Výchova detí je náročná a plná výziev, a jednou z prvých je naučiť dieťa, čo je „nono“ - teda čo nesmie robiť. Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie, pričom stanovenie hraníc je pre dieťa dôležité pre jeho zdravý vývin, pocit bezpečia a neskoršiu schopnosť sebaovládania. Mnohé mamičky sa stretávajú s problémom neustáleho neporiadku, najmä v malých bytoch. Deti v útlom veku, napríklad okolo 1,5 roka, majú tendenciu rozhadzovať hračky a vyťahovať veci zo skriniek. Je to prirodzený prejav ich zvedavosti a snahy objavovať svet okolo seba. Skrinky, ktoré sa dajú, zaistite. Ale všetky sa nedajú. Dieťa povyberá všetko, čo sa dá - hrnce, naberačky, uteráky, proste všetko. Rodičia často nestíhajú upratovať, pretože len čo dokončia, dieťa začne znova. V takýchto situáciách sa môžu cítiť preťažení a mať pocit, že to nezvládajú.
Rozvoj dieťaťa a chápanie zákazov
Po prvom polroku sa bábätko postupne stáva mobilnejším a nezávislejším - to je čas, kedy treba určiť isté obmedzenia. Keď sa už dieťatko samo presúva po izbe, je vystavené väčšiemu riziku, že si ublíži, ale tiež už má natoľko vyvinutú pamäť, aby si vedelo spomenúť, ktoré priestory alebo aktivity má zakázané. Zakazovanie nie je práve najhoršie - v skutočnosti je zákaz dôležitým nástrojom vo výučbe spoznávania sveta. Ak dieťa robí niečo, čo nemá, alebo lezie na zakázané miesta, jednoducho ho dajte dolu a povedzte, že to nemôže robiť.
Pri stanovovaní hraníc je kľúčové konať okamžite. Čím skôr zareagujete, tým viac si dieťa uvedomí váš nesúhlas s jeho konaním. Ak počkáte čo i len minútu, nebude poriadne vedieť, za čo je vlastne karhané. Zabrzdite na chvíľu iba vtedy, keď viete, že by vaša reakcia mala byť neprimeraná. Vaše bábätko sa predsa iba pokúša naučiť sa niečo viac o svete. Dôležité je tiež kritizovať situáciu, nie dieťa. Namiesto karhania, že dieťatko je zlé, keď ťahá tete vlasy, povedzte mu, že ťahanie vlasov je zlá vec.
Efektívne techniky usmerňovania
Keď dieťa pokarháte a odnesiete preč z parapetnej dosky, na ktorú vyliezlo, ponúknite mu hračku alebo niečo iné na preskúmanie. Nepreháňajte to so zákazmi. Ak vaše bábo neustále počuje iba „Nie!“, bude sa cítiť obmedzované a bude mať tiež pocit, že svet je vlastne desivé miesto. Zabezpečte dom tak, aby sa mohlo bez obáv hrať a obmedzíte tak vaše „Nie!“ reakcie. V zákazoch buďte dôsledná. V jeden deň niečo zakazovať a na druhý deň sa na tom len smiať je pre dieťa mätúce, pretože si myslí, že pravidlá sú flexibilné.
Ponúkajte alternatívy. Povedzte mu napríklad: „Nie, nemôžeš sa hrať s týmito porcelánovými taniermi, ale namiesto nich sa môžeš zahrať s týmito plastovými.“ Dieťa sa nebude cítiť odmietnuté a jeho pozornosť sa presunie inam. Zdôrazňujte pozitívne. Tak isto ako reagujete na „zlé“ správanie, mali by ste patrične odmeňovať „dobré“ správanie. A tak isto ako pri karhaní - nechváľte dieťa, ale činnosť. Stanovte správny príklad. Reč tela je často zrozumiteľnejšia ako slová. Keďže dieťatko ešte úplne nerozumie „ľudskej“ reči, môže namiesto „Neťahaj psíka za chvost“ počuť „Ťahaj psíka za chvost“.
HRANICE A DISCIPLÍNA: Ako nastaviť zdravé hranice pre vaše deti
Prečo sa vyhnúť fyzickým trestom
Ešte stále je, žiaľ, mnoho rodičov, ktorí sa uchyľujú k fyzickým trestom ako riešeniu takýchto situácií. Podľa odborníkov je jednoznačná odpoveď na otázku, či sú fyzické tresty účinné, NIE! V nedávnej štúdii publikovanej v The Journal of Family Psychology sa ukázalo, že fyzické tresty sú bežnejšie, než by sme si mysleli. Ale tiež sa ukázalo, že deti, ktoré boli bité, často opakovali rovnaké nevhodné správanie v priebehu pár minút. Jediné, čo skutočne dokážeme bitkou dosiahnuť, je, že sa nás dieťa bude báť a v konečnom dôsledku to môže viesť k ešte väčšej agresivite u dieťaťa.
Fyzický trest môže dočasne pomôcť zastaviť neželané chovanie dieťaťa, no negatívne následky takýchto trestov ďaleko prevyšujú ich prínos. Krik nevedie k poslušnému dieťaťu, ale vie narobiť veľké škody na duši malého človiečika a navyše poškodzuje vzťah medzi rodičom a dieťaťom, jeho dôveru voči nám. Keď totiž dieťa udriete, neostáva to len na úrovni jeho tela. Dieťa sa cíti šikanované a zastrašované, vplýva to negatívne na jeho pocit sebahodnoty a následne sa to prejavuje v jeho správaní.
Vývoj mozgu a sociálna interakcia
Detský mozog nie je dostatočne zrelý na to, aby zvládal robiť správne rozhodnutie a ani schopnosť racionálneho úsudku nie je dosť vyvinutá. Preto je úplne prirodzené, že musíte vášmu dvojročnému dieťaťu zas a znova opakovať, že sa nesmie dotýkať horúcej rúry či kresliť po stene. Jeho mozog a sebaregulačné schopnosti zatiaľ nie sú rozvinuté, a tak ho musíte jednoducho rozptýliť alebo odviesť jeho pozornosť inam. Pre správny vývoj mozgu a všetkých jeho schopností je kľúčové milujúce prostredie, teda najmä milujúci rodičia. V bezpečnom a láskyplnom prostredí sa môžu u dieťaťa správne vyvinúť schopnosti ako empatia, emocionálna stabilita a inteligencia.
Veľmi dôležité je, aby rodičia boli jednotní v tom, čo je a čo nie je z pohľadu správania dieťaťa v poriadku. Ak jeden z rodičov nevidí problém nechať dieťa skákať po posteli, no druhý z rodičov bude za to trestať, dieťa bude zmätené. Aby sa dieťa naučilo, čo je akceptovateľné a čo nie, potrebujú byť rodičia v tomto smere zajedno. Predtým, než zareagujete, je jednoducho dôležité mať vždy na zreteli vek dieťatka a brať ohľad na to, do akej miery sú jeho rozumové schopnosti vyvinuté. Správanie našich detí totiž naozaj často nie je žiadnym „neposlúchaním“ alebo vzdorovaním, ale úplne normálnymi prejavmi z pohľadu vývoja ich mozgu.
Jazyková rovina a učenie cudzích jazykov
Vývoj reči je individuálny a rozdiely sú normálne. Medziľudská komunikácia je najzákladnejšia potreba každého jednotlivca a je tiež rozhodujúcim nástrojom pre život. Každý aspekt učenia a socializácie zahŕňa jazyk. Na to, aby mohlo dieťa komunikovať, potrebuje reči najprv rozumieť. Následne si môže osvojovať slová, ktorých význam je mu známy. Stáva sa však aj to, že deti používajú slová, ktorým nerozumejú. Je to zvyčajne preto, že ich počuli od dospelých. Jazyk má svoju štruktúru a medzi prvkami tohto systému sú vzťahy, ktoré riadia pravidlá pre každý jazyk presne určené.
Máte zmiešané pocity pri predstave, že by na Vaše ročné dieťa mal niekto rozprávať v cudzom jazyku? Nemusíte. Deti nasávajú informácie ako špongie a tak isto aj cudzí jazyk. Neurobiologistka Dr. Lise Eliot píše, že dôvod, prečo je jazyk inštinktívny, spočíva v tom, že je do veľkej miery „hard-wired“ v mozgu. "It is truly never too early to start teaching your child a second language--in fact, the earlier she's introduced to another language, the easier it is to master."
Podpora pri výchove: Zahraničné opatrovateľky
Ako však nájsť tú správnu zahraničnú opatrovateľku? Agentúra BESTNANNY zúročuje niekoľkoročné skúsenosti s výberom zahraničných opatrovateliek pre slovenské rodiny s deťmi. Opatrovateľky z Bestnanny.sk prechádzajú niekoľkostupňovým výberovým konaním, v rámci ktorého agentúra kontroluje okrem iného aj dva preukazy totožnosti, výpis z registra trestov, históriu predchádzajúcich zamestnaní aj referencie od zamestnávateľov. Opatrovateľka v agentúre absolvuje „školenie dobrej opatrovateľky“, certifikovaný kurz prvej pomoci v angličtine a môže začať pracovať.
Každá adeptka nahrá krátke video, v ktorom sa predstaví a podľa ktorého si následne klienti vedia zúžiť okruh opatrovateliek, ktoré ich zaujali. Profesionálna opatrovateľka do práce prichádza vždy upravená, čistá a dobre naladená. K deťom je ústretová, milá, trpezlivá, ale aj výchovná a vie, že pravidlá určujú rodičia, nikdy nepodrýva ich autoritu. Vie, že nešťastie sa môže stať v zlomku sekundy, preto je ostražitá non-stop a predvída možné nebezpečie. Pripravuje si aktivity na efektívne a zmysluplné vyplnenie voľného času s deťmi a je predovšetkým zodpovedná a spoľahlivá.
Praktické rady pre každodennú disciplínu
Malé detičky majú omnoho menšiu pamäť ako dospelí, preto sa mamy často ubeháajú a narozprávajú toľko „NIE“ a „NONO“. Konzistentnosť je kľúčová - ak dieťa neprestane ani po treťom „Nie!“, zabráňte mu v činnosti. Niektorým deťom treba takúto lekciu dať desaťkrát, niektorým stokrát, ale nakoniec pochopia všetky. Alternatívne činnosti sú skvelým nástrojom: „Toto nemôžeš robiť, ale môžeš so mnou robiť toto.“
Už aj malé loziace deti treba zasväcovať do toho, že ľudia si bežne niečo požičiavajú, čo sa im následne vráti naspäť. Nechajte svoje dieťa, nech si od vás niečo požičia, keď to chce preskúmať. Dôležité je však vysvetliť mu, že je to pre vás cenné, že nechcete, aby sa to pokazilo a že mu to požičiate s tým, že keď si to prezrie, vráti vám to naspäť. Včasná návšteva logopéda, v prípade, že pozorujete určité príznaky rečového oneskorenia alebo chyby reči, nie je na škodu. Pamätajte, čím je dieťatko menšie, tým je jednoduchšie rečové chyby odstrániť. Výchova je beh na dlhú trať, ale výsledky sú razantné a posilňujú nielen inteligenciu, ale aj odolnosť dieťaťa. V láskavom a rešpektujúcom prostredí môžu vyrásť šťastnejšie a emocionálne silnejšie deti. Ak cítite, že vás správanie vášho dieťaťa vytáča a neviete sa často ovládať, veľkým pomocníkom môže byť aj terapia, ktorá nebude prínosom len pre vás, ale aj pre vaše deti.
tags: #ako #naucit #dieta #ze #nono