Sed je mimoriadna poloha a medzník vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou. U väčšiny bábätiek v období 7. - 9. mesiaca roka môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Čiže otázky typu, či môžem dávať dieťatko sedieť, sú veľmi časté.
Pri tejto otázke sa zvyknem venovať sedu trochu obšírnejšie. Poloha sedu je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná. Preto sa milujúci rodičia snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť. Často ho obložia vankúšmi aby si pri páde neublížilo. Toto nie je práve to, čo by som odporúčala. Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé.
Nezávislý sed - zvládne to samé
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás.
Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk.
Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať
Deti, ktoré sa posadia sami, si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť.
Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my? Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici.
Fázy vývoja dieťaťa | Míľniky vývoja hrubej motoriky u bábätiek
To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Keď sa stretneme, vidím, že dieťa sedí vystreto ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali.
Sed ako súčasť pohybového kontinua
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí? Tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne. Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu.
Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu. Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.
Riziká predčasného a pasívneho sedenia
Z hľadiska vývinu chrbtového svalstva a celkového vývinu chrbtice je požiadavka, aby dieťa sedelo v 6. mesiaci nereálna. Sedenie je významný pokrok v motorickom vývine dieťaťa. Je akoby vyvrcholením vývinu. Väčšina detí najskôr lezie a keď si lezením dostatočne spevnia chrbtové svalstvo, začínajú sedieť. Deti si obvykle sadnú z polohy na štyroch, nikdy nie z ľahu na chrbte, ako si sadáme my dospelí.
Pasívny sed ničí chrbát, môže zapríčiniť skoliózu. Dieťa sa pri pasívnom sedení hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly pozdĺž celej chrbtice. Kostný i väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko sa poškodí vplyvom nadmerného tlaku či ťahu. Ak dieťa posadíte predčasne, posadili ste ho „do cieľa“. Okrem toho, že sa ničí chrbát, môže sa zablokovať psychomotorický vývin.
Význam lozenia pre vývoj
Lozenie je veľmi dôležitá fáza vo vývoji dieťaťa. Je to preň nielen fyzický, ale aj psychický tréning. Skôr než vaše dieťa začne loziť, musí sa na to pripraviť. Pre malého človeka je štvornožkovanie veľkou výzvou. Musí zdvihnúť zadoček a bruško a dať ruky rovnobežne k sebe. Navyše pri pohybe spočíva hmotnosť celého tela striedavo na jednej ruke a na opačnej nohe.
Lozenie je veľmi dôležité pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa. Zahŕňa trénovanie tzv. krížového lozenia, ktoré posilňuje chrbticu a svaly tela bábätka. Preto deti, ktoré dlho lozili, majú zvyčajne rovné nohy a správnu pozíciu chodidiel. To však nie je jediná výhoda lozenia. Je to tiež skvelá forma tréningu pre mozog bábätka. Tie na druhej strane umožňujú spoluprácu medzi hemisférami, čo je podmienkou správneho vývoja a budúcej schopnosti správne písať, čítať a počítať.
Správna podpora a prevencia chýb
Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe. Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán. Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability. Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy.
Neustále musíte dieťatko naprávať. Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik. Neskôr keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť, keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne. Ďalšou podporou je správna manipulácia a cvičenie, napríklad „váľať sudy“, to znamená pretáčať sa z chrbta na bruško a späť.
Výchova a disciplína v súlade s vývojom
Výchova je súčasťou lásky k dieťaťu. Ak svoje dieťa milujete, určite chcete, aby sa z neho stal emocionálne zdravý dospelý človek. Jedna z najťažších úloh pri výchove dieťaťa spočíva v budovaní disciplíny. Rodičia musia myslieť hlavne na to, aby pravidlá správania vedeli prispôsobiť veku dieťaťa. Treba mať tiež na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a jedno dieťa nemusí reagovať na výchovu rovnako ako druhé.
Vo všeobecnosti bábätká nepotrebujú disciplínu, nakoľko ešte len spoznávajú svet a nemajú predstavu o dobrom a zlom správaní. To však neznamená, že bábätká nerobia veci, ktoré majú následky. Kľúčom k úspechu pri výchove bábätiek je to, že potrebujú cítiť lásku, komfort a odvádzanie pozornosti (nie trestanie). Ak chcete zmeniť správanie bábätka, rozptýľte jeho pozornosť alebo ju presmerujte. Nájdite kreatívne spôsoby, ako zmeniť pozornosť dieťaťa alebo ho zapojte do iných aktivít.
Pri využívaní autoritatívneho prístupu sa dieťa učí zdravo rešpektovať autority a uvedomuje si, čo je disciplína a pravidlá, ktorými sa riadime. Autoritatívni rodičia zvyčajne doprajú svojim deťom viac nezávislosti, a to väčšinou vedie k vyššiemu vodcovskému potenciálu v dospelosti. Viac sa rozvíjajú aj sociálne zručnosti, sebakontrola a sebestačnosť.
Najlepšie je nechať dieťa, nech sa „ťahá samé“ a nijako nevstupovať do jeho motorického vývoja. Zdravé dieťa má všetko potrebné „naprogramované“ v sebe. Naučí sa samé pretočiť na bruško, na chrbát, sedieť aj chodiť. Spoliehajte sa na prirodzený proces a doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na rovnej podložke. Pripomínajte si, že každé dieťa je iné a jeho tempo vývoja je jedinečné, čo je znakom jeho zdravej individuality.
tags: #ako #naucit #dieta #same #sadnut