Každá budúca mamička netrpezlivo čaká, kedy pocíti prvé pohyby bábätka v brušku, či ich bude vedieť rozpoznať. Tieto momenty sú plné očakávania a radosti, no zároveň prinášajú aj otázky o tom, ako dieťa vo vnútri vníma svet a reaguje naň. Pohyby dieťaťa sa od istého času stávajú dôležitým príznakom, že je všetko v poriadku, alebo sa deje niečo, pri čom by ste mali zbystriť pozornosť. Viac prezradili odborníci o fascinujúcom svete života pred narodením.
Vnímanie prvých pohybov: Od jemných bubliniek po silné kopance
Každá budúca mamička s očakávaním pozoruje akrobatické kúsky svojho drobca na ultrazvuku, no zvláštne je, že ich vôbec necíti. Kedy, v ktorom týždni, mesiaci či trimestri môžete očakávať prvé kopance? Pravdou je, že práve prvý trimester je pre vývoj bábätka najdôležitejší, pretože sa vyvíjajú všetky životné systémy a orgány. Ten rapídny pohyb na ultrazvuku je kľúčový aj pre vývoj svalového a kostrového systému - dieťa naberá na sile, postupne začne priberať a teda sa spoločne priblížite k momentu, kedy jeho pohyb prvýkrát pocítite. Mamičky prvorodičky vnímajú prvé pohyby bábätka okolo 20. až 22. týždňa tehotenstva, čo zodpovedá 5. mesiacu a II. trimestru. Ženy, ktoré už rodili, napríklad druhorodičky, dokážu prvé pohyby bábätka vnímať často skôr, a to už okolo 16. až 18. týždňa gravidity. „Niektoré viacrodičky môžu cítiť pohyby už od 17. týždňa gravidity,“ doplnil gynekológ MUDr. Ferianec.
No spomínané rapídne pohyby embrya v maternici začínajú oveľa skôr - hýbať rukami a nohami začína od 9. týždňa, od 11. týždňa pohybuje hlavičkou zo strany na stranu. Mnohé mamičky sa s veľkými očakávaniami tešia na prvý veľký ultrazvuk, ktorý sa vykonáva v období medzi 11. a 13. týždňom tehotenstva, a rovnako druhý veľký ultrazvuk medzi 19. a 22. týždňom tehotenstva. O tom všetkom budete počas druhého ultrazvuku informovaná, vysvetľuje vo videu gynekologička a pôrodníčka MUDr. Oľga Káčeríková.
Druhý trimester tehotenstva
Približne v polovici tehotenstva sa aktivita dieťaťa zvyšuje a začne kopkať, otáčať sa, čkať, čo sú pre vás ideálne podmienky na to vnímať prvé pohyby plodu. „Prvorodička môže prvé pohyby cítiť okolo 20. týždňa a neskôr, ale samozrejme, je to veľmi individuálne. Ak ale okolo 20. týždňa necíti pohyby, neznamená to, že je to problém a treba chvíľku vydržať,“ povedal pre Najmama.sk gynekológ a pôrodník MUDr. Vladimír Ferianec, PhD. z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky UN a LFUK Bratislava. Báť sa teda nemusíte, ani keď ste prvé pohyby nezaregistrovali do cca 24. až 26. týždňa tehotenstva.
Hovoríme však hlavne o prvorodičkách, ktoré si niekedy môžu zameniť prvé pohyby s pohybmi čriev, nevoľnosťou, tráviacimi problémami ako spomalené trávenie, nadúvanie, plynatosť, či začínajúce pálenie záhy. Mamičky, ktoré čakajú druhé alebo tretie dieťatko, sú však ostrieľanejšie a pohyby už vedia dobre rozpoznať, no, obvykle cítia pohyby bábätka skôr aj kvôli ženskému telu, ktoré je už skúsenejšie aj v prispôsobovaní sa tehotenským zmenám. Ako odpovedá na otázku, ako teda prvé pohyby rozpoznať? „Keď bude žena cítiť pohyby, tak to bude vedieť jasne, že je to ono. Je to niečo, čo dovtedy nezažila a určite bude vedieť, že to nie je napríklad zvýšený pohyb čriev…“ Okolo 20. týždňa sa robí morfologický ultrazvuk, takzvaný II. skríning, ktorý jasne zadefinuje, či daný vývoj plodu, aj v prípade, že žena necíti pohyby, je správny. Závisieť však bude aj od napríklad umiestnenia placenty v maternici - ženy, ktoré ju majú na brušnej stene, môžu pohyby registrovať neskôr a je to trochu ťažšie, či množstva plodovej vody.
Budúce mamičky registrujú prvé pohyby bábätka ako veľmi slabé akoby ďobnutia, jemné, nežné kopančeky, repetitívne, rytmické pohyby, napríklad štikútka, ktoré prichádzajú párkrát za deň. O to väčšia je radosť a spokojnosť. Určite ste si čítali aj ďalšie popisy vnímania prvých pohybov: bublinkovanie v sóde, slabý trepot motýlích krídel, ďobanie a mihanie rybiek, praskanie pukancov, šťuchnutie, šklbnutie, alebo dokonca ako návaly hladu. Tieto si už ťažko zameníte za peristaltické pohyby čriev. Objavia sa sprvu skutočne sporadicky, akoby si bábätko dávalo pravidelné dni voľna. Postupne sa s vyvíjajúcim a priberajúcim bábätkom ich sila a intenzita zvyšuje. Nedá sa však ešte presne povedať, koľkokrát za deň by sa bábätko malo ohlásiť. Na sledovanie správneho vývoja preto slúžia aj naďalej pravidelné preventívne návštevy gynekologickej ambulancie. Keď sa naučíte rozpoznávať pohyby svojho drobca v brušku, všimnete si jednu dôležitú maličkosť - pravidelnosť, s ktorou bude aktívne dávať najavo svoju existenciu, aby ste náhodou nezabudli.
Denný rytmus a aktivita bábätka: Pochopenie vnútorného sveta
Dieťa bude mať časové intervaly, v ktorých bude pokojné, neaktívne, odpočíva - áno, keď ho ukolíšete svojím pohybom, prechádzkou, vlastnou aktivitou. A naopak, intervaly, kedy bude aktívne kopkať, naťahovať sa, skúmať okolie - áno, často práve vtedy, keď si vy budete chcieť oddýchnuť. To platí najmä s postupujúcim tehotenstvom. „Žena by mala mať denný kontakt s dieťaťom. Počas gravidity žena zistí, aký má plod denný rytmus a vie, čo je normálne a v akých časoch cíti pohyby. Ak toto niektorý deň nemá splnené a napriek povzbudeniu aktivity v zmysle pohýbania maternicou, alebo ak si dá malú dávku sladkého a plod neodpovedá, mala by to konzultovať so svojim lekárom,“ upozornil ďalej MUDr. Ferianec.
Vo vyššom štádiu tehotenstva majú ženy často subjektívny pocit, že dieťa v brušku už nemá miesto a hýbe sa preto menej, čo ich dokáže znepokojiť. Pravdou však je, že síce množstvo kopancov, vydutín, úderov lakťom klesne, no aktivita neklesá, len sa pohyby stávajú výraznejšie a dokonca ku koncu tehotenstva aj bolestivejšie. „Fyziologicky ubúda objemu plodovej vody v prospech objemu tela dieťaťa, čo je normálne a fyziologické. Dieťa nemá slabšie pohyby, ale pohyby majú iný charakter. Zmena pohybov je postupná a neznamená to, že sa deje niečo zlé,“ upokojil gynekológ. Vďaka ultrazvuku sa dá o dieťatku v brušku všeličo zistiť. Vedeli ste napríklad, že kým rastie pod maminým srdcom, dokáže už štikútať či plakať? Pozrite sa, čo ďalšie dokáže.
Od približne 28. týždňa tehotenstva vám lekár či lekárka môžu navrhnúť, aby ste počítali kopance a aktivitu svojho bábätka až do pôrodu. Môžete to robiť ráno alebo večer, prípadne cez deň v závislosti od denného rytmu, ktorý ste si odpozorovali, teda kedy je dieťatko najaktívnejšie. Odporúča sa narátať aspoň 10 pohybov (kopancov, výpadov, otáčania, švihnutia, vydutín) v priebehu jednej či dvoch hodín. Ak sa to v tom momente nedarí, stačí sa občerstviť, dať si sladký (sladko-zdravý) dezert, zacvičiť jógu alebo ísť na dlhú prechádzku či radšej si ľahnite - veď viete, keď vy chcete oddychovať, bábo vás chce vyduriť. Ak sa vám nezadarí, nebojte sa počkať na inú časť dňa, máte 24 hodín. Ak by však dieťatko bolo podozrivo neaktívne, alebo priaktívne, nebojte sa konzultovať to s gynekológom či gynekologičkou. „Žena by mala mať denný kontakt s dieťaťom. Počas gravidity žena zistí, aký má plod denný rytmus a vie, čo je normálne a v akých časoch cíti pohyby. Ak toto niektorý deň nemá splnené a napriek povzbudeniu aktivity v zmysle pohýbania maternicou, alebo ak si dá malú dávku sladkého a plod neodpovedá, mala by to konzultovať so svojim lekárom,“ zdôraznil MUDr. Ferianec.
Pohyby v brušku týždeň po týždni: Podrobný prehľad
Ak ste veľmi zvedavá a chceli by ste poznať časový postup, ako budete cítiť prvé pohyby bábätka v brušku, v skratke vám popíšeme pohyby v jednotlivých týždňoch tehotenstva. Pripomíname, že tak ako tehotenstvo je u každej ženy individuálne a prežíva ho inak, tak aj pohyby môže mamička pocítiť prvýkrát úplne odlišne ako jej tehotné kamarátky. Každá sme iná.
Pohyby v brušku počas II. trimestra:
- 12. týždeň, 3. mesiac, II. trimester: Dieťatko sa v maternici rapídne hýbe, pohyby vidíte na ultrazvuku, ale ešte ich necítite.
- 14. týždeň, 4. mesiac, II. trimester: Ostrieľané mamičky už začínajú rozpoznávať prvé slabé pohyby, prvorodičky zvyčajne neskôr (od 24. až 26. týždňa, teda 6. mesiaca).
- 20. - 23. týždeň, 5. - 6. mesiac, II. trimester: Čoraz viac prvorodičiek registruje prvé pohyby ako jemné kopančeky. Aktivita sa zvyšuje a z kopancov sú kotrmelce, akrobaciou si dieťa trénuje a posilňuje svaly aj kosti. Najživšie je večer, alebo po najedení sa mamičky.
- 24. - 28. týždeň, 6. - 7. mesiac, II. trimester: Bábätko má isté zvyklosti, pravidelnosti, kedy je aktívnejšie a kedy pokojnejšie - denný rytmus. Pohyby sú silnejšie, ostrejšie, synchrónnejšie, robí pravidelne kotrmelce, premety, pláva, otáča sa, naťahuje, vrtí, pravidelne štikúta a v prípade hlasného zvuku poskočí a zľakne sa. V 24. týždni už dokáže noštekom „vdýchnuť“ plodovú vodu, pričom sa jeho hrudník zdvíha, ako pri nádychu, čím sa pripravuje na dýchanie. Drobček má 30 cm a 600 g.
- 28. týždeň, 7. mesiac, II. trimester: Niektoré pohyby mamičky hlásia, že im doslova vyrazili dych - prirovnávajú ich k „otrasom v útrobách“. Váš malý poklad otvára očká a žmurká. Priedušky dieťatka dozrievajú. Pokožka je hladšia, pretože sa pod ňou začína tvoriť tuk. Drobec má menej miesta a tak môžete cez bruško jemne nahmatať detskú nôžku či lakeť.
Pohyby v brušku počas III. trimestra:
- 29. - 31. týždeň, 7. mesiac, III. trimester: Poznáte denný rytmus vášho dieťatka, hýbe sa niekoľkokrát denne a pravidelne. Kopance sú silnejšie, pohyby ostrejšie, na brušku registrujete vydutiny, vlnenie, cítite kmitanie nohou, výpady lakťom, kopance do kŕčka maternice alebo ak je uložené opačne hlavičkou dolu, tak do rebier. Drobček reaguje na svetlo a dokáže rozlišovať chuť i vôňu plodovej vody, ktorá je ovplyvnená vašou stravou. Už v tomto období vraj dieťatko zisťuje, čo mu chutí a čo nie. Tvorí sa sivá mozgová kôra, mozgové závity a mozog bábätka, ktorý bol doposiaľ hladký, sa začína zvrásňovať. Dieťatko má približne 38 cm a 1 100 g, veľkosťou pripomína maslovú tekvičku.
- 32. - 35. týždeň, 8. mesiac, III. trimester: Pohyby bábätka sú na vrchole, hoci sa dieťa prispôsobuje stiesnenejšiemu priestoru. Výpady, kopance, otáčania a vydutiny sú výrazné, mocné, viditeľné, pozoruje ich okolie s úžasom. Dieťa má pravidelné spánkové cykly (20-40 minút v 90-minútových intervaloch), cítite buchnáty do rebier a kopance do kŕčka maternice, priberá na váhe, silnejú mu svaly, pevnejú kosti ukladaním vápnika. Vývoj mozgu je naďalej veľmi rýchly a budúce kostičky, ktoré ho obklopujú, začínajú tvrdnúť, úplne sa však spoja až po pôrode. Väčšina bábätiek je otočená hlávkou dolu a s nôžkami pri hrudníku čaká na príchod na svet. Ak sa váš drobček neotočil, má na to ešte dostatok času.
- 36. - 40. týždeň, 9. mesiac, III. trimester: Dieťatko je pripravené na pôrod. Každý deň v maternici je však preň veľmi dôležitý a cenný. Pľúcka sa totiž stále zdokonaľujú. Tukové tkanivo, ktoré sa ukladalo hlavne na svaloch, začína obaľovať kĺby. Drobček sa posúva nižšie a hlavička sa približuje k pôrodným cestám. Vaše bábätko má asi 2 850 g a 48,5 cm. Imunitný systém sa naďalej vyvíja, aby dokázal chrániť bábätko po narodení, dozrievať však bude ešte niekoľko ďalších rokov. Dieťatko, ktoré meria asi 49 cm a váži 2 900 g, väčšinu dňa prespí. Vaše dieťatko je pripravené sa s vami stretnúť. Pľúca dokážu samostatne pracovať, telíčko je zásobené dostatočným množstvom tuku, pokožka je ružová a obvod bruška a hlavičky je približne rovnaký. 85 % detičiek sa narodí v období 2 týždňov pred alebo po termíne pôrodu. Hoci to môže byť frustrujúce, skúste vášmu dieťatku dôverovať. Ono najlepšie vie, kedy nadíde správny čas.
Vývoj zmyslov a komunikácia s bábätkom pred narodením
Dieťa v maternici začína vnímať postupne všetkými zmyslami. Začne s vami komunikovať, aj bez slov. Vy sa môžete naučiť jeho signálom nielen rozumieť, ale posielať mu ich späť. S drobcom, ktorého nosíte pod srdcom, je dôležité komunikovať už od začiatku.
Hmat: Hmat je prvým zmyslom, ktorý sa dieťatku vyvíja. Má rado teplúčko, ale nie horúco. Miluje dotyky a bude sa tlačiť na hladkajúcu dlaň a vyplavovať pri tom potoky oxytocínu a endorfínov. Ak si jemne pohladíte bruško, vaše dieťatko to pocíti. V 21. týždni už dokáže vnímať dotyky. Vnútorné orgány vášho drobčeka postupne začínajú pracovať. V čase, keď ste vy schopná vnímať pohyby dieťatka v brušku, je bábätko schopné vnímať vnemy aj z druhej strany, predovšetkým dotyky, hladenie alebo tlak. Aj bez slov napríklad dokáže svojimi pohybmi zmeniť polohu mamičky, keď mu nie je príjemná.
Chuť: Už v 6. týždni sa na jeho drobnom jazýčku vytvárajú chuťové poháriky. Iste uhádnete, akú chuť majú deti najradšej? Áno, sladkú. Pijú potom plodovú vodu dvakrát rýchlejšie. Ale pozor - to neznamená, že sa máte napchávať sladkosťami. Sladká chuť je úplne tá prvá, ktorú dieťa vie rozpoznať. Od štvrtého mesiaca dieťatko začína ochutnávať aj plodovú vodu, ktorá je plná najrôznejších chutí. Je prirodzene sladkastá a objavujú sa v nej aj horko-slané zložky. Po narodení sa bábätko opäť stretáva so sladkou chuťou skrze materské mlieko.
Čuch: Okolo 20. týždňa sa začína vyvíjať čuch a vedci predpokladajú, že dieťa vie vnímať aj čuchom rôzne vône z plodovej vody. Čuchom sa tiež dieťa spozná s matkou a preto keď sa narodí, ju „spozná“ podľa čuchu. Hoci podľa vedcov nie je jasné, prečo sa čuch vyvíja tak skoro a čo dieťa presne v matkinom lone cíti, po pôrode má nezameniteľnú funkciu. Všetko, čo mamka počas tehotenstva zje, má svoju vôňu. I to, čo si na seba natrie. I jej vlastné telo nejakú typickú vôňu má.
Zrak: Zrakové nervy zaznamenávajú a reagujú ešte v čase, keď je viečko bábätka pevne zatvorené. Napriek tomu dokážu rozoznať svetlo a tmu. Niektoré deti milujú svetlo a budú kopkať dovtedy, kým si mamka na slniečku neodkryje bruško. Potom v maternici nastane krásne červené intímne svetlo. Oči sa plne vyvinú až v 30. týždni tehotenstva. Síce toho nie je v brušku veľa na pozeranie, aj tak majú deti viečka pootvorené a zatvárajú ich len, keď idú spať. Bábätká sú najviac citlivé na množstvo svetla, ktoré cez relatívne tenkú brušnú stenu prechádza.
Sluch: Sluch plodu sa rozvíja pozoruhodne skoro. Vďaka tomu vaša dcérka alebo syn získava informácie z vonkajšieho sveta oveľa skôr, ako by sme si mysleli. Sluch bábätka sa začína vyvíjať už v prvých týždňoch tehotenstva. Už okolo šiesteho tehotenského týždňa sa vo vnútri vyvíjajúcej sa hlavičky plodu začínajú vytvárať jedinečné tkanivá, ktoré sa stanú mozgom, tvárou, ušami, očami a nosom. Napriek tomu, že počas ultrazvuku nevidíte uši svojho dieťaťa, už sa vyvíja zložité usporiadanie rúrok, ktoré tvoria vnútorné uši. V tomto období sa na krku plodu objavia malé zárezy - budúce uši. Aj keď ešte nie sú na správnom mieste, postupne sa naň presunú. Potom sa premenia na malé, stočené ušká. Samozrejme, vyvíjajú sa ďalej počas celého prvého a druhého trimestra. Napríklad: vnútorné ucho sa spojí s neurónmi v mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie zvukov. Začnú sa tvoriť drobné malé kosti v strednom uchu, ktoré snímajú vibrácie zvukových vĺn.
Približne v 18. - 20. týždni tehotenstva dokáže bábätko vnímať prvé tlmené zvuky z matkinho tela, ako je tlkot srdca, prúdenie krvi či pohyby tráviaceho traktu. Štruktúry uší sú už natoľko vyvinuté, že plod začína detekovať prvé zvuky. Patria k nim najmä: rytmus srdca, pochody vo vašom žalúdku a zvuk vzduchu vstupujúceho a opúšťajúceho pľúca pri dýchaní. S ďalším vývojom sluchu počuje čoraz viac aj zo sveta mimo lona.Okolo 24. týždňa tehotenstva už bábätko dokáže jasne reagovať na zvuky prichádzajúce zvonka. Ak počuje hlasný zvuk, môže sa jemne strhnúť alebo zmeniť polohu. Reakcie na zvuky môžu byť rôzne - bábätko môže kopnúť, otočiť sa, alebo mu môže zrýchliť srdcový tep.
Nezabúdajte na to, že to, čo počujete vy mimo maternice, nie je to isté, ako to, počuje dieťa vo vnútri. Plod je obklopený plodovou vodou. Takže aj keď sú uši dieťaťa úplne vyvinuté, zvuky, ktoré počuje v maternici, budú tlmené. Nie je tak totiž žiadny vzduch, ktorý by zvuk prenášal. Ak si chcete predstaviť, ako počuje vaše dieťa v maternici, položte si s partnerom ruky na ústa a snažte sa viesť rozhovor. Táto tlmená konverzácia znie podobne ako zvuk, ktorý počuje plod v maternici. Dokážete síce rozoznať tóny a výšky tónu, ale nebudete schopní porozumieť všetkým slovám.
Najintenzívnejšie plod počuje hlas svojej matky. Dôvod je jednoduchý. Kým väčšina zvukov pochádzajúcich zvonku sa prenáša vzduchom a potom cez maternicu, hlas matky sa prenáša aj cez jej telo. Výskum navyše ukázal, že srdcová frekvencia dieťaťa sa pri počúvaní hlasu matky zvýši, čo znamená, že dieťa je pri rozprávaní ostražitejšie. Preto sú debaty s rastúcim bruškom výborným nápadom. Rodičia sa radi prihovárajú k svojmu nenarodenému dieťaťu. A to pozorne počúva. Isté ale je, že už medzi 20. až 24. týždňom tehotenstva reaguje na zvuky, ktoré k nemu prichádzajú zvonku. Nepríjemný hluk spôsobí, že sa začne nespokojne hýbať. Pokojné tóny v ňom naopak vyvolajú záujem a sústredené, nehybné počúvanie. V brušku nie je nikdy ticho. Dieťa vníma, ako šumí mamina krv. Počuje aj zvuky jej čriev a iných vnútorných orgánov. A samozrejme vníma tlkot mamičkinho srdca, ktorý hrá veľkú rolu aj po jeho narodení. „Keď sa novorodencom púšťa zvuk matkinho srdca, menej plačú, nestratia toľko na váhe a sú všeobecne v lepšej nálade. Je očividné, že dieťa si spomína na dôverný, nepretržitý tlkot srdca, ktorý je mu známy už z maternice,“ píšu v knihe Tajomstvo prvých deviatich mesiacov nemeckí autori, profesor neurobiológie Gerald Hütner a psychoterapeutka Ingeborg Weser. Ak dieťa plače, často pomôže priložiť si ho k srdcu, a ono sa upokojí.
Mamičky z Veľkej Británie sa zúčastnili na pokuse, ktorý mal dokázať, že deti si po narodení spomínajú na zvuky, ktoré v brušku pravidelne počúvali. Ženy sa každý deň dívali na obľúbený seriál. Keď sa deti narodili, pustili im jeho zvučku. Výsledok neprekvapil. Bábätká na známe zvuky reagovali, upokojili sa. V posledných týždňoch tehotenstva si bábätko vytvára silné spojenie s matkiným hlasom. Po narodení práve tento hlas uprednostňuje, pretože ho počúvalo celé mesiace v maternici. Hudba môže mať na bábätko upokojujúci alebo stimulačný efekt. Jemné melódie môžu prispieť k uvoľneniu, zatiaľ čo náhle hlasné zvuky môžu vyvolať stresovú reakciu.
Reakcie bábätka na vonkajšie podnety: Môže sa zľaknúť?
Keď sa sluch bábätka postupne vyvíja, začína reagovať na zvuky, ktoré vníma z okolia aj z matkinho tela. Spočiatku sú tieto reakcie jemné a nenápadné, no s pribúdajúcimi týždňami tehotenstva sa môžu stať výraznejšími. Niektoré zvuky bábätko upokojujú, iné ho môžu vyľakať. Okolo 24. - 28. týždňa začne bábätko aktívnejšie reagovať na zvukové podnety, najmä na hlasné a nečakané zvuky. Väčšina bábätiek reaguje na zvuky najintenzívnejšie počas 30. - 36. týždňa.
Rovnako ako dospelí, aj bábätká môžu mať reflexívnu reakciu na náhly alebo hlasný zvuk. Aj keď sa bábätko môže zľaknúť, neznamená to, že mu zvuky škodia. Naopak, niektoré zvuky môžu bábätko upokojovať a pomáhať mu cítiť sa bezpečne. Je dokázané, že dieťa v maternici prežíva všetko spolu so svojou mamou. Niekoľkomesačné bábätko sa usmieva, keď je mama šťastná, mračí sa, keď je nepokojná, a môže byť bez pohybu, keď mama prežíva negatívne emócie. Rovnako sa vie aj zľaknúť. Napríklad, ak na vás spoza brány vyskočí veľký pes, môžete sa veľmi zľaknúť. V takom prípade je dôležité bábätko upokojiť jemným hlasom a pohladením bruška. Jednorázové zľaknutie by nemalo mať negatívny vplyv na vyvíjajúce sa dieťa. Avšak opakované silné preľaknutia alebo šoky, najmä vo vyššom štádiu tehotenstva, môžu viesť k predčasnému pôrodu.
Povery a realita: Čo hovorí veda o preľaknutí a znamienkach
S preľaknutím sa spájajú aj rôzne povery. Jedna z nich hovorí, že ak sa žena zľakne a chytí sa za bruško, dieťa sa narodí s červeným fliačikom na mieste, ktorého sa dotkla. Táto červená škvrna sa odborne nazýva hemangióm a ide o zhluk krvných ciev. Vyskytuje sa častejšie u dievčat a zväčša má ustupujúcu tendenciu. Vzniku hemangiómov sa nedá predchádzať a až 30% detí ho má ešte počas vnútromaternicového vývinu. Moderná veda však nepotvrdila spojitosť medzi chytaním sa za bruško pri zľaknutí a vznikom hemangiómov.
Ďalšou poverou sú "zachcenky". Podľa nej, ak má tehotná žena chuť na niečo a nedá si to, dieťa sa narodí so znamienkom v tvare maškrty, ktorú si odoprela. Ani v tomto prípade však moderná veda nepreukázala pravdivosť tohto tvrdenia. Je dôležité rozlišovať medzi ľudovými poverami a vedecky podloženými faktami, aby sme predišli zbytočným obavám a úzkosti v tehotenstve.
Keď je bábätko príliš aktívne: Výzvy a riešenia
Niektoré ženy zažívajú obdobia extrémnej aktivity bábätka, ktorá môže prerásť až do nepríjemných a bolestivých stavov. V 25. týždni tehotenstva môže byť pre mamičku nepretržitá aktivita bábätka, najmä v noci, naozaj utrpením. Neustále kopanie môže viesť k nespavosti, nemožnosti nájsť si pohodlnú polohu a dokonca k depresii a strate radosti z tehotenstva. V takýchto situáciách je dôležité hľadať spôsoby, ako bábätko upokojiť.
Existuje niekoľko osvedčených metód:
- Studená voda a ľavý bok: Napite sa studenej vody a ľahnite si na ľavý bok. Bruško si potom jemne hladkajte. Táto kombinácia často stimuluje bábätko k pokojnejšej reakcii.
- Prechádzka a odpočinok: Prechádzka na čerstvom vzduchu môže bábätko upokojiť. Po návrate domov si ľahnite, ideálne na ľavý bok.
- Sladké nápoje alebo ovocie: Bábätká často reagujú na zvýšený obsah cukru v krvi. Vyskúšajte vypiť sladký nápoj alebo si dopriať sladké ovocie.
- Hudba a komunikácia: Pustite si hlasnejšie hudbu alebo sa s dieťatkom rozprávajte. Jemné melódie a matkin hlas majú upokojujúci efekt.
- Konzultácia s lekárom: V prípade, že aktivity bábätka sú extrémne a spôsobujú vám silné bolesti a úzkosť, je dôležité to konzultovať s vaším gynekológom.
Podpora vývoja a pohody bábätka v maternici
Pre zvládnutie situácií, kedy sa žena v tehotenstve zľakne alebo prežíva úzkosť, je dôležité:
- Predchádzať stresovým situáciám: Snažte sa vyhýbať stresu, obavám a situáciám, ktoré by mohli viesť k zľaknutiu.
- Oddychovať a relaxovať: Doprajte si dostatok oddychu a relaxu. Praktizujte relaxačné techniky, ako je meditácia alebo joga.
- Rozprávať sa s bábätkom: Upokojte bábätko jemným hlasom a pohlaďte si bruško. Matkin hlas je pre bábätko tým najvýraznejším zvukom, pretože sa šíri priamo cez telo a vibrácie sa prenášajú cez amniotickú tekutinu. Hoci bábätko ešte nerozumie významu slov, rytmus reči, melódia hlasu a emocionálny tón môžu mať veľký význam. Práve preto je vhodné začať komunikovať s bábätkom už počas tehotenstva.
- Využitie hudby: Hudba môže mať upokojujúci aj stimulačný efekt. Existuje takzvaný Mozartov efekt, teória, ktorá tvrdí, že počúvanie klasickej hudby môže zlepšiť kognitívny vývoj dieťaťa.
- Čítanie rozprávok: Čítanie rozprávok alebo básničiek môže pomôcť bábätku vnímať rytmus reči a rôzne zvukové vzory.
- Zapojenie partnera: Hoci je matkin hlas najvýraznejší, pretože sa prenáša priamo cez jej telo, aj hlas otca môže mať dôležitý vplyv. Váš malý poklad dokáže spoznať oteckov hlas.
- Vyhľadať podporu: Ak sa cítite úzkostlivo alebo máte obavy, porozprávajte sa s partnerom, rodinou, priateľmi alebo vyhľadajte odbornú pomoc.
Zvukové prostredie v maternici má vplyv na emočný stav, spánok a vývoj mozgu bábätka. Rušivé podnety, ako hluk, krik a náhle ostré zvuky, môžu bábätko zľaknúť. Je dôležité si uvedomiť, že počas tehotenstva je matka s dieťaťom spojená od počiatku, najskôr nevedome a neskôr, po zistení tehotenstva, aj vedome. Toto spojenie je fyzické aj psychické. Tým, že je k vám bábätko tak úzko pripútané, dokáže vnímať dokonca aj vašu náladu. Prežíva s vami všetky radosti i starosti a dokáže na nich reagovať. Vaša dobrá nálada a spokojnosť môže mať pozitívny vplyv na hladký priebeh pôrodu. Keď ste smutná alebo rozrušená, môže sa vaše maličké v maternici nepokojne vrtieť. Dlhodobý stres sa potom môže odraziť dokonca na plačlivosti dieťaťa po narodení.
Druhý trimester tehotenstva
Prvé týždne po narodení: Pokračovanie vývoja a riešenie nepokoja
Hoci tento článok sa primárne zameriava na obdobie v brušku, je dôležité spomenúť, že niektoré prejavy nepokoja, ktoré môžu pripomínať strach alebo silnú reakciu na podnety, sa môžu objaviť aj po narodení. Sluchový systém novorodenca je už pomerne dobre vyvinutý, no stále prechádza ďalšími zmenami a prispôsobovaním sa novému prostrediu. Kým v maternici boli zvuky tlmené plodovou vodou, po narodení sa bábätko ocitá v úplne novom svete plnom rôznych akustických podnetov. Aj keď novorodenec už dokáže vnímať zvuky, jeho sluch sa naďalej vyvíja počas prvých mesiacov života. Jedným z prvých zvukov, ktoré bábätko po narodení rozpozná, je hlas jeho mamy. Po narodení je dôležité ďalej stimulovať sluch dieťaťa, aby sa naučilo správne rozpoznávať zvuky a rozvíjalo svoje komunikačné schopnosti.
Kolika u novorodencov: Keď sa nepokoj prejaví po narodeníKolika je definovaná ako intenzívny, častý a dlhotrvajúci plač alebo nervozita u inak zdravého dieťaťa. Pre rodičov ide o frustrujúci stav. Kolika sa prejavuje najčastejšie od narodenia do 3 až 4 mesiacov veku. Nepokoj bábätka, kopkanie nožičkami a plač patria medzi najčastejšie príznaky koliky.
Ako uľaviť od koliky:
- Masáž bruška: Jemná masáž bruška krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek.
- Rektálna trubička: Použitie rektálnej trubičky môže pomôcť uvoľniť nahromadený plyn.
- Teplá handrička: Priloženie teplej handričky na bruško môže uľaviť od bolesti.
- Nosenie v šatke: Poskytuje pocit bezpečia a uvoľňuje napätie, ako aj po pôrode.
- Kvapky na koliku: Dostupné na trhu s obsahom simetikonu alebo s obsahom anízu, feniklu alebo mäty.
- Probiotiká: Pomáhajú v osídľovaní zdravej črevnej mikroflóry.
- Strava matky: Ak matka kojí, mala by sa vyhýbať potravinám, ktoré nadúvajú.
Je podstatné, aby rodič dokázal zvládať vlastný stres a posilnil tým dôveru medzi rodičom a dieťaťom. Množstvo rodičov trpí stresom, keď započujú detský plač, nakoľko ich toto obdobie poznačilo. Ak už neviete, čo máte robiť a cítite sa bezmocne, nechajte dieťa na bezpečnom mieste v svojej postieľke a odíďte z danej izby a skúste sa ukľudniť. Len pokojný rodič môže upokojiť dieťa.
Polohovanie na brušku po narodení:V období druhého trimestra sa polohovanie na brušku stáva pre dieťa súčasťou aktívneho hrania. Je dôležité si uvedomiť, že počas týchto troch mesiacov sa polohovanie na brušku kvalitatívne zmení. Znamená to, že polohovanie na brušku v 4. mesiaci je na predlaktiach s ťažiskom v oblasti spodnej časti hrudnej kosti a v 6. mesiaci sa deti väčšinou podopierajú na otvorených dlaniach s vystretými rukami a ťažiskom pod pupkom. To znamená, že svoju váhu presúvajú viac a viac do panvy, čo neskôr vyústi do zdvihnutia panvy nad zem v polohe na štyroch. Toto je ideálna situácia. Čo však robiť vtedy, keď naše bábätko prejavuje v polohe na brušku nevôľu a nespokojnosť?
Skôr ako začnem rozoberať situácie, kedy vzniká na brušku nepohodlie, chcem pripomenúť, že poloha na brušku principiálne nemá byť pre dieťa nepríjemná, naopak, na brušku sa lepšie orientuje v priestore okolo seba, kontaktuje sa so zemou, od ktorej sa môže odtláčať, koncentruje sa samé na seba, objavuje svoju silu. Je to pre dieťa fyziologická poloha. Nemali by sme na dieťa prenášať svoje skúsenosti z cvičenia na bruchu, kedy nás bolí chrbát a ramená. Toto u dieťaťa nie je problém, ono to postupne trénuje a prirodzene posilňuje.
Pozrime sa, aké môžu byť príčiny toho, že sa dieťa na brušku necíti dobre:
- Reflux
- Nepríjemné vnemy v oblasti pupka - bruška
- Nevhodné používanie - nevhodná poloha, používanie tela
- Traumatizujúce zážitky spojené s prednou časťou tela napr. operačné zákroky a podobne.
Ak sa dieťa v polohe na brušku necíti dobre, môžeme pozorovať niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu porozumieť situácii:
- Dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem.
- Jedna ruka sa opiera inak ako druhá.
- Dieťa má predkolenia zdvihnuté od zeme, nekopká do podložky.
- Dieťa okolo 5 - 6. mesiaca a viac, má v polohe na brušku ruky v pästičkách.
Najčastejšou príčinou nepohody dieťaťa na brušku je to, že dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem, ale drží polohu chrbtom. Vidíme, že hlava aj kostrč (spodná časť panvy) sú zdvihnuté a dieťa balansuje na hrudníčku. Príčinu nepohody vám pomôže pochopiť vlastná skúsenosť. Ak si takúto polohu sami vyskúšate, skoro zistíte, prečo tam vaše dieťatko dlho nevydrží. Po prvé je to poloha veľmi namáhavá, po druhé nám neponúka výhľad do priestoru a preto ani žiadnu možnosť kontaktu a pozorovania, alebo aktivít. Ak si však položíte predlaktia na zem a zatlačíte rukami do zeme, dostanete sa do príjemnejšej polohy, ruky vytvárajú symetrickú stabilitu a chrbtica nenesie až také veľké napätie, hlava sa môže začať pohybovať, pozorovať, komunikovať.
Ako pomôcť deťom opierať sa o ruky:Dotknite sa ručičiek bábätka, ak ich má pri zemi a jemne mu ich pritlačte na podložku. V prípade, že sa neobjaví žiadna reakcia, podložte bábätku vašu ruku pod hrudníček, jemne a mäkko. Hrudníček nedvíhajte, ale uvoľnite si ruku na zem a nechajte váhu hrudníka na nej spočívať. Po chvíľke pocítite aktivitu v oblasti hrudníka ako aj uvoľnenie ramenného pletenca, opretie a odtlačenie predlaktí a rúk od podložky. Ak sú ruky stále nad podložkou, postupne sa ich dotknite. Ak ani to nepomáha, treba sa prísť poradiť na individuálnu konzultáciu. Ak má dieťatko ručičky vzadu za chrbtom, podloženie hrudníčka je účinný spôsob, ako mu pomôcť. Táto kondícia však svedčí o nevyváženom zastúpení flexie a extenzie tela, o dominantnej extenzii a je dobré ju riešiť komplexnejšie polohovaním aj pohybom.
U niektorých detí vidíme, že sa jedna ruka opiera inak ako druhá. Väčšinou je jedna vystretá a druhá pokrčená. Tieto deti sa často pretáčajú najskôr z bruška na chrbátik ako z chrbátika na bruško, z dôvodu nevyváženej polohy na brušku, ktorá ich prevažuje na stranu viac pokrčenej ruky. Tieto deti majú preferenciu v používaní jednej stane tela. Skúste podložiť dieťatku ruku pod najvyššie miesto trupu, ktoré sa dotýka podložky a pozorujte, či mu pomáha zreorganizovať polohu. Môžete skúsiť jemne uvoľniť vystretú ručičku tak, aby boli obe pokrčené a spočívali predlaktím na podložke (jemne pokrúžte ramenom a lakťom).
Niekedy naše dieťatko ostáva stále opreté o predlaktia a nedvíha sa vyššie (okolo 5. - 6. mesiaca). Všimnite si, či dieťatko v polohe na brušku kopká chodidlami o podložku, alebo má nohy od kolien stále zdvihnuté. Pri kopkaní, respektíve opieraní chodidiel do podlahy dieťa zatláča a protisila prechádza celou chrbticou do hlavy a rúk, tonizuje ich a tým dieťa získava silu a priestor na vyšší zdvih hlavy a odtlačenie - dopnutie rúk. Pomôžte dieťatku nájsť nohami podložku. Môžete mu ich jemne priblížiť k zemi alebo môžete skúsiť podložiť pod chodidlá materiál, ktorý šuští, vhodný je napríklad mikroténový sáčok. Dieťa zistí, že kopnutím o zem sa objaví šušťavý zvuk a začne situáciu viac skúmať. V prípade, že sa dieťa zvuku ľaká, musíte hľadať iný spôsob. Nikdy nepracujeme v situácii, ktorá vyvoláva u dieťaťa strach.
Ďalším dôvodom, prečo sa deti nemôžu zdvihnúť z predlaktia vyššie, sú ruky zavreté v päsť. Odtlačenie z ručičiek v polohe na brušku má svoju postupnosť. V prvých týždňoch a mesiacoch má dieťa hlavu položenú na zemi alebo ju zdvíha iba mierne nad zem v otočení hlavy. Ruky sú položené na zemi predlaktiami a pästičky sú opreté o malíčkové hrany. Prvotné posilňovanie ramenného pletenca sa deje cez malíčkovú hranu k hrotu lopatky. Postupne sa prenáša opora z malíčkovej hrany smerom k palcovej hrane so súčasným otváraním dlane. Sila z palcovej hrany prechádza na prednú stranu ramenného pletenca, čo sa prejaví vo vysokom zdvihu dieťaťa nad podložku a otvoreným hrudníkom. Preto deti, ktoré majú veľmi dlho zovreté ruky v päste, majú problém zdvihnúť sa vyššie na ruky, čo sa neskôr môže prejaviť v ťažkostiach pri lození po štyroch. Hlaďte dieťaťu ruky kefkou a potom mu podoprite spodnú časť hrudníčka respektíve pupček. Môžete skúšať obe akcie naraz. Vo všeobecnosti venujte otvoreniu ručičiek veľkú pozornosť. Hlaďte deťom ručičky nielen kefkami, ale aj iným dotykovo rôznorodym materiálom a vnímajte ich reakcie. Materiál pripravila Mgr. - 6. mesiaca - najharmonickejšie v 1. roku bábätka.
Pochopenie vývoja bábätka, jeho reakcií a potrieb, ako aj zvládanie vlastných emócií, sú kľúčové pre bezstarostné a radostné tehotenstvo a rodičovstvo.
tags: #babatko #sa #v #brusku #zlakne