Pohľad do histórie rodinných vzťahov a starostlivosti o deti nám často odhaľuje fascinujúcu zmes racionálneho poznania a pretrvávajúcich povier. Kým v dnešnej dobe sa sústredíme na psychologické nuansy rodinnej dynamiky, ako je fenomén „skleneného dieťaťa“, naši predkovia riešili otázky prežitia potomstva prostredníctvom rituálov, symbolov a hlboko zakorenených tradícií.
Korene starostlivosti v praveku: Viac než len inštinkt
Pri skúmaní histórie môžeme cestovať v čase a vďaka niektorým úžasným odborníkom z oblasti múzejnej pedagogiky doslova. Pri hľadaní inšpirácie na zážitkové spracovanie šiestackeho dejepisu v domácom prostredí som na internete naďabila na spásu - paleodielne v podaní Mgr. Branislava Kočana. Nejedná sa len o teóriu, ale o pochopenie, že „odvážnemu šťastie praje“, alebo „pomôž si, človeče, aj pán Boh ti pomôže“.
Výskumy naznačujú, že deti boli evidentne akceptovanými členmi spoločnosti a prejavovanie citovej náklonnosti k nim nebolo tabuizované. Svedčia o tom viaceré nálezové kontexty z rakúskych, ale aj zo slovenských pohrebísk. Výživa detí však bola občas nedostatočná a niektorí jedinci trpeli dlhodobejšie podvýživou a (resp.) deficitom rozmanitej stravy. Svedčia o tom paleopatologické zistenia z kostrových pozostatkov pochovaných na pohrebiskách v Rakúsku a na Slovensku, ktoré odhalili choroby ako skorbut či rachitídu, ľudovo nazývanú aj krivica.
Strava a vývoj: Od hlinených nádob po vedecké analýzy
V časopise Nature bol nedávno publikovaný vedecký článok, ktorý opísal, akou metódou by bolo dobré analyzovať niektoré špecifické typy keramických nádob z európskeho praveku, tzv. sacie nádoby. Za sacie nádoby môžeme považovať keramiku rôznych tvarov, vrátane zoomorfných, to jest stvárňujúcich zvieratá, ktoré sú opatrené menšou výlevkou. Tá by mohla slúžiť práve na satie. Vyskytujú sa takmer v celom období európskeho praveku a to i na Slovensku, od mladšej doby kamennej až do doby železnej.
Význam tejto štúdie spočíva v preukázaní toho, že malé deti približne od 1 roka boli najneskôr v mladšej dobe bronzovej prikrmované mliekom pochádzajúcim zo zvierat. Interpretovanie ich funkcie ako nádob na dojčenie preto naďalej zostáva len v rovine hypotézy. Dĺžka dojčenia a prikrmovanie detí od útleho veku je viac-menej okrem biologických možností matky podmienené rôznymi kultúrnymi, ekonomickými a environmentálnymi faktormi.
Poverčivosť ako ochranný mechanizmus: Červené stužky a strach z „uchytenia“
Kolujú všade a hoci by si človek myslel, že doba plná technických vymožeností, dostupného vzdelania a nezávislosti každého človeka im priať nebude, mýli sa. Povery, či „zaručené“ pravdy behajú po svete ďalej a čuduj sa svete, aj mnohé moderné mamičky im veria. Napriek tomu, že o ich pravdivosti nie je najmenší dôvod sa baviť, sú tu.
Prapôvod červenej mašle na kočíkoch je v červenej nitke, ktorá sa uväzovala novorodencovi na pravé zápästie, aby ho chránila pred urieknutím bosorkami. U Rómov spojili poveru s krásou, a tak malé dievčatká dostávali už ako bábätká na krk červený náhrdelník. Ďalšie prevenčné opatrenie pred urieknutím: dieťatko do krstu spávalo pri mame - ale nebola to žiadna obdoba moderného systému „babyfriendly“ spoločnosti. Bolo tam jednoducho pre poveru, že by ho uchytilo „zlé.“
Fenomén skleneného dieťaťa: Keď sa pozornosť stáva vzácnou komoditou
Je to dieťa v tieni. Nedostalo sa tam dobrovoľne. Termín „sklenené dieťa“ (glass children) označuje dieťa, ktorého súrodenec vyžaduje mimoriadnu rodičovskú pozornosť. Ak vychovávate dieťa so špeciálnymi potrebami, dobre viete, ako veľmi je náročné ustáť ťažké situácie, časový a finančný stres, každodenný strach. A predsa, napriek vašej starostlivosti a pozornosti, si kladiete otázku: Nestráca sa moje druhé dieťa v tieni?
„Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Termín sklenené dieťa, často nazývaný aj syndrómom neviditeľného súrodenca, vyjadruje zdravého súrodenca postihnutého dieťaťa, ktorého psychologické a emocionálne potreby sú často prehliadané.
Sklenené deti vyrastajú s pocitom, že sú „tými silnými“, pričom svoje vlastné potreby odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Alicia Maples v roku 2010 vysvetľuje: „Sme sklenené deti, pretože naši rodičia boli tak pohltení potrebami našich bratov a sestier, že ak sa na nás pozerajú, pozerajú priamo cez nás akoby sme boli zo skla.”
Psychologický vplyv a cesta k emocionálnemu zdraviu
Štúdie ukázali, že súrodenci by mohli byť obzvlášť náchylní na to, aby problémy riešili sami v sebe namiesto toho, aby hľadali pomoc od svojich rodičov. Ďalšia štúdia publikovaná v roku 2013 rozobrala psychologický vplyv medzi 245 súrodencami.
Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Anna, ktorá vyrastala v rodine s bratom s autizmom, sa často cítila prehliadaná. Našla útechu v kreslení a umení, ktoré sa stali jej únikom a spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity. S podporou učiteľov a rodiny sa jej podarilo rozvíjať svoj talent, čo jej pomohlo získať sebavedomie.
Ask Jane - When Siblings are Treated Very Differently by a Parent
Jedným z účinných prístupov je začlenenie techník všímavosti. Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia. Vyhľadanie záľub a talentov: mnoho detí, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúča nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť.
Rodičovská stratégia: Ako predísť pocitu neviditeľnosti
Každé dieťa potrebuje byť vypočuté a videné. Zapájanie sklenených detí do rozhodnutí alebo úloh spojených so starostlivosťou o súrodenca môže pomôcť, ale dbajte na to, aby neboli preťažené. V prvom rade pamätajte na to, že veľa vecí sa dá opraviť. Začnite tým, že úprimne uznáte ich skúsenosť.
Ak ste sami vyrastali s pocitom, že ste skleneným dieťaťom, rodičovstvo môže vyvolať nevysporiadané pocity alebo zvyky, ako je perfekcionizmus alebo zanedbávanie seba samého. Je v poriadku premýšľať o svojom detstve a potvrdiť svoje pocity. Môžete si povedať: „Je v poriadku, že som sa takto cítil, neznamená to, že som nevďačný.” Pokúste sa vyrovnať s tým, čo cítite. Rodičovstvo bývalého skleneného dieťaťa môže byť uzdravujúce - nielen pre vaše deti, ale aj pre vás.
Neexistuje žiadny dokonalý spôsob, ako uchopiť rodičovstvo tak, aby sa ani jedno z detí necítilo odstrčené a nezaujímavé. Je dôležité, aby si rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých.
Prekonávanie predsudkov a moderná výchova
To, čo deti vidia každý deň a považujú to za normu, je pre nich absolútne normálne. Pokiaľ žijú vo veľkom poschodovom dome a zrazu prídu na návštevu k niekomu, kto má jednoizbový byt, príde im to príliš malé. Ak vidia všetkých svojich spolužiakov v drahom oblečení či s dotykovými mobilmi už v druhom ročníku na základnej škole, príde im vlastniť mobil normálne.
Ak chcete predísť tomuto problému, mali by ste dieťaťu vysvetliť, že to, čo vidí, je len zlomok skutočného sveta. Ukážte mu aj protipóly, zapojte ho do dobrovoľníctva. Čím skôr deti zistia, že existuje aj odvrátená strana mince, tým lepšie pre nich. Ľudia si dokážu ľahko zvyknúť na čokoľvek, čomu sú dlhodobo vystavení. Všetko, čo rodičia či deti robia pravidelne, sa stane normou a vybuduje zvyk. Avšak funguje to aj naopak a všetko, čo prestanete robiť, sa taktiež stane normou. Ak si deti zvyknú na to, že vždy majú večeru na stole, budú to očakávať. Je potrebné, aby ste vaše zvyky občas vynechali. Deti si to budú omnoho viac vážiť a prestanú to brať ako samozrejmosť.
tags: #ako #v #praveku #vedeli #ze #dieta