Hudobná scéna je plná príbehov o vášni, talentu a neľahkých cestách k úspechu. Medzi tie najvýraznejšie na Slovensku patrí nepochybne príbeh Rasťa Kopinu a jeho kapely Nocadeň. Spevák, textár a skladateľ Rasťo Kopina, narodený v roku 1976, je kľúčovou postavou tejto formácie, ktorá už viac ako dve desaťročia ovplyvňuje slovenskú populárnu hudbu. Ich cesta je plná raketových štartov, hlbokých emócií, ale aj náročných období, ktoré preverili ich odhodlanie. Pri príležitosti významných jubileí, ktoré kapela so svojimi fanúšikmi pravidelne oslavuje, sa otvára priestor pre netradičné čítanie o tom, čo všetko formovalo túto košickú legendu - od prvých tónov v detstve, cez nečakané zvraty, až po zrelé obdobie plné umeleckej slobody a osobných výziev. Nocadeň sa netaja tým, že majú s fanúšikmi vrúcny vzťah, a práve ich príbeh je s nimi neoddeliteľne spojený.
Hudobné Korene a Detstvo Plné Rytmu: Rané Formovanie Rasťa Kopinu
Prvé kontakty bratov Rasťa a Roba Kopinovcov s hudbou siahajú hlboko do minulosti, ešte pred samotným založením Nocadeň. Ich cesta k profesionálnej hudobnej kariére bola poznačená vplyvom zapálených otcov, ktorí ich viedli k umeniu už od útleho veku. Úplne prvou kapelou, do ktorej sa síce neúmyselne, ale s veľkým vplyvom ocitli, bola kapela bratov Kavuličovcov. Ich otec bol rovnako zapálený pre hudbu ako ten Kopinovcov, a tak sa jedného dňa otcovia dohodli, a mladí Rasťo a Robo sa ocitli v hudobnom zoskupení. Tento prvý, opatrný krok v tejto zostave bol zásadný. Neskôr ich otec postavil ich prvú vlastnú skupinu, kde sa stretli aj s budúcim bubeníkom Nocadeň, Petrom Gufrovičom. Tieto rané skúsenosti formovali ich vzťah k hudbe a pódiu.
Sen spievať pred veľkým davom ľudí sa v lídrovi Nocadeň zrodil už v detstve. Tento okamih prišiel, keď ako dieťa dostal vinylovú platňu kapely Katapult, ktorá bola živou nahrávkou z koncertu. Tento zážitok bol pre neho fascinujúci a zanechal v ňom hlboký dojem. Vystupovanie pred ľuďmi sa pre neho nestalo traumou, ale naopak, niečím, čo si dokázal a dokáže užívať. Bol totiž odmalička zvyknutý vystupovať, čo mu dodalo prirodzenú sebadôveru a schopnosť baviť sa na pódiu.
Zásadným prelomom, ktorý definitívne nasmeroval bratov Kopinovcov k založeniu vlastnej kapely, bol legendárny koncert U2 v Londýne. Bratia síce videli írske legendy už v roku 1995, ale až výlet v Anglicku po brigáde spustil lavínu. Peniaze, ktoré si zarobili na jahodovej brigáde, sa rozhodli investovať namiesto ďalších výdavkov do aparatúry a jednej konkrétnej krásnej gitary, ktorá ich očarila vo výklade. Tento zážitok z koncertu U2 bol pre nich takým zásadným a transformačným, že všetky zarobené peniaze, ktoré mohli minúť na iné veci, vložili do hudobného vybavenia, ktoré im malo pomôcť naplniť ich hudobné sny.
Zrod Fenoménu Nocadeň: Vianočný Darček s Raketovým Štartom
Definitívny signál k oficiálnemu zrodu kapely Nocadeň prišiel po zážitku z londýnskeho koncertu U2. Košická zostava Nocadeň začala písať svoju históriu 25. decembra 1997. Spevák, textár a skladateľ Rasťo Kopina v tejto súvislosti poznamenal, že si s bratom Robom kapelu venovali ako taký vianočný darček. Hoci s bubeníkom Petrom Gufrovičom a basgitaristom Borisom Mihálikom boli v kontakte už dlhšie, prvé stretnutie v skúšobni u mamy v škôlke si dali práve na prvý sviatok vianočný. Toto symbolické založenie na Vianoce podčiarkuje osobný význam a hlboké puto medzi členmi, ktoré sa stalo základom ich dlhoročnej spolupráce.
Kapela Nocadeň zažila raketový štart, čo je v hudobnom priemysle pomerne zriedkavé. Na prelomový album nečakala vôbec dlho, pretože už pred samotným založením kapely mali bratia Rasťo a Robo Kopinovci hotové pesničky na debutovú nahrávku. Tieto pripravené skladby im okamžite po vydaní prvého albumu otvorili dvere nielen do slovenských, ale aj do zahraničných médií. Bol to dôkaz ich pripravenosti a silného hudobného základu, ktorý si budovali už v raných rokoch. Keď kapela vydá debutový album, prirodzene túži po tom, aby sa pesničky z neho dostali medzi ľudí, aby ich začali spoznávať a spájať si ich mená a tváre s hitmi, ktoré poznajú z rádiového éteru.
„Pesnička Steny bola tá skladba, ktorá spôsobila to, že som nemohol úplne pokojne prejsť mestom. Prvý album spôsobil celkom veľký prievan, takže sme prvý dotyk s popularitou pocítili veľmi skoro,“ vrátil sa Rasťo Kopina k okamžitému úspechu prvého veľkého hitu kapely. Tento rýchly nástup popularity potvrdil, že ich hudba oslovila široké publikum a Nocadeň sa rýchlo zaradila medzi najvýraznejšie nové objavy scény. Pocit, že sa veci začínajú stávať skutočne vážnymi, prišiel, keď ľudia začali spoznávať na ulici aj ostatných členov kapely, a to bez toho, aby bol s nimi aj samotný spevák. To svedčilo o silnej identite kapely a o tom, že ich hudba prenikla do povedomia ľudí ako celok, nielen cez tvár frontmana.
Cesta Albumami a Hudobná Empatia: Umelecká Sloboda Nadovšetko
Po raketovom štarte nasledovala plodná éra vydávania albumov, ktoré postupne definovali hudobný štýl Nocadeň a upevňovali ich pozíciu na scéne. Ich debutový album Nocadeň vyšiel v marci 2000, pričom z neho sa okamžite stal hit „Steny“. V septembri 2001 kapela vydala druhý album s názvom Slová už nevravia nič. Neskôr, v septembri 2003, nasledoval tretí album Katarzia, ktorý priniesol ďalšie hity ako „Kým nás smrť nerozdelí“ a „Letíš, padáš“. Vo februári 2006 uzrel svetlo sveta ich štvrtý album Nestrieľajte do labutí, obsahujúci skladby „Jackie Chan“, titulnú „Nestrieľajte do labutí“ a „V súhvezdí“. Ako prejav doterajšej tvorby vydali v auguste 2006 aj výberový album s názvom Retrospektíva. V októbri 2008 prišiel piaty album s názvom Ikony, z ktorého prvým singlom bola skladba „Iba pár minút“.
Cesta štvorčlennej zostavy, ktorá pri všetkých albumoch pracovala s umeleckou slobodou, bola vždy priama a čas len potvrdil, že ich hudobná empatia padla na úrodnú pôdu. Za pätnásť rokov na scéne pracovali Nocadeň s hranicami mainstreamu podľa vlastných predstáv, v rámci ktorých im nechýbala odvaha spojená s marketingovým rizikom, opúšťať hudobný priemer vyskladaný zo štandardných postupov. V tomto prípade mala kapela šťastie na prístup vydavateľstiev, a preto mohla fungovať s prívlastkom nezávislá. „Hoci sme sa postupne dostávali do hudobnej mašinérie a časť ideálov sa nám rozplynula, v priebehu celých pätnástich rokov sme vždy tvrdo bojovali za umeleckú slobodu. Z tohto dôvodu si stojíme za každým z našich albumov. Aj keď sme boli v major labeli, čo môže zvádzať k tomu, že sme sa museli prispôsobovať diktátu, fungovali sme ako nezávislá kapela počnúc výberom skladieb, cez výtvarnú stránku bukletov až po klipy,“ zdôraznil Rasťo Kopina.
Charakteristickou črtou Nocadeň sa stala precíznosť pri definovaní vlastných pocitov s tým, že zmysel pre detaily sa premietol aj do vizuálnej podoby skladieb, či energiou nabitých živých koncertov. „V kapele ide každý z nás s kožou na trh, čo občas vytvára tlak, ale každú situáciu sme ustáli. Keď sa obzriem za našou spoločnou históriou, prevládajú vo mne pozitívne spomienky. Pokiaľ sme aj museli riešiť problémy, vždy prišli zvonku. Naše vzťahy boli vždy v poriadku, inak by sme spolu nevydržali, ak by sme si nerozumeli,“ uviedol bubeník Peter Gufrovič, čím podčiarkol vnútornú súdržnosť a stabilitu kapely.
Obdobia Skúšok a Silný Návrat: Od Ikon k Pozemským Astronautom
Kapela je však živý organizmus, ktorý má lepšie aj horšie obdobia, a Nocadeň zažili vzostupy a pády tiež. V čase, kedy sa nevedeli pohnúť z miesta, už mali v pivnici odloženú aparatúru a pripúšťali si myšlienku, že ďalší album už nebude. Túto myšlienku, našťastie, zapudili a našli v sebe silu a vášeň pokračovať. „Samozrejme, že tých 25 rokov Nocadeň je naplnených rôznymi emóciami, ale asi iba jedinýkrát sme prežívali obdobie, kedy sme nevedeli ako ďalej. Bolo to po albume Ikony, kedy sme dlho, predlho zvažovali, čo ďalej. Vtedy som na to, v podstate, zostal už iba sám,“ zdôveril sa Rasťo. Nejakým spôsobom sa mu podarilo dokončiť album Pozemskí astronauti a ten to znova „nakopol“.
Album Pozemskí astronauti, ktorý vyšiel v apríli 2015, bol výsledkom dlhého sedemročného procesu. Prečo tak dlho? „Prepásli sme normálny čas, kedy vydať album, presnejšie povedané, časový odstup. Predtým sme vydávali albumy po roku, maximálne dvoch, no a ten termín sme naposledy prešvihli. Potrebovali sme sa zorientovať a dať dokopy, pretože ostatný album Ikony (2008) bol trochu temnejší, ťažší, hľadali sme nový zvuk, ktorý však zachová našu tvár a ja ako textár som si potreboval čosi odžiť, aby bolo o čom,“ vysvetlil Rasťo Kopina. Obdobie temna sa na ňom podpísalo viac vecami. Mali krátke obdobie, keď si trochu prestali rozumieť s bratom, čo bola kľúčová vec, pretože sú autori, skladajú spolu a ich vzťah musí byť dobre zladený, aby to fungovalo.
Druhá vec, ktorá ho potrápila, bola, že v čase vzniku Ikon sa mu rozpadol dlhoročný vzťah, keď viac-menej prišiel o dieťa. Jeho bývalá partnerka sa odsťahovala do Nemecka, s čím sa musel vyrovnať. „Teraz je to už v poriadku a moja 11-ročná dcéra Ninka je na obale našej novinky,“ dodáva s úľavou. Rasťo prežíval obdobia temna, depresie, následnej obrovskej radosti, a to všetko je zachytené na albume Pozemskí astronauti. Okrem toho, že si s bratom museli vyriešiť otázky vzájomnej bratskej lásky, aby sa znova chápali ako na začiatku, visel nad nimi aj otáznik ako s kapelou. Krízy sú normálne a každá, ktorú skupina prekoná, ju môže len posilniť, čo je aj prípad Nocadeň. Dostali sa do najlepšej formy, akú kedy mali, veľa skúšali, nové veci tvorili spoločne, nie ako kedysi, že on s bratom vymysleli skladbu a ostatní sa ju len naučili hrať a nahrali.
Z Havrana sa stal hit, ktorý kapelu znova vrátil do éteru domácich rádií, oslovil stálych fanúšikov a spôsobil príliv nových. Pod úspech albumu sa podpísal ešte jeden človek, ktorý ho v Amerike celý zmastroval. Zvukový inžinier slovenského pôvodu Vlado Meller, ktorého meno nájdeme na albumoch Michaela Jacksona, Metallicy, Red Hot Chili Peppers či Rihanny. „Keď som natrafil na jeho meno, pozrel som sa do svojej hudobnej skrine, kde mám asi 1 000 cédečiek a našiel som tam kapely ako Duran Duran, Muse či Mona, ktoré mastroval a potom to už bola len otázka komunikácie,“ popísal Rasťo cestu k spolupráci. Napísali mu, poslali mu ich staré i nové veci, aby vedel, o čo ide. Tajne dúfali, že si to vypočuje a že bude ústretový. Stalo sa a kapelu potešilo, že človek, ktorý má v uchu zvuk svetových hviezd, ich ponuku prijal. Okrem Nocadeň pracoval doteraz len s jedným slovenským interpretom, Petrom Lipom. Dohodli sa pomerne rýchlo, a Meller ich tvorbu pochválil. Nedávno Rasťa potešil znova, keď si na svojej stránke vytvoril galériu interpretov, s ktorými spolupracoval a na prácu s ktorými je hrdý, a medzi ktorými nechýba ani Nocadeň.
Spojenie so Svetovou Kvalitou: Vlado Meller a Medzinárodný Zvuk
Kapela Nocadeň sa vždy snažila posúvať svoje hranice a hľadať nové inšpirácie, nielen v textoch a melódiách, ale aj v produkcii a zvuku. Práve v tomto duchu sa rozhodli pre neobvyklú, avšak mimoriadne prínosnú spoluprácu so svetovo uznávaným zvukovým inžinierom Vladom Mellerom. Tento človek, pôvodom Slovák, je žijúcou legendou v hudobnom priemysle, ktorého meno nájdeme na albumoch takých velikánov ako Michael Jackson, Metallica, Red Hot Chili Peppers či Rihanna. Jeho rozsiahle skúsenosti s masteringom albumov pre hviezdy najvyššej kategórie priniesli Nocadeň možnosť pozdvihnúť zvuk ich albumu Pozemskí astronauti na globálnu úroveň.
Pre Rasťa Kopinu bola objavenie mena Vlada Mellera prekvapením, ktoré viedlo k odvážnej iniciatíve. „Keď som natrafil na jeho meno, pozrel som sa do svojej hudobnej skrine, kde mám asi 1 000 cédečiek a našiel som tam kapely ako Duran Duran, Muse či Mona, ktoré mastroval a potom to už bola len otázka komunikácie,“ spomína Rasťo. Kapela mu napísala, poslala mu ukážky svojej starej i novej tvorby, aby mal predstavu o ich hudobnom smerovaní. V kútiku duše dúfali, že si ich vypočuje a že bude k ich ponuke ústretový. Ich nádej sa naplnila. Fakt, že človek, ktorý má v uchu zvuk svetových hviezd, ich ponuku prijal, bol pre kapelu obrovskou poctou a potvrdením ich kvality. Okrem Nocadeň pracoval Vlado Meller doteraz len s jedným ďalším slovenským interpretom, Petrom Lipom, čo svedčí o exkluzivite tejto spolupráce.
Dohoda prebehla pomerne rýchlo. Keď sa k nim Meller dostal a vypočul si ich tvorbu, napísal, že sa mu páči a tým bola cesta k spolupráci otvorená. Toto rýchle pochopenie a súlad svedčia o tom, že Meller v hudbe Nocadeň objavil niečo výnimočné a autentické, čo rezonovalo s jeho vysokými štandardmi. Nedávno Rasťa Kopinu potešil Meller znova. Na svojej webovej stránke má vytvorenú galériu interpretov, s ktorými spolupracoval a na prácu s ktorými je hrdý. Medzi týmito svetovými menami sa hrdo vyníma aj Nocadeň. Táto udalosť len potvrdila, že spolupráca s Vladom Mellerom nebola len jednorazovou záležitosťou, ale stala sa súčasťou jeho prestížneho portfólia, čo pre slovenskú kapelu predstavuje mimoriadne uznanie a propagáciu ich tvorby na medzinárodnej úrovni. Prítomnosť ich mena v takomto exkluzívnom zozname je jasným dôkazom, že ich hudba má globálny potenciál a dokáže obstáť v konkurencii tých najlepších.
Vzťah s Fanúšikmi a Unikátne Zážitky: Od Vrúcneho Putá k Bizarným Príhodám
Vzťah kapely Nocadeň s ich fanúšikmi je mimoriadne vrúcny a osobitý, čo je jednou z charakteristických čŕt ich pôsobenia na hudobnej scéne. Po koncertoch sa členovia kapely, a najmä Rasťo Kopina, trpezlivo venujú svojim priaznivcom, čo si síce niekto môže v konečnom dôsledku nesprávne vysvetliť, ale pre nich je to prejav úcty a vďaky. Táto otvorenosť a blízkosť k fanúšikom však niekedy vedie aj k celkom bizarným situáciám, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života umelca vystaveného verejnosti. Ľudia majú niekedy pocit, že sú s členmi kapely úplne blízki kamaráti, aj keď umelci nemajú šancu poznať ich tak, ako fanúšikovia poznajú ich cez ich hudbu a verejné vystúpenia.
„Tým, že človek preniká do života cudzích ľudí, dejú sa aj nám občas celkom bizarné veci. Ľudia majú niekedy pocit, že sme s nimi úplne blízki kamoši, aj keď my ich nemáme šancu poznať tak, ako oni nás. Raz sa mi dokonca stalo, že sa so mnou rozišlo dievča, ktoré som videl prvýkrát v živote,“ s úsmevom prezradil Rasťo Kopina. Takéto kuriózne situácie sú svedectvom o tom, akú silnú emocionálnu väzbu si dokáže hudba vytvoriť medzi interpretom a poslucháčom, ktorá presahuje bežné spoločenské konvencie.
Inšpirácia je vraj všade okolo nás, a hudobníci by vedeli hovoriť, príbehov o tom, ako vznikajú skladby, je mnoho. Jeden taký má aj autor hitu „Havran“. „Skladba Havran bola zložená na podnet jednej fanúšičky, ktorá mi raz napísala, že ju zaujíma proces, ako to celé vzniká,“ priblížil Rasťo Kopina netradičný vznik jednej z ich úspešných piesní. Tento nečakaný podnet, ktorý stál za vznikom pesničky, neplánovane pomohol k úspešnému comebacku kapely. Z „Havrana“ sa stal hit, ktorý Nocadeň znova vrátil do éteru domácich rádií, oslovil stálych fanúšikov a spôsobil príliv nových. Je to krásny príklad toho, ako vzájomná interakcia s fanúšikmi môže byť nielen zdrojom inšpirácie, ale aj kľúčovým faktorom pre oživenie kapely.
Jednu takúto cestu na koncert absolvovali bratia Kopinovci pred pár rokmi, kedy mali odohrať súkromný unplugged koncert. „Jeden koncert bol pre mňa obzvlášť zaujímavý. Zorganizovali ho členovia nášho Fanklubu. Dohodli sa, že mi zorganizujú narodeninovú oslavu, o čom som ja, samozrejme, nevedel. Malo ísť o súkromný koncert, z ktorého sa nakoniec vykľula oslava mojich narodenín,“ podelil sa Rasťo o prekvapivý zážitok. Tieto okamihy ukazujú hĺbku vzťahu medzi kapelou a ich fanúšikmi, ktorý sa budoval po celé roky a je plný prekvapení a nefalšovaných emócií. Takáto lojalita a angažovanosť fanúšikov sú pre umelcov neoceniteľné a potvrdzujú, že hudba Nocadeň má v ich životoch dôležité miesto.
Život Hudobníka Mimo Pódia: Cyklistika a Iné Vášne Rasťa Kopinu
Aj napriek plnému profesionálnemu životu hudobníka, ktorý sa živí výlučne hudbou a píše aj pre iných interpretov, si Rasťo Kopina nachádza čas na iné vášne. Jednou z najvýraznejších je cyklistika, ku ktorej ho viaže nielen osobný záujem, ale aj dlhoročné priateľstvo s profesionálnymi cyklistami, bratmi Martinom a Petrom Velitsovcami. Je verejným tajomstvom, že hudobníci Robo a Rasťo Kopinovci sa už roky priatelia s týmito úspešnými športovcami, pričom toto kamarátstvo sa začalo prostredníctvom sociálnej siete. „Chalani chodili na naše koncerty, ja som s nimi absolvoval nejaké tréningy, vďaka čomu som nahliadol do kuchyne proficyklistov,“ priblížil Rasťo začiatky ich vzájomného prepojenia.
Istý čas bral cyklistiku až fanaticky, boli sezóny, keď najazdil 12 000 kilometrov a dostal sa do slušnej formy. Dokonca zašiel tak ďaleko, že si začal aj holiť nohy, čo je typický zvyk medzi cyklistami. Hoci teraz je v štádiu, keď to už neberie až tak fanaticky a sám jazdí menej, stále platí, že keď je cyklistika v televízii, nedokáže sa od nej odtrhnúť. Aj napriek zníženej intenzite vlastnej jazdy, kde má tento rok na konte len slabú tisícku, ostávajú s Velitsovcami kamarátmi. Sú stále v kontakte, vie, v akej sú forme, čo sa u nich aktuálne deje a oni vedia, čo sa deje v kapele Nocadeň. Petra Velitsa napríklad potešilo, keď sa mu po operácii polepšilo, a verí, že stihne aspoň Vueltu a urobí pekný výsledok. Spolu s Martinom veľa energie vkladajú aj do ich firmy, ktorá vyrába cyklistické oblečenie, pričom prvé výrobky testovali aj na Rasťovi.
Samozrejme, vzájomná výmena inšpirácie funguje oboma smermi. „Samozrejme, nové pesničky počujú medzi prvými, niekedy dokonca skôr, ako naši rodičia,“ prezradil Rasťo Kopina, ako si s cyklistami vymieňajú svoje výtvory a zážitky. Cyklistika mu ako muzikantovi dala veľa. „Cyklistika ťa naučí totálnej oddanosti, odriekaniu, ale súčasne vďaka nej zažiješ veľmi slastné až euforické pocity, ktoré viem prirovnať len k tomu, čo zažívam na pódiu,“ vysvetlil hlboký vplyv tohto športu na jeho umenie. Táto paralela medzi vyčerpávajúcim športovým výkonom a extázou na pódiu naznačuje, že Rasťo Kopina nachádza v rôznych aspektoch života hlboké emocionálne prepojenia, ktoré sa pretavujú do jeho tvorby.
Z celej zostavy Nocadeň sa ako jediný živí hudbou, zatiaľ čo ostatní členovia pracujú v IT biznise. „Raz som na tom lepšie, raz horšie, ale nevzdávam sa,“ hovorí o svojej profesionálnej ceste. Hoci nekoncertovali tak intenzívne ako v časoch najväčšej slávy, vnímajú to ako prirodzený proces, lebo kapela, ktorá hrá 18 rokov, zažíva rôzne situácie a málokomu sa podarí držať sa po celý čas na výslní. Krízy sú normálne a každá, ktorú skupina prekoná, ju môže len posilniť, čo je aj ich prípad. Dostali sa do najlepšej formy, akú kedy mali, veľa skúšali, nové veci tvorili spoločne, nie ako kedysi, keď len bratia vymysleli skladbu a ostatní sa ju naučili hrať a potom ju nahrali. Ich posledný album má veľa hostí, mladých, ktorí vyrástli na ich hudbe, a je pestrý. Výsledok je cítiť, majú úžasné recenzie od odborníkov i fanúšikov, zatiaľ ani jeden ich album nebol tak vrúcne prijatý, a Rasťo si myslí, že je to jednoznačne ich najlepší titul. Medzi tzv. „tutovkami“ rezonujú najviac „Havran“ a „Papierové kone“, album však výborne funguje aj ako celok. „Teraz sme jasne ukázali, kto sme, čo sme, už za tým nie sú tri bodky, ale výkričník: Toto sme my a takto vnímame hudbu!“ dodal energicky.
Rituály a Pohľad do Zákulisia: Príprava na Koncertnú Energiu
Život hudobníka na cestách je plný adrenalínu, ale aj rutiny, a príprava na koncert je pre každého umelca špecifická. Umelci mávajú rôzne špecifické rituály pred vystúpením. Niekto si dáva hlasovú rozcvičku, iní naopak preferujú ticho. Niekto sa pomodlí, niekto sa posilní pohárikom. Rasťo Kopina to má však inak. Má jasno v tom, čo pred koncertom nerobí. Neje. Na koncertoch zvykne pred pesničkou „V nás“ zažartovať na tému, čo všetko sa v nich ukrýva. Nehovorí však o ich talente, ako by ste možno čakali, ale o obsahu žalúdkov členov kapely, čo je uvoľnený a humorný prístup k napätiu pred vystúpením.
„Nejaký špeciálny predkoncertný rituál nemáme, dokonca nemám ani žiaden motivačný príhovor. Možno si iba dávam pozor na to, aby som nešiel na pódium ťažký, nejaké dve hodinky pred koncertom už nezvyknem jesť,“ prezradil sympatický Košičan svoj jednoduchý, no efektívny spôsob prípravy. Tento praktický prístup zaručuje, že sa na pódiu cíti ľahko a plný energie, čo je pre dynamické vystúpenie kľúčové.
Veľmi rád však robieva predkoncertný playlist, pričom má na mysli pesničky, ktoré sa púšťajú pred začiatkom koncertu. Tento playlist vytvára atmosféru pre prichádzajúcich fanúšikov a zároveň naladí samotnú kapelu. Je to detail, ktorý svedčí o jeho precíznosti a záujme o celkový zážitok z koncertu, nielen o samotné vystúpenie. Za 25 rokov na scéne toho kapela zažije mnoho. Veľa času trávi na cestách z koncertu na koncert. Niekedy je to zábava a obrovská radosť, inokedy je to vyčerpávajúce. Ale práve tieto skúsenosti, rituály a zážitky z ciest formujú Nocadeň a ich hudbu.
Oslavy Jubileí a Pohľad do Budúcnosti: Neustále Napredovanie
Nocadeň si pri príležitosti dôležitých jubileí vždy potrpí na špeciálne oslavy, ktorými ďakuje svojim fanúšikom za dlhoročnú podporu. Pätnásť rokov na scéne sa kapela Nocadeň rozhodla osláviť spolu s fanúšikmi 1. mája v Štátnom divadle v Košiciach. S týmto nápadom prišiel spevák Rasťo Kopina. Interiér divadla je podľa neho nielen najreprezentatívnejším priestorom v širokom okolí, ale zároveň spĺňa kritériá pre koncert nesúci so sebou posolstvo, podľa ktorého je život hrou a všetci sme iba hercami. Počas hodiny a pol odzneli najväčšie hity a zároveň boli v podobe prekvapení pripravené skladby, ktoré sa dočkali koncertnej premiéry. Mimoriadnou dominantou rockového „žúru“ bola na slovenské pomery nadštandardná kombinácia zvukovej a svetelnej techniky.
Keďže partia košických hudobníkov sa rozhodla venovať koncert fanúšikom ako prejav vďaky za doterajšiu podporu, popri jeho príprave vznikal kontinuálne aj dokumentárny film s názvom Nocadeň v divadle. Tento film zachytáva nielen prípravy na výnimočný koncert, ale aj hlbší pohľad do histórie a filozofie kapely. „Peťo Gufrovič v jednom z našich prvých rozhovorov povedal krásnu vetu, a to, že chceme dôjsť čo najďalej,“ spomína Rasťo Kopina na dôležité slová bubeníka, ktoré sa stali krédom celej kapely.
K 20. výročiu pôsobenia skupiny vydali v máji 2017 kompiláciu Introspekcia, ktorá sumarizovala ich doterajšiu tvorbu a predstavila ich vývoj. Zároveň v marci 2017 vydali nový singel „Čítaš mi z pier“, čím dokázali, že aj po rokoch sú stále aktívni a tvoria novú hudbu. V apríli 2018 vyšiel koncertný album Nocadeň v divadle, ktorý zvečnil špeciálny košický koncert. Kapela si tak dlhoročným pôsobením zabezpečila miesto medzi legendami slovenskej hudobnej scény. Pri príležitosti ďalšieho významného výročia, ktoré kapela so svojimi fanúšikmi oslávila 27. mája v bratislavskom Stars Auditoriu, sa opäť potvrdila ich trvácnosť a silná väzba s publikom. „Máme za sebou množstvo skúseností, ktoré nás konfrontovali s rôznymi situáciami, ale momentálne v nás rezonuje radosť a pubertálna dravosť sprevádzaná dostatkom sily a energie, aby sme sa posúvali ďalej. Každý z nás túžil po kapele a vďaka Nocadeň si tento sen pätnásť rokov aj plníme,“ uviedol na margo pätnásteho výročia Rasťo Kopina, a tieto slová platia s ešte väčšou platnosťou aj po ďalších rokoch.
tags: #rasto #kopina #narodenie