Rodičovstvo je náročná úloha, plná výziev a neustáleho učenia, a mnohí rodičia to veľmi dobre poznajú. Často sa stáva, že dieťa protestuje, nechce si upratať hračky, obliecť sa, alebo jednoducho nepočúva, čo mu matka alebo otec hovoria. Deti si často presadzujú svoje, nechcú sa podriadiť rodičom alebo ich vôbec nepočúvajú. Potom vznikajú roztržky, nervózna matka alebo otec zvyšujú hlas. Bežné denné činnosti, ako obliekanie, umývanie zubov či ukladanie do postele, sa často stávajú bojiskom, kde deti odmietajú spolupracovať. Vtedy by sme ocenili, keby nás deti počúvli na prvé slovo alebo aspoň reagovali dostatočne rýchlo na všetky upozornenia. Takéto správanie ich potrebujete vopred naučiť, aby vás vnímali aj v krízových situáciách, pričom základy sa kladú už v ranom veku. Tento článok ponúka alternatívne, efektívnejšie spôsoby, ako naučiť dieťa poslúchať, založené na vhodnej komunikácii a budovaní vzájomnej dôvery, ktoré sú kľúčové už pre ročné dieťa.
Komunikácia ako Základný Kameň Výchovy: Nadviazanie Spojenia a Pochopenie
Používanie správnej formy komunikácie je základným kameňom úspešnej výchovy. Otvára dvere k srdciam detí a umožňuje budovať vzájomný rešpekt a porozumenie. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, čo hovoríte, neposlúcha vás alebo vás úplne ignoruje, pravdepodobne bude chyba vo vašej komunikácii.
Nadviazanie Spojenia Pred KomunikáciouPredtým, ako začnete s dieťaťom hovoriť alebo mu dávať inštrukcie, je dôležité nadviazať s ním spojenie. Priblížte sa k nemu, získajte očný kontakt a uistite sa, že máte jeho plnú pozornosť. Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Môže sa totiž stať, že bude natoľko zahĺbené do svojej činnosti, že vám odpovie len automaticky a v skutočnosti už po pár sekundách nevie, čo ste mu to povedali. Základným trikom preto je, aby ste nadviazali očný kontakt. Po celý čas, ako k ním hovoríte, vzájomne sa na seba pozerajte. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje. Až keď ste si istí, že dieťa vám venuje pozornosť, vyslovte svoju požiadavku. Tak máte istotu, že si vás nielen vypočujú a môžu hneď reagovať, ale zároveň aj lepšie pochopia všetko, o čom ste rozprávali.
Počúvanie a Pochopenie Pocitov DieťaťaNajdôležitejšou zručnosťou, vďaka ktorej môže rodič zostať v spojení so svojím dieťaťom, je počúvanie. Nie poučovanie, dávanie rád alebo poskytovanie riešení. Deti veľmi túžia po tom, aby ste ich predovšetkým počúvali s otvoreným srdcom. Tí, ktorí vedia skutočne počúvať, počujú nielen slová. Vycítia veľa vecí aj zo správania dieťaťa. Detská vývinová psychologička a rodinná poradkyňa Dr. Laura Markhamová zdôrazňuje, že je kľúčové vydržať byť ticho a venovať dieťaťu reálnu pozornosť. Keď sa idete rozprávať so svojím dieťaťom, tak sa na chvíľku zastavte, nadýchnite sa a sústreďte pozornosť len na rozhovor s ním. Vypnite si mobil a notebook. Pozrite sa mu do očí. Keď cítia, že ich počúvate a rozumiete im, budú aj ony venovať pozornosť vám. Budú sa s vami chcieť deliť o svoje zážitky a pocity, čo posilní vzájomnú dôveru. Ak dieťa povie: „Je to nefér, že ma chalani nikdy nechcú vziať do tímu pri futbale! Nikdy viac do školy nepôjdem. Neznášam to tam!“, odpovedzte: „A prečo ťa tam nechcú? Čo sa stalo?…Áno, musí to byť veľmi zlý pocit zostať stáť bokom. Tiež by som tam nechcela viac ísť.“ Pre ročné dieťa sa táto forma počúvania prejavuje pochopením jeho neverbálnych signálov a zvukov, reagovaním na jeho plač, smiech a gestá s empatiou. Ak si všimnete drobné úvodné frázy, ktorými dieťa začína komunikáciu, a venujete mu celú pozornosť, učí sa, že sa na rodičov môže spoľahnúť. Ak naozaj nemôžete počúvať, povedzte to. Napríklad: „Počujem, že mi chceš niečo dôležité povedať, lebo ťa niečo veľmi hnevá. Ja by som sa rada na náš rozhovor sústredila, ale teraz nemôžem, pretože musím pripraviť pre všetkých raňajky. Môžeme sa dohodnúť, že to dnes všetko prediskutujeme.“ Dôležité je, aby ste na to večer nezabudli a svoj sľub dodržali. Pri rozhovore buďte v prítomnosti. Práca naozaj počká. Dieťa vycíti, či ste naozaj s ním. Ak len predstierate a v skutočnosti nepočúvate, narušuje sa vedomie jeho vlastnej hodnoty.
Pomenovanie Pocitov a Podpora RiešeníPri konfliktoch sa skúste vžiť do situácie dieťaťa. Nekritizujte, neposudzujte, ale na úvod napríklad povedzte: „Teraz si veľmi nahnevaný na kamaráta“ alebo „Zdá sa mi, že ťa trápi ten dnešný školský výlet.“ Ak mu poviete: „Neplač, nemáš prečo robiť cirkus, veď to je len to či ono,“ dávate mu najavo, že jeho pocity nie sú vôbec dôležité. Najprv dieťa vypočujte, opýtajte sa, prečo má zlú náladu, a dajte najavo porozumenie. Napríklad: „Vidím, že si nahnevaný/smutný. Chcete sa s vláčikom hrať obaja? Ako by sme to vyriešili?“ Nevnucujte okamžite rady a svoje riešenia. Znamená to, že si musíte najprv spracovať svoje vlastné obavy spojené s danou situáciou. Vaše dieťa potrebuje šancu prejaviť sa, ventilovať problém a pokiaľ neuvoľní emócie s tým spojené, nedokáže rozumne premýšľať. Potom potrebuje mať možnosť nájsť vlastné riešenie. Snažte sa, aby ste sa počas celej doby rozhovoru cítili všetci bezpečne. Keď sú ľudia nahnevaní, nedokážu počúvať iných. Ak si všimnete, že vaše dieťa sa začína hnevať, bojí sa alebo sa cíti ohrozené, stiahnite sa a pokúste sa znovu po čase na dieťa napojiť. V priebehu rozhovoru ovládajte svoje vlastné emócie, aby sa dieťa cítilo bezpečne. Neberte si nič osobne. Keď sa nahneváte, nikomu tým nepomôžete. To, o čom vaše dieťa rozpráva, si spracujete neskôr.
Komunikačné zručnosti: Empatické počúvanie - Inside Out, 2015
Pozitívne Ovplyvňovanie Správania: Motivácia a Voľba
Existujú správne zvolené slová, ktoré dieťa pozitívne ovplyvnia, ak práve odporuje. Je lepšie hovoriť s deťmi v pozitívnom duchu, ako im niečo zakazovať alebo prikazovať.
Jednoduchá a Zrozumiteľná KomunikáciaVyhnite sa zdĺhavým vysvetľovaniam a zahŕňaniu detí množstvom informácií. Vaše dieťa, pri všetkej úcte, spravidla nepotrebuje riešiť svoju neposlušnosť; potrebujete to vy. Preto dieťa nemá dostatočnú motiváciu na dlhý rozhovor. Čím mladšie dieťa, tým kratší čas sa dokáže plne sústrediť na to, čo hovoríte. Väčšina detí sa po niekoľkých vetách nechá vyrušiť podnetmi z okolia alebo uniká do predstáv. Myslenie dieťaťa je výrazne determinované jeho vývinovou úrovňou. Dovtedy je jeho myslenie prísne viazané na to, čo sa deje "tu a teraz". Preto vaše moralizovanie a všeobecné pravidlá nepadajú na úrodnú pôdu. Dieťa si ich vypočuje, ale jednoducho ich nedokáže spracovať a aplikovať v praxi. Nevyjadrujte sa v náznakoch, nesnažte sa apelovať na jeho charakter, morálku, zmysel pre povinnosť či iné abstraktné pojmy. Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič. Siahodlhé vysvetľovanie problému spravidla nemá u detí zmysel. Používajte jednoduché vety, ktoré si deti ľahšie zapamätajú. V úvode vety povedzte, čo od dieťaťa potrebujete. Začínajte inštrukcie s „Bola by som rada…“ Tento prístup funguje najmä u detí, ktoré odmietajú byť ovládané. Použitie formulácie "Bola by som rada…" zjemňuje príkaz a zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa bude ochotné spolupracovať. Ak ho napríklad upozorníte: „Neseď na tej zemi!“ môže si presadnúť z podlahy v obývačke na podlahu na chodbe. Povedali ste predsa, že nemá sedieť na TEJ zemi. Nevie, že nechcete, aby sedelo kdekoľvek na zemi. Ak hovoríte na dieťa a ono vás vníma, mali by ste sa vyjadrovať predovšetkým jednoznačne. Deti sú veľmi citlivé a okrem obsahu verbálnej výpovede intenzívne vnímajú aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu.
Motivácia Namiesto KritikyPozitívnou komunikáciou vždy dosiahnete viac ako tou negatívnou. Hoci je to na prvý pohľad len hra so slovíčkami, rozdiel je zásadný. Ak vaše dieťa odmieta jesť, motivujte ho napríklad vetou: "Ty si dobrý jedák!" Je dobré dieťa povzbudiť namiesto kritiky, že je vyberavé. Ak dieťa konečne urobí to, čo ste od neho chceli, pochváľte ho: "Ďakujem, že počúvaš, dnes si veľmi dobrý!" Ak chcete u dieťaťa zvýšiť sebaúctu, oceňte, keď sa mu niečo podarí, hoci len poskladať kocky: "Dokázal si to úplne sám!" Oceňte dobré správanie. Dieťa túži po vašej pozornosti. Uprednostňuje pozitívnu pozornosť, ako je objatie alebo pochvala, ale prijme aj negatívnu pozornosť, keď kričíte. Aspoň si ho všimnete. Posilnite v ňom ale to dobré.
Ponúkanie Voľby a SpoluprácaNamiesto ráznych povelov, ktoré na deti zvyčajne neplatia, ponúknite im lákavú alternatívu. Ak vaše dieťa nechce upratať izbu, povedzte mu: "Chceš to urobiť sám, alebo by si chcel pomôcť?" Vety typu: "Urob to okamžite!", "Povedala som ti to už niekoľkokrát!" dieťa sotva motivujú. Lepšie je dať im možnosť voľby a netlačiť na ne. Ak potrebujete odísť z domu, no vaše dieťa sa k tomu nemá, povedzte mu: "Ideme hneď, alebo pôjdeme o 10 minút?" Zabráňte frustrácii a nervozite, upokojte sa a opýtajte sa ho to pekne. Napríklad: „Budeme sa cestou domov chvíľku naháňať alebo spievať pesničku? Pôjdeme cez most alebo okolo školy?“ Ak dieťaťu dáte na výber a zapojíte ho do rozhodovania, bude sa cítiť dôležito a zaujmete ho. Spolupráca namiesto príkazov je oveľa účinnejšia. Zamyslite sa nad tým, ako od nich vyžadujete spoluprácu. Vyhnite sa obviňovaniu a kritizovaniu. Namiesto toho popíšte, čo vidíte, alebo definujte problém. Napríklad namiesto: „Zase si zašpinil špinavými topánkami celú chodbu! Dokedy ti mám opakovať, že sa máš vyzuť na rohožke?“, povedzte: „Na chodbe sú špinavé stopy.“ Dieťa sa samé rozhodne, čo urobí.
Metóda Dohody a Odloženie ŽelaniaNamiesto príkazov, zákazov či zvýšeného hlasu v prípade, ak dieťa nechce „poslúchať“, môžete vyskúšať nenásilnú metódu dohody. Táto metóda má až prekvapivé účinky a veľmi uľahčí často náročné rodinné spolužitie. Modelová situácia: Potrebujete, aby sa dieťa dohralo a išlo sa pripravovať na spánok. „Bežné“ dieťa sa nechce vzdať hry a do povinností sa mu nechce, zvlášť keď vidí, že rodič na nich trvá. Veď komu by sa chcelo plniť to, čo mu iný rozkáže. Rodič teda namiesto rozkazu môže navrhnúť: „Dohodnime sa, že sa ešte chvíľku pohráš a potom už zúbky, dobre?“ Nie je v tom žiadny nátlak ani obmedzovanie. Rodič ukáže, že dieťaťu chce vyjsť v ústrety, zároveň trvá na svojom. Dôležité je, aby dieťa s dohodou vyslovene súhlasilo. Skúsiť sa dohodnúť môžete už s malým dieťaťom, hoci, samozrejme, je nutné voliť slová, ktorým bude rozumieť a neočakávať, že vaše dohody splní vždy a na sto percent. Časom sa to však bude zlepšovať. Postupne môžete dieťa ponúkať k tomu, aby samo navrhovalo, čo a ako sa bude diať. Ak mu dáte možnosť podieľať sa na riešení situácie, bude mať tendenciu dohodu plniť, pretože ju samo navrhlo. Stane sa to preň otázka cti. Môžete potom použiť napríklad vety: „Čo navrhuješ v tejto situácii?“, alebo „Máš nejaký nápad, ako by sme to mohli vyriešiť?“, alebo „Ako by sme sa mohli dohodnúť, aby sme obaja boli spokojní?“ Rozdiel v komunikácii je podstatný. Namiesto autoritatívneho štýlu zvolíte partnerský a rešpektujúci. Ak chce vaše dieťa ešte jednu hračku, povedzte mu: "Napíšeme túto hračku do zoznamu narodeninových želaní." Tým dieťa učíte trpezlivosti a odloženiu okamžitého uspokojenia.
Budovanie Autority a Dôslednosti: Keď Láska Stretáva Pravidlá
Rodičia sú pánmi situácie. Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Nekričte, ak je to možné, nenechajte sa strhnúť hnevom ani inými negatívnymi emóciami, ale hovorte s rozvahou. Z vášho výrazu jednoducho musí byť jasné, že viete, čo chcete a ste si tým istí. To, samozrejme, neznamená, že máte byť drzí, či dokonca panovační. Ak od dieťaťa niečo chcete, slušne ho požiadajte, alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí. Ráznosť a rozvaha by mala vyplývať z vášho postoja, vystupovania a tónu hlasu.
Komunikačné zručnosti: Empatické počúvanie - Inside Out, 2015
Správny Tón Hlasu a Jasné PožiadavkyHlavnú úlohu vo vašej komunikácii s deťmi zohráva tón hlasu. Nemôžete sa spoliehať na to, že ak im rozprávate niečo s obavou alebo veľmi potichu, tak vás budú rešpektovať. Musíte im dať najavo, že vám na tej veci naozaj záleží a potrebujete, aby to hneď vykonali. Zároveň ich tak prinútite, aby pri vašom tóne spozorneli a prestali sa venovať inej činnosti, ktorú práve robili. Vystupujte sebavedome, neukazujte, že vám toto prikazovanie robí nejaký problém a snažte sa im rozhodným tónom ukázať, že nemajú nič odkladať na neskôr a majú vás počúvnuť hneď. Veľa rodičov robí chybu v tom, že nedokážu dať deťom jasné pokyny. Potom sa nemôžu čudovať, prečo ich vôbec nedokážu poslúchnuť. Jasnou odpoveďou je, že majú jednoducho vo vašich požiadavkách chaos a nevedia, ako by mali zareagovať. Preto sa rozhodnú nerobiť nič, aby niečo nepokazili. Zapamätajte si, že svojim potomkom musíte vydávať príkazy v krátkych a jasne formulovaných vetách. Čím dlhšie budete k nim rozprávať, tým skôr vás prestanú vnímať, takže im to v konečnom dôsledku budete opakovať stále dookola.
Prirodzená Autorita a Vzor RodičaSo svojimi deťmi môžete byť skvelé kamarátky, ale musíte im ukázať, kedy vás majú rešpektovať. Preto by vás mali vnímať ako prirodzenú autoritu, ktorú majú poslúchať. Inak sa dostanete do takých nepríjemných situácií, že skôr počúvnu cudzieho človeka ako vás. Nemusíte sa báť toho, že by ste kvôli tomu mali medzi sebou zlý vzťah. Jednoducho ich naučte, že tak ako sa s nimi viete blázniť a ste ich dôverníčkami, rovnako prichádzajú momenty, keď vám nemôžu odvrávať, aby ste mali vzájomne dobrý vzťah. Aj v tomto prípade funguje najmä váš vzor. Keď vás vaše dieťa požiada o niečo dôležité alebo sa s vami rozpráva, tak ho taktiež vnímajte. Ak by ste mu nevedeli s niečím pomôcť, alebo by ste práve nemali čas, tak mu to vysvetlite, aby sa necítilo ignorované. Povedzte im, čo musíte najskôr urobiť, aby ste sa im mohli venovať alebo prečo sú ich prosby neuskutočniteľné. Vďaka tomu im ukážete, ako by mali reagovať oni v podobných situáciách, lebo inak vám nabudúce odvrknú rovnakým spôsobom ako vy im. Pre vaše dieťa ste vzorom. Nielen v správaní, ale aj v komunikácii. Od vás sa učí, ako vyjadrovať svoje požiadavky, túžby, želania, ale aj ako fungovať v kontakte s druhými. Ak vidí, že nepočúvate vy jeho, bude robiť to isté vo vzťahu k vám. Jednoducho sa túto komunikačnú stratégiu naučí a prijme ju za svoju.
Dôslednosť a PretrvávanieAk od dieťaťa niečo žiadate a ono to z akéhokoľvek dôvodu nechce urobiť, pokúsi sa s vami nejakým spôsobom vyjednávať. Pokiaľ mu skutočne ide o dosiahnutie svojho, použije čokoľvek od manipulácie, cez argumentáciu až po priamy útok. Pokiaľ začnete reagovať na jeho výhovorky, argumenty či útočné vyjadrenia, zbytočne sa vzdialite od toho, čo chcete dosiahnuť. Požiadavku smerom k dieťaťu vyslovte jedine vtedy, keď ste o nej presvedčení. Jednoducho ju opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne. Rodičia sa často dostávajú do konfliktných situácií s deťmi kvôli neustálemu doprosovaní. Je dôležité vyhnúť sa zmenám svojich názorov a pevne trvať na svojom rozhodnutí. Ak dieťa neustále žiada o niečo, čo ste už zamietli, použite techniku „Spýtané a zodpovedané“. Spýtajte sa dieťaťa: „Pýtala si sa ma dnes, či by si si už mohla dať zmrzlinu? (Odpovie, áno.) Skutočne vyzerám ako mama/otec/učiteľ, ktorý mení svoje rozhodnutia, ak sa ma budeš pýtať znova a znova?“ Ak sa dieťa znova opýta na to isté, jednoducho povedzte: „Spýtané a zodpovedané“. Dôslednosť je kľúčom k úspechu. Rečová patologička Stacy Pulley odporúča túto techniku aj pre deti s autizmom.
Praktické Tipy pre Každodenné Situácie
Mnoho rodičov si uvedomuje, že krik, bitky a zatváranie detí do izby neprinášajú trvalé výsledky. Je dôležité, aby vaše dieťa vedelo, že ho vychovávate, lebo ho ľúbite.
Žiadajte o Pomoc, Nie PrikazujteUž zo svojho detstva si musíte pamätať, ako veľmi ste nemali radi, keď vám niečo dospelí prikazovali. Preto je tiež veľmi dôležitý spôsob, akým svojim deťom predostriete svoje požiadavky. Oveľa lepšie funguje, ak ich poprosíte o pomoc. To v nich evokuje pocit, že máte nejaký problém a nedokážete to bez nich vyriešiť.
Jednoslovné Príkazy pre RutinyNa pripomenutie denne sa opakujúcich povinností niekedy pomáha jednoslovné heslo. Namiesto: „Vezmi si svoju kefku a vyčisti si zúbky, aby boli zdravé a silné,“ povedzte jednoducho: „Zúbky!“ Deti vedia, aké majú povinnosti, len občas skúšajú, či to myslíte naozaj vážne. Pre ročné dieťa sú to napríklad heslá ako „Pa-pa“ pri odchode, „Hračky“ pri upratovaní, alebo „Bú“ pri objímaní.
Rozdelenie Úloh na Zvládnuteľné KrokyZamyslite sa, čo od dieťaťa potrebujete, a žiadosť rozdeľte na niekoľko zvládnuteľných krokov. Lepšie než „choď si upratať izbu“ je použiť napríklad „najprv uprac(eme) lego“. Toto je obzvlášť dôležité pre ročné dieťa, ktoré dokáže spracovať len veľmi krátke a jednoduché inštrukcie.
Vizuálne Pomôcky a HraAk dokola riešite nejaký problém, je fajn upozorniť naň formou poznámky alebo ilustrácie. Pre malé deti môžu byť užitočné obrázkové harmonogramy alebo značky. Ak nechce ratolesť odísť z ihriska, skúste to s nejakou rozprávkovou postavičkou alebo zvieratkom. Zapojenie hry a fantázie môže pomôcť prekonať odpor.
Rátanie do DesiatichAk sa vám rátanie do 10 zdá iba stratou času, verte, že to má niečo do seba. Všimnite si, že keď ste asi v polovici rátania, deti začnú reagovať. Poskytuje im to jasný časový rámec na splnenie požiadavky.
Nechajte ich Zopakovať PožiadavkyVždy sa presvedčite, či vás váš potomok dostatočne vnímal. Na to funguje jednoduchý test. Hneď ako sa dorozprávate, požiadajte ho o to, aby vám zopakoval všetky povinnosti. Takto sa zároveň ubezpečíte, či pochopil všetky pokyny, alebo mu ich musíte ešte nejako vysvetliť. Tiež u nich funguje fakt, že keď už začnú o tom príkaze rozprávať, tak si to všetko lepšie uvedomia a hneď sa im to dostane do povedomia. Vďaka tomu musia o tom hneď premýšľať a môžete sa ich prípadne spýtať aj na spôsob, akým budú plniť váš príkaz, ak to nie je vopred úplne jasné. Keď mu pomôžete prekonať túto prvú prekážku, ostatné mu už pôjde oveľa ľahšie.
Čomu sa Vyhnúť: Pasce v Rodičovskej Výchove
Ak pravidelne reagujete na zlé správanie detí krikom, dlhým poučovaním alebo trestom, môže sa to minúť účinkom. Deti vyhovejú v tej chvíli vašim požiadavkám, pretože sa boja toho, čo sa stane, ak tak neurobia a nie preto, že pochopili, prečo by svoje správanie nemali opakovať.
Vyhnite sa Neustálemu Hrešeniu a KrikuNehrešte dieťa neustále, veľmi rýchlo vás prestane počúvať. Hovorte rozhodne, ale potichu. Krik vyvoláva iba krik. Keď sa spoľahnete na to, že vaše dieťa bude s vami spolupracovať, máte väčšie šance na úspech. Nie je potrebné dlho prednášať a vysvetľovať súvislosti, na ktoré je dieťa v tom danom momente aj tak hluché. Riešte veci vtedy, keď sa stanú. Po príchode domov budete dieťaťu zbytočne vysvetľovať, že autíčko nemalo vytrhnúť kamarátovi z ruky.
Neúčinnosť Odmien, Vyhrážok a Telesných TrestovOdmeny tiež pomáhajú málokedy. Dieťa bude s vami čoskoro vyjednávať lepšie ako vy s ním. Vyhrážky sú neúčinné, pretože by ste ich mali aj zrealizovať. Vyhnite sa tiež bitke, niekedy však dať na zadok môže byť účinné. Nesmiete to však zneužívať, ani ako výchovný prostriedok. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti. Zástancovia pozitívnej disciplíny neuznávajú verbálne a fyzické tresty pre deti. Tieto stratégie často vyvolávajú strach a narúšajú dôveru medzi deťmi a rodičmi. Disciplinárne stratégie, ktoré sa spoliehajú na hanbu a trest, nie sú účinné. Inými slovami, dieťa bude s väčšou pravdepodobnosťou konať zle znova, ak ho zahanbíte za jeho správanie.
Realistické Očakávania a Sebaovládanie RodičaVyberte si svoje bitky. Niekedy sa deti budú jednoducho správať ako deti. Buďte realisti. Naozaj očakávate, že 2-ročné dieťa bude pokojne sedieť v kočíku počas hodinového nákupu v potravinách? Rodičia musia mať primerané očakávania od svojich detí a rešpektovať pritom ich stupeň vývoja. Občas sa každému stane, že stratí chladnokrvnosť. Ak sa vám to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť, dieťa rýchlo na incident zabudne. Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Sebareflexia je prvým krokom, ak chcete zmeniť správanie dieťaťa. Ako reagujete vy? Ako rozprávate? Ako žijete?
Rozdiel Medzi Poslušnosťou a PochopenímNie je samozrejmosťou, že vám ide o to, aby ste dosiahli úplnú poddajnosť dieťaťa. Cieľom nie je kontrolovať dieťa na 200%, ale naučiť ho kontrolovať sa a tiež naučiť ho istým hraniciam každodenného života. Naučiť deti, aby chceli poslúchať, je oveľa dôležitejšie, než ich naučiť len vyzerať tak, akoby poslúchali. Je to obdobie, keď mama/otec musia konať v záujme dosiahnutia poslušnosti bez toho, aby veľa vysvetľovali. Rodičia musia investovať do výchovy predovšetkým v prvých rokoch. Neskôr totiž budú problémy väčšie a zlé návyky sa usadia v takej forme, ktorú zmenia len veľmi ťažko. Ak nevedia ako na to, mali by sa rodičia porozprávať so starými rodičmi, alebo so špecialistami.
Dlhodobá Perspektíva: Láska, Hranice a Samostatnosť
Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj. Dobro predsa víťazí nad zlom a tieto láskavé akcie spôsobia, že sa dieťa bude cítiť rešpektované a milované. Pamätajte, že zasievate semienka; nečakajte, že strom vyrastie cez noc a aj dieťa potrebuje čas, aby si osvojilo pravidlá. Buďte konzistentní. Držte sa svojich pokynov a pravidiel bez toho, aby ste ustúpili (pretože dieťa začne kričať, hnevať sa a hádzať sa o zem). Buďte pokojní a struční.
Komunikačné zručnosti: Empatické počúvanie - Inside Out, 2015
Hranice a Dôvera, Ktoré sa Menia s VekomHranice dieťaťa sa menia z roka na rok. Každé dieťa skúša, pokiaľ siahajú tie jeho. Malé dieťa odmieta nechať sa uložiť do postieľky, neskôr prichádza obdobie domácich úloh, v puberte sa nevie dočkať, kedy bude samo rozhodovať o svojom živote. Buďte priateľskí a spravodliví rodičia. Dôverujte vášmu dieťaťu s prihliadaním na jeho vek. Určite sa bude hnevať a ohŕňať nosom, ale zároveň si uvedomí, že ho máte radi. Napriek tomu, že to niekedy (a možno nikdy) nedá najavo. Je dobré vedieť, že hranice, ktoré dieťaťu stanovíte, ho uisťujú a viac vám dôveruje. Ak nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu. Z detí, ktoré nemusia nikoho rešpektovať, vyrastú neohľaduplní a sebeckí dospelí. Trend až príliš benevolentnej výchovy bez pravidiel a hraníc sa veľmi neosvedčil. Je dôležité naučiť deti počúvať, čo hovoríte. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.
Výchova k Empatii a Zodpovednosti v Meniacom sa SveteŠpanielsky doktor psychológie Javier Urra vo svojej knihe „Prvá emocionálna pomoc pre deti a pubertiakov“ poukazuje na to, že keď zdravotné problémy viac-menej zmizli a šanca na život sa zvýšila, spozorovali sme, že asi 20 percent detí má psychopatologické problémy. Teda každé piate dieťa pod 18 rokov. Detstvo sa skrátilo. Vplyv médií a sociálnych sietí na ne má dopad, lebo majú prístup na stránky, ktoré podporujú anorexiu, násilie či bezuzdný sex a ony to chcú napodobniť. No to v nich vytvára existenčnú prázdnotu. Ak im nezáleží na ich živote, ako im potom môže záležať na živote iných ľudí? Mali by sa naučiť, čo to znamená ´ty´ - vžiť sa do kože druhého. Treba im k tomu dopomôcť. Deti nepoznajú smrť a utrpenie. Veria tomu, že dedko len zaspal. No život treba ukázať taký, aký je. Treba ich zobrať na návštevu za dedkom, ktorý smrdí kvôli inkontinencii, trpí demenciou a hovorí veci, ktoré nemajú zmysel. No ľúbi vnúčika a jeho treba tiež ľúbiť. Je potrebné, aby ho dieťa pobozkalo. Netreba mu skrývať, že život je neustály konflikt - musí sa naučiť žiť v páre, žiť so sebou samým, s deťmi, s kolegami.
Roly v Rodine a Následky NeposlušnostiDeti vždy nepočúvajú svojich rodičov. Autorita sa rozpustila vo všeobecnosti, nielen tá rodičovská. V rodine sa deje to isté, nemôžeme stratiť naše roly. Je potrebné deťom ukázať, ako sa vy správate k vašim rodičom, nech ocenia rešpekt. Deti sa riadia tým, čo vidia u svojich rodičov. Potrebujú si uvedomiť, že normy nastavujeme my a keď ich nebudú rešpektovať, pocítia to. Musia vidieť, že nemôžu nanucovať svoju vôľu a že ak nebudú poslúchať, pôjdu s trestom do izby, aj keď sa budú hnevať. Nemôžete akceptovať žiadne postrčenie v hneve, nárazy či frajerstvo, hocijako malé a neškodné sa vám javí. Lebo deti vyrastú a keď budú mať 26 rokov, tak tie údery budú nebezpečné. Ak sa nezastaví tento typ situácií, dieťa ich bude opakovať a nebude vás poslúchať. To sa nesmie stať, musí vás poslúchnuť na prvýkrát. A ak ho potrestáte, buďte dôslední až do konca. No vaše dieťa zároveň musí vedieť, že ho vychovávate, lebo ho ľúbite.
Cesta k Samostatnosti a SebaovládaniuNeposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity. To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej. Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…). Nechajte dieťaťu určitú voľnosť pri výbere kamarátov, filmov, hudby, oblečenia, samozrejme dohliadajte naňho. Možno urobí nejaké chyby, ale naučí sa. Dieťa ešte nemusí mať dobrý pojem o čase. Ak mu oznámite „o 10 minút ťa chcem vidieť v posteli“, dáte mu ešte čas na to, aby dopozeral rozprávku alebo dočítal kapitolu. Ak sa naučíte v rodine porozumeniu, budete lepšie pripravení zdolávať citové problémy.
tags: #ako #prinutit #posluchat #rocne #dieta