Druhý apríl je každoročne venovaný ľuďom s poruchami autistického spektra (PAS). Uvádza to štúdia Poruchy autistického spektra na Slovensku, podľa ktorej bolo u nás v roku 2023 takmer 20-tisíc ľudí s PAS. Prevažoval výskyt detského autizmu, pričom diagnóza sa objavovala najčastejšie u chlapcov vo veku 5 až 13 rokov. Na narastajúci počet detí s autizmom upozorňuje aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Nárast počtu prípadov je celosvetový a podľa odborníkov súvisí najmä s lepšou diagnostikou a povedomím ľudí o autizme.
Autizmus je celoživotná diagnóza, ktorá ovplyvňuje komunikáciu a sociálne vzťahy, no s primeranou podporou môžu ľudia na autistickom spektre viesť plnohodnotný život. Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je pervazívnou vývinovou poruchou, zasahujúcou do viacerých funkčných oblastí života.
Mechanizmus vzniku a podstata poruchy
Presné príčiny autizmu nie sú známe. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období. Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.
Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Štúdia publikovaná v žurnále Nature ukázala, že počiatky autizmu sú oveľa skôr - už v prvom roku života. Zistenia môžu viesť ku skorým testom, ba dokonca terapiám, ktoré fungujú kým je mozog viac modelovateľný a plastický.
Varovné signály: Kedy spozornieť
Prvé príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Mnohí rodičia už pri svojom niekoľkomesačnom dieťati cítili, že niečo nie je v poriadku. Iní zas opisujú, že dieťatko sa vyvíjalo zhruba do jedného roka úplne štandardne. Potom sa vývin zastavil, dokonca sa zdalo, že dieťa strácalo svoje zručnosti.
Medzi varovné signály patria:
- Dieťa nerozpráva, nedorozumieva sa jasnými gestami a zvukmi.
- Slová, ktoré má osvojené, nepoužíva v komunikácii s nami - objavujú sa časté echolálie (opakovanie, napodobňovanie počutých slov).
- Neukazuje prstom na veci v okolí, neudržiava očný kontakt v sociálnych situáciách.
- Nezdieľa spoločnú pozornosť, nepozrie sa smerom, kde mu/jej niečo ukazujeme.
- Hra je stereotypná, chýba hra „akože“, neimituje.
- Často je senzoricky citlivé na zvuky, vône alebo dotyky.
- Má svoje rituály a zvyky, na ktorých trvá, napríklad pri jedení alebo obliekaní.
Špecifiká detského autizmu a rôzne formy PAS
Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Detský autizmus je najčastejšia forma poruchy autistického spektra (PAS) a prejavuje sa odlišným vývinom, ktorý je zväčša viditeľný už pred tretím rokom života.
Jedným z nich je najmä úroveň intelektu. Ide o deti so závažným intelektovým postihnutím, máme však aj autistické deti s priemerným až nadpriemerným intelektom. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom.
Aspergerov syndróm sa nazýva aj sociálna dyslexia. Oproti klasickému autizmu je oveľa viac rozšírený. Sociálne zručnosti majú výrazne obmedzené, citovú zrelosť majú oneskorenú. Pre deti s AS je typické napríklad nedostatok empatie a egocentrizmus, jednostranná interakcia, obmedzená schopnosť nadväzovať priateľstvá, pedantne presná, jednotvárna reč, nedostatočná neverbálna komunikácia či hlboký záujem o nejaký jav alebo predmet.
Ako sa diagnostikuje autizmus?
Diagnostický proces
Gromošová upozorňuje, že v prípade pochybností by mali rodičia dať dieťa vyšetriť čo najskôr. „Najlepšie vieme deťom pomôcť, ak s nimi začneme pracovať do 30 mesiacov veku. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
V súčasnosti sa na Slovensku používajú napríklad semištruktúrovaná škála CARS, observačná škála ADOS, skríningová metóda ADI-R, metóda M-CHAT a GADS. Súčasťou komplexnej diagnostiky však budú aj iné veci, napríklad vyplnenie anamnestického dotazníka, zhodnotenie vývinovej úrovne, respektíve intelektu dieťaťa. Diagnostické vyšetrenie sa zameriava na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS.
Život s autizmom a podpora rodiny
Autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti. Rodičia počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa. Veľká časť ich obáv je spojená aj s tým, ako sa dieťa začlení do školy, riešia, nakoľko bude v budúcnosti samostatné.
Neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu. Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe. Jedným z najpoužívanejších a najmä najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípoch ABA. Táto terapia sa zvykne označovať ako ABA terapia a podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie.
Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom. Gromošová upozorňuje, že dostať sa k terapeutickým službám a poradenstvu je zložité, odborníkov je nedostatok. V rámci štátnych Centier poradenstva a prevencie existujú špecializované centrá pre deti s autizmom, no je ich len niekoľko a v mnohých krajoch úplne chýbajú.
Od vzdelávacích systémov k špecifickej podpore
Od 1. januára 2023 dochádza k postupnému zavádzaniu reformy poradenského systému rezortu školstva do praxe. Táto zmena zjednocuje viacerých odborníkov a odborníčky pod hlavičku jedného centra. Čo je hlavné, poskytnúť má rodičom a školám lepší prehľad a ujasniť, akú odbornú starostlivosť dieťa vyžaduje.
Komplexné informácie o PAS a podpore ľuďom s autizmom ponúka aj slovenský projekt Kompasio alebo český Národní ústav pro autizmus. Pre optimálnu liečbu autizmu sú u dospelých aj u detí navrhnuté odborné alebo vzdelávacie programy. Najbežnejším a najúčinnejším liečebným prístupom je vzdelávací (školský alebo odborný) program. V tomto sa sleduje úroveň výkonu žiaka. Pri obhajobe detí s autizmom musia byť deti rozdelené do malých a kontrolovaných skupín.
Dôležitým aspektom je aj vzdelávanie rodinných príslušníkov. Členovia rodiny musia byť vzdelávaní a povzbudzovaní, aby sa naučili a porozumeli potenciálnym motivátorom, ako aj negatívnemu správaniu jedinca s autizmom. Rodičia a rodinní príslušníci musia byť otvorení učiť sa všetkým novým terapiám a musia byť trpezliví. Komunikáciu a interakciu s ostatnými treba podporovať a učiť deti, dospievajúcich a dospelých. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce, aj celkovo v bežných životných situáciách.
Autizmus sa diagnostikuje častejšie u chlapcov ako u dievčat v pomere približne 3 : 1. Odborníci varujú, že dôvodom je často lepšie maskovanie ťažkostí dievčatami. Posúdenie vždy patrí do rúk odborníka. Je veľmi dôležité identifikovať autizmus v ranom veku a včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu. Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. Poruchy autistického spektra sa vyskytujú u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve.
tags: #bojim #sa #ze #mam #autisticke #dieta