Hviezdoslavov Kubín predstavuje neodmysliteľnú súčasť kultúrneho a vzdelávacieho života na Slovensku. Je to najstaršia a najprestížnejšia celoštátna súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy, ktorá má mimoriadne dlhú a bohatú tradíciu. Jej cieľom je predovšetkým podporovať a rozvíjať vzťah detí a mládeže k literatúre, kultivovať ich rečnícke schopnosti a jazykový prejav, čím prispieva k rozvoju umeleckého cítenia a verejného vystupovania. Hoci dnešné deti majú k dispozícii rôzne novinky v oblasti vzdelávania, niektoré školské činnosti, ako napríklad Hviezdoslavov Kubín, sa nemenia a zostávajú dôležitou súčasťou výchovy.
Bohatá História a Kľúčový Význam
Súťaž nesie meno jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov, Pavla Országha Hviezdoslava, a jej história siaha až do roku 1954, kedy sa konala prvýkrát. Počas svojej dlhoročnej existencie sa súťaže zúčastnili státisíce žiakov a študentov z celého Slovenska. Mnohí z nich sa neskôr stali výraznými osobnosťami slovenského kultúrneho a spoločenského života. Medzi menami, ktoré prešli Hviezdoslavovým Kubínom, nájdeme také zvučné osobnosti ako Július Satinský, Ľubo Roman, Karol Horák, Soňa Behulová-Müllerová, Lucia Hurajová, Milan Ondrík, Dominika Susková a mnoho ďalších. Ich účasť podčiarkuje nielen prestíž, ale aj schopnosť súťaže identifikovať a formovať budúce talenty.
Cieľ súťaže zostáva rovnaký - podporovať talent a lásku k literatúre u detí a mládeže. Hviezdoslavov Kubín nie je len o súťažení, ale aj o hlbšom spoznávaní autorov a ich diel, nielen cez čítanky, ale prostredníctvom vlastnej interpretácie. Umelecký prednes je individuálna aktivita, ktorá si vyžaduje nielen pamäťové schopnosti, ale aj schopnosť vcítiť sa do textu a sprostredkovať jeho posolstvo poslucháčom.
Štruktúra Súťaže: Kategórie a Pravidlá
Hviezdoslavov Kubín je celoštátna recitačná súťaž, ktorá je rozdelená do viacerých kategórií, väčšinou podľa jednotlivých ročníkov. Tieto kategórie tvoria určité skupiny súťažiacich, kde žiaci v jednotlivých kategóriách sa medzi sebou stávajú konkurenciou. Z regionálneho kola sa postupuje do krajských súťaží a z nich následne do celoslovenského kola.
Kategórie a vekové rozdelenie súťažiacich sú detailne definované takto:
- I. kategória: žiaci 2. - 4. ročníka ZŠ a ZUŠ (približne 7-10 rokov). Básničky pre prvákov na Hviezdoslavov Kubín nie sú úplne kategorizované, no množstvo učiteliek aj malých prvákov zapája do triedneho kola.
- II. kategória: žiaci 5. - 6. ročníka ZŠ a ZUŠ a žiaci prímy (1. ročník osemročného gymnázia), čo zodpovedá veku približne 10-12 rokov.
- III. kategória: žiaci 7. - 9. ročníka ZŠ, sekunda, tercia a kvarta (2., 3. a 4. ročník osemročného gymnázia) a ZUŠ, vo veku približne 12-15 rokov.
- IV. kategória: mládež - žiaci 1. - 4. ročníka SŠ a 5. - 8. ročníka SŠ (kvinta, sexta, septima, oktáva osemročného gymnázia), pričom vek v tejto kategórii nie je striktne určený.
- V. kategória: dospelí - študenti VŠ bez ohľadu na vek.
Základné pravidlá súťaže sú jasne stanovené, aby zabezpečili férovosť a jednotné podmienky pre všetkých účastníkov:
- Súťaž sa koná výhradne v slovenskom jazyku.
- Súťažiaci môže prednášať slovenskú alebo svetovú básnickú a prozaickú literatúru. Dôležité je, že sa nesmie prednášať dramatická literatúra. To znamená, že prednášané dielo nemusí byť od slovenského autora.
- Recitátor je povinný prednášať súťažný text naspamäť, čo kladie dôraz na dôkladnú prípravu a osvojenie si diela.
Cesta k Národnému Kolu: Harmonogram Súťaže (2026)
Súťaž Hviezdoslavov Kubín prebieha v niekoľkých kolách, od lokálnych až po celoštátne. Každé kolo má určené termíny, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa súťažiaci mohli postupne prepracovať na vyššie úrovne. Celoslovenské kolo sa tradične uskutoční v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne.
Termíny súťaže pre rok 2026 sú nasledovné:
- Školské kolá: do 23. januára 2026
- Obvodné kolá: do 20. februára 2026
- Okresné kolá: do 27. marca 2026
- Regionálne kolá: do 17. apríla 2026
- Krajské kolá: do 7. mája 2026 (prihlásenie víťazov do 10. mája 2026)
- Celoslovenské kolo: 16. júna - 20. júna 2026
Strategický Výber Textu: Srdce Úspešného Prednesu
Výber vhodnej básne či prózy je absolútne kľúčový pre úspech v súťaži. Primeraná obtiažnosť textu, zaujímavý a pútavý dej, ale aj rezonancia s osobnosťou recitátora, zvyšujú šance na víťazstvo. Odborná pracovníčka a manažérka pre umelecký prednes a divadelné umenie Národného osvetového centra Jaroslava Čajková zdôrazňuje, že umelecký prednes je individuálna aktivita a každý jedinec inak dospieva. Preto je dôležité vybrať text, ktorý dieťa nielen baví recitovať, ale ktorému aj rozumie a dokáže ho prirodzene precítiť.
Pri výbere textu je dôležité zamerať sa na literatúru umeleckú a beletristickú, teda literárne hodnotnú. Pomôcť môže zlatý fond slovenskej a svetovej literatúry pre deti, ale súťaž viac oceňuje recitátorov, ktorí si vedia objaviť aj nových moderných autorov, samozrejme literárne kvalitných. V tomto smere môže pomôcť časopis Bibiana, ktorý vydáva informácie o detskej literatúre a hodnotí najlepšie knihy roka. Umelecký prednes je stretnutím klasickosti a súčasnosti. Aj keď známe texty ako napríklad "Veľké myšlienky malého človeka" od Daniela Heviera sú overené, porota môže viac oceniť originalitu a objavnosť textu než recitačne známy text.
Ďalším dôležitým aspektom je dodržiavanie časového limitu, ktorý je v kategóriách mladších žiakov zhruba 4 až 6 minút a u starších do 10 minút, v závislosti od toho, či prednášajú poéziu alebo prózu. Vybrať správnu knihu s básňami podľa ročníka dokáže výrazne uľahčiť prípravu na recitačné súťaže, ako je Hviezdoslavov Kubín, a zároveň prirodzene podporiť vzťah detí k literatúre. Tento praktický výber pomáha rodičom ušetriť čas - namiesto zdĺhavého hľadania v knižnici ponúka prehľadné a osvedčené tipy na konkrétnych autorov a básnické zbierky, rozdelené podľa veku dieťaťa. Vďaka tomu si každý môže rýchlo vybrať knihu, ktorá je primeraná nielen veku, ale aj schopnostiam mladého recitátora.
Výber Básní a Prózy Podľa Vekových Kategórií
Prehľad odporúčaných autorov a diel pre jednotlivé vekové kategórie, ktoré pomôžu pri úspešnej príprave na Hviezdoslavov Kubín:
Pre najmladších recitátorov (I. kategória: 2. - 4. ročník ZŠ)
Báseň na Hviezdoslavov Kubín pre 2., 3. a 4. ročník by nemala byť nijako zložitá. Vhodné sú najmä príbehové básne o zvieratách a školskom živote. Vďaka tomu, že deti rozumejú textu, dokážu sa lepšie vcítiť do prednesu a zároveň sa im bude báseň ľahšie učiť naspamäť. Ide skôr o krátke básne. Príkladmi sú diela od Márie Rázusovej-Martákovej, Štefana Moravčíka či Jána Andela, ktoré svojou jednoduchosťou a vizuálnosťou oslovujú detské publikum.
Príklady básní pre mladšie deti:
Mária Rázusová-Martáková: Biela zimaSkočil vietor po vysokú oblohu,doteperil ťažkú chmáru v batohu.Polietal po kraji trošku,potom spravil dieru v rožkua rozkázal: „Von sa, páper, veselo!Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“Zapadá svet bielym snehomdeň aj noc:v poli, v hore, všade je homoc a moc.A keď slnko ráno vstalo,všetko biele čiapky malo.Krik, šum! Deti z domu bežiana kopec:Oj, sanica vždy je lepšia ako pec!A tam vonku, hore celou dolinou,polia, hory spia pod bielou perinou.Po cestách sa havran tára,stopy nôh do snehu vbára.Ako vládca lovil vlani krížom-kráž,teraz chodí po žobraní: “Čo mi dáš!“„Nedám vtáčka ani máčka,len sa posť.príď, až bude zabíjačka,budeš hosť!“A tak havran až do jarihľadá živnosť po chotári,a keď biela snežienka sa vynorí,čierny havran zas uletí do hory.
Mária Rázusová-Martáková: BodliakV poli bodliak stojíjak stráž na postojí,z hrubých listov trčia ihly bodákov.K nemu len tak v letkuchodí na besiedkuiba vietor a vše dáždik z oblakov.Preto bodliak smútia žiť nemá chuti:„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!Teraz ako vlanivšetko sa ma stráni…Samota je strašný údel bodliaka!“Ale čo sa stalo?Prejde času málo,a tu puk sa vynorí z tých bodákov…A raz - div nad divy -kvet sa pravý, živýrozvil tam a zaskvel krásou storakou.Videla kvet včela,zavolala čmeľa,sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!A bodliak sa díva,veľkú radosť skrýva:„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“
Ján Andel: Boľavé líčkoVeveričku maličkú,udrel konár po líčku.Očká sa jej rozplakali,až slzičky pokvapkali vetvičku.Prišiel vetrík,pohladil ju po líčkach.Už niet stopypo boľavých slzičkách.
Ján Andel: Išla myškaIšla myška briežkom,stretla sa tam s ježkom.„Kam že ježko, kam?“„Tamže myška, tam!“„A čože je tam?“„Neviem ani sám.“Ale poďme, uvidíme,a nikomu nezradíme,čo to bolo tam.Kto sa pridá k nám?
Ján Andel: Jarný zvukPuk, puk, puk!Aký je to huk?To sa ľady lámu, drobia,preto taký lomoz robia.Puk, puk, puk!Taký robia huk.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.Berie ľady, berie voda,Nebude ich veru škoda.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.Puk, puk, puk!Aký je to zvuk?Starej vŕbe pri potokuVypučal puk popri puku.Puk, puk, puk!To je jarný zvuk.
Ján Andel: Kocúr fuzáňZa ránička, za rána,Kocúr myšku naháňa.A tá myška, šuch do diery!Kto však nechce, nech neverí,Že tá myška uchaňaSmeje sa hneď za rána,Na kocúra fuzáňa!
Mária Rázusová-Martáková: Jeseň pani bohatáJeseň pani bohatá,farbí stromy do zlata,premaľúva celý sad.Zletel vietor šiky-miky,hojdá všetky konáriky,vraj by stromy zobliecť rád.Vyhúda im celý čas:“Ide zima, bude mráz,pomrznete zaiste!”Ale strom mu rozosmiatyako dáky peniaz zlatýpúšťa len list po liste.Na polici v komorestojí vojsko v pozorea do okna nakúka…A to vojsko na parádu,to sú plody nášho sadu:krásne žlté jablká.Vojde Evka maličká- v žltých vláskach mašlička -vyskočí a povie: “Jaj!Žltý jačmeň, žlté žitko,žltá skriňa, žlté sitkoa von žltý celý kraj!”
Mária Rázusová-Martáková: Môj macíkŠijem, šijem pomaličkykošieľku i nohavičkya ty, Macko, ticho seď,oblečiem ťa hneď!Teraz pekne po poriadkuuvaríme kašu sladkú:staň si sem na samý kraj,na mliečko mi pozor daj!Pred jedením člipky-čľapkyumyjeme obe labkya potom ich dosuchauteráčik vyšúcha.Tak, strapánik chlpatý,nekvapni si na šaty!Už ťa obed očakáva:cukrík, koláč, biela káva.Psíček Bodrík hľadí skraja:Kdeže idú títo dvaja?…- Vezmite ma sebou tiež!- Nie, nie. Aj chytro aj pomalybrodili sme, plávali,potom kopŕc na breh znovaopáliť sa do kávova!Juj, nehoda veliká:stiahla voda Macíka;všetky labky hore dvihol:- Bodrí, Bodrík, chytaj mi ho!Takto smutní stúpameza Bodríkom ku mame.Bunda sťa myš zmoknutá…Zas pôjdeme do kúta!
František Hrubín: Kuriatko v obilíA kto čakal - hneď sa dočká.Rozpovedz nám rozprávočka,čo to bolo s kuriatkom!Zablúdilo, chúďatko,za stodolu, medzi polia.Čivká, čivká, nôžky bolia.Zablúdilo v obilí.Z veže večer zvonili.Čivká, krídla zložilo sia ten drobný ovsík prosí:„Kde je moja mamička?“„Nech ti povie pšenička!“Beží kurča medzi polia,čivká, čivká, nôžky bolia.„Pene prosím, pšenička,kde je moja mamička?“Pšenica len: asi… asi,šuští, šumí, spomína si,hlava k zemi zvážená…„Skús sa spýtať jačmeňa!“Jačmeň syčí: „Popros žito,popros žito, povie ti to!“Kurča hľadá žitné pole,ale to je dávno holé.A cez suché strniskávietor ticho zapíska:„Veď si doma, pri stodole!“To je dvor a to je polea na dvore mačka pradie,tvoja mamka krídlatázobe zrnká na záhradea s ňou malé kurčatá.“„Ďakujem ti, už tam letím!“„Pozdrav v sýpke moje deti!“„Koho, milé políčko?“„Zrno i to zrníčko!“Nech sa ku mne zjari hlási,vychováme nové klasy!“A tak mamu zakrátkonašlo si to kuriatko.
Maša Haľamová: HodinkyPri postieľke stolček,na stolčeku zvonček.Zvoní, zvoní na budíčkuna Janka i na Evičku,že už začína sa škola.- Deti, hore! - budík volá.Osem bije na veži,Janko letí, nebeží.Omeškal sa o pár minút,ešte si chcel odpočinúť.Nesmejte sa, kamaráti,zajtra si už cestu skrátí.Na ulici hodinárveľký výklad hodín má,Evka nesie potraviny,pozerá sa na hodiny.Samé tik-tak počuť znúka,v jedných kukulienka kuká.Dvanásť hodín - čas obeda.Hladný ponúkať sa nedá.Chutí teplá polievka,miznú lokše z tanierka.Tie my radi, veru hej!A teraz spať do druhej!Zdriemli sme si, bežne vondo záhrady poza dom,hrať sa s loptou, poliať kvety.I pri hre čas rýchlo letí,k olovrantu po zábavesadáme si k sladkej káve.O siedmej už večeria,o ôsmej sa ukladajú.A keď mesiac žltý, veľkýsvieti oknom do postieľky -spí Janko aj Evička,sen im zastrel očičká…Dobrú noc a pekné sny!
Štefan Moravčík: Autoportrét starého auta„Ja som auto plechaté, do pol boka odraté, otlčené veľmi,ale idem, strach a des! Predbehnem aj mercedes, pokým skončím v zberni.“Šikovne sa auto šinie,Štrgne o bok limuzíne, zvládne ostré zákruty,hltá cestu z mesta k mestu, náramne je pri chuti.
Štefan Moravčík: Aj mátoha má toho dosťChcela ma vziať mátohado čierneho batoha.Stala si medzi dvere,odušu preč sa derie.Nemôže sa dostať von,mám to ale hosťa!Zmeškala polnočný zvon,tak tu musí zostať.Mátoha má toho dosť,hovorí: - Už nemátam! -Má medzi dverami chvost?Chvost privretý nemá tam,má tam však privreté šaty,obrovskú zásteru.Odstrihnem z nej,hneď sa stratí,čerti ju zoberú.
Pre stredoškolákov (II. kategória: 5. - 6. ročník ZŠ a príma)
Básne na Hviezdoslavov Kubín pre 5. a 6. ročník by nemali byť náročné, ale zároveň by nemali byť príliš detské. Ideálne je, aby prednes nepresahoval časovú hranicu päť minút. Pri výbere básní pomôžu aj e-knihy zadarmo. Báseň na Hviezdoslavov Kubín - poézia sa pomocou elektronických kníh vyberá ľahšie a môžete ich mať vždy po ruke. V tejto kategórii sa už objavujú básnici ako Milan Rúfus, Miroslav Válek, Ján Smrek či Krista Bendová, ktorí ponúkajú texty s mierne hlbším zmyslom, ale stále prístupným jazykom.
Príklady básní pre stredné ročníky:
Daniel Hevier: Čitateľ komiksovPod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímDarmo do mňa všetci hustiasú to nezmyslyJa viem svoje najradšej mámiba komiksyZloduch Pedro zhltol právedrahé rubínyTo je mela Z úst mu plynúprázdne bublinyPod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímTrniem hrôzou Mafiózopráve zdúchol prečNajlepšia je komiksováobrázková reč…
Daniel Hevier: Dáma sa nemá biťDáma sa nemá biťhovoria rodičiaJa však vždy vrátim lenčo mi kto požičiaNapríklad Alinoten je fakt strelenýSkúsil ma potknúť dnesHneď ležal na zemiS rozbitým kolenoma s novou modrinouskončilo priateľskéstretnutie s OlinouDáma sa nemá biťto len tak tárateveď všetky baby dneschodia na karateNedám sa urážaťBijem sa zas a znovaTo musíš guráž maťkeď chceš byť MAKEPEACOVÁ
Jozef Mokoš: HadKto sa raz pozrie do mojich očí,nespasí ho ani prosba, ani krik,dobrovoľne mi do brucha skočí,lebo ja som hypnotizér odborník.Keď na teba smrteľný raz padne chlad,keď studeným raz zájdeš potom, potompoznáš, že sa z teba stávarýchla zdravá hadia strava.Áno, ja som hrozný Ivan Hrozný - had,čo má nado všetko rád,keď inému sa z hrdla derievystrašený krik a ston,keď ti dupkom stáva periea srdce búcha ako zvon.Kto sa raz pozrie do mojich očí,nespasí ho ani prosba, ani krik,dobrovoľne mi do brucha skočí,lebo ja som hypnotizér odborník.No, keď moja obeť - obed - škúli,vrie to vo mne ako v júli v úli.Takýto lov - to je peklo.Mňa už dávno v krížoch seklo,a obed je pritom čulý.
Štefan Moravčík: Cvak - cvik - cvokPrasa koze rieklo: - Kvik!Rak chce učiť telocvik.Spravil by som cvak a cvik,a žiactvo by veselona bradlách sa vrtelo,ponad koňa letelooknom rovno do potoka!Netreba nám k cvikom cvoka!- ozval sa hlas riaditeľa,ktorý za rok z pracovneani sa len nepohne.Zrazu má však veľa času:- Ja precvičím chabé telá!Koza z voza volá: - Bééé!Že vraj chabé!
Štefan Moravčík: Čo sa vlečie, neutečieSlimák reční v tráve, dohovára ťave:Stále nemám pokoja, upaľuješ ako ja!Čo sa vlečie, neutečie.Keď zaňucháš nebezpečie,ťava, zviera veličizné, nik ti z nosa neuhryzne.Vtiahni sa do ulity, tam ťa čert neuchytí.Ťava vraví s úsmevom:Slimáčik môj, nemám dom.Ty len rožky vystrčíš a si v suchu ako myš.
Milan Ferko: Chýrna svadbaŽenil sa úľ s ulicou, veselo im bolo,staré laso s lasicou, tancovalo sólo.Bolo to tak?Presne tak, možno však aj - naopak.Obzerance papali, bumbali vzduch z fľaše,a tak hostia pomalyišli kadeľahšie.Bolo to tak?Presne tak, možno však aj - naopak.Zostal dedo s dedinou, nemal ho kto odniesť,zakryl pery perinou, spí tam ešte podnes.Tak to bolo? Presne tak, možno však aj - naopak.
Krista Bendová: NeboráčikBol jeden žiačik - neboráčik.Nevedel, kde sa píše háčik,nevedel, kde sa čiarka robí,ypsilon vedel? Ale čoby!Nuž bolo to s tým chlapcom k zlosti.Tak málo toho vedel vraj,že by sa všetko bez ťažkostíbol naučil aj papagáj.Vraveli doma: “Márna sláva,asi mu nefunguje hlava,nuž a keď hlava nefunguje,raz darmo, chúďa, ťažko mu je.”No prevrátilo sa raz všetko.Neslýchal také niečo svet:prikvitol na návštevu dedko,vzal žiaka do parády hneď:“Tu je pero, sadni, píš,hneď sa všetko naučíš.”Písali diktát za diktátom.Nad žiakom prísny dedko tróni.Mordovali sa. Čo si myslí, všetci vieme,za neho to dopovieme:Žiadne čudo, žiaden zázrak,lenivý bol ten váš maznák!
Ladislav Čáni: Načo nám je jazykPrečo potrebuješ jazyk?Lebo je to vec fakt skvelá!Odvážni ho smú vyplaziťtrebárs v Afrike na leva.Keď majstruje malý majster,ako býva dobrým zvykom,tak si pomáha náradíma tak trošku jazykom.Vedia to už takmer všetci,nie je žiaden nástroj inývhodný tak, ako je jazykfajn na lízanie zmrzliny.Keď ťa niekto vážne naštvea keď máš na nadávky chuť,môžeš narátať do desať,do jazyka si zahryznúť.Jazyk vie byť dlhý krátky,dokáže byť veľmi ostrý.Narozpráva múdre veciovláda aj taľafatky.Jazyk vie vynadať, vyhrešiť,chváliť, láskať, spraviť radosť.A keď príde správna chvíľapovedať - To už stačí, dosť!
Jana Haládeková: Prečo sú rybky smutnéPoskakuje vlnka s vlnkou,ženú správu rybníkom,že dnes ráno pólo hrajúšťuky proti kapríkom.Priplávali všetky rybky,ba aj malý potápnik.Pri tej sláve futbalovejnechcel chýbať veru nik.Kývla vŕba prútom k brehu,začal práve tuhý boj,napätí sú všetci, v strehu:ktože strelí prvý gól?Obecenstvo plutvy stíska,hra má správny švih a spád,vtom sa začne na stred hriskasypať čudný vodopád!Klince, drôty, staré vedro,handry, fľašky, črepiny…a posledné spadli na dnokukučkové hodiny.Hneď bolo aj po šantení,každý hľadal skrýšu v tieni.A rybičky nemo blúdiavôkol kopy haraburdia.
Pre pokročilých recitátorov (III. kategória: 7. - 9. ročník ZŠ)
Básne na Hviezdoslavov Kubín pre 7., 8. a 9. ročník by mali byť dospelejšieho charakteru, ktorý sa odzrkadľuje aj v témach. Na druhú stranu, rovnako ako pri menších súťažiacich, aj tu je dôležité vybrať tému básne tak, aby jej žiak rozumel. V tejto vekovej kategórii sa otvára priestor pre hlbšie a komplexnejšie texty od autorov ako Miroslav Válek, Milan Rúfus, Ladislav Novomeský či Vojtech Mihálik, ktoré vyžadujú premyslenejšiu interpretáciu.
Príklady básní pre staršie ročníky:
Štefan Moravčík: Či ozaj, naozaj?Ježibaba nie je baba, ničoho sa nebojí,vo chvíli má metlu v labách,frng - a už je na hnoji!Rehoce sa tomu gazda, keď sa z okna vykloní:- Prileteli ku nám azda uf, uf, ufóni?Ale kdeže, iba baba!Vyhrabte ju kury, veď je dáka slabá…ježibaba zúri.Schytí gazdu za bradu, poorie s ním záhradua potom, po vojne, odfukuje spokojne:Neveril si slabej žene.Hop - a už máš porobené, počarené, gazda.Čuduješ sa uchvátene:taká rovná brázda!
Milan Lasica: JežibabyV jednom lese na Polabíbývajú tri ježibabyktoré sa ta presídlili od VáhuKto chce vojsť do toho lesaježibabám nevyhne saTo musí mať mimoriadnu odvahuMusí dávať pozor abyaby ho tie ježibabyako dezert po večeri nezjedliježibaby sú vždy hladnépochrúmali by ho riadneaj keby bol absolútne nejedlýChystajú si nové hábytie tri hladné ježibabyako keby išli na módnu prehliadkuPrikryli si hlavy čímsiobliekli si staré džínsya šetria na ojazdenú fiatkuJedna ľudí do tmy vábiostatné dve ježibabyzmietajú sa v neustálom napätíHvízdajú si vrtké rytmya číhajú kdesi v prítmíkto im na tú habaďúru naletíČi sa nájde niekto slabýkoho si tie ježibabypodvečermi ugrilujú na ražninašiel sa len jeden občan istýJano Bobáč z Kopčianale ten bol nečakane odvážnyNemal ruky ale labya tak všetky ježibabymuseli sa cítiť veľmi skrúšeneA radšej hneď zmizli z lesatakže deti nebojte sav Polabí sú ježibaby zrušenéBombo rombo rombo bombo
Tomáš Janovic: Hodina stretnutia s ježibabouDobre vás poznám, ctení papkáči.Hladovať sa vám zrejme nepáči,preto mi chcete spapať chalúpkua pošúchať sa slastne po pupku.Chcete zjesť moje vráta.(Oj, to by bola strata!)Chcete zjesť moju strechu.(A komín odniesť v mechu!)Chcete zjesť aj môj plôtik.(A veselo si nôtiť!)Chcete zjesť moju skriňu.(A z jedenia mať psinu!)Chcete zjesť moju podlahu.(Tak na to treba odvahu!)Prekukla som vás, ctení papkáči.Chcete byť dozaista pupkáči.Tečú vám slinky nad medovníkom?Radšej si spapajte svoj panelový dom!Poviem vám rovno:Dupi - dup, aspoň si vylomíte zub!
Tomáš Janovic: Hodina telocvikuDlhý, Široký a Bystrozrakýnie sú pretekári hocijakí,ale prvotriedna značka.Veď sú pretekármi áčka.Dlhý preskakujena dedine máje,za dedinou háje,všetky domáce, aj cudzie kraje.No a keď sa dobre naje,preskočí aj Himaláje.Pre Dlhéhokaždá výška primalá je.Široký je majster v hode,čo nemá rád náhody.Na štart ako prvý dôjde.Na aký štart? Na hody.Tam sa riadne napapá,až po dychu zalapá.Do seba vždy hodíveru aj tri chody -kačku, kuru, klobásya na záver tortu,takže v každom počasíje to majster športu.A čo tretí, Bystrozraký?Ten je strelec, ale taký,že keď v Turcizoberie si pušku,chvíľu mieria v Liptove trafí hrušku.Neveríte?Urobte s ním skúšku!ČižeDlhý, Široký a Bystrozrakýnie sú pretekári hocijakí.Postavte ich pekne do radu -tí by vyhrali aj olympiádu!
Tomáš Janovic: Hodina žalovaniaVravia o mne v triede, že som žalobaba.To je veľký omyl, veď ja nie som baba.A kto nie je baba, ale správny chlap,nie je žalobaba, iba - žalobab.Žalujem vždy vtedy, keď už trieda pustne.Neviem ešte písať, tak to robím ústne,aby každý hriešnik sa raz spamätal.Na všetkých som v triede veru pamätal.Koho zažalujem, bude mi raz vďačný.Tak sa prestaň hanbiť, aj ty rýchlo začninajprv potichu, a potom dôrazne.Oddnes v triede žalujeme dvojhlasne:Jano s Jožom vedľa Martycez prestávku hrali karty.A tá Marta vedľa Zuzynakreslila obom fúzy.Potom je tu ďalší malér.Včera okno rozbil Valér.Napriek tomu naša Vieras Valérom sa poneviera.Žalujeme, žalujeme obajaA v tom trieda posiela nás do hája.A keby len, prosím pekne, do hája,Ale nás aj všetci mastia, jajaija!Jajaija jaj!Nie naoko, ale naozaj!
Julian Tuwim: RušeňStojí si rušeň jak slivka tlstá,pot z neho tečie a para hustá- už celkom ustal.Stojí a syčí, klope a búcha,ohnivá žiara z brucha mu dúcha.Buch, aká spara!Uch, aká spara!Puff, aká spara!Uff, aká spara!Už ledva fučí, už ledva huhle,a ešte kurič hádže doň uhlie.O chvíľu k nemu pripli aj vozne,železné, veľké a ťažké hrozne.V nich plno ľudí, zhonu a vravy,v jednom sú kone a v druhom kravy.Z tretieho vozňa dva slony hľadia,slonica stará a slonie mláďa.Vo štvrtom samí brucháči sedia,sedia a tlsté klobásy jedia.V piatom je delo. Najprv lenpomaly,lenivo iba,jak slimákospalýrušeň sa hýbal,až mykol vozne a k behu ich núti,kolesá roztáča, krúti ich, krúti,už letí, uháňa a rýchlejšie stále,rachoce, hrmoce, vždy ďalej a ďalej.Kam vlastne, kam vlastne, kam beží vlak?Ach, po trati, po trati, letí jak vták,cez horu, cez tunel a cez tmavý les,a náhli sa, náhli, chce načas prísť dnes,do taktu bubnuje a duní a zuní to:Tak to to, tak to to, tak to to, tak to to.Hladko a ľahko beží beh svoj,jak lopta ľahká, nie z ocele stroj,nie ťažký rušeň, čo fučiac tu preletí,lež hračka, ihračka, zábavka pre deti.A čo toto, čo toto za divý let,a ktože to, ako to ženie ho vpred,že beží, že letí, až chveje sa trať,to dokáže para ten rušň tak hnať?To para, čo dotkla sa najprv len piestaa piesty pohli zas kolesá z miesta ženú vlak, ženú, že letí, čo stačí,a para tie piesty len tlačí a tlačí,kolesá bubnujú a duní a zuní, to:Tak to to, tak to to, tak to to, tak to to.
Pre stredné školy a dospelých (IV. a V. kategória: SŠ, VŠ)
Básne na Hviezdoslavov Kubín pre stredné školy musia byť prispôsobené veku. Ako dospelá osoba viete vyhodnotiť, ktoré básne sa najlepšie hodia. Vďaka úspechu na súťaži sa môžu dostať do pozornosti talentových lovcov a majú väčšiu šancu na úspech v divadle či v herectve všeobecne. V týchto kategóriách sú obľúbenou voľbou diela od Milan Lasicu, Milana Rúfusa, Sama Chalupku, Pavla Országha Hviezdoslava, Miroslava Válka či Márie Rázusovej-Martákovej, ktoré ponúkajú širokú škálu tém a umeleckých štýlov.V týchto kategóriách sa už očakáva hlbšia analýza textu, pochopenie širších kontextov a schopnosť pretaviť ich do presvedčivého a emocionálne bohatého prednesu. Recitátori by mali byť schopní pracovať s nuansami jazyka, rytmu a intonácie, aby plne vystihli autorov zámer.
Príklady básní pre stredné školy a dospelých:
Gustík (Celá báseň v pôvodnom texte userom nebola vcelku, ale po častiach, tu je zložená pre úplnosť)Normál hlava, normál rúčky,zdá sa, že je bez horúčky.Líce zdravou farbou horí,svaly pevné, čistý zrak,predsa sa nám vidí však,že je Gustík dáky chorý.Prečo? Prečo? Blčia oči, horí hlava,prosto, Gustík - našepkáva.Povedali sme mu neraz:“Ako môžeš takto žiť?!To sa treba odučiť!!!”Nepočúvol. Ale včera…Včera prišla nová žiačkaaž odkiaľsi z Prešova.Nová žiačka, menom Kačka.Katarína Mešková.Pýta sa jej učiteľka,skade prišla, jak jej meno.Gustík rýchle pošuká:“Z Bratislavy! Gustáv Beňo!”Ľudia moji, to bol rehot!Myslím ale, že ten špásna večitý večný časnemoc vytĺkol už z neho.
Štefan Moravčík: Kovboj holičUlízaný vyfintený úsmev ako mednemá pištoľ no keď spustí - ako guľometStačí sa len naňho pozrieťuhádnete hneďprečesal už celý svetMexiko - tropiko Portorikodávno si privykol na rizikoKolty nechal kdesi v Koltena južnom Slovenskua keď zbadal Indiánastrčil hlavu do pieskuSotva hlavu von vystrčilnáramne bol naštvanýnajradšej by zúfalo bilako dáky Bufallo Billžiaden Ňu Jork PiešťanyUšla pred ním stará kozazľakla sa ho mafiózaMexiko - tropiko Portorikodávno si privykol na riziko
Magda Baloghová: Kto pomáha mojej mameMama príde z roboty,hneď nám chystá dobroty.A kto mieša toľko dobrôt?Vrtký kuchár majster robot.Pozri…
Mária Štefánková: HusleMám ja husle.Neposlušné husličky.Ani za svetnechcú mi hrať husličky.Zahrali už:prasiatko, čo v chlieve hladné kvíka,vŕzgajúce kolo od fúrika,v špajzi zavretého kocúrika,starú bránu, ktorú prievan myká,a cvrčka, čo cvrčká niekde z kríka.A pesnička? Ani jedna jediná.Vatu v ušiach nosí celá rodina.Chudák tato, ošedivie dočista,kým vyrastie zo mňa slávny huslista.
Účasť v Hviezdoslavovom Kubíne ponúka jedinečnú príležitosť pre hlbší rozvoj osobnosti a zručností mladých ľudí. Prednes umeleckého textu nie je len o memorovaní, ale o vcítení sa do roly, pochopení posolstva a jeho sprostredkovaní, čo sú neoceniteľné schopnosti v živote. Vďaka súťaži si deti a mládež budujú sebadôveru, zlepšujú komunikačné zručnosti a objavujú krásu slovenského aj svetového slovesného umenia.
