrebu vykonať, pochváľte ho, zatlieskajte, motivujte ho, pokojne ho odmeňte a tešte sa spolu s ním. Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup.Odmenou, ktorá vás nebude stáť nič, je aj pochvala za každú dobre odvedenú prácu. Nekrčte nad nočníkom nos a vyhnite sa vyhláseniam typu "Fuj, to smrdí" - to zaúčinkuje presne opačne a deti môže úplne zabrzdiť. Chváľte deti slovami, tlieskajte a usmievajte sa. Slová majú skutočnú moc a v prípade chodenia na nočník nimi netreba šetriť. Vety ako „Ty si ale šikovný/šikovná!“ skutočne fungujú.
Systém odmeňovania:Okrem sladkostí môžete vyskúšať aj nálepky, napríklad za každých 20 minút bez nehody. Dohodnite sa s drobcom, že vždy, ak sa vyciká alebo vykaká do nočníka, môže si za odmenu nalepiť do zošitka (na posteľ, na stenu…) jednu nálepku. Môžete tiež kúpiť hračku, s ktorou sa bude môcť hrať iba po ,,úspechu“ na nočníku. Motivácia funguje aj pri usádzaní na nočník. Po úspešnom vykonaní potreby do nočníka môžete dieťa odmeniť malou hračkou alebo zdravou maškrtou. Netreba to však preháňať, aby si dieťa na odmeny nezvyklo. Na začiatok môžete vyskúšať špeciálny nočník s melódiou, ktorá sa ozve zakaždým, keď na dno nočníka niečo dopadne.

Zapojenie dieťaťa a motivácia:Nechajte drobčeka pomôcť vám vyliať nočník a spláchnuť. Umyte si spolu rúčky a dajte mu odmenu. Povedzte dieťaťu, že keď bude cikať a kakať do nočníka, bude môcť nosiť nohavičky ako dospelí. Nechajte ho, nech si samo vyberie dizajn nohavičiek alebo slipov.
Čomu sa pri odplienkovaní vyvarovať: Najčastejšie chyby rodičov
V procese odplienkovania zvyknú robiť rodičia v zásade 1 hlavnú chybu: Plienky striedavo dávajú a nedávajú. Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné. Dieťa následne môže odmietať nočník a bude čakať, kým mu nedáte plienku, do ktorej následne vykoná potrebu. Dieťatko potrebu zadrží a čaká, kým dostane plienku a tam to pustí. Toto ich nastavenie dieťa vycíti a ani za svet nepustí do gatí.
Negatívne reakcie a tresty:Na dieťa pri odúčaní nikdy nekričte, nezlostite sa, keď sa pociká, alebo sa mu to nepodarí urobiť do nočníka. „Môžeme prejaviť smútok a emóciu typu - škoda, že si sa nevycikal do nočníka, ale nikdy nie karhať a trestať.“ Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká, dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník. Keď sa mu to stane, prežíva to úzkostlivo.
Nevhodné načasovanie:Nezačínajte s učením v okamihu, keď to je zrazu nevyhnutné. Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník. Treba pomôcť motivovať, ale nie na silu.
Nepoužívanie označení pre výkaly:Rodičia robia často chybu, keď reagujú na akúkoľvek špinu výrazom „to je kako“. Takže to skutočné “kako“ treba brať prirodzene, nevyjadrovať zhnusenie, ale jemne prejaviť potešenie, že sa dieťatko vykakalo.

Prílišné porovnávanie a očakávania:„Určite by sa mi nechcelo 3 mesiace stále prezliekať a prať a umývať podlahu po moči a hovienku….keď bude na to zrelá, pochopí to rýchlo.“ Učenie dieťaťa na nočník je dôležitým obdobím v detskom živote. Nečakajte, že to pôjde zo dňa na deň. Niektorým detičkám plienka vyhovuje a považujú ju za pohodlnejšiu, ako sa vyzliekať a nudiť na nočníku. Iné sú zasa natoľko aktívne, že v zápale hry si neuvedomujú, že potrebujú cikať. Buďte preto trpezlivý, nehnevajte sa a nekričte, ak dieťatko nechce spolupracovať.
Metóda "špinavých rúk":Názory odborníkov sa líšia pri niektorých menej konvenčných metódach. Niektoré mamičky tvrdia, že keď dieťa začne chápať, že má špinavé ruky, vtedy je čas odplienkovať. S touto metódou ale pediatrička nesúhlasí. „Takéto veci neodporúčame, pretože to sú dve rozdielne veci.“
Riešenie špecifických problémov a zlozvykov
Mnoho detí spočiatku odmieta nočník alebo sa naň nepýta a podobne. Celé to súvisí s technikou odúčania od plienok. Problémom býva aj závislosť od plienok.
Odmietanie nočníka:Dôvodov, prečo dieťa odmieta nočník, môže byť veľmi veľa. Všetko spravidla súvisí so samotnou metódou odplienkovania. Dieťa väčšinou odmieta nočník, ak si k nemu vytvorí zlú asociáciu. Napríklad z dôvodu, že bolo nútené na nočníku sedieť alebo bolo karhané za to, že nevykonalo potrebu do nočníka. Je dobré identifikovať, čo tento postoj u dieťaťa spôsobuje. Riešením je výmena nočníka, demonštrácia používania toalety, nech má dieťa tendenciu vás napodobňovať, alebo snaha o vytvorenie nového rituálu, dostatočná motivácia a pochvala. Ak malý výmyselník odmieta všetko okrem plienky, nočník na 1 až 2 mesiace odložte.
Citový vzťah k plienke:Deti si vedia vytvoriť k plienke aj citový vzťah. Najmä deti staršie pred 3. rokom. Staršie deti, okolo 2 - 2,5 roka si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém. Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu. Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník.
Zlozvyky spojené s kakaním:Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši. Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť. Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať. Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku.Zlozvyky detí ako odmietanie nočníka inde ako doma, veľká potreba len do plienky, prípadne schovávanie sa s nočníkom. Zlozvyky prichádzajú spolu s nevhodnou taktikou odúčania od plienok. Za neschopnosťou vykakať sa inde ako doma väčšinou tkvie prílišné ritualizovanie potreby. Keď si konečník zvykne na zadržiavanie, zväčší svoj objem - roztiahne sa a nabudúce udrží oveľa dlhšie stolicu, ktorá tam za tú dobu stuhne.

Zápcha:Zápcha môže byť častým problémom pri odvykaní od plienok. Dieťa odmieta vyprázdniť stolicu, zadržiava ju aj niekoľko dní, čo vedie k jej zahusteniu a bolestivému odchodu. Nenúťte dieťa a netrestajte ho. Buďte trpezliví a citliví. Uvoľnite atmosféru. Pomôžte dieťaťu reflektovať jeho pocity. Používajte rozprávky a príbehy. Dodržiavajte režimové opatrenia - úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie. Vytvorte pre dieťa príjemné prostredie na toalete. Ak má dieťa strach, môžete použiť glycerínový čípok alebo ľanový olej.
Strach z toalety:Napadlo vám niekedy, že existuje aj strach z chodenia na toaletu? A vyskytuje sa častejšie, ako by ste si možno mysleli. Týka sa najmä veľkej potreby - niektoré deti si totiž myslia, že pri jej vykonávaní zo seba vytlačia časť vlastných vnútorných orgánov. Ak sa na to pozriete z pohľadu detskej logiky, dáva to zmysel. Využite vo svoj prospech reverznú psychológiu, tá dokáže zázraky: „Necikaj do nočníka ako veľké dievča/veľký chlapec. Radšej použi plienku, veď my predsa milujeme plienky a prebaľovanie!“
Nadmerné pýtanie sa bez výsledku:Niektoré deti, napríklad 4-ročná dcérka, sa stále pýta na záchod, či už cikať alebo kakať, no nič na záchode nerobí. Cez deň chodí na záchod normálne, keď jej treba, ale popri tom sa pýta, aj keď jej netreba. Hlavne večer pred spaním chodíme „kakať“ a „piškať“ asi 20-krát a nič. V takýchto prípadoch je dôležité rozlišovať medzi skutočnou potrebou a zvykom alebo hrou.
Dieťa sa nepýta, ale pociká sa hneď po odchode z nočníka:Ak dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí. Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Dieťaťu zdôrazňujte, aby sa pýtalo na nočník a rovnako tak sa ho pýtajte aj vy: „Nepotrebuješ ísť cikať?“
Praktické tipy a odporúčania od odborníkov
Odplienkovanie je dôležitý proces, ktorý si vyžaduje komplexný prístup. Pamätajte na flexibilitu a prispôsobenie sa potrebám vášho dieťaťa.
Výhody letného obdobia:Letné obdobie je praktické na nácvik z dôvodu tepla, ale nie je prekážkou ani ktorékoľvek iné obdobie v roku. V zime je to náročnejšie a aj keď sa vykuruje, tak sa dieťa môže prechladiť.
Dôslednosť a trpezlivosť:„Ak sa odhodláte dieťa odplienkovať akoukoľvek metódou, jedným z rozhodujúcich faktorov je vaša dôslednosť a trpezlivosť. A to najmä v prvých dvoch týždňoch. Keď ste už raz plienku dieťaťu vyzliekli, neobliekajte mu ju späť…“
Ako naučiť dieťa chodiť na nočník: Čo robiť a nerobiť
Alternatívy k nočníku:Niektorým deťom sa nočník jednoducho nepáči a odmietnu ho používať. Vtedy netlačte na pílu a kúpte stupienok a redukciu na záchod, alebo rovno schodíky s redukciou. Ak sa váš malý plienkoš nekamaráti s nočníkom, lebo plienky sú naj, skúste ich nahradiť látkovými. „Je to individuálne a závisí to od dieťatka, čo preferuje. Niektoré deti sa nočníka boja, iné sa boja zvuku splachovania. Niektoré deti sa motivujú príkladom rodiča, to znamená, že keď vidia, že rodičia chodia na záchod, tak ich chcú napodobňovať. Pre tieto typy detí je vhodnejšia redukcia,“ vysvetľuje pediatrička Jana Snopková.
Komunikácia a podpora:Učila som ju, čo to vlastne robí, aby vedela kričať „cikam“, „kakam“. Potom prišiel jeden deň, zhodila plienku, že nechce. A začala sa pýtať. A to mala 20 mesiacov. Začala som najprv ráno ako rituál, trvalo to dlho, nebola vôbec pripravená, teraz má 2,5 roka a je dva týždne bez plienky. Cikať sa nepýta, skôr ja ju dám po 2 hodinách a vycika sa. A keď sa pýta cikať, tak tak stíhame… Kakať sa pýta úplne v pohode. Tiež je kojená podľa potreby. Kúpili sme nohavičky a prízvukovala som, že má nové pekné a plienku už nemá. Keď sa zo začiatku pocikala a pokakala, zistila, že je ti hnus a fuj a kričala „fuuuuj hovienko“. Ale najdôležitejšie je, aby dieťa vedelo držať moč a uvedomovalo si, čo robí, aby vedelo povedať, že ide kakať. Nenútim na silu za každú cenu. Ja hovorím, že ako príde jeho čas sedenia, chodenia, tak aj cikania. Treba pomôcť motivovať, ale nie na silu.
Rodičovská rola:Mamičkám radí pediatrička. Odplienkovanie je veľkou výzvou nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča. Presný návod, ako dieťa naučiť necikať viac do plienok neexistuje, pretože na každé dieťa platí niečo iné. Na odplienkovanie je ale dôležité pripraviť sa, odhodlať sa, naštudovať si pár vecí a obrniť sa trpezlivosťou. Keď vezmeme do úvahy nejaký situačný stres ako dôvod oddialenia nácviku na nočník, ešte stále to neurobí taký veľký sklz, aby sme k nácviku pristúpili až pred 3. rokom.
tags: #ako #naucit #dieta #pytat #sa #cikat
