Pohyb nie je dôležitý len pre našu fyzickú kondíciu, ale aj pre psychickú pohodu. Aj deťom preto musí od začiatku robiť najmä radosť, no neznamená to, že by sme šport mali odkladať do neskoršieho veku. Práve naopak, mali by sme s ním začať čím skôr, pretože aktívny pohyb je dôležitý pre všetky vekové kategórie. Čím skôr s ním začneme, tým lepšie. Výber vhodného športu však podlieha rôznym faktorom, ktoré rámcuje spokojnosť dieťaťa, a preto by rodič mal byť trpezlivý. Porozumenie prirodzenému vývoju dieťaťa, jeho individuálnym predpokladom a správnemu načasovaniu je kľúčové pre úspešné nájdenie tej pravej pohybovej aktivity.
Prečo je pohyb pre deti kľúčový a aké benefity prináša?
Pravidelný pohyb je nevyhnutný nielen pre dospelých ľudí a ich zdravie, ale v prvom rade pre deti a správny vývoj ich pohybového aparátu. Deti majú pohyb rady - a to takmer od prvého dňa na tomto svete. Učia sa tak spoznávať schopnosti svojho tela - kopaním, uchopením, zdvihnutím hlavy, pretáčaním sa. Už v maternici si naši najmenší trénujú box, saltá a kotrmelce. Precvičujú si tak svaly, reflexy a koordináciu pohybov.
Štúdia organizácie UNICEF sa zmieňuje o nejednej výhode športovania v detskom veku. Zo spoločenského hľadiska je veľkým prínosom, že prostredníctvom športu sa deti viac stotožňujú s rodovou rovnosťou, kultúrnou a náboženskou toleranciou, rovnako sa vyhýbajú kriminalite a príliš skorému otehotneniu. Tieto benefity snáď presvedčia o tom, aké prínosné je viesť deti k športu. Michelle M. Miller, zakladateľka projektu My First Workout, zdôrazňuje, že pokiaľ ide o mládežnícke športy, rodičia sú viac než len osobní šoféri svojich detí - sú kľúčovými partnermi pri budovaní zdravého vzťahu k pohybu.
Pochopenie prirodzeného vývoja dieťaťa a motorických zručností
Pri výbere športu musíme brať do úvahy prirodzené aspekty ľudského vývoja. Sedenie, lezenie, státie a chôdza sa rozvíjajú postupne. Tieto aktivity patria k hrubej motorike, ktorá zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín a je pre dieťa v ranom veku veľmi blízka. Okrem nej je dôležitá aj jemná motorika, ktorá sa týka menších svalových skupín a potrebujeme ju na pohyby vyžadujúce precíznosť a kontrolu, napríklad na kreslenie či držanie príboru. Je dôležitá aj pre športy, ktoré vyžadujú presnú techniku, ako je gymnastika alebo krasokorčuľovanie. Jemná motorika si vyžaduje dostatočnú osifikáciu kostry a v predškolskom veku nie je dostatočne rozvinutá. Z hľadiska vývinu dieťaťa je preto najdôležitejšie budovanie vzťahu k pohybu, aby sa dieťa mohlo neskôr vybrať akýmkoľvek smerom.
Deti v období medzi 3. a 15. rokom prechádzajú v predškolskom a školskom veku fázami intenzívneho rastu. Detský organizmus sa musí opakovane vysporiadať s „novým telom“. Naučiť sa ho akoby nanovo ovládať a koordinovať. Počas rýchleho rastu sú deti náchylné na vznik nevhodných pohybových návykov a chybného držania tela. Prevenciou bolesti pohybového aparátu je predovšetkým vhodná pohybová aktivita.
Kedy začať so športom a vekové osobitosti
Kedy je dieťa pripravené na organizovaný šport? Deti v každom veku potrebujú fyzickú aktivitu. S pribúdajúcim časom však väčšinou ide práve o organizované aktivity. Tak, ako rodičia sledovali svoje dieťa, kým začalo sedieť a chodiť, aj neskôr sa u neho vyvíjajú a zdokonaľujú určité zručnosti potrebné pre rôzne druhy športov. Jedno ich dokáže zvládať skôr, iné to dobehne časom.
Pohyb od najútlejšieho veku: Prvé krôčiky a plávanie
Neskôr, po narodení, si deti postupne rozvíjajú jemnú motoriku. Ak majú priestranný byt alebo dokonca záhradu, prídu si zrejme na svoje. Majú priestor na sebarealizáciu - behanie, lezenie, hru na schovávačku. S prvými samostatnými krôčikmi môžu mať zo začiatku detičky problém. Budú ich sprevádzať nespočetné pády. S podporou rodičov sa ale čoskoro osmelia a nájdu svoj balanc. Najlepší tréning je pre nich na rovnej ploche bez väčších prekážok. Rodičia by mali byť dieťatku nablízku kvôli bezpečnosti, ale mali by ho nechať potrápiť sa. Akonáhle začnú detičky chodiť, rodičia budú určite túžiť pobehovať s nimi, naháňať sa a inak vyvádzať. V meste na to môžu poslúžiť mestské parky a záhrady.
Detské plávanie je výnimkou medzi športami, ktoré sa odporúčajú už od najútlejšieho veku, konkrétne od 3. mesiaca života bábätka. Detičky zvyknú mať plávanie veľmi rady. Síce takýto typ plávania nie je skutočné „učenie sa plávať“, je to však skvelý spôsob, ako si precvičiť pohyb kĺbov a učia sa koordinovať pohyby. Pri plávaní nie sú zaťažené kĺby a priaznivo vplýva na celkový pohybový vývin, motoriku, svalový tonus aj koordináciu pohybov.
Každé dieťa začne chytať a hádzať loptu v inom veku, ale už aj tie najmenšie deti baví jednoduchá hra s nafukovacou loptou. Väčšie deti hra s loptou motivuje k pohybu. Je dôležité vybrať loptu primerane k veku dieťaťa, aby pre neho nebola príliš veľká či ťažká.
Predškolský vek (do 5 rokov): Všeobecná príprava a objavovanie
V predškolskom veku (do piateho roku) je dieťa stále vo fáze, keď pracuje na svojich hrubých motorických zručnostiach a koordinačných schopnostiach. Aj preto je mu v tomto čase veľmi blízke behanie a skákanie. V tomto veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Okolo tretieho roku sú deti pripravené na jednoduché skupinové aktivity. V tomto veku sa rozvíjajú hrubá motorika, koordinácia a sociálne zručnosti. Pre túto vekovú skupinu sú skvelé programy ako Active Kids Mini (do 4 rokov so sprievodom rodiča) a Active Kids (od 4 rokov už samostatne), ktoré ponúka Active Arena. Odborníčka na mládežnícky šport Natasha Trentacosta odporúča už v predškolskom veku bojové umenia, pretože ide o spôsob, ako sa deti naučia kontrolovať svoje telo, zlepšia kvalitu pohybu, osvoja si disciplínu a oddanosť. Nepotrebujú organizovaný šport, ale priestor na voľný pohyb a objavovanie. V Active Arene ponúkajú Open gym pre deti - voľné cvičenie s dráhami, senzorickými chodníkmi a aktivitami prispôsobenými už pre deti od 1 roka.
| Vek | Pohyb | Zrak | Učenie | Čo treba rozvíjať | Navrhované aktivity |
|---|---|---|---|---|---|
| 3 až 5 rokov | Vie behať, skákať, hádzať a má určitú rovnováhu | Nevie sledovať smer a rýchlosť pohybujúcich sa predmetov | Učí sa prostredníctvom napodobňovania, sústredí sa len veľmi krátko | Hrá sa hlavne pre radosť, skúša rád rôzne nové aktivity a konkurencia ho zatiaľ nezaujíma | Beh, robenie kotrmelcov, hádzanie a chytanie lopty, jazda na trojkolke |
Školský vek (6 - 12 rokov): Od všestrannosti k prvým špecializáciám
S pribúdajúcim vekom sa zmysel športovania u detí mení. Školáci už nenachádzajú v športe len zdroj pohybu, ale imponuje im aj zdravá súťaživosť, tímovosť či zmysel pre prvenstvo. Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie.
V tomto období (6-9 rokov) sa zlepšujú základné schopnosti ako beh, skákanie, hádzanie lopty, udržanie rovnováhy a dieťa sa začína učiť zložitejším zručnostiam, napríklad hod do diaľky. Sústredí sa iba krátky čas, nevie si dobre zapamätať detaily a rýchlo sa rozhodnúť. K základným zručnostiam pribúdajú zložitejšie. Odporúčané aktivity sú bejzbal pre začiatočníkov, plávanie, beh, gymnastika, korčuľovanie, tanec, tenis, bicyklovanie, bezkontaktné bojové umenie.
Pre deti od 5 rokov je skvelou voľbou parkour, kde sa učia bezpečne preskakovať, preliezať a dopadať - rozvíjajú odvahu, koordináciu a sebadôveru. Pre malých futbalistov je tu Active Football Camp (od 6 rokov), kde sa deti učia futbalové zručnosti pod vedením skúsených trénerov. Toto je zlatý vek pre šport. Deti sú dostatočne koordinované na technicky náročnejšie aktivity, ale stále dosť flexibilné na to, aby sa rýchlo učili nové pohyby. V tomto veku môžu deti naplno využiť všetky programy Active Areny - od Active Kids cez parkour až po letné tábory.
Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Vo veku 10-12 rokov už dieťa dokáže spomenúť si a dlhšie sa dokáže sústrediť na jednu činnosť, pričom jeho zrak je už úplne rozvinutý. Zlepšujú sa zložitejšie zručnosti pomocou sily, ako je kopnutie silnejšie lopty do brány alebo udretie baseballovou pálkou. V tomto období sa už učia herné taktiky a stratégie. Navrhované aktivity sú futbal, basketbal, ľadový hokej pre začiatočníkov.
| Vek | Pohyb | Zrak | Učenie | Čo treba rozvíjať | Navrhované aktivity |
|---|---|---|---|---|---|
| 6 až 9 rokov | Zlepšujú sa základné schopnosti (beh, skákanie, hádzanie lopty), udržanie rovnováhy, začína sa učiť zložitejším zručnostiam, napr. hod do diaľky | Stále má ešte problémy so smerom pohybujúceho sa predmetu | Sústredí sa iba krátky čas, nevie si dobre zapamätať detaily a rýchlo sa rozhodnúť | K základným zručnostiam pribúdajú zložitejšie | Bejzbal pre začiatočníkov, plávanie, beh, gymnastika, korčuľovanie, tanec, tenis, bicyklovanie, bezkontaktné bojové umenie |
| 10 až 12 rokov | Zlepšenie zložitejších zručností pomocou sily (kopnúť silnejšie loptu do brány, udrieť baseballovou pálkou) | Úplne rozvinutý | Vie si spomenúť, dlhšie sa dokáže sústrediť na jednu činnosť | Učí sa herné taktiky a stratégie | Futbal, basketbal, ľadový hokej pre začiatočníkov |
Tínedžerský vek (od 12 rokov): Hlbšia špecializácia a intenzívny tréning
Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov. Pri striktnej špecializácii od 15. roku života je však potrebné pridať aj iné aktivity či športy, aby sme dieťa správne rozvíjali po psychickej aj fyzickej stránke. Tínedžeri sú pripravení na intenzívnejší tréning. Pre starších tínedžerov ponúkajú v Active Arene Full Body Workout (od 15 rokov) - komplexný tréning celého tela pod vedením skúseného trénera. Rizikom v tomto veku je nadmerné jednostranné preťažovanie skeletu napríklad pri športoch ako tenis, alebo príliš intenzívne gymnastické cvičenia s vyťahovaním kĺbových puzdier. Ideálne pohybové aktivity pre deti sú komplexné športy, pri ktorých je rovnomerná záťaž celého tela - napríklad ľahká gymnastika, nekontaktné bojové umenia, futbal, basketbal, alebo aj tanec. V prípade tínedžerov majte na pamäti, že ak sa niečomu venujú dlhší čas, šport sa stáva náročnejší nielen pre nich, ale aj pre rodinu. Je teda na spoločnom rozhodnutí, či budete deti aj naďalej podporovať v ich aktivitách alebo im pomôžete s hľadaním menej finančne aj časovo náročných športov. Ak túto ambíciu nemajú a ak im to vyhovuje, môžu robiť čiastočne viacero športov naraz.
Kľúčová úloha trénera: Viac než len inštruktor
Dobrý tréner je dôležitejší, než si mnohí myslia. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Musí mať dostatočné znalosti o vývoji ľudského tela, aby od dieťaťa nevyžadoval to, na čo jeho telo nie je pripravené. Rodičia by mali dať pozor na trénera, pretože v detskom veku je osobnosť trénera dôležitejšia ako druh športu. Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie. Aj rovesníci môžu mať rôznu výšku a stavbu postavy. Na fyziologické a psychologické črty je dobré prihliadať, no nie sú jediným kritériom pri rozhodovaní. Pokiaľ však vyberieme správneho trénera, nezáleží na tom, či patrí dieťa do jednej či druhej kategórie. Vďaka správnemu vedeniu a motivácii sa môže posúvať míľovými krokmi.
Výber športu: Kto rozhoduje a na čo prihliadať?
Výber správneho športu pre dieťa je jedným z najčastejších rodičovských dilem. Najdôležitejšie pravidlo znie: dieťa by malo mať z pohybu radosť. Nútený šport prináša viac škody ako úžitku. Dôležitými atribútmi hľadania správneho športu pre vaše dieťa sú vek a osobnostné predpoklady. Na začiatok si rodičia musia ujasniť dve dôležité veci. Prvou je, aký šport je sympatický vášmu dieťaťu - rodičia by si nemali pomocou detí vypĺňať vlastné nesplnené sny a ak snívajú o nejakom športe, mali by ho začať robiť sami. Túto časť rozhodovania musia jednoznačne konzultovať priamo s dieťaťom. Druhou vecou je, či na konkrétny šport vaše dieťa má vlohy, potrebnú základnú výbavu schopností a vhodný vek. Nezapíšete predsa dieťa, ktoré má obrovský strach z vody, na závodné plávanie.
Dieťa vyberá, rodič rozhoduje: Cesta k spokojnosti
Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si samo vyberie, čo ho baví. Posúdiť, či sa na to hodí, má na to vhodný vek a predpoklady, by už mal rodič, ktorý sa môže obrátiť aj na odborníkov. Existujú športové inštitúcie, ako aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktoré sa deťom venujú už od štyroch rokov. Deti tu postupne prejdú viacerými športmi, a tak si majú možnosť vyskúšať, či ich budú naozaj baviť. Výber konkrétneho športu je potom jednoduchší a efektívnejší. Musíme však prihliadať na schopnosti dieťaťa či jeho osobnosť, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vlastný výber športu a mali by sme ich rešpektovať.
Rodič môže s dieťaťom aj skúšať rôzne športy a popritom navnímať, ktorý z nich by mohol byť ten ideálny, alebo sa môže s dieťaťom o športoch rozprávať a sledovať jeho reakcie, alebo jednoducho rôznym napodobňovaním skúšať športy v domácich podmienkach. Všetky tieto možnosti slúžia rodičovi ako doplnok pri výbere. Pri hľadaní vhodného športu je dôležité zdôrazniť, že rodič by nemal mať príliš vysoké očakávania a veľmi dôležitá je trpezlivosť a pochopenie, pretože sa môže stať, že dieťa nebude inklinovať k jednému konkrétnemu športu alebo ho šport, ktorý si vyberie, po čase prestane baviť. Rozhodne by sme deti nemali tlačiť do skúšania niečoho, na čo reagujú negatívne. Každý šport by im mal prinášať radosť či zábavu. Taktiež musíme prihliadať na vekové osobitosti, mali by sme sa orientovať v tom, čo detský organizmus zvládne, čo mu prospieva a čo mu škodí. Musíme vedieť, aké zručnosti má dieťa v určitom veku, a do úvahy treba brať aj individualitu dieťaťa. Od druhu športu závisí, v akom veku s ním začať - keď sa dieťa dostane do tohto veku, veľakrát už má nejakú predstavu o tom, čo by ho bavilo a čo by rado skúsilo. V prípade, že to tak nie je, môžete navštevovať spomínané športové inštitúcie, ktoré umožňujú praktizovanie viacerých športov pod jednou strechou. Prípadne môžete vyskúšať všeobecnú športovú prípravu, vďaka ktorej dieťa získa základy pre široké spektrum športov.
Pochopenie povahy dieťaťa: Kolektívny alebo individuálny šport?
Každé dieťa je unikátne. Má “svoju” vlastnú kombináciu vlastností a charakterových čŕt, ktoré ovplyvňujú to, aké povolanie mu bude najviac vyhovovať, aké hobby mu bude najviac sedieť a aj aký šport sa mu bude páčiť. Pri rozhodovaní medzi kolektívnym a individuálnym športom zohráva úlohu osobnosť. Introverti sa veľakrát cítia lepšie práve v individuálnych športoch, extroverti v tých kolektívnych. Existuje však veľké množstvo dôvodov, pre ktoré je dobré zvoliť práve jeden či druhý typ. Najdôležitejšie je poznať svoje dieťa, hovoriť s ním a vnímať jeho reakcie.
Pri kolektívnych športoch učíme deti spolupráci, vzájomnej disciplíne, začleneniu do kolektívu a budovaniu schopnosti uniesť prehru, tešiť sa z výhry. Je tu však častá súťaživosť a agresivita, ktorú neprijme každé dieťa. Vo veku 6 až 7 rokov sa môžu prejaviť aj problémy týkajúce sa začlenenia do kolektívu. Práve v tomto období začína dieťa vnímať spoluprácu v hrách, ale aj zdravé súperenie. Niektoré deti preferujú menej sociálnej interakcie alebo sú menej priebojné a iné môžu pociťovať veľký tlak, keď vedia, že ich výkon ovplyvňuje výsledok ostatných členov tímu. Radšej „hrajú“ samy za seba, striktne riadené tréningy ich môžu aj demotivovať. Športov, ktoré vyhovujú povahe dieťaťa, môže byť viac. Záleží potom od sociálneho prostredia, čo nakoniec zaváži.
V psychologickom BENITIM Teste sa diagnostikujú vlastnosti dieťaťa a párujú sa s „vlastnosťami“ v 200 športových disciplínach. Každý šport si vyžaduje od športovca niekoľko zásadných vlastností, pričom každý zo športov si nárokuje na iné poradie ich dôležitosti. Tieto a ďalšie povahové črty a ich kombinácia určia dieťaťu a aj dospelému „jeho športy“. Do diagnostiky vstupujú ďalej fyzické a genetické dispozície dieťaťa, ktoré zúžia záverečný výber športu.
Nadanie, vlohy a talent: Genetika vs. drina
Keď hovoríme o genetickej danosti, rozoznávame tri pojmy: vlohy, nadanie a talent, ako radí tréner Michal Tóth. Vlohy sú vrodené dispozície (nemusia sa týkať len športových predpokladov), ktoré sa nemusia nikdy prejaviť, resp. pokiaľ nie je dieťa v správny čas na správnom mieste, nerozvíjame ich. Nadaním rozumieme mimoriadne vyvinuté vlohy či súbor vlôh, ktoré sú našimi predispozíciami na určitú činnosť. Ak vlohy aktívne rozvíjame, stávajú sa z nich schopnosti. Nadanie je vrodená dispozícia, ktorá sa už prejavila, napríklad nadanie na rýchlosť. Ale stále je to len nejaká všeobecná predispozícia na danú športovú disciplínu. Ak ich rozvinieme na mimoriadnu úroveň, môžeme hovoriť o talente. Talent je potom priaznivá zhoda viacerých vlôh, ktoré sú limitujúce pre konkrétny šport. Napríklad futbalista sa rýchlo a ľahko zdokonaľuje v technike, vníma a rozumie pohybu na ihrisku, má taktické myslenie. Z tohto je zrejmé, že talent ako celok nevieme úplne rozpoznať pri prvých tréningoch malých detí. Organizmus sa vyvíja a niektoré danosti sa prejavia neskôr.
Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú (či už z hľadiska techniky, alebo kondície) náročnejšie cvičenia, napríklad vydržia dlhšie behať alebo vedia behať rýchlejšie. No nikdy nevieme povedať na 100 %, či má dieťa nadanie na určitý šport. Niekedy dieťa už pri hre ukazuje špecifické pohybové zručnosti, ktoré môžu byť vhodnou predispozíciou na konkrétny šport. Napríklad keď má dieťa na svoj vek nadpriemernú výšku, rado vysoko skáče a pri hrách si všímame dobrú kondičku a koordináciu pohybov, môžeme predpokladať, že preň bude vhodný basketbal. Stále to však nemusí znamenať, že toto dieťa bude mať basketbal rado. Rodič by ani v takomto prípade nemal mať vysoké očakávania a mal by dbať na preferenciu dieťaťa. Samotné predpoklady totiž na úspech nestačia, dieťa musí byť motivované a robiť šport s radosťou. Treba myslieť na to, že aj deti, ktoré sú spočiatku málo pohybovo zdatné, môžu časom dosahovať výborné výsledky. Dispozície a nadanie sú síce dôležité, no v športe neprekonajú snahu a tvrdú drinu, ktorej sa dokáže podrobiť len málokto. Tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta. Genetické danosti totiž ovplyvňujú výkon iba na 20 %.
Nástroje na pomoc s výberom: Testovanie športových predpokladov
Futbal, basketbal alebo tenis? Presne takéto otázky trápia rodičov, keď začínajú s výberom prvého krúžku pre svoje dieťa. Aj na Slovensku však existuje už testovanie, ktoré rodičom môže napomôcť. SportAnalytik je program, ktorý k nám prišiel z Kanady len nedávno. Umožňuje zistiť, na aký šport má dieťa predpoklady. Je to približne 4-hodinový test, počas ktorého deti absolvujú 8 disciplín. Softvér následne porovná ich výsledky s nárokmi na jednotlivé športy. Vďaka tomu dostanú rodičia 2 reporty, kde nájdu odpovede, v čom je ich dieťa lepšie a v čom horšie, kde sú jeho slabé a silné stránky. „V Talent reporte sú uvedené výsledky jednotlivých disciplín a ich porovnanie s rovesníkmi rovnakého pohlavia, tipy na tréning slabých stránok dieťaťa a informácie o tom, aký pohybový typ dieťa je - či je rýchlostný, vytrvalostný alebo silový,“ vysvetľuje Martina Skořepová z organizácie SportAnalytik. „Na Sport reporte je uvedených 10 športov - 5 bežných a 5 menej bežných, pre ktoré má dieťa fyzické predpoklady. Zároveň je tu uvedená aj analýza 2 športov, ktoré rodič uvádza pri registrácii, ktoré už dieťa robí alebo by chcelo robiť,“ dodáva Skořepová. Testovanie je vhodné pre deti od 5 do 15 rokov. Podľa Skořepovej je dobré, ak si dieťa nájde šport, v ktorom má šancu uspieť, čo najskôr. „Nie je dobré experimentovať s výberom športu, pretože môže viesť k tomu, že dieťa po neúspechu v jednom športe zanevrie na šport ako taký,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva: „Je však pravda, že malé deti do 8 rokov by sa mali podľa odborníkov po športovej stránke vyvíjať komplexne, tzn. nezameriavať sa úplne iba na jeden konkrétny šport, ale vyskúšať širokú škálu športov a rozvíjať si koordináciu. Ideálne sú preto do toho veku krúžky zamerané na viacero športov naraz.“
Praktické aspekty výberu športu
Keď už máte vybraný šport, ktorý by mohol vaše dieťa baviť a zároveň existuje predpoklad, že mu aj pôjde (čo je naozaj veľmi dôležité, lebo keď mu nepôjde, v 99 % prípadov naň zanevrie, len výnimočne bude trénovať tak tvrdo, aby dohnalo ostatné deti), môžete zvážiť ešte cenové a logistické náklady. Michelle Millerová radí rodičom, aby už v ranom veku vzali svoje ratolesti na detské ihriská a nechali ich, nech sa hrajú. Následne po tom, ako im vytvoríte takýto zdravý športový základ, sa môžete zamýšľať nad konkrétnym športom.
Finančné a logistické náklady: Realistické zvažovanie
Opäť treba stáť nohami pevne na zemi. Kým napríklad futbalový klub je na Slovensku naozaj v každej dedine, nájsť team rugby by mohol byť problém a rodičia nechcú predsa 3-krát do týždňa dochádzať s dieťaťom niekam 150 km na tréning. Kým sa dieťa venuje športu, rodičia majú mať čas na oddych alebo iné rodinné povinnosti a domáce práce.
Ďalším faktorom je cena koníčka. V nejakom centre voľného času zaplatíte na rok 50 eur a dieťa tam bude chodiť možno aj dvakrát týždenne. 50 eur však môže stáť aj hodina jazdy na koni alebo hrania tenisu. Zvážte preto svoje finančné možnosti. Niektoré koníčky síce vyžadujú väčšiu počiatočnú investíciu na nákup vybavenia, avšak následne pravidelné tréningy sú výrazne lacnejšie čím sa automaticky z dlhodobého hľadiska znižuje cena za tento šport.
Index zdravého športovania: Prioritizácia kritérií
Takzvaný Healthy Sport Index (Index zdravého športovania) zohľadňuje tri atribúty: fyzickú aktivitu, bezpečnosť a psychosociálne zručnosti. Na stupnici rodičia sami určia, aký dôraz kladú na tieto tri požiadavky. Napríklad, v modelovom prípade sa určilo, že pri športe musí byť kladený dôraz najmä na psychosociálne schopnosti (správanie, emócie a podobne). Fyzická aktivita tvorila 14 % a bezpečnosť bola niekde uprostred - pripúšťajú sa zranenia, ale šport nesmie byť extrémne nebezpečný. No nech už sa budete riadiť akýmikoľvek radami či nástrojmi, myslite najmä na to, že šport musí byť pre vaše dieťa zábavou.
Široká škála možností: Prehľad športov
- Loptové športy: Najjednoduchším spôsobom, ako naučiť dieťa fair play, spoluprácu v kolektíve, umenie prehrávať a udržať ho fit, je zapísať ho na futbal, futsal, basketbal, volejbal, hádzanú alebo na iný dostupný loptový šport. Nebude potrebovať žiadne špeciálne vybavenie, maximálne tak nejaké halovky či kopačky, časom možno dres a prípadne vlastnú loptu na tréning aj vo svojom voľnom čase.
- Individuálne športy: Ako môže dieťa športovať samostatne? Najjednoduchším spôsobom je obyčajný beh alebo cyklistika, no môže sa dať aj na bodybuilding či yogu. Všetky tieto športy sa dajú, samozrejme, robiť aj v kluboch a kolektíve - beh môže byť napríklad súčasťou atletického krúžku a fitness zase ako súčasť gymnastiky.
- Tanec: Tanec môže naučiť deti veľa vecí - láske k hudbe, rozvíjať vnímanie aj motoriku, cvičiť pamäť aj kondíciu. Už jednoduché tanečné kroky spevňujú svaly, rozvíjajú rovnováhu, aj správne držanie tela. Tanec učí aj k zodpovednosti a k prekonávaniu prekážok - a je to výborný nástroj na prácu s trémou a stresom. Už od 6-tich rokov môžu deti navštevovať tanečné kurzy, napríklad aj v prestížnej STREET DANCE ACADEMY. To je vek, kedy deti zvládajú to, čo od nich hravou formou požadujú. Je prirodzené, že nie z každého dieťaťa bude profesionálny tanečník, ale dôležitejšie je pochopiť, že cesta je cieľ. Treba začať a skúsiť pracovať. Niekto sa chytí hneď, niekto potrebuje viac času. Ak sa niekto prekoná a urobí kopec roboty a zaznamená sa pokrok, poteší to veľmi. Vo vyššom veku už pre tanečníkov majú delenie podľa úrovní kvality, tu už tanečníci chápu, že práca môže znamenať postup hore a na pódiá k tým najlepším.
- Ďalšie možnosti: Deti milujú skateboarding a korčuľovanie, klasický aj stolný tenis a bedminton, plávanie, florbal, ale aj rôzne bojové športy, ktoré sú bezpečné (v tomto prípade ide skôr o bojové umenia). Všetky tieto športy sú cenovo dostupné a nejaký klub nájdete v podstate v každom slovenskom meste. Rodičia môžu nechať dieťa, nech si vyberie z ponuky športových koníčkov, ktoré organizuje priamo jeho základná alebo stredná škola.
Nevyhnutnosť správnej obuvi a vybavenia
Nezanedbateľným predpokladom správneho pohybu je aj vhodná obuv. Výberom správnej obuvi možno nielen limitovať zranenia a preťaženie pohybového aparátu, ale aj zvýšiť výkon a tým aj celkový pozitívny zážitok zo športu. Pri behu je dôležitá tlmivá - antistresová funkcia podrážky a mäkká, nohe sa prispôsobujúca topánka. Pri vychádzke alebo turistike má obuv nohu chrániť a stabilizovať pri dlhej stereotypnej chôdzi v rôznych terénoch a povrchoch. Netreba podceňovať ani chôdzu v interiéri, hlavne v škole, kde deti strávia počas školského roku väčšiu časť dňa. V teplejších mesiacoch je vhodná ľahká alebo aj textilná obuv s chránenou špicou a spoľahlivou fixáciou k nohe. V chladnejších mesiacoch sú vhodné topánky s pevným upínaním cez priehlavok, s mäkčením okolo Achillových šliach - takzvaným golierikom, a vyrobené z priedušného materiálu. Pri menších deťoch odporúčame plnú pätu aj v lete, aby sa zabránilo vybočeniu piat do strán. Detskú obuv je potrebné striedať - na každú aktivitu je vhodná iná obuv - na cestu do školy je to vychádzková obuv, na šport tenisky a špeciálne parametre majú mať prezuvky. K tomuto účelu najlepšie slúžia sandálky s otvorenou špicou a anatomickou stielkou, ktorá ľahko podporí klenbu chodidla a je prevenciou pred plochonožím. Prezuvky by mali byť priestranné, vzdušné a z prírodného materiálu, ktorý absorbuje vlhkosť. Nezabudnite deťom kontrolovať veľkosť obuvi každé 3 mesiace.
Keď šport prestane baviť: Dôležitosť komunikácie a flexibility
Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy - čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch. Je úplne normálne, ak dieťa vyskúša tri športy, kým si nájde ten svoj. Nehľadajte budúceho olympionika. Cieľom detského športu je radosť z pohybu, nie medaily. Buďte príkladom. Deti kopírujú rodičov. Ak vy športujete, je oveľa pravdepodobnejšie, že budú športovať aj oni.