Správny vývin reči, schopnosť prijímať stravu a neskôr aj osvojovanie si čítania a písania sú kľúčové piliere, na ktorých stojí celkový vývoj dieťaťa. Tieto procesy sú vzájomne prepojené a vyžadujú si trpezlivosť, odborný dohľad a najmä láskavý, hravý prístup. Tento článok prináša komplexný pohľad na to, ako podporiť zdravý vývin vášho dieťaťa v týchto oblastiach.
Kedy je čas navštíviť logopéda?
Ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“.
Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.
Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie.
V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu.
Základné princípy pri nácviku výslovnosti
Ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší.
Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.
Ako postupovať pri cvičení
- Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas. Päť až desať minút viackrát denne je omnoho efektívnejších ako hodina naraz.
- Na cvičenie využívajte aj momentálne situácie, napr. návšteva lekára, jazda autom, chvíľka so zmrzlinou.
- Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
- Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
- Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka.
Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel
Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver.
Jazyk:
- Vyplazovanie jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
- Kmitať jazykom z boku do boku.
- Ťukať jazykom na každý zub.
- Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
- Olízať hornú a dolnú peru.
Pery:
- Špúlenie, úsmev, brnkanie prstom o pery, vibrácia pier (fŕkanie).
Velofaryngeálny uzáver:
- Kloktanie, pitie cez slamku.
Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť - olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.
Význam hryzenia a žuvania pre vývoj reči
Schopnosť hryzenia je základom pre samostatné jedenie a správny rozvoj reči. Pre dospelých je táto schopnosť samozrejmá, no dieťa sa ju musí naučiť. Satie mlieka z prsníka dojčaťom si vyžaduje zapojenie viac ako 40 svalov, a potom učenie sa hrýzť a žuť napomáha v precvičovaní týchto orgánov.
To je dôvodom, prečo učením dieťaťa správne hrýzť priamo podporujeme rozvoj reči. Efektívne hryzenie zahŕňa nasledovné časti úst: ďasná, zuby, jazyk, spodnú a vrchnú čeľusť a sánku. Čo je potom najväčším problémom pri odhryznutí, hryzení a žuvaní? Koordinácia!
Postup pri zavádzaní stravy
- Podľa odborníkov by sa potrava v konzistencii pyré mala podávať deťom, keď majú už 5 až 6 mesiacov.
- Pitie z otvoreného hrnčeka trénuje bábätko kontrole prehĺtania a dýchania a predstavuje taktiež veľmi dôležitý prvok sebakontroly.
- Keď je dieťatko približne vo veku 7 až 8 mesiacov, jedenie lyžičkou bolo zvládnuté, mali by ste mu jedlo prestať mixovať. Je načase začať mu podávať jedlo, ktoré dokáže už hrýzť samo.
Cesta k čítaniu: od hier k písmenám
Dieťa sa učí čítať najlepšie medzi 5. a 7. rokom, keď má zvládnutú predčitateľskú gramotnosť: pozná hlásky, rozlišuje začiatky slov a vie ich vytlieskať. Naučiť dieťa čítať nie je o tom, že si sadnete za stôl a začnete drilovať písmená. Je to proces, ktorý začína oveľa skôr a ide cez hru, spoločné knihy a stovky malých momentov.
Tri veci, ktoré fungujú:
- Večerný rituál čítania: Keď sa zuby vyčistia a pyžamo oblečie, sadneš si vedľa dieťaťa a prečítaš mu rozprávku. Ak je dieťa staršie a vie pár písmen, nech prečíta ono jednu slabiku a ty zvyšok vety.
- Pracovný zošit, ktorý má zmysel: V predškolskom veku má pracovný zošit hodnotu vtedy, keď si dieťa k nemu sadne dobrovoľne a baví ho to. Vyberaj zošity, kde sú úlohy krátke, farebné.
- Hra so zvukmi po ceste: V aute, pri varení, v čakárni u lekára. Hrajte sa na rýmy: „Čo sa rýmuje na slovo mama?“
Najdôležitejšie je vytvoriť pozitívne prostredie, kde dieťa nebude mať strach z neúspechu. Nechajte ho robiť chyby - ide o proces učenia. Namiesto hodnotenia sa zamerajte na pokrok. Nikdy nepíšte za dieťa - radšej mu ukážte tvar a nechajte ho opakovať. Učiť dieťa písať je výzva aj radosť. Najdôležitejšia je trpezlivosť, pozitívny prístup a vedomie, že každé dieťa má svoje tempo. Dôležité nie je dokonalé písmo, ale pocit istoty a radosť z učenia.