Výchova a vzdelávanie dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ ako výchova bežného dieťaťa - je ním príprava jedinca na samostatný život a sebarealizáciu. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia. Ich odlišnosť neznamená, že treba rezignovať na ich vývoj a výchovu. Prvým cieľom by mala byť výchova k samostatnosti a rovnocenným cieľom, ktorý výrazne závisí od druhu poruchy autistického spektra a miery postihnutia, by malo byť rozvíjať intelektuálne a fyzické schopnosti v čo najväčšej možnej miere. Oba tieto ciele spolu samozrejme súvisia a nemôžu fungovať samostatne.
Cieľom tohto príspevku je stručne popísať etiológiu a symptomatológiu porúch autistického spektra, ale predovšetkým priblížiť možnosti vzdelávania týchto výnimočných detí, ktoré chápu a vnímajú svet okolo nás iným spôsobom ako intaktná populácia, a preto veľakrát reagujú inak, ako to okolie očakáva. V súčasnosti existuje niekoľko spôsobov vzdelávania tejto cieľovej skupiny.
Poruchy Autistického Spektra (PAS): Pochopenie Jedinečnosti
Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak ako väčšinová populácia. Autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Prejavuje sa u každého individuálne a odlišne, čo viedlo k používaniu pojmu „porucha autistického spektra“ (PAS) alebo „pervazívne vývinové poruchy“ (PVP), ktorý lepšie vystihuje široké spektrum prejavov. Už deviaty rok triedy pre deti s autizmom dokazujú vo vyspelom zahraničí mnoho desaťročí známy fakt o perspektíve a zmysle ich vzdelávania.
Definícia a História Autizmu
Autizmus ako prvý definoval detský americký psychiater Leo Kanner v roku 1943. Všimol si, že existuje rozdiel medzi autizmom a detskou schizofréniou, a popísal autizmus ako samostatný syndróm s dvomi kľúčovými charakteristikami: „autistická uzavretosť“ a „túžba po nemennosti“ spolu s ďalšími behaviorálnymi prejavmi a izolovanými schopnosťami. Autizmus (gr. autós - sám) je strešný pojem pre skupinu pervazívnych vývinových porúch, ktoré charakterizujú závažné deficity v troch oblastiach (tzv. triáda poškodení) - komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.
Prejavy Autizmu a Ich Rozmanitosť
Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov. U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. Prejavuje sa narušením v troch oblastiach - ide o narušenie sociálnej interakcie, narušenie komunikácie a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období.
Narušenie v oblasti komunikácie (kvantitatívne i kvalitatívne) sa môže prejaviť:
- Echoláliou (opakovanie slov a viet).
- Monotónnou rečou bez intonácie.
- Nedostatkom v napodobňovaní.
- Spontánnosti pri použití jazyka.
- Nesprávnym používaním zámien.
- Neschopnosťou chápať abstraktné pojmy.
- Problémami porozumieť reči druhých a udržiavať zmysluplnú konverzáciu.
- Nepoužívaním gest na kompenzáciu verbálneho deficitu.
Narušený vývin predstavivosti, ale aj oblasti činnosti a záujmov sa manifestuje nasledovne:
- Stereotypné a repetitívne vzorce správania (tlieskanie rukami, otáčanie tela, grimasovanie, poklepkávanie).
- Abnormálne zameranie na určitý vzorec správania či rutinnú činnosť a snaha o ich nemennosť.
- Neobvyklé zaobchádzanie s hračkami - zameranie sa na časti predmetu.
- Neschopnosť hrať sa s hračkami alebo s predmetmi imaginatívne (tzv. symbolická hra - nehrá sa „akože“ na niečo).
Sociálna interakcia a jej problémy:Socializácia a komunikácia je pre mnohých autistov problematická. A to aj napriek tomu, že mnohí z nich túžia po priateľoch a nadväzovaní vzťahov s druhými. Autistické deti sa napríklad často nevedia hrať, autizmus im bráni si osvojovať sociálne zručnosti spontánne - treba ich to naučiť.
Až 80% populácie s PAS má mentálne postihnutie. Špecifickou podkategóriou je aj tzv. vysokofunkčný autizmus (VFA, z angl. High-functioning Autism - HFA), ktorý sa od osemdesiatych rokov používa pre podskupinu detí a mladých ľudí s diagnózou detský autizmus s intelektom v pásme normy. Deti s HFA majú výraznejšie jazykové deficity (ťažkosti s porozumením a použitím jazyka, výraznejšie ťažkosti v pragmatike a sémantike reči) a problémy v sociálnych interakciách. Nadobudnuté vedomosti a schopnosti často nevedia preniesť do ďalších oblastí i praktického života a potrebujú väčšiu mieru asistencie a pomoci počas vzdelávacieho procesu, ale aj vo svojom ďalšom živote. Tieto deti sú často zachytené až v školskom veku, pretože mali normálny rečový vývin a aspoň priemerné intelektové schopnosti. Obzvlášť to platí pre dievčatá, ktoré sa na prvodiagnostiku dostávajú až na prvom či druhom stupni základnej školy.
Príčiny Vzniku Autizmu
Príčinami vzniku sa zaoberajú odborníci z viacerých oblastí a vedných disciplín. Zrejme neexistuje jedna príčina, ale skôr komplex viacerých faktorov podieľajúcich sa na vzniku autizmu. Z pohľadu aktuálnej medicíny ide o neurovývinovú poruchu, na vznik ktorej má zásadný vplyv genetika (dedičnosť) a psychogénne faktory prostredia. Uvažuje sa aj o vplyve imunitného systému a metabolizmu na vznik tejto poruchy.
Siklenková uvádza, že u 30% autistických detí bol pozorovaný excesívny nárast veľkosti mozgu medzi prvým a druhým rokom života (frontálna oblasť a amygdala). Následne u autistov nedochádza k predpubertálnemu zväčšeniu objemu mozgu. Býva zníženie objemu corpus callosum, čo je časť mozgu zodpovedná za spájanie nervových buniek oboch mozgových hemisfér (tzv. interhemisférová komunikácia). Všeobecne je dokázané, že u autistov je narušená konektivita medzi jednotlivými časťami mozgu, pre ktorú nie je možné navzájom integrovať vzdialenejšie oblasti mozgu v potrebnej miere. To vedie k nedostatočnému spracovaniu komplexných a náročných informácií či procesov, ako sú napríklad reč a sociálne správanie.
Teória hypermužského mozgu predpokladá súvislosť autistických čŕt so zvýšenou expozíciou plodu vplyvu testosterónu. Ten počas vnútromaternicového vývinu významne ovplyvňuje dozrievanie mozgu a prispieva k odlišným schopnostiam a danostiam oboch pohlaví. Muži sú vo všeobecnosti nadanejší v oblasti logického uvažovania, priestorovej predstavivosti, ich mozog je viac systematický. Naproti tomu u žien dominujú emocionálne prednosti ako empatia či rečové danosti. Osoby s PAS vykazujú zvýšené schopnosti systematizácie na úkor empatických schopností (záujem o systémy, poriadky, repetitívne správanie, rezistencia na akékoľvek zmeny a potreba rovnakosti, sociálna neobratnosť, znížená schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí). Ide o teóriu, ktorá vychádza zo staršej koncepcie psychológa Baron-Cohena, že za vznikom autizmu stojí tzv. Mindblindness Theory (Teória slepej mysle). Schopnosť 'teórie mysle' sa opisuje ako kognitívny komponent empatie, ako to, čo nám umožňuje vžiť sa do kože niekoho iného a predstaviť si, ako sa cíti a čo si myslí. Teória mysle (resp. uvedomovanie sa duševných stavov, ktoré umožňujú čítanie mysle) je špecifická kognitívna schopnosť, ktorá umožňuje vytvárať systém úsudkov a názorov o duševných stavoch, ktoré nemožno priamo pozorovať (na čo človek myslí, čo prežíva, po čom túži, o čom je presvedčený, čomu verí, čo zamýšľa). Ak je človek schopný rozpoznať duševný stav človeka, je tiež schopný odhadnúť dôvody jeho správania. Daná schopnosť nám tak umožňuje predvídať a kontrolovať správanie a je základom pre schopnosť empatie a poskytnutia útechy druhým.
Komorbidity a Pridružené Ťažkosti
U detí s autizmom sa eviduje aj porucha pozornosti, spojená s hyperaktivitou (ADHD), úzkostné poruchy, ale aj problémy so spánkom. Často majú aj telesné ťažkosti - poruchy imunitného systému alebo tráviace ťažkosti. Tieto pridružené problémy môžu komplikovať edukačný proces a vyžadujú si špecifickú pozornosť a podporu.
Emócie u Detí s Autizmom
„Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí,“ hovorí psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ivan Belica. Táto mylná predstava vedie k nesprávnemu pochopeniu emocionálneho sveta autistických detí.
Včasná Diagnostika a Prvé Príznaky
Prvé príznaky toho, že vývin dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2-4 rokov. My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka. Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa. Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
Príznaky sa však objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku. Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností. Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať. Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy. Tieto príznaky si zvyknú rodičia uvedomiť ako prvé, je ich však oveľa viac.
Stáva sa, že autizmus prehliadneme? Áno, stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. Vtedy nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy. Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy, často v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS.
Časté Príznaky a Ich Rozpoznanie Rodičmi
Rodičia často popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. Medzi jeden z najvýraznejších prejavov, ktorý si všimnú, patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať alebo jeho reč je nefunkčná (napríklad používanie naučených fráz z rozprávok alebo reklám, ktoré môžu byť niekedy použité v správnom kontexte, inokedy nie, čím reč vyznieva neprirodzene a zvláštne). Hovoria, že nenadväzuje očný kontakt, nereaguje, keď ho zavolajú menom, stále je v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce a podobne. Dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť. Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Nezdieľa s rodičmi radosť, ktorú prežíva.
Okrem uvedených sociokomunikačných príznakov sa objavujú aj príznaky ako sú napríklad senzorické záujmy. To znamená, že dieťa preferuje zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniava predmety, dáva ich do úst. Veľakrát potrebuje niečo držať v ruke, prípadne potrebuje ohmatávať povrchy predmetov. Objavujú sa tiež repetitívne aktivity, to znamená opakujúce sa činnosti a jednoduché nefunkčné manipulácie s predmetmi ako roztáčanie a sledovanie točiacich sa predmetov, sledovanie koliesok na autíčku, opakované otváranie a zatváranie dverí alebo ukladanie predmetov do radu. Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety akými sú ventilátory alebo elektrické zásuvky. Často trepoce prstami, nezvyčajné nie je ani trepotanie celých rúk, alebo neprirodzené opakujúce sa pohyby celého tela. Deti môžu tiež vyžadovať určitú postupnosť v niektorých činnostiach, ako je obliekanie. Môžu mať problém so zmenami. Napríklad dlho trvá, než si zvyknú pri prechode letného oblečenia na zimné a naopak.
Signs of Autism in Children
Prognostické Ukazovatele Vývinu
Vývin detí s autizmom je individuálny, ale výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré nám čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať.
- Úroveň intelektu: Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ < 50) majú po celý život výrazné obmedzenia. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Môžu mať dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
- Úroveň reči: Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
- Samostatnosť: Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
- Včasná intervencia: V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Kam sa Obrátiť po Pomoc a Diagnostiku
Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie. Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu. Potrebujete sa poradiť s odborníkom? Kontaktujte SPOSA BB - Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom Banská Bystrica.
Ciele a Princípy Výchovy a Vzdelávania Detí s Autizmom
Pri výchove a vzdelávaní autistického dieťaťa sledujú jeho rodičia rovnaký cieľ, ako rodičia bežného dieťaťa. Chcú, aby z dieťaťa vyrástol do čo najväčšej miery samostatný jedinec, ktorý bude schopný sebarealizácie. Odlišnosť detí s poruchami autistického spektra neznamená, že treba rezignovať na jeho vývoj a výchovu. Oba tieto ciele spolu samozrejme súvisia a nemôžu fungovať samostatne. Dlhodobým cieľom vzdelávania detí a dospievajúcich s autizmom je ovplyvňovať ich vývin tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň nezávislosti. Vzhľadom na rôznorodosť poškodení a prípadné komorbidity sa vzdelávanie autistických detí zameriava na osvojovanie širokej palety skúseností a zručností.
Vytvorenie Bezpečného a Predvídateľného Prostredia
Prvoradým cieľom je vytvorenie bezpečného prostredia, v ktorom sa dieťa čo najľahšie zorientuje. Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet. Svet okolo nás, ktorý je pre ľudí s neurotypickým spôsobom myslenia čitateľný a jasný, je často pre ľudí s autizmom nepochopiteľný.
Individuálny Prístup a Edukačný Plán
Každé dieťa s autizmom je samostatná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje istým spôsobom. Z hľadiska individuálneho prístupu je potrebné zistiť úroveň jednotlivých vývinových oblastí dieťaťa, zvoliť adekvátny typ systému komunikácie podľa stupňa schopnosti abstraktného myslenia, zostaviť individuálny edukačný plán a v prípade nutnosti zvoliť vhodné stratégie riešenia prípadného problémového správania. Základnými metódami používanými pri práci s deťmi s PAS sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup.
Úloha Učiteľa a Vzťah s Dieťaťom
V školskom prostredí je vzťah: učiteľ - dieťa, hnacím motorom učenia dieťaťa. Keď uvažujeme o edukačných potrebách autistických detí, berieme do úvahy dve úrovne: prvá zahŕňa edukačný prístup, ktorý je štruktúrovaný a organizovaný a vychádza z podrobného vývinového hodnotenia. Učenie prebieha v starostlivo upravenom prostredí, ktoré umožňuje deťom fungovať na maximálnej úrovni - vzhľadom na ich možnosti a ktoré minimalizuje potreby a možnosti oddávať sa stereotypnému a rušivému správaniu. Až keď je štruktúrovaný prístup pevne zakorenený, dostávame sa k druhej úrovni, ktorá zahŕňa sociálny vývin a vývin vzťahov k dospelým, učiteľom (vlastne každý hrá pre dieťa úlohu učiteľa). Túto úroveň môžeme označiť ako terapeutickú.
Možnosti Vzdelávania v Školskom Systéme
Deti s PAS môžu byť vzdelávané ako deti so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) začlenené v bežnej škole alebo môžu byť vzdelávané v špeciálnej škole. Autistické deti v predškolskom veku tvoria z hľadiska chápania komunikácie a jej používania nesmierne heterogénnu skupinu, ktorá nemá veľa spoločných menovateľov. Každé dieťa má inú úroveň a spôsob komunikácie, škála môže byť široká - od úplnej uzavretosti až po relatívne dobre komunikujúce dieťa.
Materské a Špeciálne Materské Školy
Po skončení materskej školy väčšina rodičov už asi bude vedieť, kde v ich blízkom okolí sa nachádzajú základné školy pre deti s autizmom alebo špeciálne základné školy.
Základné Školy: Integrácia a Špeciálne Základné Školy
Žiaci so ŠVVP sa do škôl podľa § 95 ods. 1 školského zákona (materská škola, základná škola, stredné školy, praktická škola, odborné učilište) prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva - CPPPaP, CŠPP (§ 95 ods. 3 školského zákona).
Špeciálne základné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu vzdelávať v bežných základných školách, výchovu a vzdelávanie spôsobom primeraným ich postihnutiu. Zriaďujú sa spravidla ako školy pre deti s jedným druhom zdravotného postihnutia. Typy špeciálnych škôl, ktoré sa zriaďujú pre deti s príslušným druhom zdravotného postihnutia, stanovuje vyhláška MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov.
Prijímanie do Školy
Ak vaše dieťa dovŕši do 31. augusta vek šiestich rokov, musíte ho zapísať do prvého ročníka základnej školy. Bez ohľadu na to, či uvažujete napríklad o umiestnení dieťaťa do bežnej základnej školy alebo špeciálnej základnej školy, je dôležité vedieť, že zápis je povinný pre všetky deti. Presné miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy - obec (pri štátnych školách), združenie alebo iná inštitúcia (pri súkromných a cirkevných školách) - formou všeobecne záväzného nariadenia alebo ohlásenia o zápise. Zápisy detí do 1. ročníka základnej školy sa uskutočňujú medzi 1. a 30. aprílom. O tom, čo treba so sebou priniesť na zápis, informuje škola.
Stredné a Vysoké Školy pre Študentov s PAS
Dospievajúci jedinci s PAS majú možnosť navštevovať aj stredné školy. Na strednej škole/odbornom učilišti sú títo žiaci obvykle integrovaní, pretože na stredných školách sa nepočíta so zriadením špecializovaných tried určených pre žiakov s PAS. Čo sa týka štúdia na vysokej škole, aj to je pre študenta s PAS možné. Týka sa to najčastejšie študentov s Aspergerovým syndrómom. Sú vysoké školy, ktoré disponujú koordinátormi, ktorí by mali byť nápomocní študentom so špeciálnymi potrebami, teda aj autistom.
Praktické Aspekty Školského Života
- Dĺžka vyučovania: Počet vyučovacích hodín sa stále prispôsobuje nárokom toho-ktorého dieťaťa a jeho diagnóze. Niekedy sa na cielenom počte vyučovacích hodín pracuje aj niekoľko mesiacov. Napríklad, v prvom ročníku náš syn mal len 4 vyučovacie hodiny päťkrát do týždňa, ale v druhom ročníku sme mali asimilačnú dobu 2 týždňov, keď si syn zvykal na päť vyučovacích hodín trikrát do týždňa. Normy odporúčajú vyučovanie v prvom ročníku najviac trikrát v týždni v jednom slede päť vyučovacích hodín. V treťom ročníku a vo štvrtom ročníku v jednom slede najviac dvakrát v týždni šesť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až deviatom ročníku v jednom slede najviac šesť vyučovacích hodín.
- Stravovanie: Nie sme si vedomí toho, žeby nejaká základná škola pre deti s autizmom zohľadňovala individuálne požiadavky na stravovacie potreby toho-ktorého dieťaťa. Na základe skúseností však veríme, že v prípade potreby by vám škola vedela vyjsť v ústrety a zohriať obed vášmu dieťaťu, ktorý pre neho prinesiete v prípade, žeby vaše dieťa navštevovalo školskú družinu.
- Hygiena: Do základnej školy vo veku 6 rokov už ide dieťa s osvojenými hygienickými návykmi. V špeciálnych základných školách nie sú vybavení na akceptovanie zvýšených hygienických nárokov na starostlivosť o dieťa, ale predpokladáme, že túto otázku vám zodpovie každá škola osobitne.
- Podávanie liekov: Rezort ministerstva školstva zároveň odporúča riaditeľom škôl, aby o každom podanom lieku urobili oficiálny záznam. Ak lekár dieťaťu liek predpíše a rodič sa so školou dohodne, podávanie lieku učiteľom nie je problém, domnieva sa rezort zdravotníctva.
- Financie: Kým v štátnej škole sa školné pohybuje okolo 15 eur mesačne, stravné je približne 1,20 eur na deň a poplatok do „triedneho fondu” sa môže vyšplhať na 90 eur za rok, v súkromnej špeciálnej základnej škole alebo súkromnej škole pre deti s autizmom treba rátať s mesačnou platbou cca. 60 eur, nepočítajúc výdavky na školskú družinu a školský autobus, ktorý môže mať škola k dispozícii na prepravu detí do školy. Celá školská výbava pre žiaka ZŠ môže orientačne vyjsť od 60 do 150 eur.
Signs of Autism in Children
Kľúčové Edukačné Metódy a Prístupy
Pre možnosti edukácie a sociálnej integrácie je potrebné stanoviť silné a slabé stránky dieťaťa, mieru jeho podporných a rehabilitačných služieb, mieru opatrení vo vzdelávaní a výchove a osobitosti v správaní, výskyt agresívneho a ohrozujúceho správania pre okolie a dieťa samotné.
Štruktúrované Učenie a TEACCH Program
Štruktúrované učenie sa považuje za jeden z úspešných vzdelávacích programov. Je najúčinnejší spôsob vzdelávania autistických detí. Na nešťastie je tento termín natoľko zaužívaný, že stráca svoj pôvodný význam.
TEACCH program (Treatment and Education of Autistic and related Communication handicapped Children) - názov tejto metódy môžeme preložiť ako metóda vzdelávania detí s autizmom a príbuznými poruchami komunikácie, avšak na Slovensku je všeobecne používaná a známa jeho skratka TEACCH. V súčasnosti je najrozšírenejším programom používaným pri výchove a vzdelávaní ľudí s autizmom na celom svete. Ide o komplexný prístup, ktorý rešpektuje špecifický profil ľudí s autizmom. Ak hovoríme o TEACCH, hovoríme o štruktúrovanom učení. Vo svete je známy už od 70. rokov minulého storočia, bol vytvorený v Severnej Karolíne v USA profesorom Ericom Schoplerom. Na Slovensku sa využíva už takmer dvadsať rokov a je i legislatívne ukotvený v štátnom vzdelávacom programe pre deti s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami.
Program TEACCH sa snaží upraviť prostredie ľudí s PAS tak, aby vedeli, čo sa od nich očakáva, ako dlho to bude trvať, kde a kedy sa daná aktivita uskutoční a čo bude nasledovať po nej. Zahŕňa aj vysvetľovanie sociálnych súvislostí.
Princípy štrukturalizácie (prostredie, čas, vizuálna podpora, denné plány):
- Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, prehľad postupnosti činností a usporiadanie prostredia, v ktorom sa dieťa s PAS pohybuje. Tento špecifický prístup kompenzuje do istej miery ťažkosti v učení, ktoré autizmus so sebou nepochybne prináša. Miesto neistoty a zmätku nastúpi logika, poriadok, istota a bezpečie, ktoré umožnia akceptovať nové úlohy, požiadavky a lepšie znášať situácie a udalosti, ktoré sú nepredvídateľné.
- Štruktúra prostredia pomáha dieťaťu v priestorovej orientácii a odpovedá na otázku KDE. Vytvára tak spojenie medzi miestami, činnosťami a správaním, a tak ponúka dieťaťu istotu. Štrukturalizácia je takisto nevyhnutná pri organizovaní a usporiadaní pracovného miesta. Priestor pre vyučovanie by mal byť pohodlný a bez rušivých podnetov. Uplatňuje sa systém práce zľava doprava.
- Vizuálna podpora a denné plány: Dieťa s PAS veľmi ťažko chápe abstraktný pojem čas, jeho myslenie je konkrétne, preto nedokáže organizovať svoju prácu v čase. Potrebuje nielen počuť pokyn, ale pridať k tomu vizuálnu podporu. Neschopnosť predvídať udalosti a vytvárať súvislosti kompenzuje väčšinou rituálmi a stereotypným správaním. Ak mu sprostredkujeme informáciu vo vizuálnej podobe, zmierňujeme tak jeho nedostatky v komunikačných, pamäťových a abstraktných schopnostiach. Vizualizovaný denný program odpovedá dieťaťu s autizmom KEDY, napomáha mu orientovať sa v čase, odlišovať od seba jednotlivé aktivity a vedie k väčšej samostatnosti.
- Typy vizuálnej podpory sú napríklad (od najjednoduchších po najzložitejšie: výber závisí od mentálnej úrovne dieťaťa): konkrétny predmet (3D rozmer), fotografie, farebné obrázky, piktogramy, nápisy, diár, písané rozvrhy.
- Deťom musíme zviditeľniť deň tzv. denným plánom. Obvykle má formu panelu, kde je meno dieťaťa, fotografia. Je umiestnený tak, aby dieťa malo k nemu prístup. Jeho funkcia spočíva v tom, aby vo zviditeľnenej podobe napovedal dieťaťu, čo má práve robiť, čo bude robiť potom, kedy bude robiť to, čo má rado. Môže byť orientovaný vo vodorovnej alebo zvislej polohe, podľa potrieb dieťaťa. Na konci plánu je umiestnený tzv. zberný kôš. Pri používaní vizualizácie pomocou plánu, musíme vedieť, na akej úrovni porozumenia symbolov dieťa momentálne je, a akú vyššiu úroveň by bolo schopné zvládnuť. (ČADILOVÁ, V, ŽAMPACHOVÁ, Z. : Strukturované učení. Praha: Portál 2008).
Aplikovaná Behaviorálna Analýza (ABA)
ABA (Applied Behavior Analysis) vychádza z teórie, že autizmus je neurologicky podmienený syndróm, ktorý sa prejaví v správaní dieťaťa. ABA tak pracuje so správaním jednotlivca tak, že učí a posilňuje žiaduce správanie. Ide teda o stratégiu, ktorá vychádza z KBT (kognitívno-behaviorálna terapia) a napomáha redukovať nevhodné (agresívne) správanie jednotlivcov s PAS tak, že ho nahrádza správaním spoločensky akceptovateľnejším. Paralelne táto metóda buduje u autistických detí také schopnosti, ktoré napomáhajú k lepšej adaptabilite, sebaobsluhe, komunikácii a celkovej sociálnej interakcii (Slovník spec.pg.-Valenta). Základnou koncepciou je teda zmena správania prostredníctvom posilňovačov a základná otázka pri aplikácii ABA znie: Ako eliminovať prvky správania, ktoré nechceme a podporovať želateľné prvky správania? (Kaufman)
Základy, ciele, metódy (posilňovanie, eliminácia nevhodného správania):Správaniu dieťaťa najlepšie porozumieme, ak podrobne posúdime súbor okolností pred a po sledovaných prejavoch správania. Po vyhodnotení okolností môžeme začať meniť správanie a učiť dieťa správať sa iným spôsobom. Napríklad ak chceme zistiť, prečo dieťa zahodilo hračku, musíme vedieť, čo tomu predchádzalo. Možno hračka nefunguje tak, ako by dieťa chcelo, možno bolo dieťa zavolané iným menom, možno je hračka pre dieťa loptou. Aby sme porozumeli, prečo dieťa opakovane hádže hračky, musíme vedieť, čo sa opakovane deje potom, čo sa dieťa správa určitým spôsobom. Možno človek v miestnosti vyjde von, keď dieťa hračku hodí, možno mama hračku opraví… všetky tieto udalosti posilňujú v dieťati hádzanie hračiek.
Lovaasov výskum a efektivita:Základné poznatky a princípy metódy ABA položil B. F. Skinner a iní výskumní pracovníci zaoberajúci sa poruchami správania. Ivar Lovaas bol jeden z prvých, kto tieto princípy aplikoval pri deťoch s autizmom, s cieľom vedecky podložiť ich účinnosť. Lovaas začal v 60.-tych rokoch minulého storočia na Neuropsychiatrickom Inštitúte Kalifornskej univerzity v Los Angeles intenzívne (30 - 40 hodín v týždni) pracovať s autistickými, väčšinou kognitívne narušenými a nehovoriacimi deťmi a mohol dokázať, že vďaka intenzívnej behaviorálnej terapii sa naučili reč a urobili veľké pokroky v kognitívnej oblasti. V roku 1987 publikoval dopad ranej intervenčnej terapie na 19 detí predškolského veku. U všetkých účastníkov výskumu popísal dramatické zlepšenie v náraste intelektu.
Signs of Autism in Children
DIR/Floortime Model
DIR/Floortime (Developmental, Individual-difference, Relationship-based model) je prístup, ktorého autormi sú psychologička S. Wieder a profesor psychiatrie a pediatrie S. I. Greenspan a prevažne je využívaný v USA. Cieľom je dosiahnuť zdravý vývin a nepracovať iba na vonkajších prejavoch a správaní. Program môže byť zakomponovaný doma alebo v škole alebo je súčasťou ďalších prístupov.
Ciele a stratégie (čas na podlahe), individuálne rozdiely:
- Floortime (čas na podlahe) je jedna zo základných stratégií modelu.
- Časť D (developmental - rozvoj) tohto modelu popisuje každý krok pri budovaní určitých schopností dieťaťa. Znamená to konkrétne pomôcť dieťaťu s autizmom naučiť ho vytvárať vzťahy s druhými, odpovedať primerane na otázky, rozumieť i používať sociálne a emocionálne gestá, vedieť sa postarať o seba, zostať pokojný v situáciách a pod.
- Časť I (Individual-difference - individuálne rozdiely) modelu popisuje jedinečné i biologické spôsoby, akými dieťa prijíma, rozumie a odpovedá na pocity a vnemy, akými sú napríklad zvuk či dotyk a tiež ako plánuje a zatrieďuje svoje myšlienky či aktivity. Niektoré deti napríklad reagujú veľmi citlivo na dotyk a zvuky.
Rozvoj Komunikácie a Sociálnych Zručností
Z povahy rečového poškodenia vyplýva nutnosť klásť dôraz na rozvíjanie komunikácie vo všetkých jej modalitách. V škole pre autistické deti by malo byť jasné, že je potrebné využívať každý moment na to, aby sa dieťa vtiahlo do komunikácie s učiteľom.
Interpretácia a Vytváranie Komunikačných Zámerov
Na začiatku zaškolenia má väčšina detí veľmi obmedzené schopnosti komunikovať, zúžené na nasmerovanie ruky dospelého k želanému predmetu, či krik, keď vidí želaný predmet a dúfa, že krikom dosiahne, že ho dostane. Na tomto stupni dieťa nevydáva žiaden špecifický zvuk, ani nerobí nič iné, čo by bližšie špecifikovalo význam toho, čo chce dosiahnuť. Je potom na dospelom, aby „rozlúštil" jeho správanie. Predstavte si napríklad situáciu, keď autistické dieťa stojí pod policou, na ktorej leží koliesko, po ktorom túži. Napriek tomu, že sa snaží, nemôže ho dosiahnuť, ale stále sa za ním naťahuje a plače. Neplače preto, že by bolo nahnevané alebo frustrované a ani sa nesnaží upútať pozornosť ako niekoho, kto by mu mohol pomôcť. Toto je príležitos
tags: #autisticke #dieta #v #skole