V minulosti boli tradície a povery neodmysliteľnou súčasťou života, najmä pokiaľ ide o narodenie dieťaťa. Tieto zvyky, často založené na strachu z neznámeho, neschopnosti vysvetliť prírodné javy alebo túžbe po zabezpečení šťastia a zdravia, hlboko ovplyvňovali očakávania a správanie budúcich rodičov. Zvlášť silno boli tieto vplyvy pociťované pri očakávaní príchodu mužského potomka, ktorý bol často vnímaný ako pokračovateľ rodu a dedič majetku. Cesta od tehotenstva až po prvé mesiace života dieťaťa bola opradená mnohými rituálmi, poverami a často aj nebezpečnými praktikami, ktoré sa dnes javia ako prežitok, no v svojej dobe mali svoje opodstatnenie v rámci vtedajších poznatkov a presvedčení.
Poverčivosť a Pseudoveda v Starostlivosti o Novorodencov
V 19. storočí sa poverčivosť často skrývala za závojom pseudovedy, ktorá sa snažila racionálne vysvetliť nevysvetliteľné. Jedným z takýchto "poznatkov" bol názor, že smerovanie hlavičky dieťatka počas spánku na sever prináša šťastie. Dôvod bol jednoduchý a ľahko uveriteľný - vraj kvôli elektrickému poľu našej planéty. Vedci vtedy verili, že toto pole je tajomným spôsobom prepojené s nervovým systémom človeka, a preto hlava dieťaťa otočená na sever akýmsi mystickým spôsobom priťahuje priaznivé osudy.
Dôraz na hygienu bol dôležitý aj v minulosti, avšak prístup k nej bol značne odlišný. Na konci 19. storočia rodičia dostávali rady, ako kúpať bábätko, pričom najmä novopečení rodičia verili, že kúpeľ v bravčovej masti, olivovom oleji alebo masle je ideálny. Tieto praktiky mali odstrániť typický novorodenecký povlak, ktorý pokrýval pokožku dieťaťa v prvom týždni po narodení.
Alkohol v Tehotenstve a v Ranom Detskom Veku
Pohľad na tehotnú ženu s pohárom alkoholu v ruke je dnes poburujúci, no v minulosti sa na to nepozeralo tými istými modernými očami. Až do roku 1973 prevládal medzi populáciou názor, že konzumácia alkoholu počas tehotenstva nie je na škodu. V dávnejšej minulosti, konkrétne v 17. storočí, bolo pitie alkoholu dokonca odporúčané, najmä ak ženu trápili nevoľnosti. Pohár vína zriedený s vodou bol považovaný za účinný liek.
V ešte vzdialenejšej minulosti, už v 15. storočí, bol alkohol populárny nielen medzi tehotnými ženami, ale aj medzi deťmi. Na území dnešných Spojených štátov amerických bol v 17. storočí taký rozšírený, že by sa dalo hovoriť o alkoholizme u detí. Dokonca aj prestížna univerzita Harvard vlastnila pivovar a jej produkty boli bežne dostupné študentom nielen po vyučovaní, ale aj počas neho.
Bezpečnosť Detí a Vplyv Výchovných Metód
Bezpečnosť na cestách prešla od 50. rokov minulého storočia výrazným pokrokom. V tom období mnohé autá nemali bezpečnostné pásy, a teda ani autosedačky. Ich funkciu zastupoval nákupný košík, do ktorého sa dieťa uložilo a následne položilo na sedadlo auta.
Americký psychológ a behaviorista John Watson, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia, zastával názor, že k deťom treba pristupovať ako k dospelým. Podľa jeho teórie nemali byť počas výchovy prítomné žiadne prejavy náklonnosti, teda ani objatia a pohladenia. Tieto "praktiky" mali viesť k rozmaznanosti a smútku, a deti vychovávané týmto spôsobom boli považované za nevychované. Podobný názor zastávali aj v koloniálnej Amerike, kde deti považovali za malých dospelých a očakávali od nich, že preskočia vývinové fázy a budú sa v ranom veku správať ako dospelí.
Vplyv Poradia Narodenia na Osobnosť Dieťaťa
Poradie, v akom sa dieťa narodí, môže mať vplyv na jeho osobnosť a správanie. Psychológovia, ako napríklad Alfred Adler, sa zaoberali teóriou o význame poradia narodenia pre psychický vývoj. Hoci existujú výskumy, ktoré potvrdzujú isté charakteristiky spojené s poradím narodenia (napríklad u prostredných detí), iné štúdie naznačujú, že toto poradie nemá vplyv na osobnostné vlastnosti.
Jedináčikovia
Jedináčik sa rodí do situácie 100% záujmu rodičov. V rodinnej dynamike je to jediné dieťa, ktorému sa rodičia venujú a na ktoré sa smerujú nároky. Jedináčik nie je konfrontovaný s vyjednávaním či adaptáciou na potreby druhých v takej miere ako deti z viacpočetných rodín. Rodičia s ním komunikujú z inej roviny, ich prejav je kultivovanejší, zrelší, emócie viac pod kontrolou, trpezlivosť aj tolerancia je vo vyššej miere, než keď sa dieťa musí konfrontovať s iným dieťaťom.
V dospelosti môže byť pre jedináčika výzvou robiť kompromisy alebo dávať váhu preferenciám druhých, pretože nemá dostatok zážitkov z adaptácie na potreby iných. Tieto deti často vyrastajú ako nároční a prísni dospelí, ktorí od seba čakajú skvelé výkony a v prípade chýb či neúspechu zažívajú pocity nedostatočnosti. Majú sklon k perfekcionizmu a vedia sa vybičovať k špičkovým výkonom v snahe vyhnúť sa pocitu neúspechu. Môžu byť priťahovaní k povolaniam, kde sa dá oprieť o štruktúru.
Jedináčikovstvo môže mať aj opačnú polaritu, kedy človek uviazne v narcizme a videní sveta, že ostatní sú tu pre jeho prospech. V partnerských vzťahoch si často priťahujú submisívnejších partnerov.
Prvorodení
Prvorodení sú zaujímavou kombináciou. Majú čiastočnú skúsenosť s jedináčikovstvom, ktorá im prináša dočasnú plnú pozornosť rodiny. Zároveň sú "trenažérom výchovy", na ktorých sa rodičia učia byť rodičmi. S príchodom druhého dieťaťa sa ich svet mení - plná pozornosť sa stáva delenou alebo oklieštenou. Zvyšujú sa nároky na ich samostatnosť a prípadné vypomáhanie.
Dieťa sa časom stáva automaticky nositeľom hodnôt a vzorov pre mladšie dieťa, čo ho môže tlačiť do urýchlenej zrelosti. Ak si to rodičia neustriehnu, môžu na staršie dieťa prenášať aj vlastné rodičovské povinnosti, napríklad vetami typu: „Daj mu jesť. Vezmi ho von. Postráž ho, kým prídem.“ Ak dieťa preťažujeme v skorom veku povinnosťami, na ktoré ešte mentálne nie je dosť zrelé, asociuje si svoje pôsobenie v živote s podávaním výkonu nad svoje možnosti.
Mnohí prvorodení často spomínajú na vetu: „Si starší/ia, máš mať rozum.“ Často vyrastajú s pocitmi krivdy či nespravodlivosti a opakovaným neprimeraným ústupkom mladším súrodencom. Osvoja si, že musia byť „lepší“ než ostatní a je na mieste sa pre druhých obetovať či upozaďovať. Inklinujú k povolaniam, ktoré sú exaktné, založené na logike, odbornosti a rozume - inžinieri, právnici, lekári, fyzici, vedci. Sú skvelí krízoví manažéri. Môžu byť v dvoch polohách - slúžiteľskej, obetnej, alebo generálskej, ktorá chce mať všetko pod kontrolou.
Benjamíni (Najmladší)
O benjamínoch sa hovorí, že sa v podstate rodia do raja. Majú okolo seba aparát "služieb", ktoré okolo nich ostatní vykonávajú. Podvedome sú vnímaní stále ako "malí", tým že sú najmladší. Tým pádom akoby neprichádzal moment, kedy ich začne niekto brať "vážne". Nie sú na ne kladené vysoké nároky, ale už aj samotná pozornosť zo strany rodiny je slabšia, keďže sa delí medzi viacero detí.
Život benjamína je pretkaný nedosiahnuteľnosťou na starších súrodencov. Vždy vedia niečo viac, niečo lepšie, zdatnejšie. Ak už aj benjamín dorastie do veku, kedy to zvláda ako oni, vtedy sú zase o krok vpred a celý kolotoč snahy „vyrovnať sa“ pokračuje ďalej.
Sú často rodinní šaškovia. Je okolo nich veľa humoru, robia rôzne srandičky, nemajú problém verejne vystupovať, spievajú pred návštevami. Mimoriadne potrebujú chválu, uznanie a ocenenie, ktoré im komunikuje ich miesto a hodnotu vo svete. Ak sa im nedostáva, snažia sa ich nejakými spôsobmi získať. Vnútorne sú často neistí a neustále sa v živote porovnávajú s druhými. Ak narazia na niekoho, kto je v niečom lepší, pripomína im to zahanbenie či nepríjemný pocit, že niečo nedosahujú. Ak však narazia na niekoho, kto je v niečom „horší“, vie im to priniesť veľký pocit úľavy a chvílkovej spokojnosti so sebou.
Sú skvelí umelci - herci, speváci, make-up artisti, moderátori, performeri, komentátori, vyjednávači, rečníci. Benjamíni sú v kolektívoch veľmi obľúbení, lebo do nich vnášajú hravosť, bláznovstvo a bezstarostnosť.
Prečo je poradie vášho narodenia požehnaním aj kliatbou | Pavel Mischenko | TEDxBocaRaton
Prostredné Deti
Z prostredných detí vyrastajú často veľmi zaujímaví ľudia. Ich príbeh sa spája so zvláštnou dynamikou, kedy jednak nedosiahnu kompetenciami na staršieho súrodenca, a zároveň už na ne nie je toľko priestoru, koľko sa venuje mladšiemu dieťaťu. Často sa ocitnú v kombinácii: „Povinnosti ako „veľký“, no práva ako „malý“.“ Rodinné nastavenie voči nim je často také, že si už nejako poradia. Sú to najviac samorastovské deti.
Tieto deti zvyčajne ako prvé odchádzajú z hniezda do sveta. Majú vzťah k úplne pionierskym ideám, často sú za mnohými novátorskými myšlienkami. Sú to najživotaschopnejšie deti zo všetkých poradí. Idú skôr z vnútornej vášne a hľadania si vlastného miesta a cesty. Sú skvelí podnikatelia, veľmi prispôsobiví zmenám a neistým podmienkam.
Výzvou pre ne je, že sa v živote môžu cítiť často sami, alebo že tu nemajú svoje miesto, prípadne je pre ne ťažké dôverovať, že druhým na nich naozaj záleží. Často najviac vybočujú z výchovného „štandardu“ rodiny.
Prostredné deti sú často označované aj ako „sendvičové deti“. Vedia robiť kompromisy a naučili sa prispôsobovať okolnostiam. Sú trpezlivé, dobre spolupracujú a prispôsobujú sa. Bývajú tichšie a nechcú byť „tí prví“, ktorých je ihneď vidieť a počuť. Majú dôveru vo svojich priateľov, pričom sú empatickí a tímoví hráči. V dospelosti sa môžu prejaviť ako dobrí taktici, vyjednávači alebo stratégovia.
Je dôležité poznamenať, že poradie narodenia nie je jediným faktorom formujúcim osobnosť. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, jeho rodičia a jeho vlastná aktivita, záujem o veci a život okolo neho, to všetko hrá významnú rolu. Bez ohľadu na poradie narodenia je pre každé dieťa najdôležitejšia rodičovská láska a prítomnosť.
Tradičné Praktiky v Období Tehotenstva a Pôrodu
V tradičnom vidieckom prostredí až do polovice 20. storočia nebolo ženám, a obzvlášť tým tehotným, čo závidieť. Tehotenstvo, pôrod aj materstvo sa spájali s mágiou, obradmi a poverami. Pôrod prebiehal v lepšom prípade doma za pomoci babice, ale známe sú aj prípady, keď žena porodila celkom sama. Tehotné ženy bez manžela sa ocitali na úplnom okraji spoločnosti.
Tehotenstvo neznamenalo pre ženy žiadne úľavy. Až do poslednej chvíle pred pôrodom pracovali na poli a starali sa o hospodárstvo a domácnosť ako obvykle. Navyše, tehotnú ženu v tomto období pokladali za nečistú a dokonca v niektorých prípadoch aj za nositeľku nešťastia.
Simona Jaššová, kurátorka fondu duchovnej kultúry v Slovenskom národnom múzeu v Martine, uvádza príklady povier: „Takmer na celom území Slovenska bola rozšírená povera o nebezpečenstve pozerania do ohňa či na červené zore pri západe slnka. Ak by sa žena chytila brucha alebo inej časti tela, verilo sa, že dieťa by malo na rovnakom mieste červený fliačik, v ľudovom prostredí nazývaný plameň. Žena sa ani nemala krčiť počas prechádzania popod stromy, lebo dieťa by mohlo mať hrb.“ Pohľad na mrzákov či mŕtvoly mohol spôsobiť poškodenie až smrť dieťaťa.
Už počas svadby sa myslelo na rituály, ktoré mali v budúcnosti zabezpečiť žene bezproblémový pôrod. V niektorých regiónoch nevesta pri sobáši púšťala na zem kuracie pierko, inde zasa nemala mať na svadobných šatách žiadne uzly. Pri obradoch týkajúcich sa budúceho potomstva niekedy asistoval aj muž. Keď chcel, aby žena ľahko porodila, musel si povoliť remeň o jednu dierku. Ak mladomanželia túžili po prvorodenom synovi, vložili do lona nevesty pri čepčení chlapca.
Pôrod v minulosti prebiehal doma a bol výlučne ženskou záležitosťou. Dieťa pomáhali priviesť na svet pôrodné asistentky nazývané babice. Nebolo však nezvyčajné, že babice sa volali len k ťažším pôrodom, inak boli pri rodiacej žene prítomné skúsené ženy z rodiny. Aby príchodu dieťaťa na svet nič nestálo v ceste, rozplietli žene vlasy, na šatách jej rozviazali všetky uzly, odomkli uzatvorené dvere, pálili bylinky, hlavne čistec.
Presun pôrodov z domácností do pôrodníc v 50. rokoch 20. storočia znamenal pre ženy veľkú úľavu. Prvé kurzy pre babice na území Slovenska sa začali organizovať v roku 1770 na Trnavskej univerzite. Od roku 1922 platilo nariadenie, podľa ktorého obec bola povinná platiť pôrodnú babu. Jej úlohami bolo viesť pôrod, okúpať dieťa, posvätiť a prežehnať ho a ošetriť novorodenca aj rodičku.
Preferencie Pohlavia Dieťaťa a Súvisiace Tradície
Pri očakávaní prvého dieťaťa v rodine sa preferoval syn. Bolo to nielen z dôvodu prenosu priezviska, ale aj dedenia a zveľaďovania majetku. Ak sa syn oženil, priviedol do domu nielen novú pracovnú silu, ale aj získaný majetok - veno. Na Kysuciach sa preferovalo narodenie prvého mužského potomka ako podmienka zachovania rodu a majetku.
Vplyv na život dieťaťa mal aj deň počatia a narodenia. Verilo sa, že nebolo slobodno, aby si muž so ženou ľahli spolu v stredu a v piatok, pretože to boli krížové dni. A nebolo dobré ani to, aby sa v piatok niekto narodil.
Utajovanie Tehotenstva a Stravovanie Budúcich Matiek
Tehotná žena bola označovaná ako „hrubá žena“ alebo „ťažká žena“. Slobodnú gravidnú ženu nazývali prespanka. Počas tehotenstva nastali aj zmeny v odievaní. Ženy nosili širší odev a niektoré sa „zašívali“ do plátna. Každá žena sa vyhýbala zverejneniu svojho stavu až kým nebol jednoznačne viditeľný. Predčasné priznanie, dokonca aj v rodine, bolo považované za neslušné. Ďalším dôvodom bola hanba, najmä ak v rodine už mali niekoľko detí. Mohlo to mať korene už v dobách, kedy utajovanie tehotenstva bolo pre ženu spôsobom ochrany pred vplyvom zlých síl.
V záujme priaznivého vývoja plodu musela tehotná žena jesť viac ako obyčajne, „jedla aj za seba aj za to dieťatko, čo nosila“. Ak takáto žena prišla do domu, kde práve pripravovali jedlo, museli jej z neho ponúknuť. Dokonca si ho mohla aj sama vypýtať, v rámci viery, že ak sa jej zažiadaného jedla nedostane, môže dôjsť k spontánnemu potratu. Na Kysuciach mala žena nárok na jedlo podľa chuti, čo zabezpečovala kmotra a svokra. Sama nemala trhať plody cez cudzí plot, aby sa z dieťaťa nestal zlodej. Aby „nezabažila“, dostávala jesť prvá vo viere, že tak nepríde o svoje dieťa.
Mágia počiatku sa spájala s prvým jedlom, ktoré bolo vnímané ako symbol života - vajíčka, mlieko. Jesť mohla aj mäso, ale musela dostať prvý kúsok, nesmela jesť načaté, z ktorého už „odbyvalo“, aby z dieťaťa neubúdalo a nenarodilo sa malé a nezdravé. Okrem mlieka sa význam prikladal pitiu čerstvej vody, pokladanej za symbol sily a zdravia.
Ochrana Pred Vonkajšími Vplyvmi a Psychický Stav Matky
V prípade, ak na tehotnú ženu niečo spadlo, niekto po nej niečo hodil alebo ju uštipol, mala sa chytiť za pätu alebo za bok, aby sa dotyčná vec nepreniesla na dieťa, respektíve neostala ako znak na menej viditeľnom mieste. Verilo sa tiež, že veľký vplyv na tehotnú ženu malo aj zľaknutie. V takomto prípade mohlo dôjsť až k potratu, „lebo v tom momente, keď sa zľakne, sa to dieťa od nej odlepí“. Ako liek sa používal „vredový koreň, čím si bolo treba pomaľovať okolo slepých očí a popod nos“.
Na Kysuciach, keď vyšla tehotná žena z domu, nesmela sa preľaknúť pri stretnutí s ubiedenými ľuďmi, aby sa dieťa nenarodilo neduživé. Tehotná sa mala vyhýbať kontaktu i uhrančivému pohľadu mačky, úľaku zo psa, ak jej skočil pred nohy. Vtedy mohol byť dosah na vývoj dieťaťa fatálny. Pri úľaku od mačky sa dieťa mohlo narodiť duševne postihnuté, alebo skoro umrieť. Červené zore zapadajúceho slnka, pohľad do ohňa či úľak z požiaru sa mohli pomocou dotyku preniesť na dieťa v podobe červeného fľaku.
Na dieťa mal veľký vplyv aj matkin psychický stav. Ak gravidná žena bola počas svojho tehotenstva veselá, pokojná a spievala si, predpovedalo sa, že aj dieťa bude usmievavé, pekné a spokojné. Aj negatívne nálady sa prenášajú na dieťa, ktoré bude utiahnuté, smutné, nespokojné, mrzuté.
Snahy o Prerušenie Tehotenstva a Zvyky Po Pôrode
Úmrtia gravidných žien súviseli najčastejšie s interrupciou alebo predpôrodnými komplikáciami, zvyčajne kvôli absencii odbornej pomoci. Pre dosiahnutie abortu sa spoliehali na kúpele v horúcej vode, respektíve rôzne odvary. V skúmanej lokalite boli od roku 1970 do 2000 neoficiálne zaznamenané tri takéto úmrtia. Ďalšiu kategóriu tvorili ženy, ktorým komplikácie vzniknuté tesne pred pôrodom spôsobili smrť. V takomto prípade neboli v skúmanej lokalite zaznamenané žiadne snahy o záchranu dieťaťa. Týmto ženám dávali do truhly aj rozličné predmety určené pre dieťa (plienky a odev), „aby mala do čoho dieťatko obliecť“.
Kútna Plachta a Očistné Rituály
Od pôrodu, počas šestonedelia, až do obradu cirkevnej očisty šestonedieľky (vádzky) bola žena s novorodencom fyzicky oddelená od zvyšného priestoru v dome špeciálnou zástenou, takzvanou kútnou plachtou. Visela zo stropu alebo ju zo zeme prichytili o steny domu a v jednom rohu upevnili o vidly alebo hrable. Ostré hrany náradia ešte znásobili účinok ochrany pred nebezpečnými silami. Za plachtu nemali povolené vstúpiť muži ani deti. Tento chránený priestor umožňoval žene nerušene a naplno venovať sa bábätku v najzraniteľnejšom období jeho života.
Kútna plachta bola zošitá z dvoch až troch kusov ľanového plátna. Plachty bývali vyšívané, a ak nie, tak sa ozdobovali červenými stužkami. Na kútnu plachtu sa robili kríže posvätenou kriedou a celý kút posvätili svätenou vodou. Zaujímavosťou je, že kútna plachta mohla byť využitá aj ako takzvaná pôlka - štóla, ktorá bola súčasťou svadobného odevu nevesty pri sobáši.
Keďže žena sa v období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia považovala za nečistú, musela neskôr absolvovať očistný rituál v kostole, takzvanú vádzku. Počas obradu bola rodička posvätená kňazom a obchádzala oltár s horiacou sviečkou. Na druhý deň po vádzke sa žena mohla opäť zapojiť do bežného spoločenského a pracovného života. Vádzku cirkev zrušila až Druhým vatikánskym koncilom v polovici 60. rokov 20. storočia.
Význam Narodenia Dieťaťa v Rodine
Príchod dieťaťa bol v rodine spájaný s radosťou a očakávaním. Žene v minulosti narodenie dieťaťa zabezpečilo lepšie postavenie v rodine. Narodením dieťaťa, ideálne syna, postúpila na pomyselnom rebríčku vyššie. Naopak, ženy, ktoré deti nemali, vnímala vtedajšia spoločnosť veľmi negatívne a ich stav považovala za trest. Keď sa žena vydala, putoval do jej nového domu aj voz naložený perinami a plnými maľovanými truhlicami. Súčasťou výbavy boli osobné veci mladuchy, šperky, ale aj časti nábytku alebo náradie.
Narodenie dieťaťa sa považovalo za Boží dar, väčšinou sa však nieslo v očakávaní narodenia mužského potomka, ktorý bude pokračovateľom rodu. Na Slovensku sa v 19. storočí a začiatkom 20. storočia pohyboval priemerný počet detí v rodinách na vidieku od štyroch do piatich. Najpočetnejšie rodiny žili v najchudobnejších oblastiach Slovenska - na Orave, Kysuciach či vo východoslovenských regiónoch. Zaujímavým protikladom boli jedináčikovia - deti kalvínskych a evanjelických rodín žijúcich na južnom Slovensku.
Tieto tradície a povery, hoci sa dnes môžu zdať archaické a obmedzujúce, odrážajú vtedajšie chápanie sveta, medicíny a rodinných hodnôt. Sú svedectvom o tom, ako sa ľudstvo postupne vyvíjalo a ako sa menili pohľady na výchovu detí a ich miesto v spoločnosti.
tags: #ako #v #minulosti #ovplyvnovali #narodenie #chlapca