Učenie dieťaťa na nočník je významným míľnikom vo vývoji každého drobca a predstavuje dôležitú fázu v procese jeho osamostatňovania sa. Tento prechod od plienok k nočníku je však jedinečnou skúsenosťou pre každú rodinu, vyžadujúcou si obrovskú dávku trpezlivosti, flexibility a predovšetkým rešpektu voči individuálnemu tempu dieťaťa. Každé dieťa je iné, preto je dôležité byť trpezlivý, flexibilný a rešpektovať jeho tempo. Nejde o preteky ani o striktné dodržiavanie časových plánov, ale skôr o citlivé vnímanie pripravenosti a potrieb dieťaťa.
Odplienkovanie dieťaťa je výzvou a ide ruka v ruke s učením na nočník. Celý proces je často sprevádzaný otázkami, neistotou a niekedy aj frustráciou. Rodič sa pri odplienkovaní a učení na nočník musí v prvom rade vyzbrojiť dávkou trpezlivosti a rozvahy, pretože impulsívne reakcie, krik, vyhrážky alebo tresty nie sú na mieste a môžu dieťaťu nočník úplne sprotiviť. Cieľom je, aby sa učenie na nočník stalo príjemnou a motivujúcou skúsenosťou, ktorá posilní sebadôveru dieťaťa.
Kedy začať s tréningom na nočník? Rozpoznanie pripravenosti dieťaťa
Správne načasovanie je kľúčové pri tréningu chodenia na nočník. Začať príliš skoro môže spôsobiť, že dieťaťu nočník sprotívite a kamarátiť sa s ním už viac nebude. Na druhej strane, ak začnete neskoro, učenie môže byť ešte náročnejšie, pretože staršie deti si dokážu k plienke vytvoriť citovú väzbu. Neexistuje presný mesiac či vek, kedy by ste dieťa mali začať učiť na nočník. Avšak, hovorí sa, že skúšať to v nižšom veku ako rok a pol je príliš skoro, aj keď niektoré deti to zvládnu aj skôr. Oveľa častejšie sú pripravené pokojne v dvoch rokoch alebo aj neskôr.
Vychádzať možno zo štatistík, odporúčaní pediatrov a všeobecných skúseností rodičov, ktoré naznačujú určité vývojové fázy. Výskumy dokázali, že deti vo veku 18 mesiacov si už uvedomujú, že cikajú a kakajú. Napriek tomu, približne ďalších 12 mesiacov však nedokážu dostatočne včas odhadnúť, že cikať potrebujú, a tak potrebu vykonajú skôr, ako ich na nočník posadíte. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. Z názorov odborníkov teda vyplýva, že dieťatko by ste mali začať učiť na nočník vo veku 2,5 roka, aj keď niektorí drobci to zvládnu skôr, iní neskôr. Všetko závisí od individuálneho vývoja.
Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. To, že je všetko na dobrej ceste, spoznáte vo chvíli, keď sa dieťatko dokáže zastaviť, dobehnúť na nočník a vedome vykonať potrebu. Podľa odborníkov je signálom, že je pripravené na nočník, aj to, keď zvládne samo vyjsť po schodoch hore i dolu. Medzi ďalšie predpoklady patrí vek okolo dvoch rokov (u chlapcov je to často neskoršie), keď si dieťa uvedomuje, že sa vyprázdnilo do plienky. Môže vám to dať najavo tým, že bude na plienku ukazovať, alebo vám jednoducho oznámi, čo sa stalo. Ak je často po vyspatí suché, je to tiež dobré znamenie. Dieťa by malo tiež ovládať a rozlišovať základné pokyny a pojmy - cikať a kakať.
Nezabúdajte, že tlak okolia, či už zo strany rodiny, škôlky alebo iných rodičov, môže byť občas príliš silný. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťatko je iné. Jedným uchom dnu, druhým von, pretože vaše dieťa potrebuje pokojnú a nie vynervovanú mamu. Dôležité je na dieťa netlačiť a nezačínať s učením v okamihu, keď to je zrazu nevyhnutné. Chystáte sa na dovolenku, dieťa bude prespávať u starých rodičov alebo sa sťahujete? Časová tieseň rozhodne nie je vhodný čas na odplienkovanie a učenie na nočník, pretože zmena je pre dieťa stresujúca. Začnite v pokojnom období, keď vás nečaká cestovanie alebo dôležité návštevy. Skrátka, aby ste boli v pohode aj doma.
Príprava na úspešné odplienkovanie: Krok za krokom k nočníku
Pokiaľ ste dospeli k záveru, že váš drobec je pripravený, môžete začať s prípravou. Prvým krokom je zoznámiť dieťa s nočníkom. Hneď, ako sa rozhodnete, že plienok už bolo dosť a vaše dieťatko máva plienku suchú niekoľko hodín, nastal čas, aby ste išli spolu na nákup. Vyberte sa do obchodu a nechajte drobca, aby si sám vybral nočník, ktorý sa mu zapáči. To pomôže dieťaťu vytvoriť si pozitívny vzťah k nočníku od samého začiatku. Následne mu vysvetlite, na čo ho bude používať a čo od neho očakávate. Keď prídete domov, nechajte ratolesť, aby sa s nočníkom zoznámila. Nočníku tiež môžete spolu vymyslieť smiešne meno, aby sa pre dieťa stal priateľským objektom. V ponuke nájdete aj hracie nočníky; ak sa preň rozhodnete, skôr než naň dieťatko posadíte, vysvetlite mu, ako funguje.
Nočník nechajte na dostupnom mieste, aby ho dieťa malo vždy na očiach a mohlo si naň zvyknúť. Môžete mu púšťať zaujímavé náučné videá, piesne alebo mu skúste čítať rozprávky o nočníku, ako napríklad leporelo Chodím na nočník, ktorá hravou formou vysvetľuje proces učenia sa na nočník. Rozprávajte sa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník.
Nočník princezny Polly | Video o nácviku na nočník pro batolata | Pohádková hra
Deti milujú napodobňovať dospelých alebo starších súrodencov. Vezmite dieťa so sebou na toaletu. Rozprávajte mu, čo robíte. Ostýchavosť nechajte stranou, malé dieťa zatiaľ nepociťuje hanbu a nechápe ju ani u druhých. Využite to a vždy, keď pôjdete na toaletu, posaďte na nočník vedľa seba aj vášho nezbedníka. Vysvetľujte mu, čo od neho chcete a povzbudzujte ho. Dovoľte mu spláchnuť záchod miesto vás, možno sa mu to zapáči, hlavne keď mu vysvetlíte, že sa splachuje, keď sa vycikáme. Dieťa bude mať tendenciu vás napodobniť. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho. Dôležité je, aby si k nočníku vytvorilo pozitívny vzťah.
Ako premeniť učenie na rituál a hru: Vytváranie návykov
Akonáhle dieťa prejaví známky zrelosti a ochoty, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál. Chodenie na nočník sa musí stať súčasťou dňa. Proces cikania a kakania oddeľte, venujte sa im individuálne. Pravidelné usádzanie na nočník po jedle, pití alebo spánku pomáha dieťaťu pochopiť súvislosti. Posadíte dieťa na nočník po jedle, pití, spánku, alebo pri akýchkoľvek príznakoch toho, že by ho mohlo potrebovať. Dieťa vás bude potrebovať! Pozorujte jeho správanie a časom si všimnete signály, podľa ktorých spoznáte, že mu treba ísť na nočník. V tej chvíli sa ponáhľajte. Nebojte sa, postupne pri tom budete potrebovať menej a menej času. Je takisto lepšie sa dieťaťa na jeho potrebu neustále nevypytovať. Mohli by ste ho dostať do stresu a to procesu učenia nijako nepomáha.
Deti reagujú pozitívne na pochvalu a pocit úspechu. Dôležité je, aby ste dieťa motivovali, nie trestali za neúspechy. Vždy, keď sa dieťaťu podarí potrebu vykonať, pochváľte ho, zatlieskajte, motivujte ho, pokojne ho odmeňte a tešte sa spolu s ním. Pomôžte dieťaťu pochopiť rozdiel medzi "budem cikať", "teraz cikám" a "vycikal(a) som sa". Povzbudzujte dieťa, aby vás na to upozorňovalo samo. Pre deti je najväčšou motiváciou pochvala. Preto, ak sa vášmu drobcovi podarí urobiť potrebu do nočníka, chválou nešetrite. Tešte sa, tlieskajte, chváľte, tľapnite si spolu. Skvelo fungujú aj drobné odmeny. Dohodnite sa s drobcom, že vždy, ak sa vyciká alebo vykaká do nočníka, môže si za odmenu nalepiť do zošitka (na posteľ, na stenu…) jednu nálepku. Môžete tiež kúpiť hračku, s ktorou sa bude môcť hrať iba po „úspechu“ na nočníku. Motivácia funguje aj pri usádzaní na nočník.
Je dôležité, aby mali tento systém osvojený obaja rodičia, prípadne ďalší ľudia, ktorí s dieťaťom trávia čas. Vyhnete sa tak zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli u dieťaťa spôsobiť zmätok a namiesto 7 dní bude učenie na nočník trvať celé týždne či mesiace. Dlhšia doba, samozrejme, nie je problémom a vytvorenie si takýchto rituálov často trvá dlhšie, než by si rodičia želali. Vytváraním si určitého rituálu sa u dieťaťa tvorí v mozgu asociácia, že ak chcem cikať alebo kakať, upozorním na to. Následne dieťa určitým signálom dáva najavo svoju potrebu.
Praktické tipy pre denné používanie nočníka: Minimalizácia nehôd
Keď dieťa začína používať nočník, je vhodné mu obliecť oblečenie, ktoré je ľahké na vyzliekanie, napríklad nohavice bez gombíkov a zipsov. Následne je vhodné trénovať sedenie bez nohavíc a plienky, naholo. Dieťatku stále vysvetľujte, že plienku už nebude potrebovať, pretože má nočník. Plienky už teda vynechávajte a dávajte mu len klasické oblečenie (ideálne také, ktoré môže zašpiniť v prípade nehody). Treba si uvedomiť, že učenie na nočník je overenou metódou odplienkovania. Ak si dieťa nevie nájsť cestu k nočníku, jednou z možností je, že nočník umiestnite do kúpeľne a dieťa budete brať so sebou na toaletu.
Prvé dni (týždne) nechávajte nočník v miestnosti, kde trávi dieťatko najviac času. Rýchlou reakciou na detskú potrebu dosiahnete viac úspechov a menšiu frustráciu. Nenechávajte ho sedieť na nočníku príliš dlho, zabávajte ho pritom hračkou alebo knižkou. Keď to bude bezvýsledné, dovoľte mu vstať a pokračujte v hre. Môžete kúpiť knihy, kde sú obrázky zvieratiek alebo detí, ktoré sedia na nočníku, pozerajte si spolu obrázky a rozprávajte sa o tom.
Ak dieťaťu dáte plienku len výnimočne, môže byť potom zmätené a učenie sa spomalí. Plienky obmedzte na minimum, napríklad len na spanie. Nie je vhodné robiť zásadnú chybu v tom, že plienku dieťaťu najskôr nedáte a následne po pár nehodách plienku dieťaťu zasa oblečiete. Takéto striedanie a zmeny nie sú z hľadiska budovania návykov pri učení sa na nočník vhodné. Dieťa následne môže odmietať nočník a bude čakať, kým mu nedáte plienku, do ktorej následne vykoná potrebu. Hneď ako začnete s tréningom a vypozorujete, že dieťa je už pripravené, nevracajte plienku späť. Je v poriadku, ak v počiatkoch dávate dieťaťu plienku počas spánku alebo ak sa chystáte na dlhší výlet. Počas dňa by však dieťa malo zvládať pýtať sa postupne na nočník a vykonať doň potrebu.
Ak sa mu pritrafí "nehoda", nekarhajte ho. Nemôžete od neho nateraz očakávať, že na nočník už nikdy nezabudne. Ak si pomočí alebo zašpiní nohavičky, nekarhajte ho. Poumývajte mu zadoček a oblečte mu čisté nohavičky. To, že dieťa nestihne alebo vykoná potrebu tesne potom, čo sa postaví z nočníka, nevadí. Nekarhajte ho, nehrešte, netrestajte. Vyjadrite smútok, že je škoda, že sa to nepodarilo. Dieťaťu zdôrazňujte, aby sa pýtalo na nočník a rovnako tak sa ho pýtajte aj vy. „Nepotrebuješ ísť cikať?“
Pokiaľ však aj zhruba po dvoch týždňoch dieťa vykonáva potrebu nevedomky a všimne si to, až keď je po všetkom, možno ešte nie je nielen psychicky nepripravené, ale nemusí mať ani dostatočne vyvinutý zvierač. V tom prípade sa vráťte k plienkam, vyčkajte niekoľko týždňov a až potom tomu dajte znova šancu. Môže vás to stáť niekoľko tréningov, kým si privykne na nočník a požiada oň aspoň vo väčšine prípadov, keď ho bude potrebovať.
Výzva: Naučiť dieťa kakať na nočník
Cikanie do plienky je už minulosťou, no problém, aby dieťa na nočníku vykonalo aj veľkú potrebu, pretrváva? Nie ste prvý ani posledný rodič, ktorý takýto problém rieši. Zvyčajne je cesta ku kakaniu rovnako ako k cikaniu na nočníku prirodzená, no ak nie, vyžaduje si to trpezlivosť. Dieťa bolo dlho zvyknuté, že ak má na sebe plienku, môže potlačiť a nemusí nič zadržiavať. Staršie deti, okolo 2 - 2,5 roka si k plienke dokážu vytvoriť citovú väzbu, čo môže byť problém. Zmena je pre dieťa stresujúca, preto radšej čaká na to, kým dostane plienku, do ktorej vykoná potrebu. Podstatné však je komunikovať s dieťaťom a vysvetliť mu, že na plienku už je veľké a na toto slúži nočník.
Druhým častým problémom pri učení kakania na nočníku je, že rodič označuje výsledok ako „kako“, ako každú inú špinu. V tomto prípade by však úspech mala sprevádzať pochvala a radosť, že kakanie bolo úspešné. Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup. Problémom môže byť, že ste s učením na nočník začali vo vyššom veku. Riešením môže byť dostatočná motivácia a pochvala.
Prechod z nočníka na toaletu a nočný tréning: Rozšírenie návykov
Akonáhle sa dieťa spoľahlivo pýta na nočník cez deň, môžete postupne prejsť na ďalšie fázy odplienkovania. Po niekoľkých týždňoch pravidelného používania nočníka počas dňa skúste dieťaťu navrhnúť, aby si sadlo na záchod. Pripevnite naň detskú dosku, aby malo istotu, že doň nespadne. Zo začiatku mu párkrát pomôžte, kým zvládne vyliezť na záchod, pomôžte mu stiahnuť si nohavičky. Stojte v blízkosti, až kým dieťa nie je s potrebou hotové, utrite mu zadoček a pomôžte mu zliezť dolu. Ak bude chcieť samo spláchnuť, nechajte ho, je to súčasť zábavy. Potom si obaja umyte ruky. Niektoré deti si na nočník nezvyknú a v takom prípade je vhodné mať doma WC dosku pre deti, respektíve redukciu, aby dieťa dokázalo pohodlne sedieť na toalete a neublížilo si alebo nebodaj, aby do záchodovej misy nespadlo. V našej ponuke nájdete tiež nočník, ktorý je na nerozoznanie od skutočného záchoda. Chlapcom, ktorí chcú cikať ako veľkáči, sa určite zapáči detský pisoár.
Denný spánok bez plienky je ďalším krokom. Keď už dieťa chodí cez deň na nočník pomerne spoľahlivo a keď už aspoň týždeň bola plienka suchá po dennom spánku, nemusíte mu už na spanie dávať plienku. Možno vás o to samo požiada. Ponúknite mu nočník hneď po prebudení. Denný spánok bez plienok ho pripraví na to, aby v noci vydržalo suché.
Následne sa môžete pustiť do nočného odplienkovania. Vyčkajte, kým nezbadáte, že dieťa zostáva v noci suché. Keď už aspoň týždeň má dieťa ráno suchú plienku, môžete ho na noc ukladať bez nej. Prvý týždeň ho ukladajte bez plienky, len v pyžamku. Posteľ môžete chrániť igelitovou plachtou. Dohliadnite, aby pred spaním dieťa išlo na záchod. Noc by malo prespať bez problémov. Keď však pomočí posteľ, jednoducho ešte nie je zrelé na spanie bez plienok. Ak sa po týždňoch alebo mesiacoch spania bez plienky dieťa v noci opäť pomočuje, je to asi spôsobené nejakým silným zážitkom. Nikdy ho za to nekarhajte ani netrestajte.
Keď idete von, až keď sa pomerne spoľahlivo pýta na nočník, môžete mu prestať dávať plienku aj vtedy, keď idete von. Musíte sa však presvedčiť, že sa pred odchodom vyprázdnilo. Do auta ho vezmite bez plienky vtedy, keď ste si istá, že môžete hocikedy zastať. Vybavte sa dostatočným množstvom náhradného oblečenia (vrátane topánok), vezmite igelitové vrecko na prípadné zašpinené spodné a vrchné oblečenie. Vyložte kočík alebo autosedačku nepremokavou podložkou. A pokojne zabaľte na vychádzku pod kočík nočník. Jednoduchšie je začínať v letných mesiacoch, pretože ak sa vonku stane nehoda, nebudete potrebovať tak veľa vrstiev oblečenia na prezlečenie.
Čo pri učení na nočník určite nerobiť: Zásady, ktoré pomôžu
Pri učení dieťaťa na nočník existujú postupy, ktorým by ste sa mali vyhnúť, aby ste predišli frustrácii a nepohodliu pre dieťa aj pre vás. Rodič by mal byť počas učenia dieťaťa na nočník dôsledný, trpezlivý a mal by si zachovať pozitívny prístup. Nikdy dieťa netrestajte za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka. Všetko sa ešte len učí a potrebuje si vybudovať k celej veci pozitívny postoj, čo sa nestane, ak budete konať negatívne. Môžete mu v pokoji vysvetliť, čo sa nepodarilo a na čo si nabudúce dáte spoločne pozor. Snažte sa dieťa predovšetkým podporovať a byť na tejto ceste jeho parťákom či parťáčkou, nie strašiakom. Dôsledkom nevhodných postupov, ako je krik, hnev alebo vyhrážky, môže byť to, že dieťa odmieta nočník úplne. Riešením je identifikovať, čo tento postoj u dieťaťa spôsobuje, a prípadne zvážiť výmenu nočníka, demonštráciu používania toalety, aby dieťa malo tendenciu vás napodobňovať, alebo snahu o vytvorenie nového rituálu, s dostatočnou motiváciou a pochvalou.
Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká. Dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Nútite ho sedieť na nočníku, čo môže viesť k zlej asociácii s nočníkom. Je dôležité mať na pamäti, že deti majú toľko vnemov na premýšľanie! Pri tom sa ľahko zabudne na nejaký nočník. Aj to býva dôvodom nehôd, a to najmä mimo domova, kde je ešte viac neznámych podnetov. Posadiť dieťa na nočník a zapnúť mu televíziu nie je metóda, ktorú by sme mohli odporučiť. Dieťa sa vie koncentrovať iba na jednu vec, a ak sa bude sústrediť na televíziu, nebude vnímať potrebu a spájať ju s nočníkom. Častým zlozvykom u detí je aj to, že nočník sa naučia používať len doma a na iných miestach s tým majú problém. Dôvodom je, že dieťa si vytvorilo rituál v spojitosti s určitou špecifickou situáciou, ako je pozeranie televízora, spievanie alebo čítanie knihy. Je dôležité, aby sa nočník stal súčasťou dennej rutiny, nie príležitostnou aktivitou. Ak malý výmyselník odmieta všetko okrem plienky, nočník na 1 až 2 mesiace odložte a skúste to neskôr.
Ak sa váš malý plienkoš nekamaráti s nočníkom, lebo plienky sú naj, skúste ich nahradiť látkovými. Viacero mamičiek v diskusiách uviedlo, že najvhodnejšie je počkať - dieťa si samo nočník vypýta. Niektoré odporúčajú pri učení na nočník trpezlivosť, pretože dieťa musí pochopiť, že už nemôže cikať, keď si zmyslí, ale musí sa na záchod vypýtať. Ideálne je dieťa učiť na nočník, keď je teplo, môže behať nahé a samo nočník použiť, keď to bude potrebné. Dôvodov, prečo dieťa odmieta nočník, môže byť veľmi veľa. Všetko spravidla súvisí so samotnou metódou odplienkovania. Dieťa väčšinou odmieta nočník, ak si k nemu vytvorí zlú asociáciu, napríklad z dôvodu, že bolo nútené na nočníku sedieť alebo bolo karhané za to, že nevykonalo potrebu do nočníka. Problémom býva aj závislosť od plienok. Je dobré identifikovať, čo tento postoj u dieťaťa spôsobuje. S trpezlivosťou a láskavým prístupom sa však táto výzva dá zvládnuť, a to s radosťou pre obe strany. Učenie na nočník nemusí byť nočná mora.
tags: #ako #ttrstst #dvojrocnr #dieta