Strata dieťaťa v tehotenstve je jednou z najťažších životných skúseností, ktoré môžu rodičov postihnúť. Či už ide o zamĺknuté tehotenstvo, spontánny potrat, ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov, mimomaternicové tehotenstvo alebo úmrtie dieťaťa pred narodením alebo krátko po ňom, táto strata prináša nesmiernu psychickú bolesť. Pre mnohé ženy je táto skúsenosť spojená s pocitmi smútku, viny, hanby, prázdnoty a straty zmyslu života. Táto strata zasahuje do najhlbšieho jadra ženskej identity a identity matky, vyvoláva intenzívny smútok, otázky bez odpovedí a často aj pocity viny a zmätenosti. Psychologička a dula Hana Celušáková zdôrazňuje zásadný pohľad na materstvo: „Žiadna žena v živote o svojom dieťati nepovie, že je to embryo alebo plod, ale od prvého okamihu ho vníma ako dieťa.“ Tento vnútorný postoj znamená, že pre ženu nie je rozdiel, či potrat nastane v 10. alebo 20. týždni tehotenstva. Ak žena chcela byť tehotná, bábätko čakala od prvého týždňa. Bolesť zo straty je preto hlboká a zraňujúca, pretože spochybňuje samotnú schopnosť byť matkou. Je to situácia, keď vlastné telo zradí, a žena sa cíti bezmocná. Cieľom tohto článku je poskytnúť rady a podporu tým, ktorí prežívajú túto náročnú situáciu.
Medicínske pozadie potratu: Príčiny a typy
Po strate dieťaťa sa mnohí rodičia pýtajú, kde sa stala chyba a či za to nemôžu nejakým spôsobom sami. Je dôležité si uvedomiť, že vo väčšine prípadov nie je potrat výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. Za potratom obvykle stojí nejaký zdravotný problém. Hlavnou príčinou spontánnych potratov sú chromozomálne abnormality, ktoré tvoria približne päťdesiat percent, respektíve až dve tretiny potratov v prvom trimestri. Práve preto sa netreba obviňovať za niečo, čo ovplyvniť naozaj nedokážete. Tvoje telo si práve prešlo neuveriteľne náročnou skúškou, ktorú napriek všetkej bolesti predsa len zvládlo. Nadovšetko pravdepodobne dokázalo rozpoznať problémy, ktoré by dieťatko po narodení trápili, prípadne by mu po narodení nedovolili žiť.
Okrem chromozomálnych abnormalít medzi najčastejšie príčiny potratu patria aj genetické poškodenie plodu a vývojové anomálie. Významnú rolu zohrávajú aj infekcie a iné ochorenia matky, ako aj hormonálne poruchy, napríklad nedostatočná funkcia žltého telieska. Poruchy na úrovni hematológie (krvi), ako sú poruchy zrážanlivosti, môžu taktiež viesť k potratom. Užívanie niektorých liekov alebo vystavenie sa rôznym druhom žiarenia môže predstavovať riziko. Hoci sa často vníma ako príčina, silný šok a stres sú skôr spúšťačom už existujúcich problémov, než priamou príčinou potratu. Rovnako pád a úraz nemusia byť priamou príčinou, pokiaľ nevedú k rozsiahlemu poškodeniu placenty alebo maternice. Odlišná krvná skupina (Rh faktor) u vás a u vášho dieťaťa, ak nie je včas diagnostikovaná a liečená, môže tiež viesť k potratu. Vyšší vek ženy môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu, keďže ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Je však dôležité si zapamätať, že jeden potrat, avšak, nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku.
Existujú rôzne typy potratov, ktoré sa líšia svojim priebehom a prejavmi:
- Kompletný potrat: Maternica sa sama úplne vyprázdni.
- Nekompletný potrat: Sprevádza ho krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice, pričom časť tehotenského tkaniva zostáva v maternici.
- Zmeškaný (alebo nepovšimnutý, zamlčaný) potrat: Nesprevádzajú ho žiadne príznaky, dieťa umrie v maternici, ale telo ho nevypudí. Tento typ potratu zažila aj jedna žena, keď potratila bábätko na začiatku 5 mesiaca. Pri bežnej poradni jej doktorka zistila, že bábätku prestalo biť srdce, pričom nemala žiadne bolesti, krvácanie, nič. Následne ju poslala do nemocnice, kde jej vyvolali pôrod, čo bol pre ňu najhorší deň v živote.
- Syndróm miznúceho dvojčaťa: Tento typ potratu nastáva, keď u ženy, u ktorej bolo predtým určené tehotenstvo s dvojčatami, sa zistí iba jeden plod.
Liečba potrebná po potrate môže závisieť od typu potratu, ktorý ste prežili. Možnosti ukončenia potratu zahŕňajú:
- Spontánny priebeh: Počkanie, kým potrat prirodzene prebehne, ak to zdravotný stav dovolí.
- Podanie prostaglandínov: Hormóny, ktoré stimulujú kontrakcie maternice a urýchľujú proces vypudenia.
- Kyretáž: Chirurgické vyčistenie maternice, ak je to potrebné na odstránenie zvyškov tehotenského tkaniva.
Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé.
Fyzické a hormonálne zotavenie po strate
Prvé týždne po potrate sa dajú prirovnať k šestonedeliu, pretože sa v tele mení a postupne stabilizuje hladina hormónov. V tomto prípade však ide o ešte citlivejšie obdobie, pretože si si záver svojho tehotenstva predstavovala úplne inak. Telo sa s najväčšou pravdepodobnosťou zregeneruje omnoho rýchlejšie, no psychike to môže trvať oveľa dlhšie. Zotavenie Vášho tela bude závisieť od toho, ako pokročilé bolo Vaše tehotenstvo pred potratom. Aj keď tehotenské hormóny môžu po potrate pretrvávať niekoľko mesiacov v krvi, mali by ste mať normálnu menštruáciu znova o štyri až šesť týždňov.
Po potrate môžete vnímať absolútne prázdno, akoby ste fungovali na autopilota. Výnimkou nie je ani to, ak sa stavy hnevu či ľútosti striedajú s etapami totálneho citového vyprahnutia. Niektoré ženy po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa prekvapivo prežívajú eufóriu, ktorú v danej chvíli rozhodne neočakávajú. Ide o prirodzenú reakciu tela, ktorú spôsobujú hormóny, napríklad oxytocín. Ako hovorí pôrodná asistentka a psychologička Mgr. Kristina Zemánková: „Z môjho pohľadu je to taký prirodzený mechanizmus, ktorým nás príroda chráni - ako matky, ktoré pripravila na stretnutie so smrťou a stratou dieťaťa.“ Ak sa to stane aj tebe, rozhodne pre to nemaj výčitky. Nejde o nič neobvyklé, práve naopak. Táto fáza pokoja a eufórie po čase odznie a vystriedajú ju iné pocity.
Emocionálne prežívanie a fázy smútku
Emocionálne zotavenie je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Ženy po potrate prežívajú širokú škálu emócií, vrátane smútku, hnevu, viny, zúfalstva a strachu. Tieto pocity sú normálne a je dôležité si ich dovoliť prežiť. Smútok a trúchlenie je prirodzené. Smútok je individuálny proces, ktorý nie je viazaný na časové ohraničenie. Je to ohraničenie, ktoré zahŕňa spôsoby ako sa vyrovnať so živými spomienkami a bolesťou asociovanou so stratou.
Podobne ako pri strate blízkeho človeka, aj pri strate nenarodeného dieťaťa žena prechádza fázami smútku. Tieto fázy však nemusí prežívať každý rovnako alebo v rovnakom poradí, prípadne niektoré fázy môže preskočiť. Psychologička Hana Celušáková opisuje typické fázy: popieranie, hnev, zjednávanie s osudom, opätovný hnev, opätovné popieranie a nakoniec zmierenie. Mgr. Zuzana Straková z Poradne ALEXIS hovorí, že prežívanie straty nenarodeného dieťaťa sa skôr u žien prejavuje ako smútenie vo vlnách. Zo začiatku sa smútkom cítia úplne zaplavené a vnímajú len svoju stratu a bolesť. Pomaličky však prichádzajú chvíle, kedy sa vedia z tejto vlny vynoriť a nadýchnuť a od smútku sa tak odpútať. Vidia, že život je nielen bolestný, ale aj plný dobrých vecí. Časom sú vlny smútku menej časté a menej intenzívne a to je znak, že sa človek so svojou stratou vyrovnáva. Len po dokončení tohto procesu sa môžeme pýtať „a čo ďalej?“ a predchádzať tak dlhodobej traume.
V psychológii sa často hovorí o postabortívnom syndróme (PAS), čo je súbor psychických a emocionálnych symptómov, ktoré žena po potrate prežíva. Môže ísť o intenzívny smútok, pocity viny či hanby, nepokoj, citovú otupenosť, narušený obraz o sebe samej alebo problémy vo vzťahoch. „Syndróm je súhrn symptómov, ktoré sú veľmi podobné až rovnaké. Tieto symptómy vidím u žien po potrate bez ohľadu na ich vek, status či vzdelanie,“ hovorí Mgr. Zuzana Straková.Medzi najčastejšie príznaky PAS patria:
- Pocit prázdnoty
- Hanba
- Smútok
- Strata zmyslu života
- Celkový nepokoj
- Nervozita
- Zhoršené vnímanie seba ako matky
- Narušený vzťah k sebe, k partnerovi či iným ľuďom
Je dôležité si uvedomiť, že každá žena prežíva potrat inak a intenzita a prejavy PAS sa môžu líšiť. Hoci prežívanie po spontánnom a umelom potrate môže byť podobné, existujú aj určité rozdiely. Ženy po umelom potrate často cítia väčšie výčitky svedomia a môžu sa dostávať do izolácie, pretože sa boja odsúdenia. „Žena po umelom potrate cíti väčšie výčitky. Aj žena, ktorá je po spontánnom potrate, rieši, či urobila niečo zle, či zanedbala stravu, alebo sa nejako inak rizikovo správala. Pomáha jej vedomie, že nemala zlý úmysel, často jej pomáha aj postoj okolia, u príbuzných nachádza väčšinou oporu. No ženy po umelom potrate, ktoré sa ním trápia, sa dostávajú do izolácie,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Straková. Ženy po spontánnom potrate prežívajú predovšetkým smútok za stratou dieťaťa, zatiaľ čo ženy po umelom potrate môžu prežívať aj pocity viny, hanby a ľútosti.
Vyrovnávanie sa so stratou dieťaťa po potrate ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad:
- Vek ženy
- Rodinné zázemie
- Osobnosť
- Minulé skúsenosti
- Podpora okolia
- Prístup personálu v nemocnici
- Vzťah k nenarodenému dieťaťu
- Viera
Dôležité je, aby žena mala dobré rodinné zázemie, vnútornú pripravenosť čeliť životným ťažkostiam, zdravý životný štýl a psychohygienu.
Stratégie vyrovnávania sa s traumou a rozlúčka s dieťaťom
Kľúčovou súčasťou smútkového procesu je rituál rozlúčky. Ale ako sa môžu rozlúčiť matky, ktoré potratili v prvom trimestri, keď často nemajú žiadny fyzický dôkaz o existencii svojho dieťaťa? Vtedy je to psychicky najťažšie. Čím dlhšie tehotenstvo trvalo, tým je pre matku uchopiteľnejšie. Keď sa narodí po 28. týždni, čo je podľa zákona už pôrod mŕtveho dieťaťa, dajú vám aspoň urnu a môžete ho ísť pochovať. Pre tých rodičov to dieťa žilo a zo zákona má právo na pohreb. Môžete za ním plakať, a po oplakaní ísť ďalej. Najťažšie je, keď táto možnosť chýba.
V takom prípade je dôležité dokončiť smútkový proces inak. Ak mama má nejakú pamiatku na bábätko, je to vždy dobré. Pokojne mu môže dať aj meno, môžu mu spolu s partnerom napísať list, nakresliť si ho, môžu sa aj poďakovať, že s ním mohli aj tú krátku dobu byť. Vytvor si doma špeciálne miesto, kam dáš napríklad fotografiu z ultrazvuku alebo topánočky, ktoré si dieťatku kedysi kúpila. Na tomto mieste zapáliť sviečku vždy, keď na teba znovu doľahne smútok. Mama by si mala dovoliť všetku sentimentalitu a emócie. Čím viac pôjdu pocity von, tým lepšie. Možné je aj symbolické pochovanie.Ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa po potrate:
- Komunikácia s bábätkom: Rozlúč sa s ním pomocou slov, ktoré môžeš povedať nahlas alebo v duchu. Povedz mu napríklad, že ťa táto strata bolí, no dávaš mu voľnosť, aby mohlo odísť.
- Rozlúčkový rituál: Rozlúč sa pomocou nejakého rituálu - môžeš napríklad ísť na rozhľadňu a pustiť do vzduchu pierko, ktoré bude symbolizovať dušu bábätka a jeho slobodný odchod z tvojho života.
- Písanie denníka: Zapisuj si všetky pocity a myšlienky. Je totiž iné spracovávať bolesť v duchu a vyjadriť do slov či viet. Ak budeš musieť presne pomenovať to, čo sa v tebe odohráva, pomôže ti to k lepšiemu pochopeniu samej seba a svojich pocitov.
- Usporiadanie pohrebu: Pomôcť môže aj usporiadanie pohrebu, ktorý predstavuje nenahraditeľný akt rozlúčenia. Telesné pozostatky je možné vyžiadať priamo v pôrodnici. Pri (predčasnom) pôrode dieťaťa, ktorého zdravotný stav bol nezlúčiteľný so životom, ti túto možnosť môže navrhnúť aj personál v nemocnici. Je dôležité vedieť, že rodičia majú právo vyžiadať si pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku v akejkoľvek fáze tehotenstva. Po pôrode mŕtveho dieťaťa sa dieťa zapisuje do matriky a platia iné pravidlá ako pri potrate. V prípade potratu plynie lehota 96 hodín na rozhodnutie, či rodičia chcú dieťa pochovať. Ak o vydanie pozostatkov nepožiadajú, musia byť spopolnené.
Okolo nás sa často ozývajú hlasy, ktoré sa snažia situáciu zľahčiť: „Stávajú sa aj horšie veci.“ Hoci môžu myslieť dobre, psychologička Hana Celušáková tvrdí: „Ja osobne nič horšie, ako stratu dieťaťa, nepoznám.“ V akútnej fáze smútku nepomáhajú rady typu „prežili aj iné, tak to prežiješ aj ty“ alebo „neboj sa, budeš mať iné deti,“ pretože tieto slová môžu byť klamstvom a neberú do úvahy individualitu každej ženy. Sú ženy, ktoré už nebudú mať iné deti. A keď aj máte iné deti, to neznamená, že ste nechceli to, čo ste potratili. V akútnom smútku tieto rady nepomáhajú. Dôležité je mať pri sebe niekoho, kto vypočuje, ale nebude chlácholiť. Žena si musí sama nájsť spôsob rozlúčky a prijatia. Niekedy pomôže vysvetlenie, že vďaka tomuto „anjelikovi“ sú s partnerom spolu a môžu mať ďalšie deti. To môže byť silný a pozitívny príbeh úlohy prvého dieťaťa. Veľmi často mamičky popisujú živé sny s nenarodenými deťmi, kde sa s nimi porozprávajú, čím dokončia celý proces. Dôležitá je komunikácia s ním. Ak matkám mŕtve dieťa personál akoby z citlivosti neukáže, pre mamu je to často horšie, ako keď má možnosť vidieť ho, objať v náručí, rozlúčiť sa s ním. Sú pôrodnice, kde to robia, alebo ak sa dá, urobí sa aspoň odtlačok nožičky, či ručičky.
Smútok pre deti | Zvládanie smútku a straty | Smútok pre žiakov základných a stredných škôl
Komunikácia a podpora v kruhu blízkych
Strata dieťatka je ťažkou skúškou pre celú rodinu, a tak pravdepodobne premýšľate, ako svojim najbližším môžete pomôcť sa s ňou vyrovnať. Mali by ste si uvedomiť, že aj partner smúti. Podporu by si mali poskytnúť navzájom, lebo najhoršie je, keď je človek v utrpení sám.
- Ako hovoriť o potrate s dieťaťom, ktoré prišlo o súrodenca? Buď úprimná. Nesnaž sa pred deťmi túto situáciu zľahčovať. Povedz im, že niekedy dieťatku prestane biť v brušku srdiečko alebo má zdravotný problém, ktorý mu nedovolí v poriadku sa narodiť, a preto do vašej rodiny už nemôže prísť a budete sa s ním musieť rozlúčiť. Nepredstieraj, že sa nič nestalo ani v prípade, že o tehotenstve, ktoré sa skončilo potratom, dieťa ešte nevedelo. Tak či tak by z teba tvoj smútok vycítilo a mohlo by si to vysvetliť tak, že samo urobilo niečo, pre čo si teraz smutná. Deti sú na negatívne pocity svojej mamy nesmierne citlivé a často ich vzťahujú na seba, prípadne sa za ne podvedome obviňujú.
- Ako hovoriť o potrate s partnerom? Aj pre partnera je strata dieťaťa veľkou ranou, no možno sa s tým bude zmierovať inak ako ty. Snažte sa pochopiť jeden druhého a otvorene spolu hovorte o tom, čo cítite. Vyhnite sa obviňovaniu. Žena často pochybuje, či manžel dostatočne rozumie, čo sa jej alebo lepšie povedané obom stalo. Môže sa uzatvárať do seba, pretože má pocit, že ide výlučne o jej zlyhanie alebo jej utrpenie. Muži, ktorí vidia manželku smútiť, majú tendenciu rýchlo problém vyriešiť. Preto neotvárajú témy, ktoré ju rozplačú, robia aktivity, ktoré ju privedú na iné myšlienky a podobne. Žena môže takto nadobudnúť pocit, že manžel ju nechce vypočuť, alebo sa ho to až tak nedotýka. Paradoxne, žene sa uľaví, ak ju manžel trpezlivo vypočuje, ak sa bude môcť pri ňom vyplakať a neskrývať svoj smútok. Keď partnerka bude rozoberať tú istú tému stále dookola, je vhodné, aby bol partner trpezlivý a zároveň sledoval, či sa partnerkin stav postupne zlepšuje alebo či nepotrebuje vyhľadať odbornú pomoc.
- Čo ak sa ti o potrate nechce hovoriť? Ak máš skôr pocit, že potrebuješ zostať na svoje emócie sama, je to úplne v poriadku. Manuál na vyrovnávanie sa so stratou či správne trúchlenie proste neexistuje. Vnímaj svoje pocity a v krátkosti o nich povedz svojmu partnerovi, aby medzi vami nedochádzalo k nedorozumeniam.
Rodina a priatelia by nemali ostať zaskočení aj inými fyzickými prejavmi smútku ako je plač, nechuť do jedla, potreba samoty, či hyperaktivita smútiacej ženy, ktorá sa na príklad začne púšťať do nových projektov. Nie je potrebné sa snažiť za každú cenu ženu rozveseliť, keďže smútok je prirodzeným prejavom v procese ozdravovania a je pre úplné psychické zotavenie potrebný. Ak poznáte ženu, ktorá prežila potrat, môžete jej pomôcť nasledovnými spôsobmi:
- Akceptujte jej prežívanie: Nech ju rozpráva o jej pocitoch a prežívaní bez toho, aby ste ju súdili alebo zľahčovali jej bolesť.
- Poskytnite jej podporu: Pomôžte jej s praktickými vecami, ako sú starostlivosť o domácnosť alebo deti.
- Buďte trpezliví: Vyrovnávanie sa so stratou môže trvať dlho a žena môže potrebovať vašu podporu aj po dlhšom čase.
- Navrhnite jej odbornú pomoc: Ak vidíte, že sa žena nevie so stratou vyrovnať sama, povzbuďte ju, aby vyhľadala pomoc psychológa alebo poradcu.
Strach z budúcnosti a túžba po ďalšom dieťati
Strach je prirodzenou reakciou na prežitú traumu. Ženy, ktoré potratili, sa často obávajú, že sa situácia bude opakovať. Tieto obavy sú opodstatnené a netreba sa za ne hanbiť. Aj napriek tomu sa snažia myslieť pozitívne a veriť, že tentokrát to vyjde. Snažiť sa „upokojiť“ matku tým, že jej niekto povie, aby mala čo najskôr druhé dieťa, nie je vždy dobrý nápad. Je to dobrý nápad len vtedy, ak je smútková práca ukončená. Inak to môže ublížiť jej aj druhému dieťaťu. Pokiaľ je žena so stratou vysporiadaná, nie je dobré dlho čakať. Prekonanie psychického bloku je dôležité, pretože ako bolo v jednej diskusii spomenuté: "Inak sa budes stale bat. Co ti to pomoze?? Nic! Prave naopak. Taky blok chytis ze sa vam babo nikdy nepodari!!".
Kedy sa znovu snažiť o dieťa?Odpoveď na túto otázku je individuálna a závisí od viacerých faktorov, vrátane fyzického a emocionálneho stavu ženy, príčiny potratu a odporúčaní lekára. Všeobecne sa odporúča počkať aspoň tri menštruačné cykly pred opätovným snažením sa o dieťa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dokonca počkať až 6 mesiacov, a to najmä kvôli psychike. Je dôležité dať telu čas na zotavenie a hormonálnu rovnováhu. Niektoré štúdie však naznačujú, že počatie počas prvých troch mesiacov po potrate nemusí byť spojené s vyšším rizikom opakovaného potratu. V konečnom dôsledku je dôležité poradiť sa so svojím lekárom a zohľadniť svoje individuálne potreby a pocity.
Jedna žena sa podelila o svoju skúsenosť s rozdielnymi názormi lekárov: po potrate v 5. mesiaci, kedy genetické testy aj histológia vyšli v poriadku, jej doktorka tvrdila, že nie je dôvod čakať a môžu skúšať hneď. Neskôr jej dcéra, tiež doktorka, odporučila počkať 2-3 mesiace a absolvovať genetickú ambulanciu s čakačkou. Takéto rozdielne názory lekárov môžu ženu priviesť do šialenstva, no je dôležité nájsť si cestu, ktorá je pre ňu najvhodnejšia. Je nutné dopriať si čas na hojenie a zotavenie po potrate. Netlačte na seba a doprajte si čas na smútenie a spracovanie svojich emócií.
Čo robiť pre úspešné tehotenstvo?
- Zdravý životný štýl: Dodržiavajte zdravý životný štýl, vrátane vyváženej stravy, pravidelného cvičenia a dostatku spánku. Vyhnite sa fajčeniu, alkoholu a drogám.
- Kyselina listová a vitamíny: Užívajte kyselinu listovú a vitamíny pre tehotné ženy.
- Alchemilkový čaj: Niektoré ženy odporúčajú pitie alchemilkového čaju, ktorý má pozitívny vplyv na ženské reprodukčné orgány.
- Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelne navštevujte svojho lekára a informujte ho o svojich obavách. Lekár vám môže poskytnúť odbornú radu a podporu a sledovať priebeh vášho tehotenstva.
- Podpora partnera: Zdieľajte svoje pocity s partnerom a hľadajte u neho podporu. Spoločne to zvládnete lepšie.
Riziko opakovaného potratuPotrat je zvyčajne iba jednorazový. Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár Vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť. Riziko opakovaného potratu je po prvom potrate dvadsať percent, po dvoch potratoch približne dvadsaťosem percent. Nie všetkým potratom sa dá zabrániť. Môžete však podniknúť kroky, ktoré Vám pomôžu udržať zdravé tehotenstvo. Pamätajte, že potrat nutne neznamená, že v budúcnosti už viac nepočnete dieťa. Skúsenosť jednej ženy, ktorá prešla viacerými potratmi a napriek tomu má tri zdravé deti (potrat, potrat, 1.dieťa, potrat - missed, 2.dieťa, 3.dieťa, 4.dieťa), svedčí o tom, že s túžbou a odhodlaním je možné prekonať aj opakované prekážky. Potratila aj bez liečby, aj potom už s ňou, keď mala diagnózu a bola sledovaná. Napriek náročným okolnostiam (napríklad rotavírus u detí počas tehotenstva), sa jej podarilo donosiť zdravé deti, zatiaľ čo iné tehotenstvá ležala prvé tri mesiace kvôli krvácaniu. To ukazuje, že je to zmes šťastia, náhody, osudu a vlastného pričinenia - ak je túžba silná, zvládneš aj to riziko.
Odborná a duchovná podpora na ceste uzdravenia
V prípade, že smútok bude trvať príliš dlho a tebe sa bude zdať, že neodznieva alebo dokonca časom ešte viac silnie, nehanbi sa vyhľadať odborníka. Psychológ ti pomôže prejsť si týmto obdobím a vysvetlí ti, čo sa v tebe práve odohráva. Od dlhotrvajúceho smútku, s ktorým človek sám nedokáže pracovať, je totiž už len krôčik k depresiám a úzkostiam. Takisto sa ti nezvládnutý smútok môže škaredo vypomstiť aj po rokoch, napríklad i v ďalšom tehotenstve. Keď sa k myšlienkam viny a obviňovania stále vraciaš a nevieš sa ich zbaviť, je na čase vyhľadať odbornú pomoc.
Postabortívny syndróm a odborná pomocPostabortívny syndróm (PAS) je posttraumatická porucha po potrate. Môže sa prejavovať od depresie až po flashbacky, teda veľmi živé momenty, kedy sa vracajú zážitky hoci aj cez deň a máte pocit, že ste znovu v traumatickej situácii. Vplýva naň aj spôsob, akým potrat prebehol a ako sa k matke správal personál. Je to ťažká situácia aj pre personál, ktorý môže byť retraumatizovaný počtom podobných prípadov. Je dôležité zdôrazniť, že z postabortívneho syndrómu sa žena nemôže dostať sama. Je to práca pre odborníka. Pretože len rozprávanie o traume je vlastne „rozrýpavaním sa v rane,“ a žena je v uzavretom kruhu. Sú rôzne terapeutické techniky a metódy, ktoré pracujú hlavne s imagináciou a s telom. S traumou treba robiť špecificky, trauma je aj telová záležitosť a telová pamäť ostáva. Najideálnejšie je predchádzať postabortívnemu syndrómu hneď na začiatku krízovou intervenciou. Posttraumatická stresová porucha je sama osebe nepríjemné ochorenie, môže vyústiť až do posttraumatických zmien osobnosti.
Na Slovensku existujú organizácie a odborníci, ktorí sa venujú poskytovaniu psychologickej pomoci ženám po potrate, aby im pomohli vyrovnať sa s touto stratou a nájsť cestu k uzdraveniu. Jednou z organizácií, ktoré sa venujú pomoci ženám po potrate, je Poradňa ALEXIS. Táto nezisková organizácia poskytuje bezplatné odborné poradenstvo ženám a mužom v krízových životných situáciách, vrátane žien, ktoré neplánovane otehotneli alebo prežili spontánny či umelý potrat. „Našim cieľom nie je moralizovať, ale podať ženám pomocnú ruku,“ uvádza Poradňa ALEXIS.Ponúkajú:
- Telefonické a online poradenstvo: Najžiadanejší spôsob, ktorý umožňuje anonymnú formu pomoci.
- Osobné poradenstvo: V kanceláriách v Bratislave a Banskej Bystrici.
- Terénna práca: Poradkyne chodia za klientkami aj do ich domáceho prostredia.
- Svojpomocné podporné skupiny: Stretávanie sa žien s podobnou životnou skúsenosťou, ktoré sa zdieľajú a navzájom sa podporujú.
- Právne poradenstvo: V oblasti právnych otázok súvisiacich s tehotenstvom a rodičovstvom.
- Materiálna pomoc: Zabezpečenie výbavičky pre bábätko, kočíka, postieľky, plienok a iných potrebných vecí.
- Finančná pomoc: Pravidelná finančná pomoc pre ženy v náročnej rodinnej situácii.
Prvý kontakt so ženou po potrate je veľmi dôležitý. Poradkyňa sa snaží vytvoriť bezpečné a dôverné prostredie, v ktorom sa žena môže otvoriť a zdieľať svoje pocity a prežívanie. „Klientka príde osobne, prípadne zavolá/napíše niekedy pár dní po potrate, ale niekedy aj po oveľa dlhšom čase, keď postupne zistila, že sa s touto situáciou nevie vyrovnať. Prípadne sa môže stať, že žena túto skúsenosť nejako potlačí a niekde ju to neskôr dobehne,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Straková z Poradne ALEXIS. Počas prvého stretnutia poradkyňa vypočuje ženu, nechá ju rozprávať o tom, čo prežila a čo cíti, pomenúva pocity, pomáha klientke pomenovať a utriediť jej pocity, vysvetľuje reakcie, ubezpečuje ju, že jej reakcie sú normálne a pochopiteľné a hľadá smerovanie, sprevádza ju na ceste zmierenia sa so stratou.
Okrem Poradne ALEXIS existujú aj ďalšie organizácie, ktoré poskytujú pomoc ženám po potrate. Jednou z nich je projekt Ráchelina vinica, ktorý ponúka emocionálne a duchovné uzdravenie pre ženy i mužov, ktorí sú zranení skúsenosťou potratu - spontánneho aj umelého. Tento projekt zahŕňa poradcov, psychológov, sociálnych poradcov, lekárov, duchovných otcov, ktorí sú školení v tejto tematike. Program Ráchelina vinica prepája duchovný a psychologický aspekt.
Mnohí rodičia nachádzajú útechu vo viere a modlitbách. Prvým a najdôležitejším spôsobom, ako sa vyrovnať so stratou dieťaťa, je modliť sa. Modliť sa za prijatie, modliť sa za milosti, modliť sa za pokoj. Boh je s tebou a On ťa neopustí v tvojej bolesti, aj keď sa môže zdať, že to tak nie je. Rozhovory s kňazom alebo duchovným vodcom o všetkom tom citovom zmätku, ktorý zažívate, môžu byť tiež obrovským požehnaním, pretože Boh k nám hovorí cez Jeho nástroje. Kňazi často vedia presne, čo povedať, aby potešili niekoho, kto žiali. Z duchovnej roviny, okrem spomínaného obradu, dôležitú úlohu zohráva aj sviatosť zmierenia, prípadne svätá omša za uzdravenie, či pomazanie chorých. Takto vstupuje sám Ježiš do tohto procesu a robí zázraky. Cirkev odporúča dať potratenému dieťatku meno, prijať ho. Okrem toho, že mu dá meno, a tým ho prijíma za svoje, musí mať možnosť sa s ním aj rozlúčiť. Ideálne je, keď má možnosť získať plod a pochovať ho. Dnes už existujú aj pohrebné obrady ešte nenarodeného dieťaťa. Ak takáto možnosť pochovania nie je možná, dá sa to urobiť aj symbolicky obradom prijatia a rozlúčenia sa s dieťaťom. Pri samotnom obrade prijatia a rozlúčenia sa s dieťaťom, môžu byť prítomné aj ďalšie osoby, na ktoré má tento konkrétny potrat dopad. Je ohromná sila, keď vidíte vzlykať muža a otca nad stratou vlastného dieťaťa. Niekedy je plač mužov výraznejší ako u žien.
Smútok pre deti | Zvládanie smútku a straty | Smútok pre žiakov základných a stredných škôl
Potrat zasahuje všetky dimenzie života nielen matky, ale aj ľudí, ktorých sa to týka. Preto aj všetci ostatní majú veľký vplyv na uzdravenie nielen matky, ale aj ďalších členov rodiny a nakoniec tiež rodiny ako celku. Zmyslom pastorácie je sprevádzať matku v procese uzdravenia. Najskôr matka vyrozpráva svoj príbeh a okolnosti potratu. Pomôže to utvoriť si ucelený obraz vzniknutej situácie a pochopiť túto ženu v celom kontexte. Ďalej je dôležité zistiť, kde v procese uzdravenia sa nachádza a potom sa môže ponúknuť pokračovanie. Spoločne sa dohodne na postupe aj z časového hľadiska, kedy matka sama svojím prirodzeným spôsobom spracúva spomínané symptómy. Kňaz je len sprevádzajúci, navrhuje možnosti riešenia a žena sama si vyberá, ktoré jej vyhovujú najviac, načo sa ona cíti byť pripravená. Dôležité je cítiť sa slobodnou v celom procese. Stretnutie je vždy iba s jednou matkou, nikdy nie skupinovo. Môže tam byť prítomný jej manžel alebo niekto, kto je pre ňu oporou a cíti sa pri ňom úplne slobodne a bezpečne. Plač zohráva dôležitú úlohu v živote človeka. Biblia pozná všetky druhy a príčiny ľudského plaču. Jedným z nich je plač ako výraz bolesti pri smrti niekoho drahého. Svätý pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae odkazuje: „Vaše dieťa môžete s nádejou zveriť samotnému Otcovi a jeho milosrdenstvu. Ono teraz žije v Bohu” (porov. bod 99).
Dôležitosť odtabuizovania témy potratuSpontánny potrat je v spoločnosti stále veľkým tabu. Mnohé ženy sa o tom nezmienili ani najbližšej rodine a trpia len v tichosti. Je dôležité, aby sa o tejto téme hovorilo otvorene, aby sa ženy cítili viac pochopené a aby mali prístup k potrebnej pomoci. „Prirodzene, keď sa o tom hovorí a robí sa osveta, scitlivuje to ľudí na tento problém, a ženy, ktoré si potratom prešli, sa cítia viac pochopené,“ uviedla jedna Mgr. Potrat by mal vyjsť z tieňa a prestať byť tajomstvom, aby sa spoločnosť vedela lepšie vcítiť do tohto utrpenia. Hoci sa strata dieťaťa môže zdať ako koniec, často je to začiatok novej cesty, ktorá vedie k hlbšiemu pochopeniu života, lásky a sily ľudského ducha.
tags: #po #potrate #strach #mat #dieta