Životný príbeh jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia, Andyho Warhola, sa začal písať 6. augusta 1928 v priemyselnom srdci Spojených štátov - v Pittsburghu, v štáte Pensylvánia. Narodil sa ako Andrew Warhola a jeho pôvod bol hlboko zakorenený v rusínskych tradíciách, ktoré si jeho rodina priniesla zo vzdialenej dedinky Miková na východnom Slovensku, neďaleko mesta Medzilaborce. Toto skromné prostredie a silné rodinné väzby formovali jeho osobnosť a neskôr aj umeleckú víziu.
Korene a Dávna Cesta do Ameriky: Rodina Warholovcov
Rodičia Andyho Warhola boli imigranti rusínskej národnosti pochádzajúci z obce Miková na Slovensku. Otec Andrej odišiel do USA po prvýkrát v roku 1900, po deviatich rokoch sa vrátil, oženil sa s Júliou Zavackou a v roku 1914 opäť vyrazil do USA. Júliinu cestu za ním následne zdržala prvá svetová vojna a za manželom sa dostala až po dlhých siedmych rokoch - v roku 1921. Keď sa manželia Warholovci stretli, najprv žili v dvoch izbách drevenice na 73 Orr Street. Z Orr Street sa neskôr presťahovali, ale stále zostávali v blízkosti komínov oceliarskej firmy Jones & Laughlin, kde Andyho otec Andrej pracoval ako baník. Až v roku 1934 sa rodičom podarilo našetriť dosť peňazí, aby si mohli kúpiť svoj vlastný dom na ulici 3252 Dawson Street. Tam žil Andy Warhol 16 rokov - až do svojho odchodu do New Yorku. Nový dom Warholovcov ležal v slušnej pittsburskej štvrti Dolný Oakland. Šesťročný Warhol mohol chodiť do školy cez ulicu a aj neskôr to mal na strednú umeleckú školu zopár minút peši. Warholovci si tak definitívne splnili svoj americký sen.
Aj počas hospodárskej krízy rusínska rodina neskutočne drela. Otec celé mesiace trávil na prácach v iných častiach USA, jeho deti neskôr spomínali, ako im zo starých pneumatík opravoval podošvy topánok. Malý chorľavý Andy trávil veľa času doma v spoločnosti svojej matky, kým jeho starší bratia boli nútení ísť pracovať, aby rodina mohla prežiť. Júlia chodila upratovať a z plechoviek vyrábala kovové kvety. Za zarobené peniaze kupovala deťom obedy - Campbellove polievky v plechovke. Andy neskôr spomínal, že v chudobnom detstve sa tu začínala a končila jeho jediná sloboda pri výbere jedla. Mohol si vybrať príchuť polievky. Už šesťročný Andy chodil so staršími bratmi do mesta predávať noviny a uhlie. Dolár po dolári sa rusínska rodina prebíjala v USA. A časť zarobených peňazí posielala príbuzným na východné Slovensko - baliki z Pittsburghu do Mikovej. Andy neskôr rodine posielal aj svojou rukou pomaľované tenisky, hodné celý majetok. Na dedine týmto panským huncútstvam nerozumeli.
Detské roky, Choroba a Prvé Kresby
Andy Warhol sa narodil ako najmladší z troch synov rusínskych rodičov Andreja a Júlie Varcholovcom. Už na škole, ktorú začal navštevovať, prejavil svoj umelecký talent. Vo veku ôsmich rokov dostal Andy Warhol chorobu zvanú chorea, ktorá je tiež známa ako tanec svätého Víta. Je to vzácne a niekedy až smrteľné ochorenie nervového systému, ktoré spôsobuje mimovoľné pohyby končatín. Táto choroba pripútala Andyho na lôžko na dobu niekoľkých mesiacov. Keď v roku 1937 ochorel na Sydenhamov syndróm, nazývaný aj Tanec Svätého Víta a takmer rok strávil s mamou doma, mama drela ešte viac, aby mu mohla kúpiť projektor a podporovať jeho umelecké záujmy. Počas týchto mesiacov na lôžku, keď nemohol ísť von, sa jeho mama Júlia stala jeho hlavnou inšpiráciou a podporou. Motovovala a podporovala ho v kreslení. Andy Warhol navštevoval Holmesovu základnú školu a popritom absolvoval výtvarné kurzy ponúkané Carnegieho inštitútom (teraz Carnegieho múzeum umenia) v Pittsburghu. V roku 1942 Andyho postihla rodinná tragédia, keď jeho otec zomrel na žltačku pečene. Keďže Warholov otec rozpoznal umelecký talent svojho syna, odkázal svoje úspory Andymu na jeho vysokoškolské štúdium. Andyho mama Júlia si do smrti uchovala svoju rusínsku identitu a u Warholcov sa hovorilo po rusínsky. Otec Andrej čítal americké noviny a hovoril slušne po anglicky, Júlia jazyk svojej novej vlasti odmietala. Sám Andy Warhol pokladal až do roku 1986 jazyk svojej mamy za čestinu.
Pittsburgh: Mesto Zrodenia a Priemyselného Dedičstva
Pittsburgh, hoci nepatrí medzi mestá, ktoré chcete v USA navštíviť ako prvé - v popularite ho isto prekonajú New York či San Francisco, ale aj Chicago, Boston, Miami či Las Vegas - je mestom s hlbokou históriou a výrazným charakterom. Nachádza sa v juhozápadnej Pensylvánii a z priemyselnej veľmoci vyrástol na centrum inovácií, športovú a kultúrnu metropolu. Z mesta, ktoré pomohlo svetu vyhrať druhú svetovú vojnu, sa stalo príjemné miesto na život. Pocitovo sa ocitáme v príjemnom európskom meste. Napokon, Pittsburgh má len 300 000 obyvateľov, je teda len o čosi väčší než naše Košice. Pritom po druhej svetovej vojne tu žilo viac než dvakrát toľko ľudí.
História Pittsburghu je nerozlučne spätá s oceliarskym priemyslom. Neuveriteľných 150 rokov zohrávalo mesto kľúčovú úlohu pri výrobe ocele nielen v americkom, ale celosvetovom kontexte. Z pittsburskej ocele postavili ikonické stavby ako Empire State Building v New Yorku či Golden Gate Bridge v San Franciscu. Pittsburgh pomohol zachrániť demokratický svet. Počas druhej svetovej vojny sa tu vyrábalo viac ocele (na zbrane, tanky a vojenské lode) než vo všetkých krajinách slobodného sveta spolu. Slovanské korene cítiť v Pittsburghu asi ako v žiadnom inom americkom meste. Mladý Andrej určite počúval od mamy, ako aj v čase, keď prežíval roky najväčšej slávy na Manhattane v New Yorku, frázu „nohy ma boľa“, ktorú si tu dodnes pamätajú potomkovia slovenských imigrantov.
Rieka Ohio, dlhá 1 577 kilometrov, preteká šiestimi americkými štátmi, než sa v štáte Illinois vleje do Mississippi a následne do Mexického zálivu. Rieka hrala kľúčovú úlohu pri osídľovaní Severnej Ameriky v 18. a 19. storočí. Po jej toku sa noví obyvatelia kontinentu dostávali rýchlo do neprebádaných končín. Neskôr sa po nej vozilo uhlie, železná ruda a oceľ. Okrem Pittsburghu patria k známym riekam na jej toku Cincinnati a Louisville. Priemysel dlhých desaťročí sa odzrkadlil aj v kvalite vody v rieke. Ohio sa takpovediac obetovalo pre hospodársky rast USA a pre záchranu demokratického sveta.
Štúdium a Prvé Kroky k Umeleckej Kariére
Umelecký talent sa u Warhola prejavil skoro. Andy sa postupne posúval k umeleckej dráhe. Po strednej škole pokračoval v štúdiu na Carnegie Institute of Technology, kde v rokoch 1945-1949 študoval Pictorial Design na Carnegie Institute of Technology (dnes známe ako Carnegie Mellon University) v Pittsburghu. Po ukončení bakalárskeho štúdia s titulom z vizuálnych médií sa ako dvadsaťročný presťahoval do New Yorku.
Presun do New Yorku a Zrodenie "Andyho Warhola"
V roku 1949 sa Warhol presťahoval do New Yorku, aby sa naplno rozbehla jeho kariéra v reklame a ilustrátora časopisov. V skromných podmienkach tu začínal ako aranžér výkladov obchodov. Vymýšľal, ako zaujať. Medzi dokonalými, osvetlenými newyorskými výkladmi zaujal výkladom úplne jednoduchým, kde dominovala kaligrafia písma jeho matky. Šokoval a dostával ďalšie zákazky. Pracoval ako grafik pre magazíny ako Vogue, Seventeen či New Yorker a pre firmy ako Tiffany, Bonwitt Teller či obchod s obuvou L. Miller a mnoho ďalších. Stával sa z neho známy reklamný grafik, nie však umelec. V tom čase si tiež zmenil meno, keď vypustil koncové „a“ zo svojho mena a stal sa z neho Andy Warhol. Začiatkom 50-tych rokoch prichádza do New Yorku aj Andyho matka Júlia, s ktorou žil v jednej domácnosti až do jej smrti.
Vzostup Pop-artu a Legendárna "Factory"
V neskorých 50-tych rokoch začal Warhol venovať viac pozornosti maľovaniu a koncom 50-tych rokoch sa začína zaujímať o prácu svojich kolegov Roberta Rauschenberga či Jaspera Johnsa, ktorí transformujú do svojich diel motívy vystrihnuté z kontextu každodenného života. Formuje sa nový umelecký smer, ktorý Lawrence Alloway nazval Pop artom. Pop-art Andyho Warhola vychádzal z reklamy a zobrazoval veci každodennej potreby, ktoré sú prístupné všetkým, nezáležiac na spoločenskej vrstve. Riadi sa ideálmi Ameriky ako sú rovnocennosť a demokracia, no i konzumom, ktoré sú masovými záležitosťami. A preto aj umenie sa snažil posunúť do tejto roviny masovosti.
V roku 1961 prišiel s konceptom „pop art“ - obrazy, zamerané na komerčný obchodný tovar. V roku 1962 vystavoval dnes už kultové obrazy plechovky Campbellovej polievky. Začal maľovať známe americké produkty, ako napr. plechovky Campbellovy polievky od spoločnosti Campbell Soup Company. Warhol zobrazoval rôznym spôsobom dolarové bankovky, celebrity, značkové produkty a obrázky z novinových útržkov. Tieto predmety sú na plátne na prvý pohľad rozpoznateľné a často pôsobia na masy. Tento fakt Warhola fascinoval zo všetkého najviac, a preto je sjednocujúcim prvkom veškeré jeho tvorby 60. rokov. Vo svojich dielach položil na oltár konzumného trhu fetiše spoločnosti, ktoré rozmnožoval so spolupracovníkmi vo svojej Factory - fabrike na umenie. V srpnu 1962 začal Warhol s masovou produkciou sítotisků. Snažil se tak vytvářet umění nejen z masových výrobků, ale i v masovém měřítku.
Warholov ateliér sa stáva známy ako "umelecká továreň" - Factory a celý ateliér je dekorovaný striebornými fóliami. The Factory bolo obľúbeným miestom stretnutí slávnych ľudí a umelcov tej doby. Warhol celkovo zaoberal objektmi, ktoré sú všeobecne známe a zobrazil ich v novej, ale pritom klasickej rovine a pohľade, vytvoril z nich kultové predmety svojej doby aj vďaka svojmu osobitému spôsobu vykreslenia doteraz nepovšimnutej skutočnosti na spôsob reklamného plagátu. Zámerne zvolil tie úplne najbežnejšie predmety, s ktorými Amerika denne prichádzala do styku, stvoril z nich symboly modernej doby a konzumnej spoločnosti, aby ukázal ako sa dajú využiť pre umenie aj komerčné výrobky, ktorým vdýchol svoje čaro a stali sa predmetom jeho umeleckej tvorby. Z komerčného objektu utvoril komerčné umenie, pretože jeho diela boli ľahko zapamätateľné a šíriteľné, tlačené vo veľkých nákladoch sa stali nesmierne populárne u všetkých vrstiev spoločnosti najmä svojou blízkosťou konzumentovi predmetov, ktoré zobrazoval. To umožnilo spotrebiteľovi spoľahlivejšie absorbovať obrazy, na ktorých sa vyskytli iné, inovované zobrazenia americkej každodennej skutočnosti. Jeho Cambell’s tomato soup sa stali v USA natoľko populárne, až sa raz v New Yorku zjavil vagón metra pomaľovaný plechovkami od polievky Cambell. Tak sa jeho polievky stávali populárnejšie, dostávali sa do nesmierne širokého povedomia spoločnosti a vytvoril sa z nich univerzálny symbol ako Ameriky, tak aj jednoduchosti, konzumnosti a aj Warhola samotného.
Multifacetná Osobnosť: Film, Hudba a Médium
Jeho presahy do hudby, fotografie, filmu, ale i reklamy vytvorili z neho multimediálnu osobnosť s neutíchajúcou kreativitou. V 60-tych rokoch sa stal aj filmovým tvorcom. V roku 1963 natáčal svoj prvý film. Medzi tie najslávnejšie patria Sleep (Spánok), Kiss (Bozk) či Empire (Impérium). Dlhé minúty strávime pri jednom z najznámejších filmov Warhola - Bozk. V roku 1965 v Paríži vyhlásil, že sa chce vzdať maľovania a venovať sa len filmovej tvorbe. Stával sa manažérom hudobnej skupiny The Velvet Underground. Expandoval aj do performance a divadelnej sféry prostredníctvom putovnej multimediálnej šou EPI (The Exploding Plastic Inevitable - Explodujúca plastická nevyhnutnosť), kde sa objavila skupina The Velvet Underground. EPI pridelili uznanie za objav halucinogénnej svetelnej šou ako zábavného prvku nočných klubov. Na konci 60-tych rokov Andy vydáva časopis Interview, ktorý sa zaoberá módou, filmom a populárnou kultúrou. Vydanie časopisu svedčí znovu o jeho posadnutosti filmovými hviezdami a celebritami. Na svojich cestách sa dáva Warhol zastupovať dvojníkom v striebornej parochni.
Atentát a Jeho Vplyv na Umelca
Dňa 3. júna 1968, radikálna feministická spisovateľka Valerie Solanas postrelila Warhola a Maria Amaya, kritika umenia a kurátora, vo Warholovom štúdiu Factory. Warhol bol vážne zranený a útok sotva prežil. Po zvyšok svojho života ho sprevádzali fyzické následky a okrem iného musel nosiť chirurgický korzet. Solanas bola zatknutá deň po útoku. Jeho manipuláciu dotiahol až tak ďaleko, že sa stal takmer jej obeťou. Tretieho júna 1968 spáchala naňho militantná feministická spisovateľka Valerie Solanas neúspešný atentát. „Už som to nevydržala. Cítila som, že Warhol ovláda moje myslenie. Musela som sa oslobodiť,“ povedala po atentáte psychicky labilná Valerie Solanas, ktorá hrala vo viacerých Warholových filmoch. Warhol sa po tejto udalosti uzatvoril do seba. „Uvedomil som si, že všetko, čo robím, súvisí so smrťou,“ vyznal sa neskôr. Po atentáte ležal dva mesiace v nemocnici. Jeho tvár bola ešte bledšia ako predtým.
Návrat k Maľbe a Neskorá Tvorba
V roku 1972 sa znovu vracia k výtvarnej práci. V 70. a 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. V 70 - 80-tych rokoch vytváral výtlačky (screenprinty) slávnych ľudí ako Marilyn Monroe či Elvisa Presleyho. Ikonické figúry a slávni ľudia sú hlavné témy v tvorbe Andyho Warhola. Začiatkom 70-tych rokov sa vracia naspäť k vytváraniu svojich obrazov. Vzniká množstvo podobizní Mao C´Tunga, ako aj obrazy Lebky, Kladivo a kosáky, Torzá, Tiene… Začína experimentovať, vytvára 3 verzie sochy Stroj na dážď. V roku 1974 začína so sériou Časové tobolky, kde ukrýva do kartónových škatúľ svoje osobné predmety ako aj veci každodenného života, ktoré zhromažďoval. Tu sa zase prejavil zvyk starých rusínskych predkov veci uschovávať a nevyhadzovať.
Na začiatku 80-tych rokov cestuje po svete. Naďalej tvorí veľké množstvo portrétov a autoportrétov. Kvôli portrétu Lenina ho podozrievajú z komunizmu a vypočúvajú. Spolupracuje aj s mladými umelcami ako sú Keith Harring, Jean - Michel Basquiat či Francesco Clemente, pri ktorých nakrátko upustil od techniky sieťotlače. Začiatkom 80. rokov podniká cesty po európskych veľkomestách, v ´82 podniká cestu po Pekingu a opätovne do Nemecka. Venuje sa tvorbe s náboženskými motívmi a reprodukciám renesančných diel, ktoré vyvrcholia jeho sériou malieb Posledná večera, ktorá bola vystavená začiatkom roka 1987. Roku 1987 Warhol pracoval na podobizniach Beethovena a začal sériu The History of American TV (Dejiny americkej televízie).
Vplyv Rodinných Koreňov na Jeho Tvorbu
Hoci sa Warhol javil ako umelec úplne ponorený do americkej pop-kultúry, jeho tvorba bola ovplyvnená pôvodom, výchovou a prostredím, z ktorého pochádzal. Talent pravdepodobne zdedil po matke Júlíí, ktorá ešte v Mikovej maľovala sokle a fasády budov rôznymi, prevažne kvetinovými ornamentami, ktoré sa opakovali. S opakovaním sa stretávame u jeho matky viackrát, kedy sama Andymu vravievala: „Andy, tak by som bola rada, keby si mal veľa synov a každý by mal meno Andy. Bol by to samý Andy, Andy, Andy.“ A do tretice sú to mačky, ktoré Júlia chovala v domácnosti. Všetky mali meno Sam. Ďalej dokumentačné fotografie Andyho izby dokazujú, že bola preplnená rôznymi predmetmi ako sú rôzne atrapy ovocia, či rovnaké hračky. To zase dokazuje všadeprítomné duplikovanie.
Odkaz na jeho pôvod a ovplyvnenie gréckokatolíckou vierou môžeme nájsť aj v inštaláciách jeho diel, ktoré komponoval za svojho života v sériách do jedného celku, zväčša na podklad tvorený tapetami s motívmi jeho diel, čo tvorilo pomyselný ikonostas, ktorý môžeme nájsť v pravoslávnych chrámoch. Taktiež môžeme v dielach, kde znázorňuje celebrity - ikony tej doby, ktoré multiplikuje v rôznych farebných variáciách, nachádzať podobnosť s ikonami, ktoré mohol vidieť v gréckokatolíckych chrámoch. „Ako dieťa pozorne počúval rozprávanie našej matky Júlie o krajine jeho predkov,“ povedal jeho starší brat Paul. „Veľmi chcel ísť na Slovensko, no nikdy sa tam nedostal. Ach, Andy, Andy. Bol presvedčený, že jeho talent prichádza zhora. Bol to zlatý človek, ktorý chcel, aby ho ľudia milovali. Každý prejav neuznania ho vedel veľmi zraniť.“
Warhol a Sexualita: Otvorenosť v Dobe Tabu
O Warholovi sa tradovalo, že bol homosexuál a tiež veľmi pravděpodobne panic. Jeho rodina ale tvrdí, že sa tieto zvěsti nezakladajú na pravdě a že Warhol jen držel celibát. Zajímavostí je, že týmto fenoménem sa dnes zabývá většina výzkumu týkajícího sa Warholovy osoby. On sám sa tomuto tématu často věnoval pri různých interview, debatách s přáteli a zmiňuje ho i ve svých publikacích (napr. ve svých memoárech Popism: The Warhol Sixties). V průběhu své kariéry Warhol vytvořil erotické fotografie i kresby, na nichž byla nahá mužská těla. Také mnoho z jeho slavných děl (portréty Lizy Minneliové, Judy Garlandové a Elizabeth Taylorové společně s filmy jako Blow Job (Kuřba), My Hustler (Můj Prostitut) a Lonesome Cowboys (Osamělí kovbojové) čerpá z undergroundové kultury homosexuálů nebo otevřeně prozkoumává zákoutí lidské sexuality a sexuální touhy.
První práce, jež Warhol předložil galerii umění, byly odmítnuty s tím, že tematiku homosexuality zobrazují až příliš otevřeně. Ve svých memoárech navíc tento umělec vzpomíná na rozhovor s filmařem Emilem de Antoniem, kde zmiňuje, jak těžké pro něj bylo přesvědčit umělce Jaspera Johnsona a Roberta Rauschenberga (další slavné homosexuální umělce, kteří se ale ke své sexuální orientaci nehlásili), aby ho přijali mezi sebe. Antonio vysvětloval, že na jejich vkus „vystavoval Warhol svou homosexualitu až příliš na odiv a to jim nebylo vhod“. Na toto tvrzení Warhol reagoval slovy: „Na to jsem nemohl nic říct. Byla to totiž pravda. A tak jsem se rozhodl, že si z toho prostě nebudu nic dělat, protože jsem na svém chování stejně nechtěl nic měnit a krom toho jsem si říkal, že tohle patří k věcem, které bych ani neměl chtít měnit… Jiní lidé by možná byli schopni své názory změnit, ale já k nim nepatřím.“ A právě k tomuto období − konci 50. a začátku 60. let − sa mnozí, kteří Warholův život zkoumali, staví jako ke klíčovému momentu vývoje jeho osobnosti.
Smrť a Odkaz Ikony Pop-artu
Andy Warhol zomrel 22. februára 1987 vo veku 59 rokov po operácii žlčníka v New Yorku. „Stačilo to na to, aby urobil všetko podstatné,“ povedal o Warholovi jeho osobný priateľ Salvador Dalí. Bohoslužby za zosnulého sa konali v Katedrále sv. Patrika v New Yorku. Roku 1988 sa uskutočnila aukcia 10 000 objektov z Warholovej pozostalosti u firmy Sotheby v New Yorku, ktorá vyniesla 25 miliónov dolárov. Meno Andy Warhol je istotou na svetovom trhu. Na aukciách aukčnej spoločnosti DARTE sa jeho originály začali predávať po prvýkrát na Slovensku v roku 2005. Táto ponúkla od roku 2005 vyše 30 jeho diel. Diela Grapes, Saint Apollonie, Svätý Juraj a drak, Mick Jagger a ďalšie boli na aukcii ponúkané v cenách 8 000 - 110 000 eur. Andy Warhol je jedným z najžiadanejších autorov na trhu, jeho plátna sa na aukciách permanentne predávajú za milióny dolárov a niektoré screenprinty (sieťotlače) za stotisíce dolárov. V decembri 2009 aukčná sieň Christies predala Warholové plátno pod názvom „200 dollar bills“ za 43.800.000,- USD z vyvolávacej sumy 8.000.000,- USD, jeho autoportrét z vyvolávacej sumy 1.000.000,- USD za 6.100.000,- USD. V máji 2010 aukčná sieň Sothebys vydražila Warholov fialový autoportrét z vyvolávacej sumy 10.000.000,- USD za 32.500.000,- USD a jeho dielo „Flowers“ za 7.600.000,- USD.
„Každý raz bude pätnásť minút slávny,“ znie slávna veta kráľa pop-artu Andyho Warhola. Umelca, pri ktorého hodnotení zlyhávajú všetky zaužívané kritériá. Bledý muž s plachými očami, v čiernom roláku a v striebornej parochni bol totiž na správnom mieste v správnom čase. Potomok rusínskych rodičov nič neobjavoval a nepredpisoval. Avšak tomu, čo upútalo americkú verejnosť, sa venoval s vytrvalosťou pitbula. Dnes uplynulo 75 rokov od jeho narodenia. Andy Warhol ako jedna z kľúčových ikon výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia sa vo všeobecnosti chápe ako súčasť mohutného umeleckého riečiska zvaného pop-art. Avšak na rozdiel od Rauschenberga, Lichtensteina či Johnsa, ktorí spoluurčovali tvár populárnej kultúry na rozmedzí 50. a 60. rokov, Warhol cez svoju hľadačskú vytrvalosť nezostával ani v zlatom období pop-artu iba v súradniciach výtvarného umenia. Podarilo sa mu to, čo len máloktorému výtvarníkovi - dočkal sa uznania od človeka z ulice. Podobne ako Picassovi, Dalímu, Pollockovi - výpočet rozhodne nie je dlhý.
Múzeá a Pamiatky: Warholov Odkaz Dnes
Odkaz jedného z najvýznamnejších umelcov 20. storočia a rodáka z Pittsburgu pomáha v druhom najväčšom meste štátu Pennsylvánia budovať modernú umeleckú scénu. Naše prvé kroky preto musia viesť do Múzea Andyho Warhola, ktoré mapuje nielen diela, ale aj život ikony pop-artu. Múzeum rodáka z Mikovej sa hrdí tým, že je najväčším múzeom venovaným jednému umelcovi na svete. Vidíme známe diela, ale aj výnimočné fotografie. V roku 1991 bolo poblíž rodné vesnice jeho rodičů, ve městě Medzilaborce, otevřeno múzeum věnované jeho tvorbě. V Medzilaborciach je zriadené aj Múzeum Andyho Warhola - ako jediné v Európe.
Po moste Andyho Warhola vstupujeme od múzea späť do centra Pittsburghu a mierime k fontáne v parku Point State. Point State Park leží na mieste prvej francúzskej pevnosti. V roku 1758 vyhnali odtiaľto Francúzov Briti a postavili si Fort Pitt. Z názvu tejto pevnosti (pomenovanej podľa britského štátnika Williama Pitta) vznikol názov dnešného mesta. Francúzi aj Indiáni boli porazení, vznikli USA. Parku dnes dominuje veľká fontána a stožiar s americkou vlajkou. Tu sa Američania oslavujú.
Návštevníci Pittsburghu si môžu prehliadku mesta užiť aj z vyhliadky nad Duquesne Incline, odkiaľ sú mosty neoddeliteľnou súčasťou šarmu mesta najlepšie viditeľné. Jazda samotnou lanovkou/vláčikom je veľkým zážitkom. Dnes sa zachovali len posledné dve lanovky. Jednou z nich je práve Duquesne Incline z roku 1877. Z hornej stanice lanovky pokračujeme po ulici s príznačným názvom Grandview Avenue, z ktorej sa nám otvárajú nové a nové pohľady na mesto a rieku Monongahela. Naša cesta sa končí po asi 20 minútach pri hornej stanici druhej funkčnej lanovky Monongahela Incline, ktorou sa zvezieme opäť nadol do mesta. Zídeme na ulicu Smithfield Street a po moste Smithfield Bridge prekračujeme rieku a vchádzame do centra mesta. Samotný most je zrejme najkrajším v meste a nie náhodou vám pripomenie slávny most v New Yorku. Naša prehliadka sa končí v centre mesta, kde nás na Grant Street zaujme pôsobivá budova radnice a hneď vedľa nej najvyššieho súdu. Zaujímavosťou je, že pred radnicou dnes stojí socha starostu Caliguiriho z osemdesiatych rokov.
Pittsburgh: Mesto Inovácií a Športu
Pittsburghu sa podarilo to, v čom St. Louis či Detroit zlyhali. Prešiel pozoruhodnou transformáciou od svojich priemyselných koreňov až k dnešnému prosperujúcemu kultúrnemu a technologickému centru. A práve štvrte Strip District a Lawrenceville lákajú na barový život, módne obchody a reštaurácie. Ak chcete zažiť barový život mimo centra Pittsburghu, zamierte na Butler Street v Lawrenceville a začnite, napríklad, v industriálnom bare Industry Public House.
Pittsburčania jednoznačne žijú sledovaním športu. V čase, keď som ja začal vnímať NHL nielen cez výsledky v novinách, ale po prvýkrát aj v nočných prenosoch v televízii, dominoval najlepšej hokejovej lige planéty jeden tím - Pittsburgh Penguins - na čele s Mariom Lemieuxom, v ktorého stopách sa čoskoro vydal najlepší český hokejista v dejinách Jaromír Jágr. Jaromír Jágr mal 18 rokov, keď si ho v drafte vybral Pittsburgh Penguins. A tučniaci ani nevedeli, aký poklad získali. Za prvé dva roky v NHL získal Jágr dvakrát Stanleyho pohár a stal sa najmladším hráčom, ktorý strelil gól vo finálovom zápase v boji o najcennejšiu hokejovú trofej na svete. O sedem rokov starší Kanaďan Mario Lemieux s Jágrom tvoril 10 rokov v Pittsburghu nerozlučnú dvojicu. Lemieux je považovaný za jedného z najlepších hokejistov v dejinách a je ikonou Pittsburghu. Do klubu prišiel v čase, keď klub stál na hranici bankrotu, zápasy hrával pred poloprázdnym štadiónom a uvažovalo sa, že klub sa presťahuje do iného mesta. Svoj prvý gól v NHL strelil pri prvom pobyte na ľade vôbec a otvoril tým neuveriteľnú kariéru. V Pittsburghu hrával 17 rokov, bojujúc pri tom s rakovinou lymfatických uzlín, a z Pittsburghu neodišiel ani po skončení kariéry. Dnes je majiteľom klubu Pittsburgh Penguins a zostáva žijúcou legendou. Hokejový štadión PPG Paints Arena patrí k najmodernejším hokejovým štadiónom na svete. Štadión PPG Paints Arena otvoril vypredaným koncertom v roku 2010 Paul McCartney a odvtedy tu hrávajú svoje domáce zápasy tučniaci. Klub sa hrdí tým, že z každého miesta štadión ponúka dokonalý výhľad na plochu. Obyvatelia Pittsburghu sú vášnivými fanúšikmi svojich športových tímov. A keď navštívite mesto, nenechajte si ujsť zápas amerického futbalu - Pittsburgh Steelers na štadióne Heinz Field alebo hokejový zápas práve klubu Pittsburgh Penguins.
Gastronomické a Kultúrne Unikáty Pittsburghu
Kuchyňa v Pittsburghu je americká. Milovníci ľahkých stredomorských jedál budú hľadať svoju mekku inde. Ale zato chutí. Typickou lokálnou špecialitou je Philly Steak alebo sendvič Primanti Bros s kapustovým šalátom a hranolkami v sendviči. Vďaka silnej poľsko-rusínsko-ukrajinskej komunite Pittsburčania radia medzi svoje špeciality aj jedlá s nám blízkymi názvami: pierogies či kielbasy. Asi najlepšou reštauráciou mesta je Altius na Mount Washington. Dovezie vás sem už spomínaná lanovka.
Pittsburgh sa môže pochváliť aj ďalšími zaujímavosťami. Prvý Big Mac bol pripravený práve v Pittsburgu majiteľom jeho pobočky Jimom Delligattim v roku 1967. Stál vtedy 45 centov. Už o rok bol v ponuke všetkých pobočiek McDonaldov a o dva roky tvoril pätinu obratu tejto americkej siete. Delligatti údajne do smrti jedával jeden Big Mac týždenne a dožil sa 98 rokov. Na počesť svojho vynálezu otvoril v Pittsburghu Big Mac múzeum. Prvé moderné kino na svete (vyhradené výlučne pre premietanie filmov) otvorili na Smithfield Street v Pittsburghu v roku 1905. Najstrmšia ulica v USA (podľa niektorých údajov aj na svete) sa nachádza v pittsburskej štvrti Beechview. Vakcínu proti detskej obrne vynašli v Pittsburghu v roku 1955. V štyridsiatych rokoch zabíjala choroba pol milióna ľudí ročne a spôsobovala časté epidémie medzi deťmi s celoživotnými následkami. V roku 1947 oslovila Pittsburská univerzita odborníka na chrípku a vynálezcu vakcíny proti chrípke, ktorá sa používa dodnes Jonasa Salka, aby sa pokúsila pripraviť novú vakcínu proti detskej obrne. Po siedmych rokoch výskumov a klinického testovania slávila veda úspech. Najznámejší kečup sveta Heinz pochádza práve z Pittsburghu. Firma Kraft Heinz je piatou najväčšou potravinárskou firmou na svete s obratom viac než 26 miliárd USD. Z pittsburskej ocele postavili ikonické stavby ako Empire State Building v New Yorku či Golden Gate Bridge v San Franciscu. Jeho Cathedral of Learning (Katedrála učenia) je 163 metrov vysoký mrakodrap, najvyšší na západnej pologuli venovaný učeniu, druhá najvyššia budova univerzity po Moskve. Vzniku Československa predchádzala Pittsburská dohoda z mája 1918. Zástupcovia krajanských organizácií v USA - Slovenskej ligy, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov, spolu s budúcim československým prezidentom Tomášom Garriqueom Masarykom (ktorý bol vtedy v USA náhodou) vyjadrili vôľu žiť v spoločnom štáte Čechov a Slovákov.
Priatelia, poslucháči. Prichádzame k domu a vidíme, že dvere sú otvorené, zakrýva ich len sieťka. Nedá nám to a nazrieme dnu. Na zemi sú vedrá s farbou, na stenách však visia Warholove obrazy. Na chvíľu zaváham, je to múzeum? Pootvorím dvere a vojdem dnu. Až na moje nesmelé hello sa zozadu z domu ozvú kroky a o chvíľu už na mňa hľadí sčasti vydesený, sčasti nahnevaný sedemdesiatnik. Pýta sa, čo tu chceme. Je to tu múzeum? Skúsim. Nie, toto je súkromný majetok, odsekne. A ja v duchu myslím na to, že vo filmoch Američania na votrelcov do domu neváhajú vytiahnuť zbraň. Muž sa očividne prekvapí a pozve nás do kuchyne k stolu. Ešte vždy netuším. Pýtam sa ho, či je robotník, ktorý maľuje steny tou farbou pri dverách. „Nie, ja tu bývam. Ja som Andyho synovec, syn jeho najstaršieho brata. A aj moja mama bola Rusínka. James Warhola, lebo tak sa volá pán sediaci oproti nám, je neskutočne príjemný spoločník. Odchádzame z domu Andyho Warhola s detskou knihou, ktorú napísal a ilustroval jeho synovec, s prísľubom opätovného stretnutia s veľmi milým pánom Jamesom a neuveriteľným pocitom, že svet človeka vždy prekvapí neuveriteľnými zážitkami.