Šikana je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Šikanovanie sa netýka len dvoch osôb - obete a agresora. Je to celospoločenský problém, ktorý si vyžaduje aktívny prístup rodičov, škôl a odborníkov. Každý rodič by mal svoje deti učiť každý problém riešiť bez konfliktu a do správania sa detí vniesť trochu noblesy, aby sa raz nemuseli zhadzovať pred inými a tými, na ktorých im záleží.
Rodič ako zrkadlo a prvý vzor komunikácie
Áno, rodič má byť príkladom pre dieťa, ktoré kopíruje jeho správanie. Hádka, to je jeden z najprimitívnejších spôsobov komunikácie a nie riešenie problémov. To sa dá aj normálnou komunikáciou, bez minimálneho zvyšovania hlasu a bez akejkoľvek nadávky, nevhodného prirovnania, ponižovania atď. To všetko je obsahom hádok a ešte aj horšie. Toho svedkom majú byť deti a to ich má rodič učiť? V tom má byť dieťaťu príkladom a dieťa v budúcnosti má takto reagovať? Veď všetko sa dá vyriešiť bez hádky. Tí, ktorí sa dokážu hádať, majú psychické problémy s emóciami a nehanbia sa pred kýmkoľvek aj pred vlastnými deťmi sa ponížiť tým, že sa pred nimi dokážu hádať.
Každý dospelý si má za každej situácie zachovať svoju hrdosť a dôstojnosť a nie šliapať po nej. Akákoľvek hádka rodičov aj tá najmenšia, spôsobuje deťom strach, bezmocnosť a stres. Čím menšie, tým horšie to znáša a takýto stres zanecháva stopy na psychike dieťaťa. Neexistuje hádka rodičov, ktorá by deťom veľmi neublížila. Minimálne vo vytvorení nevhodného prostredia domova. Rodič má predovšetkým učiť dieťa riešiť konflikty v kľude, v kľudnej komunikácii. V opačnom prípade, t.j. hádkami a riešením konfliktov ako výchovnými metódami, vychovajú z detí konfliktných jedincov, ktorí v presvedčení, že takto treba riešiť problémy, budú to mať v živote ťažké.
Až dieťa začne dospievať, uvedomí si, ako jeho rodičia dokážu klesnúť, ak sa hádajú. Potom je z toho vzdorovitosť a odmietanie aj dobrých rád, zlý prospech v škole, utekanie z domu za kamarátmi von a túlanie sa vonku. Sú rodiny, no nie je ich až tak veľa, u ktorých hádky sú samozrejmosťou, ale sú to väčšinou také rodiny, v ktorých obaja rodičia pochádzajú z primitívnych rodín, prípadne alkoholických. Ich potomkovia akýkoľvek problém vygradujú do konfliktu, len aby sa mohli hádať, prípadne biť. Dieťa má byť vedené doma aj v škole tak, aby nikdy nezacítilo strach z dospelého. Strach z výchovného pôsobenia poznajú iba jedinci z primitívnych rodín, ktoré ho sami doma zažili.
Pochopenie poslušnosti ako vnútorného presvedčenia
Poslúchanie je osvojovanie si kritérií a požiadaviek celkovej spoločnosti tak, aby sa dieťaťu v budúcom živote darilo, bolo akceptované, malo dobrú povesť a mohlo byť v budúcnosti úspešné. Dospelí sú od toho, aby dieťa presvedčili, aké konanie je správne a poukázali na prípadné nesprávne konanie. O tom je poslušnosť, aby dieťa si osvojilo to, čo mu dospelý ukáže ako správne a pred čím ho varuje. Poslušnosť musí vychádzať z dieťaťa, z jeho presvedčenia, čo je správne a čo nie, čo mu môže uškodiť. K tomu však musí byť vedené, aby bolo vnútorne presvedčené, napr. že nemá kradnúť, ubližovať iným a pod.
Je smutné, ak niekto pod poslušnosťou rozumie len rôzne aj nezmyselné príkazy a zákazy a možno aj hrubé vyžadovanie od dieťaťa ich splnenie. Poslušnosť je vnútorné presvedčenie a rozlíšenie čo je správne a čo nie. Obdobne je to aj v škole. Poslušnosť je o tom, že dieťa robí podľa svojich možností a schopností to, čo robia aj ostatní, neodmieta povinnosti, neubližuje iným a nespráva sa tak, aby nedbanlivosťou nespôsobilo druhému dieťaťu úraz. Poslušnosť v škole je správanie sa dieťaťa tak, aby boli jeho rodičia spokojní a ostatní rodičia sa neobávali svoje dieťa poslať do školy.
Nijaké nezmyselné poslušnosti sa nevyžadujú, len to, čo je potrebné zo strany detí plniť pre riadny priebeh vyučovania. Vždy výsledkom má byť nejaké pozitívum vo vnútornom presvedčení dieťaťa nenásilnou cestou. Ak dieťa nie je poslušné, robí niečo, čo je nežiadúce a neakceptovateľné nielen rodičmi, ale aj okolím. Požadovať poslušnosť znamená presvedčiť dieťa, aby to nerobilo. Je pravdou, že v primitívnych rodinách, kde vzťah rodiča a dieťaťa nie je založený na dôvere a snahe nesklamať, poslušnosť sa dosahuje krikom, bitkou, zákazmi a pod. Efekt je len dočasný, dieťa sa tým nepresvedčí o nesprávnosti svojho konania, ale vyvolá u neho zlosť, vzdor, schválnosti.
Anatomia šikany a falošné ospravedlnenia agresie
Šikanovanie je závažný problém, ktorý sa dotýka škôl a rodín na celom Slovensku. Dieťa, ktoré napr. šikanuje, vyhráža sa bitkou ak mu obeť nedonesie peniaze a cigarety od rodičov, vyleje mu čaj a vymočí sa do fľaše svojej obete a za pomoci dvoch kamarátov, ktorí mu v šikanovaní pomáhajú, donúti svoju obeť ten jeho moč vypiť, je možné nechať ho to ďalej robiť, len aby sa od neho nepožadovala poslušnosť? To dokázal 10-ročný štvrták. Rodičia ho na pohovore v škole bránili tým, že presvedčenie ich dieťaťa, že treba "urobiť poriadok" s tým spolužiakom, ktorého šikanoval, je správne.
Ako dôvod správania sa ich dieťaťa uviedli, že ten, čo bol obeťou, lezie ich synovi na nervy, lebo sa stále hlási a množia sa mu jednotky, čo považoval ich syn za nespravodlivé. Podľa ich logiky, ak dá učiteľka jednotku jednému žiakovi, mala by dať aj celej triede a nerobiť rozdiely medzi žiakmi rôznymi známkami. Ich syn si tak vraj formuje osobnosť, ktorá odmieta nespravodlivosť a nerovnaký prístup k žiakom v známkovaní. Každý by mal mať rovnaké známky a bola by to spravodlivosť. Matka agresora povedala, že jej syn správne usúdil, že obeti treba dať príučku, aby nerobila všetko preto, aby dostávala jednotky a iné deti s horšími známkami vyzerali ako hlupáci.
Ako zastaviť šikanovanie! Príklady a najlepšie riešenia (pre študentov)
Tento konkrétny prípad skončil tragicky. Obeť, ktorá bola ťažko telesne postihnutá a nedokázala sa pred agresorom brániť, prestala komunikovať aj s inými, lebo agresor ho neustále obviňoval, že ho ohovára kvôli zlým známkam. Zakaždým, keď s niekým z triedy prehovoril, nasledovala bitka. Skončilo to ťažkým úrazom, keď agresor obeť vyvrátil so stoličkou a so svojimi pomocníkmi ho dokopali. Obeť mala krvácanie do mozgu s ťažkými následkami. Aj rodičia inej agresorky v inom prípade sa oháňali tým, že to, čo deti robili, bola ich voľba, ich rozhodnutie, ktorým si formujú osobnosť a oni im do toho nechceli vstupovať. Takéto alibistické postoje rodičov sú nebezpečné a priamo podporujú deštruktívne správanie.
Identifikácia varovných signálov u dieťaťa
Ak dieťa v škole nemá pocit bezpečia, môže sa pokúšať vyučovaniu vyhýbať, snažiť sa o akúsi nenápadnosť alebo zo školy unikať. Príznaky duševnej bolesti dieťaťa sú veľmi podobné, či už ide o šikanu, úzkosť alebo traumu. Rodičia by mali pozorne sledovať tieto indikátory:
- Fyzické zranenia: Drobné zranenia, odreniny či škrabance, ktoré dieťa nevie vysvetliť.
- Zdravotné problémy: Časté bolesti hlavy, brucha, únava, predstieranie choroby, aby nemuselo ísť do školy.
- Zhoršenie prospechu: Strata motivácie učiť sa, zhoršenie školského prospechu, o ktorom si povieme viac v súvislosti s vnútornou motiváciou.
- Zmena stravovacích návykov: Strata chuti do jedla, odmietanie jesť.
- Spánkové problémy: Neschopnosť zaspať, časté prebúdzanie, nočné mory.
- Sociálna izolácia: Strata kamarátov, vyhýbanie sa kontaktu so spolužiakmi, dieťa prestáva chodiť von.
- Sebadeštrukčné správanie: Samovražedné sklony a myšlienky.
Pri každej zmene správania dieťaťa či ochoty zverovať sa nám s ťažkosťami a pocitmi treba spozornieť. Ak rodič vníma, že dieťa uniká z rodinných vzťahov, je utiahnuté alebo podráždené, znamená to, že dieťa vysiela signály, že ho niečo trápi a že riešenie problému samo so svojou psychickou výbavou nezvláda. Statusy plné bolesti a hnevu na sociálnych sieťach či zdieľanie depresívnych obrázkov treba brať ako signál, že sa dieťa možno snaží ventilovať v online priestore svoj smútok.
Kto sa stáva obeťou a kto agresorom?
Objektom šikany môže byť ktokoľvek, no často ním býva dieťa, ktoré je v niečom odlišné. Z fyzického hľadiska to môže byť akékoľvek znevýhodnenie. Bývajú to aj deti s nižšími či nadpriemernými mentálnymi schopnosťami, deti školsky úspešné či neúspešné, zdravotne znevýhodnené, deti s poruchou učenia, plaché, plačlivé alebo deti, ktoré majú znížený prah citlivosti, znížené sebavedomie a sebaúctu. Obeťami sa častejšie stávajú aj deti príslušné k menšinám (národnostným, etnickým, náboženským) alebo deti so špecifickým sociálnym statusom rodičov.
Na druhej strane, agresormi sa môžu stať úplne všetky deti. V zásade väčší predpoklad, že budem ubližovať, mám ako dieťa vtedy, keď mi niekto ubližuje alebo mi ubližoval, keď som prežil traumy, zanedbávanie či týranie. Nemusí ísť len o deti zo slabého prostredia; často sú to deti z dobre zabezpečených rodín či nadané deti s vyšším intelektom. Dieťaťu, ktoré šikanuje, často v domácom alebo školskom prostredí chýba pocit bezpečia a pochopenia. Každý prejav násilia je iba nešťastným vyjadrením nenaplnených potrieb. Z pocitu frustrácie a ohrozenia následne ubližujú druhým.
Úloha školy a limity pedagogických pracovníkov
Školy a školské zariadenia sú metodicky usmerňované Smernicou č. 36/2018 o prevencii a riešení šikanovania. V rámci celoškolskej stratégie by každá škola mala mať vypracovaný systém postupov. Úlohou pedagóga je určiť, či ide o konflikt alebo šikanu. Rozčúlená reakcia učiteľa však môže byť zdrojom zábavy pre agresorov a zvýšiť ich prestíž v triede. Pedag. pracovníci vážne priestupky riešiť nemôžu, iba tie, ktoré spadajú pod klasifikačný poriadok na pokarhania. Ostatné sa rieši rodičmi a to oznámením incidentu rodičom všetkých zainteresovaných detí a objasnením incidentu.
Ak sa telesne postihnutý žiak v spomínanom prípade sťažoval učiteľke, ona ho odbila tým, že nemá žalovať, inak ho nikto nebude mať rád. Takýto prístup je neprípustný. Škola by mala posilniť dozor cez prestávky a zabrániť stretnutiam útočníka a obete. Ak ide o ublíženie na zdraví, je potrebné oznámenie na políciu. Žiaľ, obmedzené možnosti riešiť závažné priestupky vedú niekedy k fatálnym koncom, ako to bolo v prípade 14-ročnej obete, ktorá skočila zo strechy školy. Zo zákona každý učiteľ a riaditeľ musí pravidelne absolvovať preventívne prehliadky vrátane psychologického vyšetrenia, aby sa zabezpečila ich spôsobilosť zvládať tieto náročné situácie.
Strategický prístup rodiča: "Regulovaný dospelý"
Keď sa vám dieťa zdôverí, v prvom momente je paradoxne nedôležité, či ide o šikanu alebo jednorazový akt násilia. Dieťa nepotrebuje, aby ho rodič poučoval alebo sa ho snažil hystericky chrániť. Dieťa potrebuje stabilného dospelého, ktorý ho počúva a prežíva s ním jeho bolesť. "Regulovaný dospelý" dieťa upokojuje, nezachraňuje zbrklo, nepoučuje a autenticky ponúka podporu. Nezačínajte rozhovor otázkami a nechcite vedieť všetko rýchlo a hneď. Vyšetrovanie napĺňa potreby dospelého, ktorý potrebuje kontrolovať, nie potreby dieťaťa.
Môžete použiť formuláciu: „Fú, ako to hovoríš, musíš sa v tom mať veľmi zle. Chcel si byť s nimi kamarát a teraz si sklamaný, ako to dopadlo.“ Ak dáte dieťaťu dostatok porozumenia, nájde odvahu situácie opísať a samo často príde aj s ich riešením. Dôležité je tiež neodporúčať osobné kontaktovanie rodičov agresora na vlastnú päsť. Silné emócie by mohli viesť k znemožneniu konštruktívnej komunikácie. Diskusiu odporúčame otvoriť na pôde školy, napríklad na mimoriadnom rodičovskom združení za prítomnosti školského psychológa.
Ako zastaviť šikanovanie! Príklady a najlepšie riešenia (pre študentov)
Vnútorná vs. vonkajšia motivácia a prostredie školy
Dištančné vyučovanie zvýraznilo problém, ktorý pretrváva: deti stratili vnútornú motiváciu učiť sa. Až 73 % žiakov sa učí len vďaka vonkajšej motivácii (známky, strach z trestu) a len 3 % sú vnútorne motivované. Ak je vonkajšia motivácia jediným motívom, zvyšuje to nespokojnosť a frustráciu. Vnútorné nadšenie podporujú tri faktory: potreba kompetencie (vedieť, že úlohu zvládnem), vzťahy (pocit, že niekam patrím) a autonómia (možnosť voľby).
Školy často deti preťažujú a demotivujú zlými známkami. Žiak, ktorý je len tlačený autoritou a slovami „lebo som povedal/a“, stráca záujem napredovať. Dobrý kolektív je na nezaplatenie. Rodičovi musí záležať predovšetkým na tom, aby jeho dieťa vyrástlo v bezproblémového, vzdelaného jedinca s perspektívou kvalitného života. To znamená aj zmenu prístupu k učeniu - nevnímať školu len ako miesto, kde je o dieťa „postarané“, ale ako priestor pre rast bez strachu.
Toxické vzťahy a hranice rešpektu
Toxický vzťah je taký, kde negatívne správanie jedinca spôsobuje emocionálne poškodenie. Deti sa môžu začať obviňovať alebo cítiť vinné. Nie je akceptovateľné žiadne správanie, v dôsledku ktorého sa cítia menejcenné. Toxickí ľudia môžu byť aj učitelia, tréneri či príbuzní. Je dôležité naučiť deti nájsť hranicu medzi tým, čo je v poriadku, a čo už nie. Učíme deti, aby rešpektovali iných, ale ešte dôležitejšie je priviesť ich k rešpektu samých seba. Úcta k sebe samému je na začiatku akéhokoľvek rešpektu voči druhým.
Niekedy to znamená, že dieťa podporíme v opozícii voči inému dospelému, ktorý podrýva jeho sebavedomie. Ak je niekto nepríjemný neustále, rýpe a zahanbuje, je na mieste ukázať dieťaťu, ako takýchto ľudí zo života vylúčiť a spraviť hrubú čiaru. Dieťa musí vedieť, kedy a ako chrániť svoj vnútorný svet.
Praktická príprava na nebezpečné situácie
Hoci väčšinu hrúz spáchajú ľudia z blízkeho okolia, nočnou morou je aj ublíženie cudzou osobou. Do dvanástich rokov nie je detský mozek schopen abstraktných úvah, takže v spojení so sociálnou naivitou len stěží dokáže poznat nebezpečnú situáciu. Dieťa nepochopí absurditu výzvy „Pojď se mnou do lesa, dostaneš čokoládu.“
Situácie, kedy sa deti ocitnú v ohrození, potrebujú vyzkoušet na vlastní kůži. Pripravte im malé divadlo. Deti by mali znát vlastní tělo a vedieť, aké doteky si môžu a nemôžu dospělí dovolit. Měli byste je poučit, že cizí lidé by jim bez svolení rodičov neměli nic nabízet. Naučte je důrazně říkat NE i dospělým, nosit a používat píšťalku, křičet a utíkat. Prevencia by nemala byť len na pôde školy, ale predovšetkým v budovaní vzájomnej dôvery doma, aby sa dieťa nebálo na rodičov s čímkoľvek obrátiť. Svojim deťom choďte príkladom a ukážte im, že každý problém má svoje riešenie v pokoji a dôstojnosti.
tags: #ako #ochranit #dieta #pred #zlymi #spoluziakmi