V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. Častý a intenzívny nárek však môže byť pre rodičov, najmä pre mamičky, psychicky veľmi vyčerpávajúci. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Je dôležité pochopiť, že plač novorodenca nikdy nie je bezdôvodný a rozhodne nejde o prejav rozmaznanosti či snahu o manipuláciu. Naopak, je to jeho primárny komunikačný prostriedok.
Komunikácia plačom: Základný prostriedok novorodenca
Plač bábätka treba vnímať ako jeho komunikačný prostriedok. Na začiatku treba povedať, že plač novorodenca nikdy nie je bez dôvodu a rozhodne nejde o akt, ktorým by si unudené dieťatko len vynucovalo vašu pozornosť. Plač je totiž jedným z mála signálov a komunikačných prostriedkov, ktorými čerstvo narodené dieťa disponuje, a tak práve pomocou neho s vami komunikuje a dáva vám najavo, že momentálne nie sú dostatočne naplnené jeho potreby. Po príchode z pôrodnice domov sa budete s bábätkom čoraz väčšmi zoznamovať a prehlbovať si váš vzťah. Preto je logické, že napríklad aj počas šestonedelia nebudete vedieť rozlúsknuť, čo presne vám chce bábätko dať najavo. Prvé dni, respektíve týždne, sa preto budú niesť v duchu pozorovania, skúšania, dosahovania výsledkov v utíšení dieťaťa, ale aj zlyhaní, kedy sa voči jeho plaču budete cítiť bezmocní. Po čase naopak zistíte, že nie je plač ako plač, pričom rozhodne nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou, ktorú ak si naplníte, nárek ustane. Je dieťatko hladné? Unavené? Chce byť na rukách alebo ležať v postieľke? Má okolo seba príliš veľa alebo príliš málo podnetov? To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne.
Príčiny nepokoja a plaču
Existuje viacero dôvodov, prečo môže byť bábätko nepokojné a prečo neustále plače. Je dôležité tieto príčiny identifikovať a snažiť sa ich riešiť.
Základné potreby
Jednou z prvých vecí, ktorú mamičky zvyčajne kontrolujú, je naplnenie základných potrieb dieťaťa. Môže byť hladné alebo smädné, cítiť zimu alebo teplo, prípadne mať pocikanú alebo pokakanú plienku. S týmto nárekom sa niektoré mamičky stretávajú nesmierne často, iné zasa takmer vôbec - všetko závisí od toho, ako vyzerajú začiatky dojčenia, či je bábätko správne prisaté, prípadne či bábätku stačí interval kŕmenia umelým mliekom, ktorý si spočiatku nastavíte. Plač novorodenca od hladu môže spočiatku pripomínať jemné mrnkanie a ak mu do pár chvíľ nie je ponúknuté „jedlo,“ môže prerásť do silnejšej intenzity. Ak dieťa prsník nepríjme, spochybňujú dostatočnú tvorbu mlieka a uchýlia sa k dokrmovaniu fľašou. Tak spustia kaskádu pridružených problémov s dojčením, najčastejšie bolesti bruška, úplného odmietania prsníka, narušenia spánkového rytmu. Hlad bábätka sa však DÁ ROZPOZNAŤ - deti s nízkym príjmom mlieka nepriberajú, sú apatické alebo naopak veľmi podráždené, necikajú alebo sa objavia kryštáliky moču v plienke a prisávajú sa na hocičo s cieľom napiť sa.
Nezrelosť organizmu a „štvrtý trimester“
Dieťa sa rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou. V tomto období prežívajú deti tzv. "štvrtý trimester" vývoja, kedy sú veľmi nezrelé, a veľa podnetov, nových vnemov, zvukov a svetiel ich nezrelú psychiku vyčerpáva a preťažuje. V prvých týždňoch života potrebuje dieťa hlavne spánok. Keď nemôže, unavený organizmus sa, paradoxne, správa tak, akoby malo o všetko v okolí záujem. Bojuje proti únave aktivitou.
Únava a problémy so spánkom
Nie je na škodu uvedomiť si, že každý, i ten najbanálnejší podnet, je pre bábätko novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže z bábätka na bábätko líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať a vyžadovať si vašu prítomnosť, iné môže spustiť skutočne hlučný vresk. Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi nejedného novopečeného rodiča.
4 kroky k skvelému spánku bez tréningu spánku
Fyzický diskomfort a bolesť
Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíte na rukách. Často trvá aj celé hodiny a prichádzať môže počas celého dňa či noci. Bolesť môže pochádzať z bruška, zastavených vetrov alebo po preklenutí novorodeneckého obdobia v neskorších mesiacoch aj zo zúbkov. Ďalšou formou takéhoto plaču je nárek z neprebalenej plienky - ide o istý typ diskomfortu, ktorý bábätko vyrušuje, a to predovšetkým vtedy, ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček.
Detská kolika: Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie.
Gastroezofageálny reflux (GER): Reflux, alebo odborne gastroezofageálny reflux (skratka GER), je samovoľný a opakovaný návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka a niekedy až do úst, spojený s rozličnými ochoreniami, napríklad horných dýchacích ciest. Za refluxom môže byť nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Prečo ale niektoré dieťatko reflux má a iné nie? Na reflux môže vplývať dedičnosť, nízka pôrodná hmotnosť, termín narodenia (predčasniatka ním trpia častejšie), neurologické ochorenia, poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest a ďalšie zdravotné problémy. "Iba grckanie" - je to stav, kedy dieťatko reflux má, ale napriek grckaniu dobre prospieva, priberá a je zdravé. Refluxová choroba - tá sa objavuje vtedy, keď žalúdočný obsah, ktorý sa dostáva von, spôsobuje zmeny na sliznici pažeráka a ďalších častiach tráviaceho traktu a spôsobuje ochorenia. Milá Slávka spomína, že jej bábätku sa mlieko vracalo do úst a potom ho znovu prehltlo, čo môže byť prejavom tichého refluxu, kedy dieťa vyslovene negrcká, ale sa mu len to mliečko vracia v pažeráku späť po hrdielko a zas naspäť do bruška. To je veľmi dráždivý pocit, niečo ako pálenie záhy. Dieťa je potom nepokojné, nervózne, je síce unavené ale pre ten nepríjemný pocit nemôže zaspať.
Nadmerná stimulácia
Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali. Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.
Príznaky nadmernej stimulácie zahŕňajú:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Dieťatko je rozrušené
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vystavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých.
Psychologické príčiny
Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Bábätko, ktoré plače zo strachu alebo smútku z odlúčenia, je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži. Separačná úzkosť je jednou z úzkostí, ktorou trpia deti v detskom veku. Je to úzkostná porucha, ktorá vzniká okolo 9. mesiaca života dieťaťa. Je to normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú aj keď ich nevidia. Dieťa vníma akékoľvek odlúčenie matky alebo rodičov ako strach, nevôľu. Bojí sa, že sa mamička alebo otecko už nevráti, keď niekam odchádza a ono ostane samo. Začne plakať, báť sa.
Problémy s dojčením
Niekedy sa dieťatko pri dojčení šponuje, dychčí a hľadá bradavku, nechce sa poriadne prisať a stále točí hlavičkou a hľadá, hoci predtým tento problém nemalo. Toto môže súvisieť s rôznymi faktormi. Jednou z častých príčin správania, ktoré popisujete, je aj fakt, že bábätko má prirastenú podjazykovú uzdičku. Problémy s dojčením môžu byť tiež prejavom gastroezofageálneho refluxu (GER), kedy materské mlieko zo žalúdka stúpa späť do pažeráka, čo dieťatku spôsobuje pálenie. Nervozita pri dojčení môže nastať aj po dlhšom používaní cumlíka, ktorý sa neodporúča, pretože môže viesť k postupnému znižovaniu tvorby mlieka a väčšej nespokojnosti bábätka. Hoci dieťa priberá nadštandardne, môže sa stať, že nevie, kedy má mliečka dosť a je permanentne prejedané. Strach, že dieťatko je hladné pramení zo zlého začiatku v pôrodnici, kedy kompetencie matky a jej schopnosť nakŕmiť vlastné dieťa sú často narušené personálom. Ženy si nesú tento strach ešte dlho potom, čo budovu pôrodnice opustia.Plač pri dojčení môže byť tiež prejavom gastroezofageálneho refluxu (GER), kedy materské mlieko zo žalúdka stúpa späť do pažeráka, čo dieťatku spôsobuje pálenie. Niekedy môže bábätko odmietať prsník, ak mu nechutí mlieko, čo môže byť spôsobené napríklad aromatickými potravinami v strave matky, fajčením alebo alkoholom. Strava matky je však nepravdepodobnou príčinou plaču bábätka až na výnimky, hoci niektoré matky zistia, že niektorá potravina spôsobuje bábätku problémy - často je to napríklad konzumácia kravského mlieka. Paušálne vylúčenie potravín je nevhodné a nežiaduce.
Vývojové míľniky a zvláštnosti
Nervozita môže byť spojená aj s vývojovými fázami. V 14. mesiaci života sa dieťa stáva čoraz mobilnejším a aktívnejším. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, pravdepodobne sa dokáže veľmi rýchlo premiestniť z jednej miestnosti do druhej. Vie sa postaviť bez pomoci a možno sa už naučilo chodiť. Okrem toho si aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová. Práve v tomto období sa môže zdať, že vývoj reči trochu zaostáva za motorickým vývojom. Niektoré deti sa sústredia výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť a až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu.
Obdobie vzdoru: Okolo 13. mesiaca života začína u detí obdobie vzdoru, tiež známe ako fáza autonómie. Dieťa objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť. Zrazu sa môže zdať, že milé a poslušné dieťa sa zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie.
Agresívne prejavy: Okolo 17. mesiaca veku sa môžu objaviť prvé prejavy fyzickej agresivity. U malých detí do 2. roku života ide skôr o neuvedomované správanie. Dieťa v tomto veku ešte nevie rozlíšiť správne a nesprávne a nemá empatiu voči inému dieťaťu. Agresiu používa ako spôsob na ochranu vlastných vecí, teritória alebo na nadviazanie kontaktu s inými deťmi.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Príznakmi hypertonu môžu byť zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Dieťa môže byť nespokojné pri ležaní na bruchu, zakláňať hlavu a neschopné oprieť sa o predlaktia. Celkový dojem môže byť, akoby bolo dieťa v kŕči, sprevádzaný neutíchajúcim plačom, nepokojom a neustálym kopaním rukami a nohami. Ak bábätko pri zaväzovaní do šatky prehýba dozadu a nechce prilnúť, alebo zdvíha hlavu pri odgrgávaní, môže to byť jeden z prejavov hypertonusu.
Iné, menej zjavné príčiny
Stále tam môže byť kopec iných príčin, ktoré proste nie sú viditeľné na prvý pohľad a tak ľahko odstrániteľné ako prebalenie či nakŕmenie. Napríklad aj choroba jej vždy začína tak, že si večer ľahne spať zdravá, zobudí sa za hodinu s plačom a potom reve každú chvíľku, spí len pri nosení na rukách, akonáhle ju položíme je hore a plače. No ešte nemá ani teplotu ani sopeľ, ani kašeľ, proste žiadny príznak choroby. Až na druhý deň dopoludnia jej začne tiecť z nosa, poobede sa dostaví teplota. Inak malé bábätká majú aj takú príčinu na plač, čo tebe ako dospelému človeku síce príde divné, ale u bábätiek to je dôvod, napríklad keď je veľa ľudí v miestnosti, môžu sa rýchlejšie z toho hluku unaviť, znervóznieť, alebo naopak, keď je príliš ticho, nič sa nedeje, doslova sa nudia, tak plačom volajú po niečej pozornosti. Môže ich niečo tlačiť, omínať, sťahovať, zavadzať - všetko dôvod na plač. Sú deti, ktoré potrebujú byť pre upokojenie poriadne zabalené, priam až zviazané, a naopak deti, ktoré od narodenia neznesú ani zavinovačku, potrebujú voľnosť. Všetko to môže vyzerať, že plačú bez príčiny, ale tam tá príčina naozaj vždy je. Nehovoriac, že skutočne môže byť aj nejaké ochorenie, ktoré ty ako matka proste nevidíš, nejakého neurologického charakteru. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú.
Ako utíšiť plačúce dieťa
Ak chcete utíšiť plačúce bábätko, prvým krokom je zistiť, čo presne vám chce svojím plačom povedať. Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu. Ak máte pocit, že plač vášho bábätka je neustály a nič nepomáha, alebo ak máte akékoľvek obavy o jeho zdravie, neváhajte vyhľadať pomoc pediatra alebo laktačnej poradkyne.
Zachovanie pokoja a blízky kontakt
Snažiť sa zostať v pokoji je kľúčové: Bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Ak nebudete pokojní vy, neutíšite ani svoje dieťatko. Ak je nervózna mama, bábätko to vycíti a je nervózne tiež.Bábätká potrebujú byť v náručí rodičov, a keď tam nie sú, môžu byť nespokojné. Mnohé bábätká nespĺňajú predstavu rodičov o tom, že po nadojčení by mali byť spokojné, ležkať a nejakú dobu sa hrať samy. Majú potrebu byť nosené a pozorovať rodičov pri ich bežnej činnosti. Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si vaše dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zvážte kúpu šatky alebo nosiča. Vaša chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budete mať počas dňa voľné ruky. Nosenie neznamená rozmaznávanie! Dieťatko s refluxom sa môže častejšie pýtať na ruky. Vo zvislej polohe sa rýchlo upokojí. Je to normálne, lebo mu to uľaví od pálenia záhy. Dopriať dieťaťu vrelú náruč a pokojný hlas.
Pohyb a hojdanie
Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal. Kolísanie a nosenie bábätka ide ruka v ruke s uspávankou - najmä pomalšie rytmy dieťa upokojujú.
Biely šum a zvukové podnety
Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Obľúbenosť týchto zvukov u detí súvisí s prenatálnym vývojom, počas ktorého bolo dieťatko zvyknuté práve na rôzne zvuky z domácnosti. Preto je pre mnoho bábätiek neprirodzené zaspávať v úplnom tichu a omnoho ľahšie sa im to podarí s tlmeným šumom v pozadí.
Pevné zavinutie
Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Hoci niektoré deti ako 6-mesačné sa neustále budia ručičkami v spánku a silné zavinutie im pomáha upokojiť sa, už je však silná a ručičky ľahko vystrčí.
Masáže a cvičenie
Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemali by ste zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok. Pokožka bábätiek je veľmi citlivá - práve dotyk blízkeho človeka má pre nich veľký význam a značný podiel na ich upokojení. Detičky milujú masírovanie. Na masáž možno použiť jemné prírodné oleje či telové maslá a mlieka pre bábätká. Môžete to skúsiť na sucho, prípadne v príjemne teplej vode vo vani. Voda by mala mať teplotu okolo 37 stupňov. Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží.
Regulácia stimulov
Menej je viac, to platí aj pri upokojovaní dieťatka. Dôvodom nespokojnosti detí býva často prehnané množstvo podnetov, ktoré dieťa nestíha spracovať, čoho následkom je jeho podráždenosť pretavená do plaču. Prekvapivo efektívne sa ukazuje nerobiť nič - jednoducho buďte pri plačúcom dieťati, nech cíti vašu blízkosť. Faktom totiž je, že deti skrátka plačú, plačú veľa a príčin je mnoho. Chrániť bábätko pred prílišným množstvom podnetov a následnou predráždenosťou večer. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv.Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie. Znížte množstvo stimulov a zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a milované.
Polohovanie a odgrgávanie
Odgrgávanie bábätka je tradične vnímané ako niečo, čo sa robiť musí. Niektoré bábätká hltajú veľmi nedočkavo, alebo sa materské mlieko spúšťa veľmi rýchlo, a vtedy sa im do bruška dostane veľa vzduchu, ktorý tam tlačí a prekáža. Platí však, že je rozdiel medzi dojčenými bábätkami a bábätkami kŕmenými z fľaše. Bábätká kŕmené fľašou zvyčajne pijú veľmi rýchlo, keďže z fľaše tečie mlieko rýchlejšie ako z prsníka. Ak je dieťa s odgrgnutím problémové a polohuje sa ťažko, reve pri každej polohe, treba zvážiť možné príčiny ako reflux. Ak ho nenosíte, zvýšte dieťatku polohu, keď je na chrbátiku - či už počas spánku, alebo pri hre. Podložka by vtedy mala zvierať 30 až 40° uhol s rovinou. Nedávajte bábo hneď po kŕmení do vodorovnej polohy.Počas dňa polohujte dieťatko na bruško. O tejto polohe sa veľa hovorí v súvislosti so syndrómom náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), ale počas dňa, keď je bdelé a pod vaším dohľadom, je to bezpečné. Je to veľmi dôležité najmä pri deťoch s refluxom - spevňuje si tak nielen šijové svalstvo a učí sa dvíhať hlavičku, ale posilňuje si aj brušné svalstvo.Zmeniť niektoré činnosti, ktoré niekedy spôsobujú plač bábätka: prebaľovanie pred dojčením, nepotrebné odgrgávanie, snaha o to, aby dieťa dokázalo samo zaspať, dávanie dieťatka dolu z prsníka pred tým, ako tuho spí; manipulácia s bábätkom po tom, čo začína (na prsníku) zaspávať; večerné kúpanie a pod.
Úprava dojčenia a stravy
Zlepšiť dojčenie je kľúčové v osobnom kontakte s poradkyňou pri dojčení. Ak sa zabezpečí, aby bábätko dokázalo lepšie regulovať príjem mlieka a aby na prsníku správne pilo, situácia sa môže zlepšiť. Niekedy zlepšenie dojčenia a efektívnejšie pitie môže pomôcť, aby sa znížilo množstvo plaču. A to aj napriek tomu, že bábätko objektívne vynikajúco priberá. Pri dojčení vždy skontrolujte, či máte správnu polohu a techniku dojčenia, a či bábätko pije dostatok mlieka (pauza v brade). Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť tej situácie, ktorú popisujete. Ak by situácia, ktorú popisujete, súvisela s refluxom, poradkyňa vám odporučí spôsoby, ako zvládať život s refluxovým bábätkom jednoduchšie. Ak sa reflux objavuje až teraz, po určitej dobe, je znova možné, že tieto príznaky súvisia s dojčením a dajú sa zmierniť úpravou dojčenia spoločne s poradkyňou v osobnom kontakte.Strava matky je nepravdepodobnou príčinou plaču bábätka. Vynechajte naozaj len tie potraviny, o ktorých sa opakovane presvedčíte, že dieťaťu robia problémy. Ak ste doteraz držali diétu a situácia sa nijako nezlepšila, je vysoko pravdepodobné, že je zbytočné sa naďalej obmedzovať a správanie bábätka s vašou stravou nesúvisí. Rovnako je nepravdepodobné, že by bábätku pomohlo, ak budete pokračovať v pití feniklového čaju. Do materského mlieka sa z neho z vašej krvi vylučovať stopové, zanedbateľné množstvá, ktoré bábätku nemajú ako pomôcť.Ak vám feniklový čaj chutí, pokračujte v jeho konzumácii, ale kvôli riešeniu tejto situácie je to vysoko pravdepodobne zbytočné opatrenie. Často sa mamičky v takejto situácii dozvedajú, že by mali feniklový čaj dávať priamo bábätku, toto je však zbytočné a potenciálne škodlivé opatrenie, pre bábätká v tomto veku je veľmi dôležité zachovať výlučné dojčenie. Medzi ďalšie potenciálne škodlivé opatrenia patrí skúšať používať cumlík. Je dobré, že vaše bábätko cumlík odmieta a odporúčame vám nepokúšať sa mu ho dávať. Cumlík situáciu nijako nerieši, naopak, môže spôsobiť postupné znižovanie tvorby mlieka a ešte väčšiu nespokojnosť bábätka.
Vytváranie spánkových návykov
Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov sa odporúča od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené.
Samostatné zaspávanie
Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Nie je zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Mýtus o vyplakaní
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou vášho psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite ste aj vy počuli rady, ako by ste si svoje dieťatko nemali často brať na ruky, prípadne by ste k nemu nemali priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť. Nechať dieťatko vyplakať až do vyčerpania je najhoršia alternatíva, pre ktorú sa mamička môže rozhodnúť. Niektorí pediatri a detskí psychológovia dokonca hovoria o škodlivosti takéhoto konania. Vážne sa tým naruší dôvera dieťaťa v rodiča a tiež je možné narušenie aj jeho prirodzeného psychického vývoja, pokiaľ sa takéto konanie praktizuje dlhodobo a opakovane.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Neignorujte pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Ak máte pocit, že plač vášho bábätka je neustály a nič nepomáha, alebo ak máte akékoľvek obavy o jeho zdravie, neváhajte vyhľadať pomoc pediatra alebo laktačnej poradkyne. Tí vám môžu pomôcť identifikovať príčinu plaču a navrhnúť vhodné riešenia. V prípade podozrenia na refluxovú chorobu vás pediater môže poslať na špeciálne vyšetrenia USG (sonografia), alebo pri komplikovanejších prípadoch aj na 24-hodinovú PH-metriu, pri ktorej sa meria kyslosť prostredia v pažeráku. Na základe tohto detský lekár či gastroenterológ stanoví liečbu. V prípade pretrvávajúcich príznakov hypertonusu je nevyhnutné navštíviť detského fyzioterapeuta.
Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Plač dieťatka je vyčerpávajúci aj fyzicky, aj psychicky. Mamičky sa môžu cítiť vyčerpane, previnilo, neschopne a tiež reálne nič nestíhajú. Je dôležité, aby ste mali možnosť podeliť sa o svoje pocity. Robte to s ľuďmi, ktorí pre vás budú mať pochopenie a nebudú zo všetkého obviňovať dojčenie. Pomôcť vám môže tiež nájsť si skupinu žien, či už v materskom centre, v podpornej skupine dojčenia alebo vo svojom okolí a často sa s nimi stretávajte - starostlivosť o dieťa nebude o nič jednoduchšia, ale budete mať viac podpory, budete sa na situáciu menej sústrediť a ostatné matky dokážu svojou prítomnosťou trochu zmeniť vnímanie tohto náročného obdobia. Neprestávajte dojčiť, všetko toto postupne prejde a to, čo dojčenie dáva vám i vášmu dieťatku, je nenahraditeľné. Neskôr budete hrdá na to, že ste to všetko zvládli.
tags: #babatko #je #nepokojne #preco