Tieto dni si ľudia takmer po celom svete pripomínajú narodenie Ježiša Krista, udalosti, ktorá navždy zmenila beh ľudských dejín. Centrum týchto spomienok leží v starobylom meste Betlehem, ktoré sa nachádza v srdci Svätej zeme. Blízky východ, ako sa volá táto časť sveta, je však veľmi komplikovaný región, z ktorého neustále počujeme o bojoch a nepokojoch. Ani vo Svätej zemi nie je úplný pokoj, kde sa stretávajú dva národy - Židia a Palestínčania, často zmietaní v konflikte. Práve v tomto dynamickom prostredí, kde história a viera hrajú kľúčovú rolu, stojí Betlehem ako symbol nádeje a zároveň pripomienka zložitosti ľudského spolužitia.
Betlehem v srdci Svätej zeme: Geopolitický a kultúrny kontext
Vo Svätej zemi máme predovšetkým dva národy, ktoré sa nemajú v láske - lepšie povedané, zo srdca sa nenávidia. Prvým sú Židia, ktorí tu už tvoria väčšinu a vytvorili si tu štát Izrael. Druhým sú Palestínčania, teda Arabi. Tí sú predovšetkým moslimovia, no nájdeme medzi nimi aj niekoľko kresťanov. Dominantné slovo vo Svätej zemi majú Židia a ich štát Izrael. Palestínčanom ostal najmä Západný breh rieky Jordán, ako sa táto oblasť aj oficiálne nazýva, a pásmo Gazy pri hraniciach s Egyptom.
Mesto Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil, má v tomto lokálnom konflikte zaujímavé miesto - je na palestínskom území, no hneď na hraniciach so židovským štátom Izrael, čiže je niečo ako pohraničným mestom medzi dvomi znepriatelenými národmi. Západný breh a Gaza sú dve palestínske územia v rámci Svätej zeme. Susediace mestá Jeruzalem a Betlehem môžeme tak v tomto prípade označiť za hraničnými mestami medzi Izraelčanmi/Židmi a Palestínčanmi.
Zrejme prvou vecou, ktorú po príchode k Betlehemu uvidíte, je vysoký, strážený, betónový múr s ostnatým drôtom na vrchu. Takúto hranicu - medzi tým, čo je izraelské a čo už palestínske - tu postavili Židia, teda Izrael. Určite nie je nič príjemné, keď vám pred domom zrazu vyrastie niekoľko metrov vysoké betónové monštrum, ktoré sa tiahne kilometre doľava i doprava. Proste vás obmurujú. Argumentom Izraela ale je, že po stavbe týchto múroch sa výrazne znížil počet teroristických útokov zo strany Palestínčanov i nepríjemných vzájomných stretov.
Vyskúšali sme aj prechod určený skôr pre domácich. Keď prejdete kontrolnou bránou, kde pokojne môžete vidieť aj mladé dievčatá so samopalmi (v Izraeli aj dievčatá musia povinne do armády) a ocitnete sa za múrmi, ste konečne v posvätnom Betleheme. Vojaci sa občas opýtajú, odkiaľ ste. Múry sú z vnútra, teda v meste, zaujímavo pomaľované. Nájdete na nich obrazy, ktoré hovoria o absurdite a pekle, ktoré prináša vojna. Nájdete tam symboly slobody, ako holubicu v nepriestrelnej veste či deti, na ktoré padajú bomby. Ale napríklad aj Donalda Trumpa, ktorý sa so svojimi vyjadreniami dosť prikláňal na stranu židovského Izraela, tak mu tu venovali obraz so židovskou jarmulkou na hlave. Jasný odkaz. Z Betlehema vidno na Jeruzalem, teda pokiaľ by tu nestál obrovský múr. Niekto tu však namaľoval dieru, skrz ktorú ho vidíte.
Betlehem je palestínske mesto a Palestínčania sú moslimovia i kresťania. Kostoly a moslimské mešity tu stoja kúsok vedľa seba. V podstate, Betlehem a samotný Ježiš Kristus je uctievaný medzi kresťanmi, ale aj medzi moslimami - tí ho nevnímajú ako Božieho syna, ale ako veľkého proroka, ktorý je často spomínaný aj v samotnom Koráne, posvätnej knihe moslimov. Napríklad aj hneď oproti tomu najposvätnejšiemu miestu v Betleheme - baziliky Narodenia Pána, kde sa Kristus narodil - stojí takzvaná Omarova mešita. Akoby obidve náboženstvá tu chceli byť a stáť. Dokonca, do kresťanského chrámu vstupujú aj skupiny mladých moslimiek.
Betlehem je staré mesto, ktoré má typický blízko-východný charakter. A tým, že je palestínske, teda arabské, tak i špecifickú arabskú atmosféru. Arabské trhy na ulici, či už turisticky orientované so suvenírmi alebo echt lokálne pre lokálnych (ovocie, zelenina, veci do kuchyne, hračky…), si mnohí návštevníci úprimne zamilujú. Niekedy sa ich ľudia najprv takmer desia, toho humbuku, na ktorý Európan príliš zvyknutý nie je. Potom ich možno skôr otravujú a neskôr, po istom čase v tomto svete, už milujú ich atmosféru, vône, chute a debatu s miestnymi. V súčasnosti žije v Betleheme vyše 27 000 obyvateľov. Kresťanská tradícia je tam stále silná, ale už nie tak dominantná. Väčšiu časť obyvateľstva tvoria moslimovia a kresťania sú tam už len v menšine. Mesto patrí pod správu Palestíny. V tejto lokalite je jedným z turisticky najvyhľadávanejších miest. Nachádza sa len 8 až 10 kilometrov od Jeruzalema a niečo vyše hodiny cesty od Tel Avivu. Bohatá história silno kontrastuje s moderným duchom mesta.
Historické korene a biblické proroctvá: Príchod Mesiáša
Betlehem bol, podľa Nového zákona, miestom, kde sa mal narodiť Spasiteľ. Táto oblasť bola nepretržite osídlená už od obdobia paleolitu. Mesto dostalo svoje pomenovanie podľa boha Lahmu, a existujú dva preklady tohto slova. Podľa jedného znamená „dom z chleba“, podľa druhého „dom z mäsa“. Betlehem znamená v hebrejčine „dom chleba“. Niekedy sa nazýva mestom Dávidovým, z ktorého rodokmeňa bol prorokovaný príchod Mesiáša.
V Starom zákone mestečko nosilo i staršie pomenovanie, a to Efrata - Úrodný kraj, neskoršie má meno Betlehem, čo značí Dom chleba. Betlehem leží nie celých deväť kilometrov južne od Jeruzalema. Betlehem - Efrata dostal sa za podiel kmeňu Júdovmu. V tomto mestečku žila mladá vdova Moa'bka Rút so svojou svokrou. Na betlehemskom poli zbierala klasy, príbeh, ktorý je dôležitou súčasťou starozákonnej histórie a spája sa s Dávidovým rodom. Prorok Micheáš (5, 1) predpovedal, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme, v slávnom mestečku v dejinách Izraela. Mesiánske proroctvá označovali kmeň Júdov za nositeľa prísľubu o Mesiášovi a ako miesto jeho narodenia určovali Betlehem. Samuel pomazal Dávida za kráľa práve v Betleheme (pozri 1. Samuelova 16:1 - 13).
Keď sa tak zamyslíme nad slovami Nového zákona, zdá sa nám, že to bola zvláštna, a pritom starostlivá, pozornosť Božej prozreteľnosti, že sa Ježiš Kristus narodil v Betleheme. Panna Mária žila v Nazarete, tam jej doniesol anjel Gabriel zvesť o jej nesmiernej výsade budúcej Bohorodičky. Zdalo by sa, že Nazaret preberie prvenstvo pred Betlehemom, ako sa to stalo kedysi s Jakubom a Ezauom. Ale nič také sa neuskutoční. Večný Pán použije vrtkavosti nadutého rímskeho cisára Augusta, aby svoj odveký zámer uskutočnil do podrobnosti.
Cesta do Betlehema: Splnenie proroctva
Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento popis bol prvý za Quiriniovho vladárenia v Sýrii. Nariadenie platilo pre všetkých bez výnimky, od tých najbohatších až po tých najchudobnejších. Každý išiel do svojho mesta, aby sa dal zapísať. V Palestíne sa uskutočnilo podľa židovských zvykov - každý šiel do mesta, z ktorého pochádzal.
Vybral sa teda aj Jozef z galilejského mesta Nazaretu do Júdska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, keďže pochádzal z domu a rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou snúbenicou, ktorá bola v požehnanom stave. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km, hoci iné zdroje uvádzajú 100-140 km alebo 150 km. Cesta bola dlhá, približne stodvadsať kilometrov. Za normálnych okolností, keď sa cestovalo s niektorou z karaván, ktoré prechádzali z Galiley na juh, trvala štyri dni. Mária túto povinnosť nemala, zapísať sa musela len hlava rodiny. No ako mohla zostať sama, keď dieťa bolo na ceste? A hlavne, ako by nemohla sprevádzať Jozefa do mesta, kde sa podľa Písma mal narodiť Mesiáš? V rozmare vzdialeného cisára mali Jozef a Mária odhaliť ruku Najvyššieho, ktorá ich viedla na všetkých ich krokoch.
Evanjelista Lukáš začína rozprávať udalosť, ktorá mala zmeniť dejiny ľudstva, so všetkou prostotou: „Kým tam boli, nadišiel jej čas, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasličkách; v hospode totiž nebolo pre nich miesta." Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Nebolo pre nich miesto v hostinci (Lk 2,7), ako píše lakonicky svätý Lukáš. Grécke slovo pre hostinec (nocľaháreň) mohlo znamenať akékoľvek dočasné ubytovanie, vrátane hosťovskej izby. „No room“ môže znamenať, že boli odmietnutí alebo že žiadne miesto, kde by mohli zostať, nemalo miestnosť na pôrod dieťaťa. Cisár Augustus si myslel vo svojej neobmedzenej pýche, že on je pánom sveta, a zatiaľ prevyšujú ho títo dvaja pútnici, ktorí sa za mimoriadnych okolností musia vydať na cestu.
K
tags: #betlehem #narodenie #krista