Alergia je nadmerná reakcia imunitného systému na bežné látky v prostredí, ktoré za normálnych okolností nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo. Alergény sú látky, ktoré vyvolávajú alergickú reakciu. Zdravý imunitný systém musí vedieť rozlíšiť škodlivé a neškodné látky. Tie neškodné, ako napríklad potraviny či baktérie črevnej mikroflóry, musí vedieť tolerovať, zatiaľ čo s tými škodlivými si musí vedieť primerane poradiť. Niekedy však imunitný systém stráca toleranciu k potravinám či látkam okolitého prostredia a vzniká alergia. Alergia je v podstate autoimunitné ochorenie, ktoré signalizuje poruchu imunity. Tá je v tomto prípade hyperaktívna, čiže nadmerne funkčná. Aby sme boli optimálne chránení pred všetkými nástrahami vonkajšieho sveta, musí byť náš imunitný systém v rovnováhe a fungovať správne. Keď je imunitný systém oslabený, rôzne vírusy a baktérie môžu ľahko vyvolať infekcie či iné ochorenia. Naopak, o alergiu ide, keď imunitný systém reaguje prehnane a neškodná látka vyvolá u človeka silnú obrannú reakciu.
Špecifické prejavy alergií u dojčiat a malých detí
U dojčiat sa alergia môže prejaviť rôznymi spôsobmi, pričom niektoré príznaky môžu byť miernejšie alebo menej typické než u starších detí. Alergie sa obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa, pretože na to, aby sa alergické reakcie začali naplno prejavovať, je nutné vystaviť organizmus pôsobeniu alergénu nejaký čas. V ranom detskom veku sú najčastejšou formou alergií potravinové alergie, najmä alergie na bielkovinu kravského mlieka, a atopická dermatitída. Typické sú prejavy na koži, ale aj v tráviacom systéme.
V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému, no ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave. V tom prípade ide o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka. Platí však, že u detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, no sú skôr raritnejšie. O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy. Ak sa u dieťaťa po zjedení určitých potravín, napríklad jahôd, objaví vyrážka alebo začervenanie v okolí úst, ktoré trvá hodinku či dve, je potrebné dieťa sledovať.
Imunologické okno a jeho význam v prevencii
Kým ešte pred pár rokmi sa prvý kontakt s potenciálnym alergénom u najmenších detí odďaľoval, dnes je všetko inak. Presne na tomto princípe je založené tzv. imunologické okno. Imunologické okno možno označiť ako úsek života dieťaťa, v ktorom si jeho telo formuje imunitný systém. To znamená, že imunita dieťaťa nie je ešte vyvinutá, a tým pádom prispôsobená na samostatnú existenciu. Môžeme to prirovnať k prváčikovi na základnej škole, ktorý sa naučí pár písmen z abecedy, no zatiaľ nevie vytvoriť vetu. Toto obdobie je vôbec tým najlepším na vybudovanie si spomínanej imunity.
V praxi to znamená, že počas obdobia imunologického okna je dieťaťu zavádzaná, okrem materského mlieka, v malých dávkach alebo skôr v ochutnávkach, tiež bežná strava. Optimálnym obdobím je štvrtý až šiesty mesiac života dieťaťa. Práve vtedy by sa malo začať s podávaním antigénov, čo sú látky, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok, čo vedie k budovaniu imunitného systému. V 4. až 6. mesiaci sa má začať, no ak je to neskôr, ale najneskôr do jedného roka, nič sa nedeje. Treba myslieť na to, že v tomto období je imunitný systém dieťaťa najviac receptívny, teda ľahko prijímajúci vonkajšie podnety.
Vývoj tolerancie na alergény môže narušiť aj príliš skoré alebo neskoré zavedenie pevných potravín. Výskumy ukázali, že skoré zavedenie alergénnych potravín, napríklad arašidov alebo vajec, do stravy dojčiat znižuje riziko alergie. Práve obdobie prvých príkrmov je optimálne pre stretnutie s potravinovými antigénmi a navodenie imunitnej tolerancie - teda prijatie cudzorodej látky bez alergickej reakcii organizmu. Nebolo preukázané, že by odďaľovanie aj potenciálne alergénnych nemliečnych príkrmov viedlo k zníženiu alergických ochorení.
Validácia a analýza ukazovateľov výživy dojčiat a malých detí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami
Genetické predispozície a dedičnosť alergií
Alergie u detí vznikajú v dôsledku genetických, environmentálnych a imunitných faktorov. Najsilnejším faktorom ovplyvňujúcim riziko vzniku alergie sú dedičné predpoklady. Genetika nepustí a to, čo si budúci rodičia nosia vo svojej DNA, môžu preniesť na dieťa. Aby sa u človeka prejavila alergia, musí mať v prvom rade genetickú predispozíciu. Pokiaľ je jeden z rodičov alergik, je riziko, že jeho dieťa bude tiež trpieť alergiou, významne vyššie. Šanca sa ešte znásobuje, ak alergiou trpia obaja rodičia alebo tiež súrodenec. S predispozíciou na IgE-alergie sú spojené HLA gény a iné imunitné gény.
Zaujímavým faktom je, že ak je jeden z rodičov alergik, matka je z hľadiska vzniku tohto autoimunitného ochorenia u dieťaťa väčším rizikom ako otec. Dieťa získava od obidvoch rodičov časť rovnakého DNA. Svoju rolu hrá pôsobenie stoviek génov, ktoré chránia pred rozvojom alergického zápalu, a ďalších stoviek génov, ktoré naopak k alergickej reakcii prispievajú. Vrodený sklon k alergiám však ešte neznamená, že u dieťaťa alergia skutočne prepukne. Existujú totiž faktory, ktoré rozhodujú, ktoré gény budú alebo nebudú prepísané.
Vplyv životného prostredia a životného štýlu
Alergie u detí sú spôsobené kombináciou genetických predispozícií a environmentálnych faktorov. Výskyt alergických ochorení na Slovensku z roka na rok rastie, čo súvisí s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch a menej sme spojení s prírodou. Faktory prostredia, ako sú zdravá výživa alebo trénovanie imunity, výrazne ovplyvňujú, či sa zdedené vlohy k alergiám skutočne prejavia.
Expozícia cigaretovému dymu, výfukovým plynom a priemyselným chemikáliám môže poškodiť dýchacie cesty a zvýšiť náchylnosť na alergie. Dlhodobé vystavenie smogu a znečistenému ovzdušiu zvyšuje riziko astmy a alergickej nádchy u detí. Je dôležité zaistiť bábätku čistý domov s čistým ovzduším. Pravidelným utieraním prachu, umývaním podlahy a vysávaním prispejete k zníženiu potenciálnych alergénov v ovzduší. Na druhej strane, prílišná čistota môže byť kontraproduktívna. Deti, ktoré vyrastajú na farmách a sú vystavené baktériám zo zvierat, majú nižšie riziko alergií v porovnaní s mestskými deťmi. Tento jav vysvetľuje hygienická hypotéza, podľa ktorej nedostatok kontaktu s mikroorganizmami v ranom detstve vedie k nesprávnemu vývoju imunitného systému.
Črevná mikrobiota a bariérová funkcia slizníc
Klesajúca diverzita črevných baktérií, najmä menej probiotických druhov ako Bifidobacterium a Lactobacillus, môže zvýšiť riziko rozvoja alergií. Štúdie ukázali, že deti s menšou diverzitou črevných baktérií mali vyššie riziko rozvoja alergických ochorení. Črevná mikrobiota hrá kľúčovú úlohu v trénovaní imunitného systému, aby správne rozlišoval medzi neškodnými a nebezpečnými látkami.
Potravinové intolerancie a alergie sú dve odlišné imunitné reakcie organizmu, ale môžu spolu súvisieť. Pri potravinovej intolerancii dochádza k chronickému zápalu v črevnej sliznici, čo môže viesť k narušeniu črevnej bariéry. Poškodená črevná bariéra umožňuje prenikanie veľkých nestrávených molekúl potravín do krvného obehu, kde spúšťajú zápalovú reakciu. Najmä u detí s predispozíciou na alergie môže neznášanlivosť niektorých potravín prispieť k rozvoju atopických ochorení, ako sú ekzémy, astma alebo sezónne alergie. Významným faktorom ovplyvňujúcim črevnú flóru je aj spôsob pôrodu, kde pôrod cisárskym rezom môže negatívne ovplyvniť počiatočnú kolonizáciu čriev bábätka.
Výživa dojčaťa: Dojčenie a náhradná mliečna výživa
Najvhodnejšou ochranou proti alergiám je dojčenie, ktoré v prvých mesiacoch života pomáha dozrievaniu imunitných mechanizmov dieťaťa. Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a lásky. Odborné spoločnosti odporúčajú mamičkám výlučne dojčiť do ukončeného 6. mesiaca veku dieťaťa. Napriek tomu niektoré štúdie pri dlhodobom dojčení nad 9 mesiacov u geneticky predisponovaných detí zaznamenali nárast alergií, čo naznačuje, že vplyv dojčenia na prevenciu potravinových alergií je komplexnejší, než sa predpokladalo.
Najčastejším antigénom, s ktorým sa dojčatá stretávajú, je bielkovina kravského mlieka. Pokiaľ dieťatko nie je z akéhokoľvek dôvodu dojčené, je potrebné zvoliť vhodné dojčenské mlieko. Pre deti so zvýšeným rizikom alergie, čo je viac než 25 % podľa rodinnej anamnézy, sa odporúča užívať výhradne mliečnu stravu s upravenou, čiastočne hydrolyzovanou bielkovinou kravského mlieka, známou ako HA mlieka. Hydrolyzovaná bielkovina je spracovaná tak, že znižuje riziko vzniku alergických reakcií. Pokiaľ sa však alergia na bielkovinu kravského mlieka u dieťaťa už prejaví, je potrebné v spolupráci s pediatrom vymeniť HA mlieko za špeciálne dojčenské mlieko s významne redukovanou alergenicitou, teda extenzívny hydrolyzát. Umelé mlieka sú dnes kvalitou na inej úrovni, než v minulosti, a ich používanie by nemalo negatívne ovplyvniť imunologické okno.
Diagnostické postupy v detskej alergológii
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Diagnostika alergie, najmä potravinovej, je komplexný proces. Na potvrdenie alergie nestačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, kde lekár skontroluje stav kože, slizníc a dieťa popočúva.
Dôležitá je anamnéza, čo znamená zber informácií o súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity a okolnostiach pôrodu. Dôležité sú aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom sa pristupuje ku kožným testom, známym ako prick testy. Tie sa realizujú v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo dvojročné batoľa. Ich výhodou je rýchla odpoveď, no sú zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou. Okrem nich sa občas používajú aj náplasťové testy na chrbátik dieťaťa. Definitívnu diagnózu však často potvrdia až eliminačné testy, kedy sa podozrivá potravina vylúči zo stravy, a následné expozičné testy, pri ktorých sa potravina znova zavedie pod dohľadom.
Doplnková terapia a prírodné prístupy
V rámci integratívneho a holistického prístupu k zdraviu možno popri modernej medicíne využiť aj poznatky prírodnej medicíny. Niektoré esenciálne oleje majú potvrdený účinok proti alergii na základe vedeckých štúdií. Levanduľový esenciálny olej potláča alergický zápal a nadprodukciu hlienu v dýchacích cestách. Inhalácia tohto oleja znižuje rezistenciu dýchacích ciest a úroveň cytokínov IL-5 a IL-13, ktoré sú spojené s alergickým zápalom. Taktiež olej z citrónovej trávy vykazuje silný protialergický a protizápalový účinok. Inhalácia citrónového esenciálneho oleja môže znižovať hyperaktivitu dýchacích ciest a produkciu histamínu a IgE.
Akupresúra sa v niektorých prípadoch používa ako doplnková terapia na zmiernenie alergických reakcií, najmä pri sezónnych alergiách a astme. Výsledky ukazujú, že môže byť účinná na zmiernenie nosových príznakov a v kombinácii s liekmi zlepšiť funkciu pľúc. Medzi dôležité body patria LI-20, ktorý sa nachádza po stranách nosa, a LI-4 na vrchole kožnej riasy medzi palcom a ukazovákom. Tieto metódy by mali byť vnímané ako doplnok ku komplexnej liečbe, ktorá zahŕňa antihistaminiká, probiotiká či špecifickú imunoterapiu.
Validácia a analýza ukazovateľov výživy dojčiat a malých detí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami
Komplexné preventívne opatrenia
Aby sa znížilo riziko vzniku alergií u detí, je dôležité kombinovať stravovacie, environmentálne a imunologické opatrenia. Nízka hladina vitamínu D je spojená s vyšším rizikom astmy a alergií, preto je dôležité dbať na jeho dostatočný prísun. Rovnako chronický stres u detí môže ovplyvniť imunitný systém a podporiť zápalové procesy. Prevencia zahŕňa aj otužovanie a posilňovanie celkovej imunity organizmu prirodzenými spôsobmi, ako je pobyt na čerstvom vzduchu a dostatok spánku. Zvykajte bábätko od narodenia na pravidelný pobyt vonku.
Pri prevencii alergií je dôležité identifikovať alergény, minimalizovať kontakt s nimi a v prípade potreby využiť dostupné liečebné možnosti. Výskyt alergií neustále stúpa kvôli mnohým faktorom prostredia, prílišnej chemizácii a zmenám v životnom štýle. Kľúč k prevencii spočíva v dojčení, správnej náhradnej mliečnej výžive, včasnom zavádzaní tuhej stravy a dokonca aj v diéte matky počas tehotenstva. Hoci z mnohých potravinových alergií deti časom vyrastú vďaka dozrievaniu imunitného systému, iné formy, ako alergie na ryby či orechy, môžu pretrvávať celoživotne. Včasná diagnostika a moderná liečba vo forme špecifickej imunoterapie dávajú deťom lepšiu prognózu do budúcnosti.
tags: #aladgic #a #narodenie #dietata