Mnoho rodičov pozná situáciu, kedy dieťa večer v postieľke s plačom referuje, že ho bolia nožičky. Niekedy kvôli týmto bolestiam dokáže dieťa uprostred noci svojím krikom zobudiť a vystrašiť rodičov. Pri pohľade na plačúce a ubolené dieťa mnohým rodičom napadne myšlienka, či ide o takzvané rastové bolesti nôh alebo je problém závažnejší. Aj keď sú deti, ktoré sa cez nepríjemné obdobia prenesú bez väčších ťažkostí, iné rast vlastného tela bolí. Pritúliť a pomasírovať kolienka niekedy nepomáha, silnú bolesť často utlmia až lieky. Dôležité je si uvedomiť, že hoci ide o nezávažný jav, dokáže znepríjemňovať bežné fungovanie dieťaťa jednak kvôli samotnej bolesti, ale tiež v podobe zvýšenej únavy počas dňa, môže viesť k zníženiu fyzickej aktivity dieťaťa či častému užívaniu liekov proti bolesti. Rastové bolesti nôh sú nezávažným javom, ktorý je možné pozorovať pomerne často, a rozhodne častejšie, ako napríklad bolesti nôh zápalového, reumatického pôvodu. Ide o diagnózu per exclusionem, to znamená, že je stanovená v prípade, ak sú vylúčené iné, závažnejšie príčiny bolestí nôh. Žiadnu bolesť netreba bagatelizovať, a preto je k nim dôležité pristupovať s pozornosťou a empatiou.
Čo sú rastové bolesti a ako často sa vyskytujú?
Rastové bolesti, alebo odborne nazývané nešpecifické bolesti končatín v období detstva, sú bežným javom, ktorý sa vyskytuje u značnej časti detskej populácie. Podľa rôznych literárnych údajov nimi trpí 25-50% detí, pričom niektorí autori pripúšťajú výskyt u takmer polovice detí, hoci je to zrejme prehnaný údaj. Všeobecne sa dá pripustiť výskyt približne u tretiny detí, pričom niektoré zdroje uvádzajú rozmedzie 3-37% detí. Tieto bolesti sú definované tým, že sú viazané na obdobie rastu a lekár nezistí žiadnu patológiu.
História ich skúmania siaha až do začiatku 19. storočia, keď ich po prvýkrát popísal Dr. Duchamp vo Francúzsku. V tom čase však neboli jednoznačne známe poznatky o ich vzniku, a čo viac, dodnes nie sú popísané vyvolávajúce faktory a patofyziologické mechanizmy v plnej šírke.
Typický vek vzniku bolestí je tri až päť rokov, keď sa budia najmä na nočné bolesti. Pomerne často sa s nimi stretávame aj v rozmedzí osem až dvanásť rokov. Rastové bolesti sú najčastejšie v dvoch obdobiach detstva - prvé prichádza medzi 3. až 6. rokom života a druhé okolo 9. až 14. roku. Hoci sa zaužívalo spojenie rastové bolesti, odborníci, ako napríklad ortopéd Emil Huraj, hovoria radšej o nešpecifických bolestiach končatín v období detstva. Súvisí to s nie celkom jasne určenou príčinou týchto bolestí. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že tento symptóm sa často objavuje u malých detí, najmä v predškolskom veku. Rastové bolesti trápia tak chlapcov, ako aj dievčatá, bez dominantnejšieho výskytu vzhľadom na pohlavie.
Charakteristika a prejavy rastových bolestí
Rastové bolesti majú svoje špecifické charakteristiky, ktoré ich pomáhajú odlíšiť od iných typov bolestí. Vyskytujú sa väčšinou večer alebo v noci, nečakane. Zaujímavým faktom je, že približne deväťdesiat percent rastu dlhých kostí prebieha práve v noci, čo môže vysvetľovať nočný výskyt bolestí u niektorých detí.
Lokalizácia bolesti:Bolesť deti lokalizujú do dolných končatín. Typická je predovšetkým oblasť predkolenia, najmä predná časť holennej kosti, lýtka, zákolennej jamky, členkov a piet. Dieťa môže ukázať na kolienko, ale aj lýtko, pätu či členky. Zriedkavejšia je bolesť lokalizovaná v oblasti stehna. Bolesť vychádza z hĺbky, akoby z kostí, svalov či svalových úponov.
Typické vlastnosti bolesti:
- Obojstrannosť: Bolesť býva zvyčajne obojstranná, postihuje obe končatiny súčasne, hoci ojedinele sa môžu stranovo odlišovať. Mení svoju intenzitu aj lokalitu aj stranu.
- Intenzita: Charakterizovaná je skôr ako hlboká, svalová. Intenzita kolíše od miernej, nevýraznej, po ostrú bolesť, niekedy až krutú. V každom prípade ich intenzita prebudí zo spánku a mnohokrát prinúti až k plaču. Mladšie deti sa na bolesť zobudia, a keďže ju nevedia popísať, plačú. U starších býva charakterizovaná pocitmi intenzívnych kŕčovitých sťahov.
- Trvanie: Môžu trvať niekoľko minút, ale aj niekoľko hodín. Podľa pediatra Jana Hálka, ataky trvajú najčastejšie desať až trinásť minút. Typické je, že počas dňa je dieťa plne aktívne, nekríva, nemá opuchy ani začervenanie, či obmedzenú hybnosť.
- Epizodický charakter: Rastové bolesti sú prchavého charakteru, ktoré nie sú pravidelné a hlavne pomerne rýchlo ustúpia. Emil Huraj konštatuje, že pozoruhodný je striedavý výskyt rastových bolestí, kedy sú zrejmé asymptomatické obdobia. Málokedy vznikajú jednoznačne každý deň za sebou. Bolesť je epizodická, vyskytne sa počas jednej až niekoľkých nocí a následne nastane obdobie bez bolesti trvajúce týždne či mesiace.
- Následky spánku: Bolesť sa objavuje večer alebo v noci počas spánku a častejšie je prítomná po predchádzajúcej fyzickej aktivite dieťaťa. V noci sa dieťa na bolesti aj budí, a to niekoľkokrát za sebou, pričom potom sa mu ťažšie znovu zaspáva. Ráno sa už bolesť takmer vôbec nevyskytuje.
- Sprievodné javy: Dieťa je nepokojné a plačlivé. Žiadna poloha tela sa nejaví ako úľavová. Hoci bolesť je stresujúca, ortopedička Hana Sameková konštatuje, že na nohách nie je viditeľné zranenie, deformácia končatiny, začervenanie, opuch, kožné zmeny, obmedzenie hybnosti kĺbu či krívanie. V pediatrickej praxi sa s rastovými bolesťami (benígnymi nočnými bolesťami) bežne stretávame. Patria do detského života ako bežná súčasť.
Potenciálne príčiny a faktory ovplyvňujúce rastové bolesti
Príčina rastových bolestí nie je doteraz spoľahlivo objasnená a nie je jednoznačne určená. Z toho vyplýva, že neexistuje ani účinná prevencia. Emil Huraj zdôrazňuje, že dodnes nie sú popísané vyvolávajúce faktory a patofyziologické mechanizmy v plnej šírke. Napriek svojmu názvu súvis rastu s týmito bolesťami potvrdený nie je, čo znamená, že príčina rastových bolestí nemusí spočívať v tom, že dieťa rastie. Hoci v kostnom tkanive najviac reparačných a rastových procesov prebieha v noci, jej samotný rast nie je spojený s bolesťou. Tradovanie z generácie na generáciu o ťahaní a raste kostí nie je správne, skôr sa treba zamerať na svaly.
Vysvetľujúce teórie zahŕňajú niekoľko faktorov:
- Nepomer rastu mäkkých tkanív a kostí: Samotná kosť však nebolí. Emil Huraj konštatuje, že vo všeobecnosti sa najviac významu prikladá pocitu napätia mäkkých častí (svalov, šliach, väziva) v susedstve kosti. Toto napätie vzniká v dôsledku nepomeru rastu týchto tkanív a vlastnej kosti. Ďalším možným vysvetlením je, že kosť rastie rýchlejšie ako svaly či šľachy, a výsledkom môže byť nepohodlie dieťaťa, pretože mäkké tkanivá majú viac nervových zakončení a sú tak citlivejšie.
- Fyzická aktivita a únava: Jedna z teórií vysvetľuje bolesti ako dôsledok prílišnej záťaže pohybového systému. To zodpovedá aj zvýšenému výskytu v dňoch, keď sa dieťa viac hýbe. Emil Huraj poznamenáva, že na intenzívne prežívanie bolesti vplýva „preťažovanie“ dieťaťa. Ortopedička Hana Sameková konštatuje, že bolesť väčšinou pociťujú deti, ktoré rastú rýchlejšie, prípadne sú pohybovo viac aktívne. „Bolesti vznikajú v oblastiach rastových štrbín, ktoré sú počas dňa stlačené a zaťažované a v období pokoja a uvoľnenia (večer a v noci) sa rozťahujú - rastú a tento tlak respektíve napätie vyvoláva bolesti, keďže tieto zóny sú aj primerane inervované.“ Častejšie sa objavujú u fyzicky aktívnejších jedincov, napríklad futbalistov alebo tanečníčok, a po ťažkom dni, kedy malo dieťa väčšiu fyzickú aktivitu.
- Znížený prah bolesti a psychologické faktory: Intenzívne prežívanie ťažkostí môže súvisieť aj s nízkym prahom bolesti, ktorý majú zväčša citlivejšie deti. V každom prípade je bolesť pre každého stresujúca. Taktiež môže ísť o vyššiu citlivosť niektorých detí na bolesť - v skupine detí s týmito bolesťami sa častejšie vyskytujú aj bolesti hlavy či bruška, takže môže ísť aj o psychologický faktor vzniku. Rastové bolesti bývajú často spojené aj s bolesťami brucha, hlavy, poruchami spánku či správania a učenia.
- Ortopedické a anatomické poruchy: K potencujúcim faktorom možno pripočítať niektoré anatomické a získané poruchy, ako sú napríklad ploché nohy, deformity kolien alebo nesprávne držanie tela.
- Vplyv chladu a ďalšie faktory: Emil Huraj nevylučuje, že na to, ako intenzívne dieťa bolesť z rastu prežíva, vplýva aj „účinok chladu“. Spomína sa aj faktor obezity, porúch správania dieťaťa, poruchy spánku a iné.
- Genetická predispozícia: Ak ste sa v detstve trápili s takými bolesťami vy, je dosť pravdepodobné, že to potrápi aj vaše deti. Má to familiárny výskyt, a tým pádom to poukazuje na genetickú predispozíciu.
- Nedostatok vitamínu D: Pri vzniku rastovej bolesti môže byť tiež nedostatok vitamínu D. Deti s rastovými bolesťami môžu mať oslabené kosti ako následok nízkej hladiny tohto vitamínu.
Odlíšenie rastových bolestí od vážnejších stavov: Kedy vyhľadať lekára?
Hoci sú rastové bolesti u detí bežné a nezávažné, je mimoriadne dôležité vedieť ich odlíšiť od iných, potenciálne vážnejších diagnóz. Ortopedička Hana Sameková zdôrazňuje, že ak má dieťa bolesti, väčšinou to signalizuje nejaký problém. Samozrejme, môže ísť o rastové bolesti, ale tie treba vedieť odlíšiť. Niekedy to nie je ľahké, takže ak sú ťažkosti dlhodobejšie, je prítomné začervenanie alebo opuch, krívanie a bolesť je lokalizovaná, je vhodné až potrebné sa poradiť s odborníkom, lebo môže ísť aj o závažné ochorenie. Dôležité je sledovať frekvenciu bolestí, dĺžku ich trvania, prípadne aj okolnosti. Náročný deň, precitlivenosť dieťaťa na určité podnety, negatívne zážitky či celkové preťaženie môžu znásobiť pocit nepohodlia.
Varovné signály, ktoré by mali viesť k návšteve lekára a ďalším vyšetreniam:
- Lokalizácia a charakter bolesti: Ak je bolesť jednostranná, lokalizovaná do jedného konkrétneho miesta a neodoznieva na iné miesto po čase.
- Trvanie a denný výskyt: Ak sú bolesti prítomné aj ráno a počas dňa, či dokonca zvyšujú svoju intenzitu, a nie len niekoľko hodín počas noci.
- Viditeľné zmeny: Prítomnosť začervenania, opuchu, bolestivosti alebo zvýšenej teploty kĺbu.
- Obmedzenie pohybu: Krívanie, ťažkosti s chôdzou alebo obmedzená hybnosť kĺbu.
- Celkové príznaky: Dieťa má horúčku, únavu, bledosť, nechutenstvo, stratu chuti do jedla, slabosť, stratu hmotnosti, opakované zlomeniny, malátnosť alebo nadmerný vznik modrín či krvácanie z nosa.
- Palpácia: Ak na končatine nahmatáme „atypický útvar“.
- Rodinná anamnéza: V prípade, že je v blízkej rodine onkologické ochorenie.
- Trauma: Pri poranení nôh, napríklad v dôsledku pádu.
- Dojčatá: Ak má dieťa už v 13 mesiacoch problémy s chôdzou a plače, keď sa postaví, aj keď nereaguje na dotyk, je to dôvod na sledovanie a konzultáciu s lekárom, najmä ak sa situácia opakuje. Aj keď zástupujúca lekárka môže povedať, že sa malé nôžky rýchlo unavia, opatrnosť je na mieste.
V takýchto prípadoch lekár môže dieťaťu urobiť laboratórne vyšetrenia a vhodný je aj röntgen kostí, aby sa vylúčili iné diagnózy. V prípade rastových bolestí sú však klinické, laboratórne aj zobrazovacie vyšetrenia všetky v norme, na nič sa väčšinou nepríde. Dôležité je však vedieť odlíšiť typický priebeh od varovných signálov, aby sme neprehliadli niečo závažnejšie a podali liečbu na uvoľnenie ťažkostí. Návštevou lekára sa môžete uistiť o nezávažnosti bolestí nôh vášho dieťatka, v prípade akýchkoľvek pochybností o tejto diagnóze lekár vykoná potrebné vyšetrenia kvôli vylúčeniu iných diagnóz.
Manažment a úľava od rastových bolestí: Ako dieťaťu pomôcť?
Ak ide o rastové bolesti nôh, je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek bolesti sú nepríjemné a obťažujúce aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa. Preto je potrebné venovať tomuto príznaku náležitú pozornosť a starostlivosť, hoci nejde o závažné ochorenie. Rodič by mal dieťa upokojiť a uistiť, aby sa nebálo - je potrebné dieťatku vysvetliť, že to nie je nič vážne a najneskôr do rána to prejde. Dôležitá je aj psychická podpora, najmä ubezpečenie dieťaťa o nezávažnosti a prechodnosti problémov. Rastové bolesti sú prirodzená súčasť vývoja dieťatka a rodičia môžu byť plní strachu, ale je dobré si uvedomiť, že rastové bolesti najčastejšie odznejú rovnako rýchlo, ako sa objavili. Mnohokrát sa preto dieťa upokojí skôr, ako by rodič podal nejaké lieky tlmiace bolesť. Napriek tomu u niektorých detí môžu byť bolesti dlhšie alebo intenzívnejšie.
Praktické tipy na zmiernenie bolesti:
- Masáže: Jemná masáž postihnutej oblasti väčšinou zmierni bolesť. Mentolovým alebo eukalyptovým krémom či olejom namasírujte dieťaťu nohy poriadne od chodidla až po koleno, prípadne i vyššie. Malo by sa mu uľaviť, pretože tieto látky prekrvia mäkké tkanivá. Niekedy pomôže aj jemné ponaťahovanie svalstva a šliach (strečing).
- Aplikácia tepla: Vhodné je aplikovať suché aj vlhké teplo, napríklad vo forme nahrievacích vankúšikov, termoforu, prípadne teplých kúpeľov a obkladov. Nahrievajte boľavé svaly. Nenechávajte ich ale dieťaťu cez noc, ak zaspí.
- Lieky proti bolesti: V prípade potreby možno použiť lieky proti bolesti, ale s nimi opatrne. Ich používanie u rastových bolestí je sporné. Môžeme podať analgetikum alebo ešte lepšie antiflogistikum - látka, ktorá znižuje zápal v tele, napríklad ibuprofén, nie však opakovane. Dôležité je samozrejme podávať lieky, ktoré sú vhodné aj pre deti a vo vhodnej dávke vzhľadom k veku a hmotnosti.
- Placebo efekt a rozptýlenie: Niekedy pomôže neškodné placebo - na lyžičku namiesto sirupu od bolesti dajte napríklad domáci smrekový či cibuľový sirup a dieťaťu vysvetlite, že mu dáte sirup, aby mu bolo lepšie. Napodiv to u niektorých detí funguje a lieky od bolesti niekedy už nie sú potrebné. Taktiež môžete skúsiť odviesť pozornosť dieťaťa od bolesti - čítaním rozprávky či rozprávaním príbehov, spomínaním na nejaký príjemný zážitok s postupným upokojením dieťaťa, zhasnutím svetla a navodením spánku.
Zbav sa bolesti vyžarujúcej do nohy, vďaka jednoduchej masáži 💆
Dlhodobé stratégie:Z dlhodobého hľadiska môže pomôcť lepšia regulácia fyzickej aktivity - pravidelný, dostatočný pohyb bez nárazových epizód extrémnej námahy. V rámci zdravých pohybových návykov veďte deti k pravidelnej fyzickej aktivite. Nie je vhodné naložiť dieťaťu nárazovo vysokú fyzickú záťaž. Počas športových aktivít by sa dieťa malo naučiť robiť krátke pauzy a tiež sa pred a po športe preťahovať. Pre rovnomerný rozvoj tela a sily má mať dieťa pestré zloženie pohybových aktivít. Nehodí sa, aby trénovalo jednostranne jeden druh športu. V zložitejších prípadoch, najmä ak sa u dieťatka vyskytujú aj bolesti brucha či hlavy, je vhodné aj psychologické vyšetrenie a prípadná kognitívno-behaviorálna terapia zameraná na zvýšenie prahu bolesti.
Zbav sa bolesti vyžarujúcej do nohy, vďaka jednoduchej masáži 💆
Ďalšie príčiny bolestí nôh u detí, ktoré nie sú rastové
Nie vždy majú bolesti končatín vysvetlenie v raste dieťaťa. Niekedy ide o prejav závažných zdravotných problémov. Je dôležité rozpoznať, kedy bolesť naznačuje inú diagnózu.
Vážne zdravotné problémy:
- Onkologické ochorenia: Na bolesti nôh sa často sťažujú deti, ktoré trpia leukémiou. Závažnou diagnózou je i rakovina kostí, napríklad osteosarkóm alebo Ewingov sarkóm. Zatiaľ čo o leukémii sa dobre vie, že je to choroba detského veku, rakovina kostí ako ochorenie detí nie je príliš v povedomí, pritom tvorí až 15 percent všetkých prípadov onkologických ochorení v tejto vekovej skupine.
- Reumatické ochorenia: Bolesťami končatín sa môžu ďalej prejavovať reumatické ochorenia kĺbov na autoimunitnom podklade.
Špecifické ortopedické ochorenia:
- Osgood-Schlatterova choroba: Prejavuje sa u aktívne športujúcich detí v období puberty a postihuje väčšinou len jednu končatinu. Typické príznaky sú bolesť, opuch a zvýšená citlivosť v oblasti holennej kosti pod kolenom.
- Severova choroba: Ďalšou chorobou nadmerne športovo aktívnych detí je Severova choroba. Prejavuje sa bolesťou po obvode päty, prípadne opuchom na jej vnútornej strane. Dieťa pri chôdzi kríva a bolestivá je hlavne chôdza po pätách. Bolesť sa zhoršuje záťažou.
- Ploché nohy a nesprávne držanie tela: Emil Huraj pripomína, že k potencujúcim faktorom možno pripočítať niektoré anatomické a získané poruchy, napríklad ploché nohy, ale aj určité ortopedické chyby nôh či chrbta, ako je nesprávne držanie tela. Bolesť chodidiel u detí môže mať zase súvislosť s klenbou chodidla.
Ďalšie príčiny:
- Nedostatok horčíka: Niekedy za bolesťou končatín stojí „len“ nedostatok horčíka.
- Stavy po prekonanej infekcii: Bolesti môžu byť aj dôsledkom stavov po prekonanej infekcii.
Vždy je dôležité všímať si, či dieťa nemá okrem bolestí končatín aj ďalšie príznaky, ktoré by mohli upozorňovať na iný zdravotný problém (zvýšená teplota, únavnosť, vznik modrín či krvácanie z nosa, opuchy, začervenanie končatín a ďalšie). Je však na lekárovi, aby to posúdil a stanovil správnu diagnózu.
Význam výživy a doplnkov v období rastu
Úloha rodiča v období detského rastu je nezastupiteľná. Procesy spojené s rastom sú pre detské telo veľmi náročné z hľadiska príjmu energie i dostatočného príjmu živín, ako sú bielkoviny, minerály (vápnik, horčík, železo) a všetky vitamíny. Práve rodičia teda musia zabezpečiť, aby sa všetky tieto potrebné zložky potravy dostávali na tanier dieťaťa v dostatočnom množstve. Dieťa je nutné viesť k zdravým stravovacím návykom.
Kľúčové živiny a ich zdroje:
- Vitamín D a Vápnik: Nesmierne dôležité je u vyvíjajúcich sa detí dbať na dostatočný príjem vápnika a súčasne vitamínu D. Vitamín D totiž riadi ukladanie vápnika do kostí. V období rastu kostí je dopyt tela po vápniku obzvlášť vysoký. V zimných mesiacoch sa odporúča užívanie vitamínu D. Zamerajte sa aj na výživu a pestrú stravu, poprípade zvýšte denný prísun vápnika a vitamínu D3, ktoré sú dôležité pri rastových procesoch. Aj v prípade dostatočne pestrej stravy, z laboratórnych vzoriek dnes vieme, že zelenina a ovocie zo supermarketov neobsahujú to množstvo vitamínov a minerálov, ktoré by podľa tabuliek výživových hodnôt obsahovať mali. Preto je niekedy vhodné zvážiť doplnky, napríklad tobolky vitamínu D pri preukázanom deficite.
- Kolagén: Kosti, chrupavky, väzy a svaly v čase rastu potrebujú dostatok surovín pre tvorbu kolagénu, ktorý tvorí podstatnú časť týchto štruktúr. Ideálnym zdrojom by bol vývar z hovädzích kostí, pokiaľ by sa jednalo o ekologický chov hovädzieho dobytka (stravu by tvorila v lete tráva, v zime seno, žiadna siláž, ani kostná múčka). Vhodnou a bezpečnou alternatívou sú dnes bioaktívne kolagénové peptidy získané enzymatickým štiepením kolagénu z hovädzích koží (v ktorých sa na rozdiel od kostí neukladajú škodliviny). Na úľavu od bolestí vyvinuli aj lekári pre malých šampiónov unikátny produkt CHAMPION JUNIOR, ktorý vďaka jedinečnej kombinácii vitamínov, minerálov a kolagénu dokáže s týmito bolesťami deťom účinne pomôcť. Kĺbová výživa CHAMPION JUNIOR (určená deťom od 8 rokov) je namiešaná s láskou pre zdravý vývoj detí dnešnej generácie, aby si už dnes budovali ich zdravú budúcnosť.
Vplyv intolerancie lepku:Intolerancia lepku, respektíve ukladanie jeho nedostatočne natrávených metabolitov v tkanivách, stojí totiž za rôznymi zdravotnými ťažkosťami u dospelých. Patria sem bolesti úponov šliach (tenisový lakeť), bolesti veľkých kĺbov, tráviace ťažkosti, ale aj rôzne psychické poruchy (úzkostné stavy, depresie). Pravdepodobnosť tejto etiológie (príčiny) by mohla zvýšiť anamnéza kožných ekzémov v rannom detstve, či bolesti bruška po dojčení. Takýto stav má za následok prienik toxínov z tráviaceho traktu do krvného obehu, a zároveň narušuje správne vstrebávanie živín z potravy. Nasadená diéta s vylúčením pre dieťa problémových zložiek potravy vedie k postupnej regenerácii tenkého čreva a náprave imunitného systému.
Rastové špurty: Dynamika detského vývoja
Rastie ako z vody! Povzdychne si tiež tak nejeden rodič či starý rodič pri pohľade na svoje dieťa alebo vnúčatko. Rýchly rast počas rastových špurtov niekedy dokáže rodiča celkom zaskočiť. Malé deti veľmi rýchlo rastú. Obzvlášť v prvom roku života sa dieťatko neuveriteľne premení. Rast ale neprebieha stále rovnakou rýchlosťou. Niekedy je pokoj a potom zrazu dieťa počas pár dní a týždňov ľudovo povedané „vytiahne.“ Práve tieto obdobia rýchleho rastu sa označujú ako rastové špurty a do puberty ich dieťa absolvuje veľa.
Fázy rastových špurtov:Rastový špurt môže novopečenú mamičku prekvapiť celkom skoro po pôrode. Prvý špurt sa totiž môže dostaviť už 7.-10. deň po narodení. Ďalšie špurty sa potom môžu objavovať veľmi individuálne, napríklad v 3., 4., 6. alebo 9. mesiaci. U väčších detí sú rastové špurty výrazné v období okolo 5. roku, a potom ešte v puberte, kedy sa završuje rast spoločne s pohlavným dozrievaním. Rastu v týchto obdobiach predchádza niečo, čo sa dá označiť ako obdobie prirodzenej detskej oblosti (teda vo veku 2-4 roky a následne približne medzi 8-10 rokom). Bacuľaté tvary u detí ale nemusia znamenať detskú obezitu. Naordinovať dieťaťu diétu pred rastovým špurtom sa môže neblaho premietnuť do nadchádzajúceho obdobia. Či u dieťaťa hmotnosť presahuje normu, sa nedá poznať pomocou váhy, pretože práve v závislosti od rastu sa zdravá hmotnosť u dieťaťa premieňa. Existujú preto rastové grafy, v ktorých je možné vhodnú hmotnosť v závislosti od veku, pohlavia a výšky dieťaťa odčítať. Rast dieťaťa aj jeho hmotnosť podľa týchto grafov pravidelne kontroluje lekár pri preventívnych prehliadkach.
Prejavy rastových špurtov a starostlivosť:Obzvlášť pre mamičku je špurtovacie obdobie extrémne náročné. Nielenže sa nevyspí, neustále dojčí, ale často ju trápia aj otázky ako: „Mám pre svoje dieťa dosť mlieka?“ alebo „Nie je dieťa choré?“. Dôležité je si v takej chvíli uvedomiť, že obdobia rastových špurtov sú úplne normálne, a zachovať pokoj. Že je dieťa pri rastovom špurte nevrlejšie je normálne a nutne to nesúvisí s tým, že by mu materské mlieko nestačilo alebo ho dostatočne nezasýtilo. Tým, že sa dojča začne častejšie dožadovať kŕmenia a prikladania k prsníku, prirodzene stimuluje tvorbu materského mlieka. Dojčite ho preto tak často, ako to vyžaduje. Pri dojčení prsia striedajte, aby sa čo najviac podporila tvorba mlieka. Rastový špurt nikdy nie je dôvodom prestať dojčiť! Ak je to nutné, je možné bábätko prikrmovať umelým dojčenským mliekom alebo mliekom odstriekaným do zásoby. Pozor ale, aby dokrmovanie neobmedzovalo frekvenciu dojčenia, čo by sa mohlo negatívne prejaviť znížením produkcie materského mlieka.
Dôležité aspekty počas rastu bábätka:Počas rastu bábätka musia rodičia dať veľký pozor na hlavičku dojčaťa. Kosti lebky novorodenca po pôrode iba začínajú zrastať. Veľká fontanela na hlavičke bábätka sa môže úplne uzavrieť až za dlhšie ako rok. Najmenšie bábätká sú preto náchylné na symetrické alebo asymetrické sploštenie hlavičky pri nerovnomernom polohovaní (plagiocefália), sploštenie tylu pri príliš častom uložení na chrbát (brachycefália) alebo zúženie hlavičky u predčasne narodených detí (skafocefália či dolichocefalia). Tieto deformity vznikajú na podklade niekoľkých príčin. Ako predchádzať deformitám lebky? Striedajte polohy, do ktorých bábätko ukladáte. Nutné je meniť strany naklonenia hlavičky pri odpočinku, pri kŕmení aj pri spaní na chrbátiku (spánok na chrbte je odporúčaný z hľadiska zníženia rizika vzniku SIDS). Vhodné je tiež polohovať celú postieľku, dojča sa totiž čoskoro začne prirodzene natáčať za svetlom.
Počas tohto obdobia tiež sama matka môže mať častejšie hlad. Produkcia materského mlieka je veľmi energeticky náročná a jeho zvýšená spotreba je aj u nej poznať. Rozhodne preto v tomto období nedržte žiadne diéty, počúvajte svoje telo a doprajte si dostatok kvalitnej stravy. Každé dieťa je iné, a hoci je aj rastový špurt veľmi individuálny, za 2-5 dní obvykle odznie. Ak nervozita u bábätka trvá dlhšie ako týždeň, je vhodné skúsiť zistiť, či nemajú problémy inú príčinu. Mohlo by ísť aj o detské koliky alebo sa v priebehu rastového špurtu niekedy spustí prerezávanie detských zúbkov.
Špurty u väčších detí už rodina spravidla neprežíva tak dramaticky. Je to sčasti vďaka tomu, že od pol roka s pokrytím výživových potrieb dieťaťa pomáhajú aj detské príkrmy. Avšak, dôležité je si uvedomiť, že rastové bolesti sa nemusia časovo prekrývať s obdobím rastového špurtu. Hoci vysoká fyzická záťaž cez deň a následná únava a bolesť nôh u detí je považovaná za jedného z hlavných vinníkov rastových bolestí, rastové špurty ako také nie sú priamo príčinou bolesti. Teóriou, ktorou sa ako príčinu rastových bolestí nepodarilo dokázať, je bolesť na podklade nerovnomerného rastu svalov a kostí. Rastové bolesti boli tiež podozrievané z toho, že ide o prejav syndrómu nepokojných nôh u detí.