ADHD, alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje množstvo oblastí života dieťaťa, od denného režimu a rodinných vzťahov až po sebavnímanie a najmä učenie a školský výkon. Deti s diagnostikovanou ADHD - poruchou pozornosti, majú často ťažkosti s exekutívnymi funkciami, ktoré sú naviazané najmä na správnu funkčnosť frontálnych, čelových častí mozgu. Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy alebo sociálneho pôsobenia. Naopak, problémy vznikajú z neurobiologických abnormalít a môžu byť prítomné od narodenia. Deti s ADHD nie sú zámerne „neposlušné“, „nepokojné“ alebo „lenivé“; ich správaním sa nesnažia cielene robiť napriek. Často jednoducho nedokážu robiť veci inak bez podpory dospelých. Namiesto snahy ich natlačiť do zabehnutých systémov, čo môže problém dokonca zhoršovať, je ideálne zvoliť individuálnejší prístup a pomôcť im nájsť vlastné, funkčné spôsoby učenia. S vekom sa dieťa vie naučiť s prejavmi pracovať pomocou rôznych kompenzačných mechanizmov, no problémy sa vedia zhoršiť aj situačne, napríklad ak je dieťa vyčerpané, hladné alebo inak podráždené. Preto je nevyhnutné, aby učitelia a rodičia mali hlboké porozumenie pre túto poruchu a uplatňovali špecifické metódy hodnotenia a tolerancie.
Rozumieť ADHD: Mimo predsudkov a mylných predstáv
Mnohí žiaci s poruchou pozornosti ADHD alebo ADD prežívajú mučenie, najmä pri domácich úlohách. Pri pohľade na dieťa s ADHD sa môže javiť ako nepozorné či impulzívne, no táto predstava nie je úplne správna: takéto deti majú problémy zvládať, čomu venovať pozornosť, a skrátka úplne inak premýšľajú. Medzi symptómy, ktoré sa často pri ADHD objavujú, patrí najmä problém s pozornosťou, impulzivitou, ale aj vlastnou sebareguláciou. Jednoducho, dieťa sa na konkrétnu úlohu dokáže sústrediť len obmedzený čas, pričom pozornosť kolíše najmä pri monotónnych alebo dlhých úlohách. Dieťa sa tiež veľmi rýchlo rozptýli externými podnetmi, ktoré často strhnú jeho pozornosť neželaným smerom. Okrem toho majú deti s diagnostikovanou ADHD problém sústrediť sa na inštrukcie. Práve vieme tento „balík“ jednotlivých symptómov zatriediť do kategórie problémov naviazaných na pozornosť.
Často podceňujeme prostredie, kde a ako sa dieťa učí. Deti s ADHD sú obzvlášť citlivé na vonkajšie podnety: príliš jasná lampa, v pozadí hlasný televízor, no niekedy stačí aj obyčajné rozprávanie sa členov rodiny vo vedľajšej miestnosti. Niektoré z nich môžu navyše trpieť aj na mizofóniu, a teda v nich špecifické zvuky vedia vyvolávať úzkosť či hnev. Ich mozog automaticky nefiltruje zbytočné podnety, takže všetko v rovnakom čase chce súťažiť o ich pozornosť. Schopnosti detí s ADHD sa môžu líšiť od ich rovesníkov, keďže porucha senzorickej integrácie vie sťažovať čítanie s porozumením, písanie a osvojovanie si čitateľských zručností. Nepomáha tomu ani fakt, že ADHD sa tiež často prekrýva s poruchami učenia, ako je dyslexia a dyskalkúlia. Deti s poruchou dyslexie, dysgrafie majú veľmi často problémy v matematike, a to nielen pri riešení slovných úloh. Sprievodné poruchy zrakového i sluchového vnímania, pravo-ľavej a priestorovej orientácie môžu mať negatívny dopad na bežné výpočty či v geometrii, technickom a odbornom kreslení. Preto je možné, že žiak s poruchou dys, pozornosti ADD, ADHD môže mať problémy aj v ďalších predmetoch (v matematike však v tomto prípade nejde o dyskalkúliu, ale druhotné problémy vyplývajúce z dyslexie). Žiaci s poruchou dyslexie majú ťažkosti všade tam, kde sú závislí od čítaného textu a jeho porozumenia, teda nielen v jazykovom vyučovaní, ale i v predmetoch dejepis, geografia, prírodoveda, biológia i fyzika, chémia a pod. Dysgrafickí a dysortografickí žiaci budú mať problémy všade tam, kde je potrebné vyjadrovať sa písomnou formou, taktiež vo všetkých predmetoch.
Jedným z najväčších nepriateľov na sústredenie je hluk a neustály šum z okolia. Samostatne diagnostikované ŠPU, ako aj ADHD/ADD s ŠPU si vyžadujú od učiteľov uplatňovať špecifické metódy hodnotenia a tolerancie. Preto je kľúčové porozumieť, že nepozornosť nie je lenivosť, hyperaktivita nie je nevychovanosť a impulzivita nie je úmyselné provokovanie. Dieťa často vie, čo má robiť, ale má problém s tým, ako to urobiť v správnom čase a správnym spôsobom. Ak učiteľ použil odmenu či trest, či bol druh odmeny alebo trestu správne zvolený je dôležité sledovať jeho následky na správanie žiaka (či sa nejako mení po jeho aplikácii, či sa dané správanie stupňuje alebo zoslabuje).
Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca, ale aj napriek tomu sa treba snažiť byť trpezlivý. Jedným z príkladov predsudkov, ktoré môžu ovplyvniť naše vnímanie, je príbeh drevorubača. Jeden drevorubač nemohol nájsť svoju obľúbenú sekeru. Prešiel celý dom a prehľadal takmer všetko. Ale sekery nikde nebolo. Zmizla. V zajatí tejto myšlienky pristúpil k oknu. Práve v tej chvíli tadiaľ prechádzal susedov syn. „Má takú istú chôdzu ako zlodeji sekier!“ pomyslel si drevorubač. Keď neskôr sekeru našiel, opäť pristúpil k oknu a susedov syn tadiaľ prechádzal. „Nemá chôdzu akú majú zlodeji sekier!“ pomyslel si drevorubač. „Aj oči má ako dobrý chlapec.“ Tento príbeh ilustruje, ako sa naše vnímanie môže zmeniť na základe predchádzajúcich myšlienok a skúseností, čo je dôležité mať na pamäti pri interakcii s deťmi s ADHD, aby sme sa vyhli rýchlym a mylným záverom.
Vytvorenie optimálneho učebného prostredia v triede
Zariadenie triedy zohráva kľúčovú úlohu pri podpore sústredenia detí s ADHD. Klasická výzdoba triedy, ktorá je farebná, neformálne usporiadaná a priveľmi zahltená, napríklad rôznymi prácami žiakov, je pre dieťa s ADHD problémom. Tieto deti sú na rôzne podnety vnímavejšie a práve preto je takéto zariadenie triedy pre nich vyrušujúce. Zariadenie triedy je potrebné zjednodušiť, platí pravidlo, že menej je viac. Je dôležité myslieť aj na to, aby dieťa nesedelo úplne vzadu. Môže sa vtedy cítiť osamotené a odstrčené. Odporúča sa preto usadiť žiaka s ADHD priamo pred učiteľa. Po čase sa to síce môže stať vyrušujúcim elementom pre prácu učiteľa, avšak za pokus to stojí. Hluk z vonku tiež pôsobí ako rušivý element, preto zvykne učiteľ dieťa s ADHD usadiť bližšie k tabuli a do radu, ktorý nie je pri okne. Efektívne je, ak dieťa s ADHD sedí v prednej časti triedy, aby rušivých prvkov zo strany spolužiakov bolo menej.
Okrem už uvedených tipov, ako by to v triede mohlo vyzerať, je užitočné spomenúť aj vytvorenie oddychovej zóny. Môžu sa sem uchýliť aj ostatní spolužiaci, nielen dieťa s ADHD, a týmto spôsobom sa môže vplývať aj na vytváranie pozitívnych vzťahov v triede. Snažte sa zaistiť v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napríklad oddelená lavica). Dostatok pracovného priestoru či individuálny prístup sú veľmi cennými prvkami v procese výučby, najmä v kontexte pozornosti. Try to navrhnúť študijné prostredie tak, aby ich podporovalo, než aby im bránilo v sústredení sa. Zaistite, aby deti mali svoje miesto určené výhradne na učenie, bez jedla a hrania. Tým sa ich mozog postupne naučí, že akonáhle si tam sadnú, majú sa sústrediť iba na učenie. Pokiaľ je to možné, vypnite televízor, stlmte telefón a vyhraďte čas na učenie, kedy doma bude kľud - napríklad kým sa všetci vrátia z práce alebo zo školy.
Myšlienka dieťaťa s ADHD je síce neorganizovaná, ale jeho pracovné miesto v škole by tak vyzerať nemalo. Dieťa nevie tento poriadok vo svojich veciach dodržiavať samo, preto je úlohou učiteľa, aby mu s tým pomohol. Často sa stáva, že dieťa zabudne doma svoj zošit či inú školskú pomôcku, ktorú na vyučovanie potrebuje. Trest zo strany učiteľa mu nie je pomocou, nič sa tým nezmení. Užitočné je preto zabezpečiť pre dieťa jeho skrinku, kde si všetky svoje veci môže odložiť. S jedným ruksakom si totiž nevystačí. Dieťa si na to zvykne a nebude ho to rozptyľovať pri práci. Na svojom pracovnom stole by malo mať len tie predmety, s ktorými práve pracuje. Nepotrebné predmety a pomôcky by mali byť uložené v skrinke. Dieťa by malo mať založený zošit. V papieroch, ktoré majú byť uložené v zakladači, má dieťa neustále neporiadok a postupne papiere s poznámkami stráca. V lavici by sa nemalo piť a jesť. Na to treba dieťa upozorniť, je na to vyhradená prestávka. Práve prestávky sú pre dieťa možnosťou oddychu, ktorý vedie k zvýšeniu jeho koncentrácie na nadchádzajúce aktivity počas vyučovania. Zabera aj to, keď vedľa dieťaťa s ADHD sedí pokojný, snaživý a svedomitý spolužiak či spolužiačka.
Efektívne vyučovacie stratégie a riadenie úloh
Pre dieťa s ADHD nie je prirodzené sedieť 45 minút na mieste a musieť počúvať bez možnosti popritom robiť čokoľvek iné. V skutočnosti ho to často odreže od pocitu úspechu. Deti s problémami obvykle nebývajú v škole prijímané pozitívne všetkými učiteľmi, práca s takýmto dieťaťom si vyžaduje oveľa viac energie, námahy, nápadov a času. Avšak, nájde sa mnoho učiteľov, ktorí sú ochotní hľadať spôsoby ako pomôcť týmto deťom. Ak chceme deťom v školskom prostredí pomôcť, je výhodou, ak učiteľ explicitne pomenuje konkrétne pravidlá. Dieťa sa tak dokáže efektívnejšie pohybovať v rozmedzí konkrétnych intencií. Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností. Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne. Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva (napríklad dotykom ramena).
Stratégie na podporu študentov s ADHD | Caroline Odom | TEDxYouth@MBJH
Deti, ktoré majú ťažkosti s pozornosťou a sú hyperaktívne, potrebujú mať jednotlivé úlohy a zadania rozdelené na krátke a zvládnuteľné parciálne úlohy. Práve vďaka tomu dieťa priebežne uzatvára jednotlivé myšlienkové operácie, čo spôsobuje spustenie odmien v mozgu. Tak sa vytvára dôležitý návyk. Dlhé sedenie a monotónne činnosti sú pre dieťa s ADHD veľmi náročné. Odporúča sa kratšie pracovné bloky a striedanie aktivít. Veľké a na prvý pohľad zložité úlohy (ako esej, projekt alebo príprava záverečnej práce) môžu byť pre deti s ADHD zdrvujúce. V takých chvíľach sa ľahko dostaví panika, prokrastinácia a motivácia k učeniu klesá. Namiesto pôvodného cieľa: „Cieľom je mať názov eseje a úvod hotový dnes,“ skúste: „Teraz napíš prvý odsek úvodu a to stačí.“ Minimalizácia činností v časovom strese a predĺženie času na splnenie úlohy sú taktiež dôležité. Keď takéto dieťa vstane, že si ide pre gumu, môže sa stať, že cestou niečo odvedie jeho pozornosť, spomenie si, že má smäd, a pôvodný zámer úplne zabudne. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Vzhľadom na kolísavú pozornosť pomáha, ak je dieťa vystavené interaktívnym a zážitkovým formám učenia, počas ktorých dochádza k tranzovým stavom, typickým skresleným vnímaním času, vďaka čomu dieťaťu proces výučby ubieha rýchlejšie. Ak má dieťa možnosť počas výučby sa hýbať, zároveň mu to pomôže nadobudnuté informácie lepšie ukotviť a následne aj z pamäte vyvolať či obnoviť. Z evolučného hľadiska je človek prednastavený na pohyb a práve aj pri deťoch s ADHD je pohyb vítanou zložkou procesu učenia. Študenti s ADHD si často udržujú pozornosť pohybom. Zákazom pohybu počas učenia im zablokujete kanál pozornosti. Preto je oveľa lepšie nejakým spôsobom integrovať pohyb do procesu učenia. V neposlednom rade je dobrým tipom vytvoriť alebo zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo počas hodiny hýbať. Máme tým na mysli, aby sa v rámci odreagovania a zlepšenia koncentrácie mohol ADHD žiak prejsť po triede a po pár minútach si sadnúť späť na svoje miesto. Antistresové hračky, ako je klávesový kliker, loptička alebo antistresová plastelína, môžu byť taktiež nápomocné.
Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie a zhoršuje pozornosť. Namiesto toho je vhodné striedanie činností, poverovať ho činnosťami, ktoré mu umožnia odbúrať psychomotorické napätie. Krátke úlohy a časté prestávky sú nevyhnutné. Napríklad 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou, nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Z hľadiska stimulácie exekutívnych funkcií je tiež výhodou, ak má dieťa v domácom, ale aj školskom prostredí priestor na nácvik organizačných a plánovacích zručností. Môže ísť o jednoduché úlohy a metódy, ktoré následne dieťaťu pomôžu ľahšie a efektívnejšie sa orientovať v čase a priestore. Práve vďaka vlastnému zážitku je aj dieťa následne schopné viac pracovať s emóciami či pozornosťou.
Prispôsobenie hodnotenia a tolerancie
Samostatne diagnostikované ŠPU, ako aj ADHD/ADD s ŠPU si vyžadujú od učiteľov uplatňovať špecifické metódy hodnotenia a tolerancie. Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia, napríklad slovné skúšanie. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu, je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí. Taktiež je potrebné nevyžadovať bezvýhradne od žiaka to, čo nedokáže splniť (napríklad pokojne sedieť, sledovať výklad viac ako 10 minút i menej). Žiak potrebuje pomoc pri „spustení“ (resp. prenášať a aplikovať naučené vedomosti, zručnosti vo vyučovaní (SJ, CJ - uplatňovanie gramatických pravidiel, vedomostí pri písaní; M, Fyz, CH - rýchla aplikácia vzorcov, postupov, výpočtov pri písaní testov, písomných prác a pod.)).
Hodnotenie má byť priaznivé a povzbudivé. Nehodnotiť špecifické chyby (vynechávanie písmen, slabík, slov, viet, vkladanie slov, slabík, zámeny písmen tvarovo a zvukovo podobných, prešmykovanie slabík, nesprávne čítanie slov s mäkkými a tvrdými slabikami typu dy -di, nesprávne čítanie diakritických znamienok, monotónne čítanie). Je dôležité tolerovať fonetickú úroveň zápisu v cudzom jazyku a gramatické pravidlá overovať ústnou formou komentovaného diktátu. Pri diktátoch a písomných prácach je vhodné hodnotiť správne napísaný tvar. Na opravu je možné zaviesť samostatný zošit, do ktorého správne zapisovať slová, ktoré žiak zle napísal, a dávať žiakovi možnosť tento zošit využívať pri písaní diktátov, slohu a pod.
Pozitívne posilňovanie a riadenie správania
Cieľom je posilnenie a zachovanie správneho správania. Mozog ADHD dieťaťa hľadá okamžitú spätnú väzbu a rozmanitosť. Pozitívne hodnotenie, respektíve mierny trest, by malo reagovať vždy okamžite - ihneď po pozitívnom i negatívnom správaní má nasledovať hodnotenie, ktoré pôsobí na upevnenie, posilnenie žiaduceho správania. Ignorovanie nežiaduceho správania je taktiež metódou. Skúste zaviesť aj menšie odmeny. Napríklad, ak dieťa zvládne 3 dni spolupracovať pri učení, môžete si spoločne vybrať víkendový program. Uprednostňujte pochvalu za snahu, nie len za výsledok. Dôležité je konkrétne ocenenie („Páčilo sa mi, že si začal hneď“). Systém odmien (nálepky, body, extra čas na obľúbenú činnosť) môže byť veľmi účinný. Spájanie hmotných odmien so sociálnymi a postupné vypúšťanie hmotných odmien, ktoré neskôr udeľujeme iba príležitostne, je osvedčená metóda. Povolenie robiť určité veci, ako napríklad hrať hry, karty, pomáhať ostatným, môže slúžiť ako odmena.
Často budete vystavení otázke - prečo to jemu dovolíte a mne nie? Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli. Trestajúce postupy je dôležité oddeliť od vzťahu k žiakovi - žiak musí vždy vedieť, aký je vzťah učiteľa k nemu, že sa nemení aj v prípade trestania. Trest uplatňovať iba pri eliminácii mimoriadne nežiaduceho až nebezpečného správania - agresivita, šikanovanie, fyzické útoky, krádeže, závažné klamstvá. Trest by mal nasledovať ihneď, bezprostredne a vždy presne po výskyte. Aplikovať ho pokojne, bez vystupňovaných emócií. Musí mať význam z pohľadu učiteľa i žiaka. Vhodná voľba trestu je mimoriadne dôležitá. Nežiadať rodičov trestať za školské nedostatky - podporovať dobré vzťahy rodičov k žiakovi, medzi spolužiakmi. Tresty bez vysvetlenia často vedú len k frustrácii a zníženému sebavedomiu. Dieťa s ADHD nepotrebuje viac kriku, potrebuje viac pochopenia a jasné vedenie.
Podpora sebaovládania je kritická. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Trpezlivosť a podpora sebaovládania sú kľúčové. Nenechajte sa uniesť hnevom, je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musia byť vždy posledné. Napríklad, ak majú problémy so súťažnými hrami, nájdite iné formy, kde môžu vyniknúť. Dôležité je, ak dieťa vníma, že učiteľ či rodič si všímajú snahu, úmysel a proces. Dieťa potrebuje počuť konštruktívnu a na riešenie zameranú spätnú väzbu, z ktorej dokáže abstrahovať podnety, vďaka ktorým bude cítiť aj vnútorné motívy k zlepšeniu či udržaniu želateľného správania.
Spolupráca a komunikácia: Rodina a škola
Predpokladom dosiahnutia pozitívnych zmien v správaní žiaka je rovnaký prístup v škole i v rodinnom prostredí, úzka spolupráca učiteľa a rodičov. Dôležité je dodržiavanie vopred jasne sformulovaných a plnených pravidiel a očakávaní, postupov zaisťujúcich riadne splnenie každej úlohy (oblasť správania, učenia, komunikácie, sociálnych vzťahov medzi rovesníkmi). Jednoznačne stanovené mantinely, ktoré musí žiak dodržiavať, sú nevyhnutné. Najlepšie výsledky dosahujú deti vtedy, keď rodičia a učitelia spolupracujú. Dôležité je zdieľať informácie o tom, čo funguje, používať podobné pravidlá doma aj v škole a otvorene komunikovať bez obviňovania. Jednotný prístup dieťaťu poskytuje pocit istoty.
Rodičia sú jedným z najcennejších zdrojov informácií o dieťati. Okrem rodičov sa učiteľ môže obrátiť kvôli informáciám o svojom žiakovi aj na detského lekára, informácie zo škôlky, ktorú dieťa navštevovalo, alebo aj na školské poradenské centrá mestskej časti, kde má dieťa trvalý pobyt. Snažte sa teda získať o dieťati čo najviac informácií. Všetky uvedené zdroje informácii sú pre učiteľov významné z hľadiska predpovedania správania takéhoto dieťaťa v školskom prostredí. Väčšinou platí, že ako sa dieťa správa doma, tak sa bude správať aj v škole. Rodičia škole dôverujú, že to s ich dieťaťom zvládne napriek poruche, ktorou trpí.
Je dôležité o informáciách, ktoré učitelia zistia, oboznámiť aj svojich kolegov, ktorí s dieťaťom prídu počas vyučovania do kontaktu. Vynechávať netreba ani spolužiakov, ktorí by mali rozumieť diagnóze, ktorou ich spolužiak trpí bez toho, aby ho akokoľvek osočovali, vyčleňovali z kolektívu. To, či učiteľ použil odmenu či trest, či bol druh odmeny alebo trestu správne zvolený je dôležité sledovať jeho následky na správanie žiaka (či sa nejako mení po jeho aplikácii, či sa dané správanie stupňuje alebo zoslabuje). Ak rodičia a škola komunikujú v jednej línii, a v tandeme pracujú na udržateľnosti zdravých návykov, aj výsledky sú motivujúcejšie a udržateľnejšie. V mnohých prípadoch sú do procesu prizvaní aj školský psychológ, špeciálny pedagóg, ale niekedy aj psychiater či asistent učiteľa. Kombinácia špecialistov zvyšuje a zlepšuje kvalitu samotného procesu.
Podpora emocionálneho rozvoja a sebaregulácie
Deti s ADHD majú často problém s reguláciou emócií. Výbuchy hnevu, plač alebo vzdor môžu byť prejavom preťaženia. Pomáha pokojná reakcia dospelého a pomenovanie emócií („Vidím, že si nahnevaný“). Učenie stratégií upokojenia (hlboké dýchanie, krátka prestávka) je veľmi dôležité. Dieťa sa učí zvládať emócie pozorovaním dospelých. Ak je frustrované a bezradné, plnohodnotný rozhovor a empatická psychoedukácia vedia pomôcť lepšie zvládať situácie. Ak rodič ukáže/povie dieťaťu alternatívu, je to výhodnejšie, než keď len poukáže na neželateľný spôsob správania. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Avšak, buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly.
Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Nenechajte sa uniesť hnevom, je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Deti s ADHD, ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť. V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Je potrebné podporovať u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôcť dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poradiť mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať.
Dieťa s ADHD, ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti. Nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD, ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Podpora spánku, pohybu a denného režimu
Pre zdravé fungovanie mozgu potrebuje mať dieťa dostatok pohybu, prísun tekutín, pravidelnú stravu a splnené spánkové cykly. Deti s ADHD majú často problém prispôsobiť sa pravidelnému spánkovému režimu, čo ešte viac sťažuje sústredenie sa a učenie v nasledujúci deň. Urobte si večernú ukľudňujúcu rutinu: Minimálne 1 hodinu pred spaním vypnite obrazovky (TV, tablet, telefón), pretože modré svetlo narúša fungovanie hormónov zodpovedných za spánok. Ranná fyzická aktivita, ako je prechádzka, jazda na bicykli alebo iba 10 minút hrania vonku, pomáha „naštartovať“ zaostrovací systém mozgu.
Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať TV, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Denná rutina - deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Pravidelné prestávky - do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté. Používanie časovača a pomodoro metódy môže byť veľmi efektívne. Majte poruke časovač a pracujte v intervaloch, napríklad 15 minút práce a 5 minút prestávka. Vhodné prostredie - aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný. Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Aj keď viete, že vaše dieťa nie je “proti vám“, jeho mozog skrátka funguje inak, občasná únava a vyčerpanie je úplne prirodzené.
Silné stránky a dlhodobý vývoj
Deti s ADHD sú často kreatívne, energické, spontánne a plné nápadov. Ak majú možnosť rozvíjať svoje silné stránky, rastie ich sebavedomie aj motivácia spolupracovať. Cez všetky svoje problémy sa však deti s ADHD dokážu nadchnúť pre vec, majú výdrž a dokážu veciam či činnostiam, ktoré ich zaujmú, venovať aj dlhší čas. Sú vnímavé a taktiež starostlivé. Pridelením funkcie dieťaťu v triednom kolektíve sa zvyšuje jeho sebaúcta. Trpezlivosť, pokoj a optimistický pohľad do budúcnosti sú nevyhnutné. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
Mnoho detí s ADHD, ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti. Zvládanie dieťaťa s ADHD je výzva, ale aj príležitosť. Vyžaduje si trpezlivosť, dôslednosť a empatiu. Správnou podporou môžeme deťom pomôcť nájsť ich vlastnú cestu k úspechu - v škole aj v živote. Obrovským pomocníkom môže byť doučovateľ, ktorý vie s takýmito deťmi pracovať. Nielenže pomôže s učivom, ale vráti vášmu dieťaťu aj sebadôveru a ukáže mu, že učenie môže byť radosť, nie len boj. Trpezlivosť, tolerancia, ochotu a individuálny pozorovací a menej hodnotiaci prístup sa javia ako veľmi dôležité aspekty rozvoja detskej osobnosti. Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania.
Stratégie na podporu študentov s ADHD | Caroline Odom | TEDxYouth@MBJH
tags: #ako #zvladne #ucitel #dieta #s #adhd